Úvod
Článok mapuje históriu Materskej školy Ľ. Štúra, jej vývoj a vplyv na komunitu. Zároveň sa zameriava na širší kontext rozvoja školstva v Ladcoch a okolí, od prvých zmienok o vzdelávaní až po moderné inštitúcie. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na vzdelávanie v regióne, s dôrazom na lokálne špecifiká a významné osobnosti.
Materská škola Ľ. Štúra Dnes
Naša materská škola je situovaná v tichom prostredí s veľkorysým vonkajším priestorom poskytujúcim slnečné miesta na hranie detí, ale aj príjemný chládok pod korunami stromov. Ticho, pokoj a bohatá zeleň poskytujú ideálne podmienky pre zdravý vývoj detí. Materská škola je 7 triedna a poskytuje celodennú /podľa potreby rodičov aj poldennú/ výchovu a vzdelávanie. Navštevujú ju deti od 2 do 6 rokov a deti s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.
Ciele výchovy a vzdelávania sú rozpracované v Pláne práce školy, ktorý vychádza z Pedagogicko - organizačných pokynov na príslušný školský rok a je v súlade zo záväzným dokumentom, ktorý vydalo Ministerstvo školstva SR Štátnym vzdelávacím programom ŠkVP. Výchovno - vzdelávacia činnosť na našej MŠ je realizovaná podľa školského vzdelávacieho programu ZVEDAVKO. Snažíme sa vytvoriť podnetné prostredie, plné pohody, lásky a pozornosti, aby sme čo najviac uspokojili potreby dieťaťa, ktorého osobnosť rozvíjame rôznorodými činnosťami.
Začiatky Školstva v Ladcoch
Prvá škola - obecná, bola zriadená v Ladcoch v roku 1876. V tej dobe škola nemala vlastnú budovu a vyučovanie prebiehalo v dome niektorého z miestnych gazdov, ktorí vedeli čítať a písať. Gazda, ktorý vedel čítať a písať, cez zimné dni naučil aj deti to, čo vedel. V rokoch 1874 - 1876 bola škola v dome Michala Kušniera, kde vyučoval gazda Petráš. Po zhorení tejto budovy bola škola presťahovaná do priestorov, kde v deväťdesiatych rokoch 19. storočia postavili už riadnu školskú budovu. V severnom rohu dvora stála vyhňa, ktorú však čoskoro zváľali.
V obecnej škole mal vyučujúci okrem platu zdarma byt a kurivo, na čo prispieval i vtedajší majiteľ veľkostatku Karol Motešický. Obec podľa zákona z roku 1865 platila tzv. 5 % prirážku, z čoho sa až do roku 1880 platil učiteľ. Po roku 1875 obec odovzdávala ešte 12 zlatých ročne na penzijné poistenie učiteľa. V roku 1883 školu poštátnili. Uhorský minister výučby a kultu prevzal dovtedy obecnú učiteľku Oľgu Janecovú za štátnu učiteľku s ročným platom 300 zlatých a 100 zlatých ako miestny príplatok.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Pri škole zriadili kuratórium, ktorého predsedom bol hlavný slúžny v Ilave, Ľudovít Šándor, členmi Jozef Korínek, notár v Košeci a gazdovia z Ladiec: Jozef Koyš, Jozef Kelo, Jozef Kováčik, Michal Turza. Do školy chodili deti vo veku 6 - 12 rokov. Vyučovalo sa od novembra do konca apríla.
Výstavba Novej Školy a Príchod Nových Učiteľov
Keď dal barón Schenk postaviť cementáreň, najmä cudzí robotníci (Slovinci, Poliaci, Nemci, Rakúšania) naliehali, aby sa postavila riadna škola, pretože aj počet detí v školskom roku značne stúpol. Čoskoro sa dohodli. Schenk k doterajšiemu pozemku pridal ešte ďalší a dodal stavebný materiál. Občania obstarali ručnú robotu a povozy. Ostatné náklady hradil štát.
Na školu prichádzali noví učitelia. V roku 1897 tu učila učiteľka Kmošková, po nej Izabela Feketeová a Winkler. V roku 1899 učila ladčianske deti Eugénia Mikovényiová a od októbra 1899 Jozef Pauer, pochádzajúci z Lednických Rovní. Títo dvaja sa zosobášili a učili v Ladcoch až do roku 1914. Po nich bol do Ladiec preložený Róbert Bártha ako správca a Alžbeta Herrová ako učiteľka. Nevedeli po slovensky a neznášali sa s občanmi. Tí v dobrom spomínali na Jozefa Pauera s manželkou, ktorí dbali na poriadok a čistotu v škole, pred budovou vysadili kvetinové záhony, vysádzali stromky a robili osvetu medzi občanmi, najmä mládežou.
Školstvo po Prvej Svetovej Vojne
Po skončení prvej svetovej vojny Alžbeta Herrová Ladce opustila a R. Od júna 1919 prišiel do Ladiec Emil Pauer (brat Jozefa Pauera), ktorý naposledy učil v Lietavskej Lúčke. Stal sa správcom školy a jeho manželka Anna Pauerová učiteľkou. Hneď v júni toho roku menovali nové kuratórium, teraz už slovenské, na čele s Augustínom Barényim, dlhoročným správcom cementárne. Členmi kuratória boli Pavel Gajdošík, Jozef Vlasatý, starosta obce, Jozef Kelo, Jozef Riečky, Juraj Fatura a Róbert Smetana.
Cez prázdniny (júl - august 1919) boli v obci i v škole ubytovaní československí vojaci, ktorí tvorili zálohu pri nasadení proti Maďarskej republike rád. Bol to 1. dragúnsky pluk, 2. eskadróna. Vojaci sa spriatelili s občanmi, dokonca poriadali zábavy, z ktorých čistý zisk venovali škole. Správca za ne kúpil prvé slovenské knihy a možno povedať, že položil základ prvej slovenskej knižnice v Ladcoch.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Škola, najmä zásluhou správcu Emila Pauera, začala prosperovať. Zlepšila sa materiálna stránka, knihy, pomôcky, technické vybavenie. Uskutočnili sa dovtedy nevídané veci, napr. výlet do Bratislavy. Na konci roku 1921 bolo v škole už 163 žiakov.
Sociálna Úroveň a Stromčekové Slávnosti
Sociálnu úroveň týchto rokov charakterizujú niektoré akcie poriadané školou a rôznymi spolkami pre chudobné deti. Typickými boli tzv. stromkové slávnosti. Jedna z nich sa konala 24. decembra 1922, aby "pomohli zaobuť a ošatiť chudobné dietky". Slávnosti sa konali potom každoročne až do konca štyridsiatych rokov. Najväčšími darcami pri týchto dobročinných akciách boli Ladecká cementáreň, majiteľ píly a vápenky Andor Klár, Ing.
Problémy s Priestormi a Rozvoj Školy v 20. Rokoch
V roku 1924 sa v škole otvára otázka nedostatku priestorov. Obec žiada o pomoc školský inšpektorát v Trenčianskej Teplej, ten prenáša ťarchu na obec Ladce. Napriek týmto problémom sa škola vzmáhala. Pribudli nové učiteľky, Hriadlovská a B. Gregušková a s nimi aj nové formy práce. Prvýkrát poriadajú výstavu ručných prác, čím vytvorili tradíciu pre každoročné prezentovanie sa na verejnosti. Na doplnenie vyučovania využívali krátke filmy, ktoré im vďaka cementárni premietali zadarmo v kine Vzdelávacieho spolku. Filmy spájali s prednáškami a niektoré premietali i pre verejnosť. Obdobie dvadsiatych rokov je v používaní vyučovacích metód v celom Česko-Slovensku veľmi progresívne a pokrokové.
V roku 1926 znova nastolujú otázku nadstavby školy (už nie prístavby). Názory sa vyostrujú. Už nielen medzi partnermi: školský inšpektorát - obec, ale aj vo vnútri obecného zastupiteľstva. Posledné prieťahy sa zaznamenali v roku 1928, ale potom sa už sen učiteľov, žiakov i občanov uskutočňuje - školu nadstavujú. Od 21. mája 1929 sa začalo stavať. Žiaci sa zvyšok školského roku učia v prírode. Na stavbu dozerala stavebná komisia, na čele s projektantom nadstavby Ing. Gretschelom z cementárne. Pri výstavbe bolo veľmi aktívne predstavenstvo obce, osobitne starosta Štefan Ištvánik. Už pri realizácii stavby prijali niekoľko zlepšení, napr. postavenie murovaných detských záchodov, zabezpečenie modernejšieho vybavenia v triedach a pod. Kúpili nové lavice, tabule, alebo ich zhotovil stolár Leopold Kubeš. Stavba pokračovala nevídaným tempom, takže dňa 7. septembra 1929 sa v novopostavených triedach už učilo. 21. októbra 1929 školu posvätil košecký farár Dr. Šimon Gallo.
Rodičovské Združenie a Návšteva Ministra Školstva
Zlepšené materiálne a priestorové podmienky akoby inšpirovali učiteľov k nápaditej práci s deťmi. V roku 1930 založili pri Štátnej ľudovej škole v Ladcoch prvé rodičovské združenie. Jeho prvým predsedom sa stal Rudolf Lukovínyi, prednosta železničnej stanice v Ladcoch. Formy práce združenia sa príliš neodlišovali od dnešných. 10. októbra 1931 navštívil školu minister školstva a osvety v Prahe, Dr. Dérer.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Nárast Počtu Žiakov a Zavedenie Triednych Samospráv
V školskom roku 1933 - 1934 vzrástol počet žiakov na 316, teda dvojnásobok z roku 1920. Vznikla dočasná 6. trieda, ktorú už museli umiestniť do zasadacej miestnosti obecného domu. V tomto roku prišiel do ladčianskej školy Ľudovít Stach, ktorý hneď v prvom roku zaviedol systém triednych samospráv. V roku 1933 sa v škole zaviedli dve tradície. Peniaze získané pri rôznych akciách sa všetky obracali na knihy do učiteľskej a žiackej knižnice i do knižnice učebníc pre chudobných.
Emil Pauer - Významná Osobnosť Ladčianskeho Školstva
Na konci tridsiatych rokov sa v škole udialo veľa zmien. V roku 1938 odchádza zo školy jej správca Emil Pauer, ktorý sa za dvadsať rokov účinkovania v obci najviac zaslúžil o jej konsolidáciu a rozvoj.
Emil Pauer sa narodil 24. decembra 1883 v Lednických Rovniach v mlynárskej rodine. Vyštudoval učiteľstvo, rovnako ako jeho manželka. Jeho prvé miesto ako učiteľa bolo v Lietavskej Lúčke, v Ladcoch celý zvyšok rokov. Emil Pauer bol mimoriadne činný v rôznych kultúrnych a spoločenských spolkoch, ako Vzdelávací spolok, Slovenská liga a v iných. Na rozvoji kultúry v obci má zásluhu aj jeho manželka Anna, ktorá napriek zaneprázdnenosti pri výchove štyroch detí bola dobrou učiteľkou. Emil Pauer zomrel 10. decembra 1943 v Trenčíne a jeho manželka 18.
Zmeny vo Vedení Školy a Zavedenie Rozhlasu
Po odchode Emila Pauera zo školy poverili vedením školy Jozefa Novotného. Za jeho krátkeho účinkovania vo funkcii zaviedli v škole rozhlas, prvý školský rozhlas v okrese Ilava. Jozef Novotný bol v čase pobytu v Ladcoch veľmi aktívny v kultúrnej oblasti a medzi mládežou. Po ňom sa riaditeľom na krátky čas stáva Koloman Kvet, ktorého Ministerstvo školstva čoskoro správcovstva školy pozbavuje a menuje Ľudovíta Stacha, ktorého už po štyroch mesiacoch vystriedal Ján Sivoň. Dňom 26. Náklady na udržovanie školy však zostali i naďalej obci. V tom čase utvorili i nové školské kuratórium na čele s Ondrejom Peterkom. I napriek finančným ťažkostiam, v ktorých sa obec nachádzala, postavili v rohu pozemku školy novú učebňu.
Školstvo počas Druhej Svetovej Vojny a Povojnové Reorganizácie
V rokoch vojny, v sťažených podmienkach, pokračovala škola v tradične dobrej práci v škole i mimo nej. Roky po vojne sa dotýkajú ladčianskej školy rovnako, ako iných oblastí života. Už koniec roka 1944 bol rušný. Do školy sa od 9. novembra 1944, po potlačení Slovenského národného povstania, nasťahovali nemeckí vojaci a boli v nej až do konca apríla 1945. Po odchode nemeckých vojakov museli školu upraviť, porobiť opravy, čistenia. Zničené boli mnohé pomôcky a zariadenia. O niekoľko týždňov vyučovanie pokračovalo už v budove školy.
V máji 1945 bola škola opäť pretvorená na Štátnu ľudovú školu a od 1. septembra 1945 zriadili Štátnu meštiansku školu, do ktorej odčlenili žiakov šiesteho ročníka a vyšších tried. Ďalšia, zásadná reorganizácia sa uskutočnila od nového školského roka 1948 - 1949. Vzniká Národná škola, na ktorej zostal riaditeľom Ján Sivoň a z Meštianskej školy Stredná škola s riaditeľom Vojtechom Barančíkom. Národná škola bola umiestnená v budove starej školy a okrem riaditeľa tu vyučovali V. Gazdíková, K. Schmerová, Mária Kubicová, Pavol Jesenský.
Učiteľ ako Fenomén Doby
Učiteľ je mimoriadny fenomén doby, ktorú sme vám opísali. Bol hybnou pákou kultúrneho a spoločenského života na dedine. Predurčovalo ho na to jeho vzdelanie i entuziazmus, s ktorým vykonával svoje povolanie. Pracoval v diametrálne sa líšiacom prostredí od dnešného, v škole i mimo nej. Vo vtedajších podmienkach bol každý dobrý učiteľ osobnosťou. Ich problémy neboli len v metodikách, úväzkoch, platoch, ich problémy boli v sociálnom postavení detí, hygieny, kultúrnosti správania i vzťahu rodičov ku vzdelaniu svojich potomkov. To sú časy, keď žiaci na Vianoce dostávali od štedrých sponzorov topánky, ošatenie, keď až do zimy chodili do školy bosé. Vzhľadom na nízky počet inteligencie v obci boli pri organizovaní každej oslavy, divadla, viedli knižnicu, spevokol, ovocinárov a pracovali vo všetkých organizáciách či spolkoch.
Nedá sa zabudnúť a nepoďakovať takým učiteľom akými boli Jozef Pauer, Emil Pauer, Anna Pauerová, Vincencia Gazdíková, Ľudovít Stach, B. Gregušková, Karolína Schmerová, Jozef Novotný, Štefan Galusek, R. Stipanitz, Anton Szomolányi a ďalší. Ich činnosť a zásluhy by sa dali vyjadriť textom na diplome, ktorý dostal v roku 1921 od Krajinského úradu v Bratislave Emil Pauer.
Rozvoj Školstva v 50. - 80. Rokoch
V tejto časti vám v skratke ukážeme rozvoj ladčianskeho školstva v ďalších päťdesiatych rokoch. Budú to iba najhlavnejšie udalosti a fakty, ktoré hrali rozhodujúcu úlohu v živote škôl a obcí. V roku 1951 zriadili v Ladcoch detské jasle a materskú školu. Umiestnené boli v budove bývalého obecného úradu (v bývalej vile riaditeľov cementárne). Čoskoro po otvorení nastali priestorové problémy a ďalšie, ktoré musel MNV riešiť. V nasledujúcom roku otvorili pri Strednej škole tzv. Družinu mládeže.
V roku 1953 sa v rámci reorganizácie školstva ruší Národná i Stredná škola a zriaďuje sa nový typ školy Osemročná stredná škola. Po skončení 3. ročníka chodia do Ladiec aj deti z Tunežíc. Vtedy mala OSŠ v Ladcoch 270 žiakov a riaditeľom bol Ján Sivoň, zástupcom riaditeľa František Žitva. Po odchode Jána Sivoňa na dôchodok funkciou riaditeľa poverili Františka Žitvu a jeho zástupcom Valtera Fábryho. V školskom roku 1959 - 1960 mala škola už dvanásť tried a 357 žiakov. V tomto roku zavádzajú polytechnické vyučovanie, v provizórnych priestoroch zriaďujú dielne. Školu znova reorganizujú, školskú dochádzku predlžujú na deväť rokov a zriaďujú Základnú deväťročnú školu.
Situácia vo vyučovacích priestoroch je neudržateľná. Celkom 13 tried sa vyučuje na zmeny. Združenie rodičov a priateľov školy sa aktivizuje pod predsedníctvom Štefana Galanského. Začiatkom šesťdesiatych rokov prechádza Materská škola zaťažkávajúcou skúškou, pretože kapacita ani zďaleka nestačí vyhovieť žiadostiam rodičov na umiestnenie v MŠ. V roku 1965 dosiahol stav žiakov v ZDŠ rekord 534 žiakov. To signalizuje vážne problémy pre budúcnosť, ak sa nevyrieši výstavba školy. Je to aj rok mimoriadnej aktivity Združenia rodičov a priateľov školy, ktoré vedie Emil Fatura. Podporujú iniciatívu učiteľov v poriadaní akcií, ktoré zostali v pamäti detí i vtedajších rodičov. Patrili medzi ne najmä výstavy výtvarných a dielenských prác, karnevaly, Medzinárodné dni detí a ďalšie.
V roku 1966 preberá od vojenského útvaru Ministerstva vnútra priestory kaštieľa školský sektor a zriaďuje tu Osobitnú učňovskú školu internátnu. Otvorenie predchádzali mnohé úpravy, opravy, najmä stavebné. Prvým riaditeľom školy sa stal Štefan Vašek, zástupcom riaditeľa Ing. Úplná dvojsmennosť v ZDŠ a nedostatky priestorov v Materskej škole sa začali riešiť v roku 1968. Začali výstavbu novej materskej školy a schválili projekty novej Základnej deväťročnej školy. 10. novembra sa uskutočnila obhliadka staveniska pre budúcu ZDŠ.
V roku 1970 sa v osobitnej učňovskej škole vyučujú odbory maliar - natierač, murár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradníctvo. Za štyri roky veľa zmenili v ubytovaní, v priestoroch na vyučovanie i v systéme výchovy v internáte. 1. novembra 1971 za prítomnosti oficiálnych zástupcov školstva, cementárne a národných výborov slávnostne otvorili Materskú školu v Ladcoch a jasle. MNV Ladce ju prevzal do svojej správy. Prvou riaditeľkou bola Paulína Miková a po nej Viera Kováčová. 7. mája 1971 bol slávnostný výkop na stavbe základnej školy. V tom istom roku odchádza z Ladiec mnohoročný riaditeľ ZDŠ František Žitva.
František Žitva sa narodil 29. novembra 1914 v Tunežiciach. Po štúdiách na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi ako učiteľ a riaditeľ pracoval v školách Mojšova Lúčka, Varín, Stará Bystrica, Valaská Bela, Ladce a od roku 1971 v Lietavskej Lúčke. Bol to pedagóg s vynikajúcim vzťahom k žiakom, rodičom i k ostatným občanom. Na vysokej úrovni organizoval telovýchovu, nevynímajúc rôzne masové vystúpenia. Mal k tomu blízko, veď v mladosti bol sám aktívnym športovcom. Nebola mu cudzia ani oblasť kultúry a ostatné úseky spoločenského života. Zomrel 24.
Začiatkom decembra 1973 ukončili práce na prvom pavilóne ZDŠ a vyučovať sa v ňom začalo 16. decembra 1973. V októbri nasledujúceho roka otvárajú druhý pavilón. ZDŠ opúšťa všetky staré priestory, všetky budovy, kde po desaťročia trávili školské roky ladčianske deti. Budovu postavenú v 19. Od roku 1971 je riaditeľom ZDŠ Lukáš Zelienka, ktorý prišiel s manželkou - učiteľkou z Pružiny. Riaditeľom bol až do roku 1986. V Ladcoch pôsobil v ťažkom a komplikovanom období výstavby školy.
V Osobitnej učňovskej škole sa rozšíril počet žiakov. V školskom roku 1974 - 1975 majú už 17 tried. Ešte viac sa aktivizujú mimoškolské činnosti, najmä telovýchova a šport pod vedením učiteľa školy Ing. Ladislava Dvorského. V roku 1978 sa mení názov na Osobitné odborné učilište. Odchádza doterajší riaditeľ Štefan Vašek. Riaditeľom sa stáva Karol Kuniak. Tieto roky sú rokmi rozsiahlych opráv a rekonštrukcií na kaštieli. Na začiatku osemdesiatych rokov v OOU rozšírili počet profesií. Pre vyučovanie a o…
Ľudovít Štúr a Záhorská Ves
Veľkou historickou udalosťou pre obyvateľov Záhorskej Vsi bolo odhalenie pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi, zakladateľovi spisovnej slovenčiny, ktorý 31.mája 1848 utekal cez vtedajšiu Uhorskú Ves v skorých ranných hodinách spolu so svojím ochrancom r.-k. Návrh na uskutočnenie tohto aktu urobil a pripravil kronikár obce Oto Šimkovič, v čom ho podporil starosta obce, obecné zastupiteľstvá i kultúrno-športové komisie ostatných dvoch volebných období.
Historickej udalosti v Záhorskej Vsi dňa 9.júna 2007 o 15,00 hodine sa zúčastnili významní hostia : z Kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky pán Holečka, riaditeľ Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice z Martina Doc.PhDr.Augustín Maťovčík Dr.Sc., delegácie z Osvetového kultúrneho strediska Trenčín a z Kultúrneho centra v Stupave, autobus hostí z Modry, ktorý organizovalo Múzeum Ľudovíta Štúra, kde nechýbala pani riaditeľka PhDr.Jančovičová, tajomníčka jubilejného roka Ľ.Štúra PhDr.Pavúková, ba ani národný umelec Ignác Bizmayer, tvorca krásnej modranskej keramiky a ďalší i mladí obdivovatelia Ľ.Štúra z Modry. Návštevou nás poctili aj pani PhDr.Zuzana Krútka, predsedníčka Syndikátu slovenských novinárov, jej manžel, redaktor vládnych novín Verejná správa, pán PhDr. Peter Krútky. Manželke navrhovateľa realizácie aktu odovzdal krásnu kyticu primátor mesta Stupava Ing. Ján Beleš. Ďalej sa zúčastnili starostovia záhorských obcí z Jablonového, odkiaľ Štúr s Galbavým utekali do Rakúska, z Vysokej pri Morave, Jakubova, Borinky a Zohora. Hosťami boli aj zástupcovia firiem a inštitúcií, ktorí svojím dielom prispeli k realizácii podujatia : Želbet Záhorská Ves, Kníhtlač Gerthofer Zohor, Bemako a Radoma Záhorská Ves, Autooprava Kuchař a firma Berto z Vysokej pri Morave, Kamenárstvo Stupava /pán Karol Kostka s manželkou /, Stavebniny Vysoká pri Morave, KWS Záhorská Ves. Príjemným prekvapením boli početní občania obce, bohužiaľ väčšinou strednej a staršej generácie. Vďaka patrí sponzorom pánovi Karolovi Kostkovi zo Stupavy, pánovi Dvoranovi Ľ. Všetkých prítomných privítal pán starosta obce JUDr.
V úvode pán starosta predniesol fakty a priebeh okolo úteku Ľ.Štúra z Jablonového cez Plavecký Štvrtok a Uhorskú Ves do Angernu, ako to opísal Viliam Paulíny - Tóth v knižôčke Tri dni zo života Štúra. Po ňom v krátkom príhovore a pozdrave Uhranom vyzdvihol osobnosť Ľ.Štúra, jeho zásluhy o kodifikáciu spisovnej slovenčiny, jeho zápas za slobodu národa pán Doc.PhDr.Augustín Maťovčík Dr.Sc. z Národného biografického ústavu SNK v Martine. Kapitoly z jeho života objasnila tajomníčka minuloročného jubilejného roka Ľ.Štúra PhDr. Kultúrno - športová komisia sa postarala o obsahovo bohatý a perfektne prevedený kultúrny program, v ktorom spevokol Uhranka hymnickými piesňami Domovina moja, Kto za pravdu horí, Slovenčina moja rozcítil všetkých prítomných. K tomu prispela aj báseň Ľ.Štúra Rozlúčenie v interpretácii Ing. Predsedníčka kultúrno-športovej komisie pri OZ slečna Zuzana Límová potom poďakovala za pozdravy a prejavy rečníkom .