Materská škola v Malachove je neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacieho systému obce a zohráva významnú úlohu v živote miestnej komunity. Tento článok sa zameriava na históriu a charakteristiku školstva v Malachove, s dôrazom na regionálnu výchovu a jej význam pre rozvoj detí.
Charakteristika školstva v Malachove
Školstvo v Malachove má dlhú tradíciu a prešlo rôznymi zmenami. V obci funguje Materská škola so Základnou školou, ktorá poskytuje komplexné vzdelávanie pre deti a žiakov. Pedagogický zbor materskej školy tvoria kvalifikovaní odborníci: Zuzana Imene, Mgr. Stanislav Cholvád, Mgr. Katarína Cholvádová, Mgr. Soňa Rubintová, Mgr. Ing. Jozef Mihok. O deti sa starajú aj nepedagogickí pracovníci: Dana Benčíková, Mgr. Jana Kašperová, Bc. Mariana Masnicová, Mgr. Tatiana Mikhaleva, Dáša Kapustová, Zdena Klačanová a Dagmar Hózová.
Málotriedna škola ako základ vzdelávania
Málotriedna škola patrí k najstarším útvarom školstva a predstavuje špecifickú oblasť školského systému. V minulosti boli málotriedky akadémiou vidieckeho obyvateľstva, plnili vzdelávaciu a kultúrnu funkciu. Aj keď sa systém školstva vyvíjal, princípy málotriednej školy sú stále relevantné pre menšie obce, kde je dôležité zachovať lokálnu identitu a komunitné väzby.
Občianske združenie Malachovská škola
Dôležitým prvkom v podpore školstva v Malachove je Občianske združenie Malachovská škola (OZ Malachovská škola). Združenie bolo založené 4. novembra 2010 s cieľom skvalitniť materiálnotechnické vybavenie školy a spojiť rodičov, žiakov a priateľov školy v spoločnom úsilí o jej zveľadenie.
Ciele OZ Malachovská škola
Medzi hlavné ciele OZ Malachovská škola patrí:
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
- Spolupráca so ZŠ s MŠ s cieľom skvalitniť jej materiálnotechnické vybavenie.
- Podpora spolupráce medzi ZŠ s MŠ a miestnou samosprávou a ďalšími organizačnými zložkami v obci Malachov.
- Organizovanie vzdelávacích, kultúrnych a športových podujatí pre rodičov a deti v Malachove.
- Sprostredkovanie výmeny informácií a prenosu skúseností z iných občianskych združení s podobným zameraním.
- Aktívne získavanie financií na uskutočňovanie vyššie uvedených cieľov.
Zakladajúcimi členmi OZ Malachovská škola sú: Ľuba Kubišová, Katarína Cholvádová, Zuzana Púpavová, Miriam Galková, Iveta Mikšicová, Mária Sláviková, Martina Ovšáková, Lucia Ferenc Gajdúšková, Jana Kohárová, Zuzana Ličková. Na valnom zhromaždení sa zúčastnil aj starosta obce Ondrej Slivka.
Regionálna výchova: Poznanie a láska k domovu
Problematika regionálnej výchovy má svoju históriu a stále je aktuálna. Štátny vzdelávací program Slovenskej republiky umožňuje základným školám orientovať sa vlastným smerom, vytvárať nové predmety a integrovať poznatky. Základným aspektom pri uplatňovaní regionálnych prvkov a javov v edukačnom procese je potreba uvedomenia si obsahu pojmu región, teda vyčlenenia územného celku, z ktorého vyplývajú základné princípy a poznatky pre danú oblasť.
Definícia regiónu a jeho význam
Jedným z najzložitejších problémov priestorovej organizácie územia je definovanie pojmu región. Regióny vznikali z potreby ohraničiť sa voči celku (štátu alebo voči iným regiónom) s cieľom vymedziť si vlastné teritórium na presadzovanie vlastných záujmov a ľahšie spravovanie a ovládanie. Dôležitými identifikačnými a kultúrno-integračnými faktormi ovplyvňujúcimi formovanie regionálneho cítenia bol jazyk a celá štruktúra ľudovej kultúry.
Pri vnímaní kultúrnych regiónov Slovenska najviac vstupuje do popredia bývalé administratívne členenie na župy (z roku 1923), ktoré do istej miery rešpektovalo aj prírodné pomery a po stáročia určovalo spolupatričnosť obyvateľov jednotlivých častí prostredníctvom spoločného územného názvu.
Aspekty regionálnej výchovy
Regionálna výchova je mnohoaspektová a mnohodimenzionálna, pretože spája poznatky z vlastivedného, prírodovedno-technického, jazykovedného, umenovedného, matematického vzdelávania a pohybovej kultúry, ktorého cieľom je prebudiť a rozvinúť citový vzťah jednotlivca ku krásam prírody a k výsledkom tvorivej činnosti obyvateľov určitého územia.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
História regionálnej výchovy na Slovensku
J. A. Bernolákovci a štúrovci formovali a podporovali vlastenecké cítenie a hrdosť na krajinu. 25. Generálna konferencia UNESCO konaná v roku 1989 v Paríži bola významným podnetom pre uvedomovanie si potreby oživovania, zachovávania a rozvíjania kultúrnych tradícií národa. Táto potreba bola zdôraznená v Deklarácii na ochranu tradičnej ľudovej kultúry prijatej 15. novembra 1989.
Na Slovensku bola v tomto smere podstatná smernica Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky z 22. novembra 1993 na pokusné overovanie organizácie, foriem a obsahu výchovy a vzdelávania a spôsobu riadenia škôl otvorila cestu zmenám filozofie školy.
Projekty regionálnej výchovy
V roku 1992 sa začal overovať projekt regionálnej výchovy na ZŠ v Liptovských Sliačoch pod vedením Mgr. Ľubice Revajovej (v súčasnosti Sliače) na ZŠ v Malatinej a ZŠ v Očovej i za podpory Matice slovenskej a nadácie Prebudená pieseň. Do edukačného procesu i mimovyučovacích aktivít boli zaradené úlohy zamerané na spoznávanie regiónu a regionálnych tradícií, s cieľom rozvíjať u žiakov národné povedomie.
V roku 1994 sa konal celoslovenský seminár pod názvom Pozdvihnutie národného povedomia vo výchovno-vyučovacom procese pod záštitou Matice slovenskej, Ministerstva školstva a vedy SR a ZŠ Liptovské Sliače.
Združenie pedagógov regionálnej výchovy
V roku 1997 vzniklo Združenie pedagógov zo škôl s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry. Ustanovujúca schôdza združenia sa konala v máji 1997, predsedníčkou sa stala Mgr. Ľubica Revajová a sídlom ZŠ v Liptovských Sliačoch. Poslaním združenia bolo spájať pedagógov, ktorí majú záujem o aktívnu činnosť v regionálnej výchove a jej integrácii do edukačného procesu na 1. stupni ZŠ. Združenie svojou činnosťou prispieva k plneniu základných úloh edukácie.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
V júni 1999 usporiadali prvý celoslovenský seminár a výstavu v spolupráci s Liptovským múzeom Ružomberok pod názvom Regionálna výchova a ľudová kultúra v slovenskom školstve. Výsledkom stretnutia bolo sformulovanie Vyhlásenia účastníkov seminára, v ktorom bola zdôraznená potreba legislatívnych zmien, ako aj úprava základných pedagogických dokumentov v prospech väčšej variability (nad rozsah 30%) v uplatňovaní regionálnych prvkov v edukačnom procese na 1. stupni ZŠ.
Posledná medziokresná konferencia združenia sa uskutočnila v máji 2003 pod názvom Regionálna výchova a ľudová kultúra v MŠ a ZŠ v Kultúrnom dome v Slovenskej Ľupči. V roku 2006 bola na valnom zhromaždení v Banskej Bystrici za predsedkyňu zvolená Mgr. Klára Michalíková a sídlom sa stala ZŠ Kukučinová 480/6 v Detve. V roku 2012 sa konalo Valné zhromaždenie Združenia škôl s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry s obnovením činnosti, voľbou nových členov a s novou ideou napredovania združenia. Predsedom združenia sa stal Mgr. Martin Kopor.
Princípy regionálnej výchovy
- Integrovanosť - vo vzájomnom prelínaní a prepájaní poznatkov v procese poznávania (predmetu, javu) z rôznych vedných disciplín v danom predmete.
- Výchova k sebe samému, ktoré sú založené na schopnosti vlastnej sebareflexie, ktorá umožňuje rozvoj zdravého sebavedomia u žiakov, čo sa prejavuje v správaní k iným ľuďom.
- Výchova k ľuďom, s ktorými žije a vytvára progresívne medziľudské vzťahy.
Obsah regionálnej výchovy zasahuje do všetkých oblastí vzdelávania žiakov. Ako metódy práce sa odporúča využiť najmä výskumné metódy, projektové vyučovanie, brainstorming, experimentálne činnosti, rôzne bádateľské aktivity a tvorivé praktické činnosti.
Tematické oblasti regionálnej výchovy
- Významné osobnosti v regióne: Predstavujú rôzne osobnosti, po ktorých sú pomenované ulice, námestia, majú v obci a jej okolí rodné domy, pamätníky či hroby.
- Historické budovy a pamiatky: Cieľom je rozšírenie obzoru žiakov o hlbšie vedomosti, širšie súvislosti a pod.
- Technické pamiatky a diela: Poukazujú na technickú vyspelosť obyvateľstva na danom území. Žiakom je potrebné tieto diela priblížiť nielen po stránke hodnotovej, ale aj po stránke funkčnej.
- Prírodné zvláštnosti regiónu: Je potrebné spomenúť chránené územia v oblasti, chránené rastlinstvo a živočíšstvo, celkovo faunu a flóru.
- Folklór a zvykoslovie: Poznanie tradičného tanečného prejavu, hudby, ľudovej piesne či sólistického nástroja a podobne je pre žiakov určite veľmi zaujímavé.
- Ústna slovesnosť: Jej náplňou je poznanie miestneho nárečia v ústnej či písomnej podobe, miestne názvy chotáru, pomenovania častí obce či okolitých kopcov, lúk a pastvín.
- Tradičné remeslá: Žiaci by mali poznať, aké remeslá sa v ich okolí v minulosti objavovali, ktorých činnosť pretrváva do súčasnosti a podobne.
Vyučovať regionálnu výchovu je pre učiteľa náročné. Mnoho informácií si musí získať vlastným výskumom a samoštúdiom, avšak práca učiteľa bude odmenená.
História a súčasnosť Malachova
Obec Malachov sa nachádza 4 km juhozápadne od krajského sídla Banská Bystrica, v Malachovskej doline. Katastrálne územie obce (626 ha) sa rozprestiera na rozhraní krajinných celkov Kremnické vrchy a Zvolenská kotlina.
Prírodné a rekreačné podmienky
Nadmorská výška chotára sa pohybuje od 400 m nadmorskej výšky v strede obce, do 820 m v jeho najvyššie položenej časti. Táto poloha predurčuje obec a jej okolie na rekreačné využitie. Chatová osada Ortúty je východiskom turistických a cykloturistických trás. Nachádza sa tu rekreačná lúka s ohniskami a prístreškom, kde sa začínajú značkované trasy niekoľkých náučných chodníkov.
Náučné chodníky v okolí Malachova
- Banský náučný chodník: Vedie po miestach, kde sa v stredoveku ťažila ortuťová ruda, rumelka. Tunajšie bane boli známe v celej Európe.
- Prírodovedný chodník: Odhaľuje mnohé prírodné krásy a zaujímavosti.
- Historický chodník: Začína v obci pri „Múzejku“ - Múzeu tradičného bývania, a vedie na staroveké Hradisko.
V zimnom období sú v okolí upravené bežecké trate s dostupnosťou v smere Králiky, Kremnica, Badín, Železná Breznica.
Súčasný život v Malachove
Obec je vyhľadávaným miestom aj pre bývanie a počet obyvateľov postupne narastá. V súčasnosti tu žije asi 1137 obyvateľov, ktorí majú k dispozícii komplexnú technickú aj občiansku infraštruktúru a dobré dopravné spojenie do mesta.
Kultúrne a spoločenské tradície
Dedina je známa tradičnými Fašiangami, pri ktorých stále koledujú mládenci z obce, ochotníckym divadlom, na ktoré chodia ľudia aj z okolia a športovými tradíciami, ktoré reprezentuje viacero úspešných športovcov. V Malachove to žije, o čom sa môžete presvedčiť aj po prelistovaní Malachovských novín.
Historický kontext: Banská Hodruša
Pre pochopenie regionálneho kontextu je dôležité spomenúť aj históriu Banskej Hodruše, pôvodne starobylej baníckej obce, ktorej existencia sa spája s baníctvom a ťažbou zlato-strieborných rúd v 13. a 14. storočí.
Banícka história
Prvá písomná zmienka sa spája s rokom 1352 a pôvodnou osadou Karlík. Podľa ENCYKLOPÉDIE SLOVENSKA je Banská Hodruša ako obec doložená rokom 1376 a to ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.
Hodruša je jedným z najstarších baníckych osídlení v bansko-štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne. Začiatkom XIV storočia nemecká kolonizačná vlna zasiahla aj Hodrušu, do ktorej sa prisťahovali nemecké rodiny. V roku 1425 uhorský kráľ Ladislav POHROBOK priznal Hodruši privilégium slobodnej osady.
Snahy o osamostatnenie
Hodrušania sa už v roku 1488 pokúsili o odtrhnutie od mesta Banská Štiavnica, ale tento pokus mesto násilne potlačilo. K jeho konečnému riešeniu došlo až v júli 1502, kedy kráľ Vladisláv JAGELONSKY poveril zvolenského Župana a komorského grófa Jána THURZU doriešením tohto dlhoročného sporu. Po porade Thurzu s predstaviteľmi 7 slobodných banských miest priznal Hodruši voľbu richtára s právomocou sudcu a zastúpením v mestskom magistráte, ale v ostatných záležitostiach ponechané boli právomoci naďalej mestu Banská Štiavnice a tento stav sa nezmenil až do roku 1952, kedy sa Hodruša od mesta osamostatnila. Jej samostatnosť trvala do roku 1970.
Turecké vpády a školstvo
Vladárenie Turkov na území horného Uhorska v 15 a 16 storočí pocítila aj Hodruša. Na svoju bezpečnosť postavili strážny dóm WATHAUS s trvalou strážnou službou. Prvý vpád Turkov je zaznamenaný roku 1564.
Prvá škola v Hodruši sa spomína už v roku 1728, viedol ju Rád JEZUITOV. Pod správu mesta Bán. Štiavnica prešla v roku 1775.
Kultúrny a spoločenský život
Hodruša žila už v minulosti bohatým kultúrnym a spoločenským životom. Prvé odohrané divadlo sa spomína už v roku 1825, zmiešaný spevokol v roku 1849, dychová hudba v roku l876. Svoj divadelný krúžok mala katolícka a svoj aj evanjelická komunita.
Významné roky v histórii Banskej Hodruše
- storočie - prvé stopy ťažby zlato-strieborných rúd
- 1352 - prvá písomná zmienka o banskej Hodruši
- 1364 - Hodruša sa spomína ako súčasť Banskej Štiavnice
- 1387 - postavený rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša
- 1500 - postavený rímsko-katolícky cintorínsky kostol sv. Petra a Pavla
- 1505 - postavený obecný dom "Leithaus" na námestí
- 1521 - postavená banícka klopačka
- 1536 - postavený strážny dom "Wachthaus"
- 1765 - ukoncené bolo razenie odvodňovacej dedičnej štôlne cisára Františka (dĺžka 12149 m)
- 1950 - ukončila sa ťažba zlato-strieborných rúd
- 1993 - obnovenie tažby zlata v Banskej Hodruši
Podla písomných záznamov sa v rokoch 1600-1936 v revíre vyťažilo 47 ton zlata a 2577 ton striebra. Historicky najvýznamnejším územím obce Hodruša-Hámre je miestna časť Banská Hodruša, kde sa nachádza aj najväčšie množstvo prírodných technických a kultúrnych pamiatok.
Dominanty Banskej Hodruše
- Historická panoráma osídlenia vo väzbe na architektonické dominanty a základné urbanistické vzťahy k prírodnému okoliu.
- Farský rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1387.
- Cintorínsky rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1500.
- Kamenná vstupná brána do rímsko-katolíckeho cintorína z roku 1580.
- Banícky kostolík v Jalšovej z roku 1752.
- Banícka klopaèka z roku 1521.
- Strážny dom "Wachthaus" z roku 1536.
- Obecný dom "Leithaus" z roku 1503 - 1505.