Úvod
História materskej školy v Hruštíne je úzko spätá s vývojom obce Babín, jej kultúrou a spoločenskými zmenami. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na historické udalosti, ktoré formovali život v obci a ovplyvnili aj vznik a vývoj materskej školy.
Počiatky Osídlenia a Prvá Písomná Zmienka
Podľa zachovanej tradície prišli na dnešné územie obce Babín v roku 1552 valasi Jakub s bratom. Spočiatku dedinu tvorili salaše pastierov a koliby drevorubačov, ktorí vyklčovali územie osady, aby sa mohla zúrodniť zem. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564, kedy po 12-ročnej lehote obrábania zeme platia valasi daň. Vtedy sa píše: "Babynowo s dvoma raľami". Chotár osady Babynowo vymedzili zámockí páni.
Rozvoj Osady a Poľnohospodárstvo
V daňových súpisoch z rokov 1564-1565 sa Babynowo spomína s dvoma raľami. Jedna raľa mala výmeru 60 jutár zeme. V rokoch 1566-1568 sa spomínajú tri rale, v roku 1588 tri porty, pričom jedna porta mala približne štyri rale. V roku 1593 sú v Babynowe 2,75 porty. V roku 1598 sa spomínajú už sedliacke domy, kde ich osada mala 20. V roku 1604 bolo v Babynowe 10 domov a jeden opustený. V roku 1608 boli pre neúrodu, hlad a hajdúšske spustošenie nájdené domy vo veľmi úbohom stave a aj opustené, ostali len tri súce na zdanenie, čo sa rovnalo trom raliam. Roku 1609 sa prvýkrát spomína mlyn, ktorý vlastnia šoltísi z osady Babynowo. V cirkevnej vizitácii superintendanta Eliáša Lányiho sa spomína, že "v Babíne jest sedláku 9 s rychtárom". V roku 1615 bola Babincom pridelená hoľa „Paszeky čiže Jaworowá“, na ktorej chovajú 300 oviec. V roku 1619 bolo v Babinej 9,5 ralí šoltískych a sedliackych. Mlyn mali šoltísi. Najstaršie názvy ralí sú po rodinných menách najstarších osadníkov. V rokoch 1624-1626 bolo ovsenej plochy na 266 lukien zrna (luknomerica-60 litrov). Okrem toho bolo lúk na 190 vozov sena. Žilo tu 23 rodín, t.j. asi 120 ľudí. V roku 1647 bolo v Babíne 1,75 porty, čo odpovedalo 7 sedliackym raliam.
Náboženský a Kultúrny Vývoj
V roku 1665 si kúpili Babínci drevený kostolík z Lokce. V roku 1677 bolo 8 sedliackých ralí. Šoltískych rodín bolo 6, z ktorých „se zanechávají 4 aby dedinu spravovali a dávky aneb censi vybírali“, ostatní platili po 1 toliari za oslobodenie od robôt. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla, obrábali sa len tri rale, ostatné boli opustené. V roku 1690 boli v Babíne obývané len dve rale a polovica šoltístva. Znovuzaľudnenie dediny šlo veľmi pomaly. Ešte aj v roku 1712 boli len dve zaľudnené rale s ovsenou plochou na 40 prešporských meríc zrna a s lúkami na 20 vozov sena.
Obnova a Ďalší Rozvoj
V roku 1715 bola obec plne osadená, vtedy tu žilo 46 gazdov (t.j. 230 ľudí). Boli tu dva kotly na pálenku a jeden kožušník. Ale v tomto roku vyhorelo pol dediny. V rokoch 1716 a nasledujúcich boli tzv. „zamrznuté roky“, nebolo úrody, ľudia mreli hladom, dedina sa znova vyprázdňovala, 20 rodín sa odsťahovalo na dolné uhorské zeme. Nové obyvateľstvo, aby prežilo, pokúsilo sa kupčiť s tabakom. V roku 1728 je zaznačené: „viacerí z obyvateľov obchodujú z tabakom, ktorý dovážajú z Banskej Bystrice“. Zavedené bolo aj kŕmenie volov a obchod s dobytkom. V roku 1739 v obci zúril čierny mor, ktorý mal za následok 82 mŕtvych ľudí a 194 nakazených. Tento čierny mor znamenal takmer zánik celej osady. V roku 1763 nastala v obci doba volenia richtárov. Spravovanie dediny dedičnými šoltísmi bolo Máriou Teréziou zrušené. V roku 1778 bolo v obci 413 ľudí na 10 raliach. Od roku 1787 bol Babín pričlenený k novej farnosti v Hruštíne spolu s Vaňovkou. V roku 1794 Babinci rozšírili svoj drevený kostolík. Na hlavnom stropnom tráme bol nápis: „Tento dom boží bol znovuvystavaný roku Pána 1794“. V roku 1801 tu žilo 842 ľudí. V roku 1828 bolo v Babíne 116 sedliackých domov a 798 ľudí. Babín ostal v poddanskom pomere voči panstvu až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Moderná Doba a Vývoj Školstva
Prvé zameranie babínskeho chotára bolo v roku 1850. Výmera obecného chotára bola vtedy 3001 kat. jutár a 908 štvorcových siah. Podľa sčítania ľudu v roku 1870 bolo v dedine 148 domov a 714 ľudí. Definitívna úprava majetkového pomeru medzi hradným panstvom a obyvateľmi Babína ako bývalími urbárnikmi sa stala na základe súdnej pokonávky dňa 12. septembra 1875. V roku 1906 odišlo do USA za prácou 84 obyvateľov, z ktorých bolo 62 roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov a 22 nádenníkov, z toho bolo 14 mužov vojnopovinných. Počas I. svetovej vojny padlo 10 mužov, s toho dvaja podľahli zraneniam vo vojenských nemocniciach. Po skončení I. sv. vojny v roku 1918 prešla obec Babín s Rakúsko-Uhorskej monarchie do Československej Republiky. V roku 1923 obec vyhorela, o strechu nad hlavou prišlo 48 gazdovských rodín. Škoda na majetkoch bola 872 200,- Kčs. V roku 1930 Babínci zbúrali drevený kostolík a na jeho mieste začali budovať nový kamenný, zasvätený Zoslaniu ducha svätého, ktorí dokončili 15. júla 1933. V roku 1934 bol najhorším dňom obce v histórii 23. apríl. Na budove starej drevenej školy vypukol požiar, ktorý mal behom necelých dvoch hodín za následok 104 domov s hospodárskymi budovami, 4 mŕtvych ľudí, 17 kusov rožného statku, 58 oviec, 124 ošípaných, 158 kusov hydiny a 17 klátov včiel. Škoda činila sumu 2 950 045,- Kčs. V roku 1940 bolo v dedine 177 domov a 790 ľudí. Počas II. sv. vojny dňa 17. septembra 1944 pri Krosne-Ondrejov padol z obce Babín 22-ročný Ondrej Matigant. Obec Babín bola oslobodená soviet. armádou dňa 3. apríla 1945.
Vývoj Školstva po Druhej Svetovej Vojne
V roku 1967 bola postavená budova MNV. V rokoch 1969-1972 bol v obci v rámci akcie "Z" vybudovaný vodovod. V roku 1970 bolo 194 domov a žilo v obci 966 ľudí. V tomto roku bola dostavaná fara, ktorá po politickej orientácii v roku 1974 prepadla v prospech materskej škôlky. V roku 1972 bola vybudovaná základná škola od 1. ročníka po 4. ročník v lokalite Lazina, kde sa stal riaditeľom Pavol Tatár. Dňa 26. októbra 1974 bolo v obci založené JRD. Vtedy prihlášku do JRD podpísalo 127 roľníkov. V roku 1979 sa previedlo prečíslovanie rodinných domov. V roku 1980 mala obec Babín 281 domov a žilo tu 1 131 obyvateľov. V roku 1986 sa dokončil obchod potravín a mäsa /JEDNOTA/. V roku 1989 po prevrate v obci vzniká hnutie KDH. V roku 1991 bolo v obci 1 234 obyvateľov bývajúcich v 298 domoch. Dňa 30. júna 1994 bol slávnostne otvorený kultúrny dom v našej obci. 1. júla 1995 bola zriadená v obci fara, ku ktorej bola ako filiálka pričlenená obec Vasiľov. Prvým farárom sa stal vdp. Pavol Garaj. V roku 2000 mala obec Babín 1 376 obyvateľov. V roku 2006 sa začali práce na výstavbe domu smútku a nového cintorína. 13. augusta 2006 bola v budove starej školy slávnostne otvorená Galéria ľudového rezbárstva. 5. februára 2007 spustila košická firma Webex oficiálne prvé internetové stránky obce Babín. Dňa 24. mája 2009 slávnostne vysvätil spišský biskup ThDr. František Tondra dom smútku a nádeje s novým cintorínom. V období 2016 - 2018 sa realizoval projekt pre rozšírenie lokality na výstavbu nových rodinných domov: ,,Projekt jednoduchých pozemkových (JPÚ) Babín - lokalita Lán." V tomto projekte sa odovzdalo 1,3 km miestnych komunikácií a 104 nových stavebných pozemkov na ploche 9 hektárov.
Lokca a Jej Vplyv na Babín
Lokca sa nachádza na sútoku rieky Bielej Oravy a Hruštínky. Meno obce Andrej Kavuliak vysvetľuje od rieky Hruštínky, ktorá sa pôvodne volala Lokčou. Lokáč - mláka, bahno, močiar. Lokačia, lokčia voda značí potok s bahnitými brehmi. Lokčia dedina je osada vzniknutá na lokáčoch, na mlákach močiaroch. Podľa iného zdroja názov Lokca pochádza od slova „lakeť“, lebo Biela Orava spájajúca sa s Hruštínkou vytvára tvar lakťa. Prvá zmienka o Lokci pochádza z roku 1552, Lokza s 8 portami. K tomu je poznamenané, že sú to valasi, ktorí neboli zdanení. Potom sa počet port menil. Tieto ustavičné zmeny v počte obsadených usadlostí vyvolávala fluktuácia počtu obyvateľstva, spôsobená menlivosťou pracovných pomerov a výkyvmi v úrodnosti pôdy v dôsledku primitívneho obrábania a drsného podnebia. Osada nebola veľká, bolo v nej len 25 sedliackych domov, totiž gazdovských domácností na zdanenie, okrem chudobných želiarov bez pôdy. Neprestajný vojnový stav a drancovanie Bocskayho hajdúchmi priviedlo ďalšie klesanie ľudnatosti. V roku 1604 bolo v Lokci 13 domov - opustené 3, ostáva 10 domov. V roku 1608 ostávajú v Lokci pre hajdúske spustošenie a pre veľký hlad na zdanenie 3 sedliacke domy. Vo vizitácií E. Lányiho v roku 1611 mala Lokca faru, teda i kostol, ktorý bol drevený. Sem patrili všetky zamagurské dediny, a to: Babín, Hruštín, Vaňovka, Krušetnica, Breza, Ťapešovo, Jasenica, Vasiľovo, Námestovo, Lomná, Vavrečka, Polhora, Rabča. V roku 1615 sa Lokci prenecháva hoľa „pol Minčzowa a Pilsko“, v roku 1619 má okrem šoltýstva 9 sedliackych usadlostí, v roku 1624 sa spomína časť hruštínskeho chotára nad potokom Lokcou, v rokoch 1624-1626 bolo na šoltýskych a sedliackych raliach osevnej plochy na 700 lukien zrna, lúk na 410 vozov sena, žilo tu 41 rodín (asi 210 ľudí). Šoltýsi: Krištof Lokczanski, Gašpar Furanda, Michal Kossovecz. Meno Furandu sa zachovalo v pomenovaní Furandovej hole. Lokčania pod vplyvom protireformačného hnutia, v ktorom značnú úlohu mala rodina Lokčianskych, začali sa obracať na katolícku vieru a v roku 1665 si postavili murovaný kostol a starý predali Babíncom. V rokoch 1672-1676 rodina Lokčianskych s rodinou Klinovskych dostala armáles a spoločný címer od kráľa Leopolda I. „za horlenie pre katolícke náboženstvo“. Armáles bol publikovaný v Oravskej stolici v roku 1676. V roku 1683 za litovskej vojny a v dobe požiarov sa zničili listinné dokumenty šoltýsov. V tom čase zhoreli aj armálne listiny šľacht. rodiny Lokčianskych vo farskom kostole, keď totiž litovské vojská vpadli do tejto stolice a tiahli oslobodiť mesto Viedeň od tureckého obležania. Lokca sa na konci 16. storočia stala východiskom ďalšej kolonizácie. Lokca bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti. Správu dediny do zriadenia tereziánskeho urbára viedli dediční šoltýsi Lokčiansky, Furanda, Kosovec, atď. Ešte aj v roku 1689 sa píše „Johannes Lokczanský sive Furanda“. Po zrušení šoltýsov prešla správa na volených richtárov. Florián Lokčiansky (1828-1906) bol úradníkom panstva v Oravskom Podzámku a v Polhore. Spravoval lesy na Babej hore a v Hviezdoslavovej Hájnikovej žene predstavuje polesného. V roku 1914 sa začala stavať železnica a do roku 1916 sa postavila od Lokce po Zákamenné s odbočkou na Mútne.
Náboženská Správa a Školstvo v Lokci
Vo svojich prvopočiatkoch, po stránke náboženskej, patrila obec ku katolíckej fare v Dubovej. Bolo to ešte predreformačné obdobie. Zemepán Juraj Thurzo, ktorý bol aj patrónom farností, založil v roku 1594 faru v Lokci. K tejto farnosti boli pričlenené obce Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Breza, Krušetnica, neskôr aj ďalšie obce. Juraj Thurzo vyčlenil pre faru v Lokci jednu celú raľu a tiež určil povinnosti poddaných, ktoré boli povinní vykonávať na farských pozemkoch. Súčasne s farou vznikla aj škola. Okolo polovice 16. storočia bol v Lokci postavený drevený kostol v rustikálnom slohu. Nesporne sa na jeho výstavbe podieľali obyvatelia Vasiľova. V roku 1655 bol tento kostol prevezený do Babína, kde stál až do začiatku 30-tych rokov 20. storočia. V Lokci bol začiatkom päťdesiatych rokov 17. storočia postavený murovaný kostol. Dokončený bol počas pôsobenia správcu fary Mikuláša Clementisa v rokoch 1554 - 1660. V priebehu rokov sa vo farnosti vystriedal celý rad správcov. V lokčianskej farnosti zažili obyvatelia Vasiľova neraz ťažké časy. V roku 1784 zachvátil Lokcu ničivý požiar. Zhorel aj kostol a roztavili sa aj vežové hodiny. Aj obyvateľom Vasiľova nezostávalo iné, len prispievať materiálne aj finančne. V cirkevnom živote sa okrem spomínaných významných udalostí udiali aj ďalšie. 17. júna 1979 Novokňaz Jozef Knápik slúžil v miestnom kostole prvú omšu. V dejinách obce to bol prvý katolícky kňaz. Do obce sa zišlo veľa veriacich aj z okolia. Obec bola preplnená osobnými automobilmi. Dňa 19. marca 1995 sa konalo mimoriadne zasadanie Obecného zastupiteľstva vo Vasiľove. Jediným bodom programu bolo udelenie Čestného občianstva obce Vasiľov profesorovi Jozefovi Sobotovi za pôsobenie v obci na poli duchovného života, najmä za prácu s mládežou. Udelenie čestného občianstva sa uskutočnilo v dočasnom kostole (kultúrny dom) bezprostredne po sv. omši, za účasti veriacich z obce.
Výstavba Kostola vo Vasiľove
Vlastný kostol si obyvatelia Vasiľova začali stavať vo veľmi zložitých rokoch hospodárskej krízy, v 30-tych rokoch 20. storočia. Základný kameň položili na jar 1933 a už v októbri toho istého roka sa v ňom konali pobožnosti. Stavali ho z kameňa, ktorý v zimných mesiacoch vozili na saniach z kameňolomu v Breze. Výstavbu viedol Michal Puk zo Štefanova. O výstavbe kostola sa uvažovalo už skôr, no roku 1931 sa začalo hovoriť o konkrétnych záležitostiach. Obec vtedy patrila do farnosti v Lokci. O finančnú pomoc požiadali aj amerických občanov, ktorí mali svoje korene v tomto kraji. Hrubá stavba bola dokončená v októbri 1933. Oltár v roku 1934 postavil Leonard Dlugolinský. Osadené v ňom boli relikvie sv. Ondreja a Benedikta, ktoré daroval biskupský úrad. Organ darovala farnosť z Hostiji. Pôvodne v ňom boli mechy na nožný pohon. Ornáty, štóly, pluviáty i iné potrebnosti darovali viaceré farnosti. Krížovú cestu zakúpil Jozef Bombiak a Gabriel Lipničan, kalich poslala z New Yorku Mária Cíbiková aj s bielym ornátom. V novopostavenom kostole spočiatku bývali bohoslužby len na veľké sviatky - Vianoce, Veľkú noc a keď bol odpust. Taká bola situácia až do roku 1969. Občania Vasiľova sa aj v tých časoch hojnou mierou podieľali na udržiavaní kostola v Lokci. Okrem pravidelných čiastok to boli väčšie príspevky. V roku 1952 sa napríklad v obci dohodlo, že peniaze, ktoré občania obdržali za práce pri kopaní melioračného kanála, poskytnú na opravu kostola v Lokci. Súhlasil s tým aj vtedajší MNV.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Zmeny v Cirkevnom Živote po Roku 1969
Výrazné zmeny priniesli nielen do občianskeho, ale aj cirkevného života Vasiľova udalosti rokov 1968 - 1969. Bola to rušná doba. Rok 1969 priniesol aj na Oravu sviatočné dni. Po 22 rokoch sa aj tento kraj stal opäť dejiskom vysluhovania sviatosti birmovania. Birmovky na Orave sa skončili v Zázrivej. Medzi prvými sa konala birmovka v Lokci. V roku 1969 cirkevný výbor požiadal pána vikára, aby sa občanom vyšlo v ústrety vo vykonávaní náboženských obradov. Požadovalo sa, aby každú nedeľu boli v obci bohoslužby. Dovtedy bývali len na výročité sviatky, pohreby a sobáše. Obyvateľom Vasiľova sa v tom čase podarilo (v náboženských záležitostiach) spojiť sa s Babínom. Tam zamýšľali spoločne postaviť farskú budovu a získať cirkevného správcu. S výstavbou fary sa aj začalo. Ďalší vývoj v spoločnosti neumožnil dokončiť stavbu pre cirkevné účely. Namiesto fary bola v Babíne postavená materská škola.
Obnova a Rekonštrukcia Kostola vo Vasiľove
Neskôr bol obnovený organ, oltár, uskutočnila sa prístavba kostola, ozvučenie i kúrenie v kostole a obnovené boli aj lavice. Problém vznikal počas väčších sviatkov, keď sa v kostole zišla širšia rodina. Nemohli sa pomestiť, ani prístavba chóra tento problém nevyriešila. Hovorilo sa o potrebe prístavby ku kostolu. Od roku 1988 a hlavne od novembra 1989 sa začalo o prístavbe kostola hovoriť častejšie. V roku 1991 bolo zavedené pravidelné slúženie sv. omše, v nedeľu až dve omše, čím sa výraznejšie zvýšila aktivita občanov v náboženskom živote. Myšlienky výstavby kostola v obci v tých časoch už naberala jasné kontúry. V obci sa konali rôzne ankety. Zo strany občanov boli podávané rôzne návrhy týkajúce sa výstavby nového kostola alebo rekonštrukcie pôvodného kostola. Na základe týchto ankiet a po doporučení Liturgickou komisiou padlo rozhodnutie na rekonštrukciu pôvodného kostola. Pri prvej návšteve Slovenska pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990 sa dal vysvätiť základný kameň. Pred začatím výstavby vyvstalo nemálo problémov, týkajúcich sa záberu poľnohospodárskej pôdy, ako aj vysporiadania vlastníckych vzťahov. Pomoc prišla zo strany rodiny Šimútkovej, ktorá vlastnila značnú časť potrebného pozemku a rozhodla sa ho darovať bezplatne. Tento počin značne ovplyvnil aj ostatných spoluvlastníkov, ktorí svoj podiel tiež darovali pod výstavbu kostola. Na jar 1993 sa začalo s prístavbou kostola. Veľa práce si vyžiadala príprava pozemku. Potrebné bolo odviesť veľké množstvo zeminy a postaviť oporný múr. Už 3. októbra 1993 na vrchol nadstavenej veže bol vytiahnutý kríž. Zadná časť prístavby nebola pokrytá v roku 1993. V prácach sa pokračovalo v roku 1994 a v ďalších rokoch. Podstatný význam na zrealizovaní stavby okrem stavebných firiem STAMOS, MADOS a JANCOR mal aj spolok bývalých urbarialstov obce a pozemkové spoločenstvo (Vasiľovská hoľa), ktorí zabezpečili všetku drevnú hmotu a tiež značné finančné prostriedky. Na výstavbe kostola sa finančne podieľali predovšetkým občania obce, ktorí pravidelnými zbierkami dokázali zabezpečiť neustále napredovanie stavby. Finančným príspevkom sa podieľalo aj Ministerstvo kultúry, nemecká katolícka charita a občania USA. Značným finančným darcom bola aj obec, ktorá pravidelne ročne počas celej výstavby zaradila do svojho rozpočtu aj financovanie výstavby. Významným iniciátorom výstavby bol aj farár Gaššaj - správca farnosti Breza, ktorý venoval na výstavbu kostola ako prvý finančný príspevok. Stavba bola zrealizovaná a ukončená v auguste v roku 1998. Vysviacku kostola za prítomnosti veľkého množstva občanov vykonal pomocný spišský biskup Andrej Imrich. Občania obce neboli ani počas výstavby kostola ochudobnení o sväté omše a ostatné cirkevné obrady, ktoré sa vykonávali počas celej výstavby v priestoroch kultúrneho domu. Tam boli presťahované lavice i všetky potrebné veci. Mládež si v tom čase pre svoje potreby opravila jednu učebňu v bývalej cirkevnej škole, ktorá sa v roku 1992 vrátila cirkvi. V budove malo naposledy družstvo pridruženú výrobu.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
V hone Stodolisko, na hranici chotárov obcí Vasiľov a Vaňovka, stojí kamenná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie začali konávať sväté omše s procesiou. Okolie kaplnky je pre obyvateľov susedných obcí miestom na turistickú vychádzku aj príjemné posedenie.
Výstavba Domu Smútku vo Vasiľove
V roku 1986 vznikla myšlienka výstavby domu smútku s rozšírením areálu cintorína. Jestvujúci bol už značne zastavaný. Tejto myšlienke predchádzalo viacero verejných hovorov. Nie všetci občania súhlasili s výstavbou domu smútku. Bolo to nóvum a prelomiť myslenie hlavne starších občanov, aby bol zosnulý umiestnený v dome smútku, nebolo ľahké. Konečné rozhodnutie aj napriek nesúhlasu niektorých občanov bolo kladné a tak v roku 1986 bol položený základný kameň tejto stavby. Výstavba bola riadená a finančne zabezpečovaná obcou (vtedajším Miestnym národným výborom) a tiež Okresným národným výborom v Dolnom Kubíne. Výstavba bola zrealizovaná za dva roky. Vysvätenie domu smútku vykonal v októbri 1988 novo vysvätený spišský biskup František Tondra.
Historické Fotografie a Spomienky
Zaujímavé fotografie z histórie obce zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
- Naši malí divadelníci v roku 1951.
- Detský tábor Hruštín v roku 2000.
- Miesto tradičných stretnutí pri škole.
- Lyžiarsky vlek na Sekanine.
- 4. ročník Základnej školy v Černovej v roku 1954.
- Prvé správy Národných novín o udalostiach v Černovej z 27. októbra 1907.
- Mládežnícky spevokol na Starých horách (1995).
- Slávnosť Kristovho tela a krvi (1956).
- Stavanie mája v Čutkovskej doline (1953).
- Skupina Mladosť (1974).
- Černovský mládežnícky spevokol na zájazde v Ríme (1995).
- Pútnici z Černovej pri odovzdávaní darov sv. otcovi Jánovi Pavlovi II. (Námestie sv. Petra, 1991).
- Big beat-ové sväté omše vo farnosti Stankovany (1967).
- Výlet učiteľského zboru a žiakov na Srazoch.
- Stavba pomníka obetiam černovskej tragédie pri príležitosti 25. výročia (1932).
- Ples mladých 1993.
- Školský rok 1970/71.
- Tábor Oravice 1992.
- Prvomájový sprievod v roku 1974.
- Letný turistický prechod Smrekovica - Černová v roku 1975.
- Preteky na motokárach (približne okolo roku 1970).
- Bicyklisti v procesiách na Božie telo (približne v 30-tych rokoch 20. storočia).