Čierne Kľačany, obec s bohatou históriou, sa nachádza v okrese Zlaté Moravce. Táto oblasť, siahajúca do hlbokej minulosti, prešla mnohými premenami a udalosťami, ktoré formovali jej identitu. V tomto článku sa zameriame na históriu a súčasnosť materskej školy v Čiernych Kľačanoch, ktorá zohráva dôležitú úlohu vo vzdelávaní a výchove najmladšej generácie.
Najstaršie zmienky o obci a jej vývoj
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v bule pápeža Inocenta III. z 15. mája 1209. Ten ju spomína ako „Villu Chelecen“, ako súčasť donácií svätobeňadiského opátstva. Svätobeňadické opátstvo sa po zániku Veľkej Moravy stalo v raných rokoch Uhorska, kde bolo toto územie administratívne začlenené, kultúrnym, vzdelanostným a ideovým centrom dolného Pohronia, dominantou tzv. Slovenskej brány so všetkými právami a výsadami, aké vyplývali týmto inštitúciám z regúl a zákonov stredoveku. Ak sa „Villa Chelecen“ dostala ako súčasť Uhorska do oficiálnej buly, muselo to byť už prostredie hospodársky a majetkovo vyvinuté, obec či osada, o ktoré prejavila „vrchnosť“ záujem.„Villa Chelecen“ ako osada a neskoršia obec vyrástla na starších kultúrnych a historických vrstvách. Praveký človek sa v tejto oblasti datuje do 3.-2. tisícročia pred n.l. Nálezy keramiky, pozostatkov materiálnej a remeselnej kultúry (lokalita pri mlyne), primitívnych náradí, nádob, črepov z úžitkových predmetov tu i okolitých obciach dokumentujú prítomnosť starých fáz predhistorických kultúr pravekého osídlenia.Po 5. a 6. storočí sa následkom veľkej vlny sťahovania národov začali na tomto území usádzať Slovania, ktorí sa zlúčili s prítomnými kmeňmi a spoločne vytvorili novú kultúru a historickú etapu, ako zdroj a základ neskoršej Veľkomoravskej ríše. Okruh dnešných Čiernych Kľačian patril už v rannej dobe staroslovienskej kultúry k oblastiam s vyspelým hospodárskym a civilizačným zázemím. Aj na jeho pôde sa odohrávala prelomová etapa našich národných dejín - zrod našej národnosti, jazyka, kultúry a vzdelanosti, umocnené zavedením kresťanstva ako oficiálneho štátneho náboženstva.
Čiernokľačianska Pyxida: Dôležitý artefakt
Na toto obdobie sa viaže aj významná kultúrna archeologická pamiatka „Čiernokľačianska Pyxida“. Je to umelecko-remeselné dielo, nádobka oválneho tvaru, rezaná zo slonoviny po IV. stor. n. l. Pôvodne slúžila ako šperkovnica. V tejto funkcii sa najpravdepodobnejšie dostala aj s veľkomoravskou misiou Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, už či ako schránka alebo dar cisára Michala III. Rastislavovi. Jej nález v Čiernych Kľačanoch (r. 1974) však dokladá, že sa s touto oblasťou spája cesta, miesto alebo dočasný pobyt misie, prípadne Metodových žiakov, ktorí po r. 885 museli opustiť Nitru.Čiernokľačianska Pyxida patrí do radu umelecko-remeselných diel, ktorých sa na svete objavilo veľmi málo. Jej bohato zdobený reliéf predstavuje motívy oráča, pastiera, kráčajúcu ženu, atmosféru vidieckej pohody a idyly. Dnes je Pyxida jedným z najcennejších dokumentov klenotnice dávnej minulosti Slovenska na hrade v Bratislave.
Obec v priebehu storočí
V r. 1301-42 sa obec uvádza ako Kelechen. Stala sa záujmovou oblasťou majetkov a území Matúša Čáka, potom na dlhé desaťročia majetkom blízkych gýmešských Forgáčovcov, ktorí si tu zriadili po r. 1386 mýtnu stanicu na výber poplatkov. Šľachta si upevnila moc najmä po utvorení samostatných stolíc, kedy sa vytvárali samostatné územno-správne celky, medzi nimi aj Stolica Tekovská, do ktorej spadala aj obec Kelechen.
Poľnohospodársky založená obec, hospodáriaca na poli, s blízkymi lesmi udržujúca si pastierstvo, jednoduché remeslá úžitkového a staviteľského charakteru sa dostala spolu so svojim okolím takmer na 100 rokov pod drobnohľad tureckej expanzie na našom území v 16. a 17. storočí. Turci r. 1573 vypálili Zlaté Moravce i Čierne Kľačany vtedy známe ako Fekete Kelechen. Toto len zvýšilo chudobu a jatrilo neznesiteľné pomery. Situácia vyvolala vážny ozbrojený odpor, ktorý vyvrcholil 26.3. 1652 do ostrej zrážky tureckého vojska s vojskom Adama Forgáča a obyvateľstvom okolitých obcí dnešných Veľkých Vozokán. Dedinské obyvateľstvo vyzbrojené pracovným náradím pomohlo rozhodnúť túto bitku vo svoj prospech, takže Turci prvý raz utrpeli na našom území drvivú porážku. V bojoch zahynulo mnoho mužov, medzi nimi aj traja Eszterházyovci - František, Tomáš a Ladislav. 1734 tu bola postavená pamätná pyramída, 1896 tu postavili súčasný pomník Leva na podstavci.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Katolicizmus ako štátne uhorské náboženstvo tu od 9. storočia zapustil hlboké korene a jeho domíniom neotriasli ani „spanilé jazdy“ v 15. stor., či šírenie Lutherovho učenia po 16. storočí. Pozícia katolicizmu sa umocnila i príchodom jezuitov do blízkych Levíc r. 1624, čo v bojoch o kostoly a vyznanie vyvrcholilo do založenia rímsko-katolíckej farnosti v Zlatých Moravciach v r. 1678. Čierne Kľačany (Fekete Kelechen) a Chyzerovce sa stali jej filiálkami. Obec mala v meste od r. 1689 aj matriku. Dokonca od r. 1773 sa obec z maďarského názvu preniesla do povedomia ako Klaczany, ba čo viac, dôsledkom dobre prosperujúceho hospodárenia i spoločenského zázemia jej bolo udelené právo postaviť si kostol. Jeho dnešná podoba, niekoľkokrát prestavaná a doplnená, má základy z r. 1777, pôvodne v barokovom prevedení. Harmónium si obec zakúpila v r. 1908, sakristiu postavila v r. 1930.
Súpisy z 18. storočia uvádzajú, že čiernokľačiansky chotár bol svojho času najúrodnejším v okolí (vinohrady, pestovanie ovocia a obilnín) a za výnosy museli občania platiť poplatok 15 zlatých ročne (r. 1715). Mlynárstvo sa všeobecne pokladá za najrozšírenejšie výrobno-technické zariadenie feudalizmu. Mlyn v Čiernych Kľačanoch pochádza z r. 1715. Prešiel niekoľkými stavebnými i technologickými úpravami. Svoje opodstatnenie dokladá i skutočnosť, že v čase jeho založenia mali Čierne Kľačany asi 53 domov, v ktorých žili prevažne roľníci, v r. 1720 sa spomína jeden mäsiar a jeden obuvník.
Všeobecné pomery v r. 1860 v Čiernych Kľačanoch vyvolali komasáciu (zjednocovanie pozemkov), čo podmienilo i tvorbu majetnejších osadlostí, medzi inými i založenie majetku „Bauerovcov“ (1870-72), ktorý pretrval až do vzniku Československej republiky. Ďalším následkom všeobecných úprav bolo vytýčenie katastra obec Cžerné Klačany (1808). Od r. 1851 a v r. 1872. Desať rokov na to, v r. 1882 postihla obec ničivá povodeň, ktorá zničila značné množstvo usadlostí, napáchala škody na poliach a na dobytku.
Z hľadiska národnostných pomerov sa Čierne Kľačany s okolím uvádzajú zväčša ako región slovenský. Pravda silné odnárodňovacie snahy nemožno v posledných dvoch storočiach vylúčiť ani v tejto oblasti. V atmosfére národno-buditeľského hnutia v 1. polovici 18. stor. ako i v duchu odkazu cyrilometodejskej jazykovej a kultúrnej tradície pôsobil ako kaplán na fare v Zlatých Moravciach ( filiálka v Čiernych Kľačanoch) v r. 1842-43 národný buditeľ, redaktor, jazykovedec, zakladajúci člen Matice Slovenskej Andrej Radlinský. V porevolučných rokoch sa zlatomoravecká oblasť viaže na pôsobisko a vplyv najrevolučnejšieho štúrovského básnika, jedného zo zakladateľov našej národnej poézie, Janka Kráľa (1822-1876). K historickému prelomu došlo v rokoch 1914-1918, po ukončení 1. svetovej vojny, v ktorej bojovali i občania Čiernych Kľačian. Rozpad Rakúsko-Uhorska (1918) znamenal pre obec zrod nových politických i spoločenských pomerov.
Obnovilo sa vyučovanie v škole. Čierne Kľačany po zrušení stoličných zriadení (1922) boli v rámci zlatomoraveckého okresu pridelené do Nitrianskej veľžupy. Občania sa po vojnových následkoch opäť začali vzmáhať, rozširovať roľnícku i remeselnú výrobu, mnohí prechádzali za prácou do prvých fabrík v Zlatých Moravciach. V r. 1924 si obec zriadila Notársky úrad. Súčasne s novými pomermi sa v r. 1925 založilo v obci Úverové družstvo a Hasičský spolok. V 30. rokoch došlo k značnému staviteľskému ruchu. Začala sa upravovať obec, vysadili sa stromky okolo potoka. V r. 1932 bola postavená nová škola. Silná náboženská orientácia podnietila i k úprave miestneho barokového kostola ( z r. 1777), ktorý spolu so školou a mlynom ( z r. 1715) tvorili stavebné dominanty obce. V r. 1935-36 došlo k úprave jeho interiéru (výmaľba, lavice, obrazy), ktorú financovali prevažne majetnejší občania.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Vojnové časy boli vo všeobecnosti zložité. V administatívno-územnom usporiadaní sa obec stala súčasťou Slovenského štátu so všetkými dôsledkami, ktoré z tejto štátnopolitickej zmeny vyplývali. Do tohto obdobia spadá aj rozmach kultúrno-osvetovej práce. Rozmohlo sa amatérske ochotníctvo ( na tomto poli obec zožala i najlepšie kultúrne úspechy v okrese a kraji) a položili sa základy divadelnej tradícii v obci. Na všetkých verejných príležitostiach a akciách sa zúčastňovala so svojím repertoárom miestna dychová hudba ( vznik v r. 1922, zánik v 60. rokoch.) V roku 1943 bolo v obci založené Potravinárske družstvo.
Čierne Kľačany boli oslobodené sovietskou armádou 28.3.1945. Krátko po skončení II. svetovej vojny sa obec začala hospodársky i kultúrne vzmáhať. V obci sa vytvorila Miestna osvetová rada, ktorá prevzala na seba organizovanie kultúrneho, telovýchovného i hospodárskeho života. Okrem toho sa v obci vytvorila Letopisná komisia a Knižničná rada. V rámci vylepšovania služieb obyvateľstvu bola v r. 1946 zriadená pekáreň a ministerstvo školstva povolilo zriadenie materskej školy. V r. 1947 došlo k dostavbe miestneho kostola a slávnostnému osadeniu zvonov. Z dedinky začala vyrastať samostatná obec. Stavebný ruch, parcelácia veľkých pozemkov, tvorba služieb, ale i kultúrne a spoločenské zázemie obce z nej vytvorilo rozvinutý aglomerát.
Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho vo Volkovciach
Obec Volkovce z hľadiska administratívneho členenia rímskokatolíckej cirkvi spadá pod Biskupský úrad v Nitre ako súčasť Nitrianskej diecézy. Od 1.7.2001 je filiálkou novovzniknutej farnosti Čierne Kľačany. V strede obce, pri hlavnej ceste stojí Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Jakubovi staršiemu. Kostol je najstarším zachovaným objektom obce. Presbytérium kostola pochádza zo 14. storočia. Pôvodne bola stavba vybudovaná v gotickom slohu, v rokoch 1750-1754 bol kostol obohatený o prvky baroku.
Kostol tvorí jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Presbytérium je klenuté lunetovou klenbou, dekoratívne členenie na spôsob gotickej krížovej klenby. Loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi na nástenných pilieroch. Fasáda je členená lizénovým orámovaním. Kazateľnica je baroková, členená okrasnými stĺpikmi. Na parapete kazateľnice sú sochy evanjelistov. Na priečelí kostola bola v roku 1926 vystavaná veža.
V roku 1948 sa uskutočnila rozsiahla renovácia kostola, bola pristavená tzv. Nová sakristia a kostol vymaľoval maliar Ján Tonka. Postavili aj novú železná ohradu kostola. Ďalšia rekonštrukcia sa robila začiatkom sedemdesiatych rokov. Vymenila sa krytina na veži i na kostole, odstránila sa statická porucha presbytéria, postavila sa väčšia sakristia so sociálnym vybavením. V roku 1999 sa začalo s ďalšou rekonštrukciou kostola. Urobilo sa vykurovanie kostola plynom, nové ozvučenie kostola, zrekonštruovala sa elektroinštalácia a zakúpila sa nová Krížová cesta. V roku 2001 sa položila dlažba v celom kostole a boli vymenené drevené schody na chór. Veža aj kostol boli na novo vymaľované maliarom P. Čambalom. Posviacku vynoveného chrámu vykonal biskup Vladimír Filo dňa 21.6.2001. Ďalšie úpravy sa urobili v roku 2002. Na jar tohto roku sa vymenila krytina na kostole a v decembri sa zakúpil nový orgán.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Pred kostolom stojí Kamenný klasicistický kríž, ktorý je zabudovaný v ohrade cintorína a je to najstarší všeobecný kríž v obci z roku 1777, ktorý bol spolu s Kamennou bránou zrekonštruovaný koncom roka 2016. V okolí kostola sa rozprestiera cintorín. Vstup na cintorín je cez Kamennú bránu, na ktorej sa nachádzajú mená padlých vojakov z prvej svetovej vojny. V priestoroch cintorína bola v roku 1949 postavená malá márnica, ktorá bola v roku 1996 zrekonštruovaná na “Kaplnku Svätého Jozefa”. Nový dom smútku bol svojpomocne postavaný v roku 1982. Súčasným správcom farnosti je od júla 2024 dôstojný pán PaedDr. Milan Polák.
Významné udalosti a jubileá
V sobotu 24. júna 2017 sa vo farnosti Čierne Kľačany uskutočnila spomienková slávnosť, pri ktorej si prítomní pripomenuli niekoľko jubileí:
- výročie posviacky farského kostola
- 100 rokov od narodenia významného rodáka prof. ThDr. Alojza Martinca, dlhoročného pedagóga na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave
- výročie narodenia Mons. Vincenta Malého, tiež rodáka z Čiernych Kľačian. Obidve osobnosti sú pochované na miestnom cintoríne.
- Výročie posviacky súsošia svätých Cyrila a Metoda, ktorá sa nachádza pred kostolom. Je jedinečná v tom, že v rukách svätcov sa nachádza tzv.
Svätú omšu v tento deň celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu s kňazmi, ktorí pôsobili v Čiernych Kľačanoch zväčša ako kapláni v Zlatých Moravciach (farnosť až do roku 2001 bola filiálkou Zlatých Moraviec).
Súčasnosť obce
Obec Kľačany leží v Podunajskej nížine v juhozápadnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny asi osem kilometrov na juhovýchod od Hlohovca. Intravilán leží v nadmorskej výške 170 m, územie sa zaraďuje do klimaticky teplej oblasti. Poloha obce je veľmi výhodná vzhľadom na to, že jej územím prechádza dôležitý dopravný uzol - štátna cesta spájajúca mestá Hlohovec a Nitra. Kľačany sú súčasťou okresu Hlohovec, ktorý územne patrí do Trnavského samosprávneho kraja. Cez obec Kľačany tečie potok Andač, ktorý vyviera v malom lesíku medzi Hlohovcom a Kľačanmi . Vlieva sa do rieky Nitra. Úrodná sprašová dolina Kľačian bola pre ľudí lákavá už v dávnych dobách. Svedčí o tom nález slovansko-avarského hrobu z ôsmeho storočia a slovanské pohrebisko z čias Veľkomoravskej ríše (9.
Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Martina. Pred kostolom sa nachádza kamenný kríž z roku 1851. Na miestnom cintoríne sa nachádza pomník padlým vojakom. V obci sa každoročne poriadajú atletické súťaže Kľačianska desiatka a Kľačianska latka. Tradičná Kľačianska desiatka, tradičný cestný vytrvalostný beh, ktorý je súčasťou Slovenskej bežeckej ligy, sa pravidelne koná na jeseň a každoročne priláka do obce viac ako dvesto atlétov všetkých vekových kategórií. V obci je postavený kultúrny dom, ktorý môžu využívať na rôzne spoločenské podujatia občania obce, ako aj okolité obce. Obec tu už tradične usporadúva rôzne podujatia: Kľačianska desiatka, predvianočné posedenie s dôchodcami, Deň matiek, Silvestrovský ohňostroj. Obec sa zúčastňuje na stretnutiach s názvom „KĽAČANY NA SLOVENSKU“. Myšlienka pre uskutočnenie takéhoto výnimočného stretnutia, vznikla v roku 1993. Pri príležitosti obnovenia slovenskej štátnosti vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a tiež 130-teho výročia založenia Matice Slovenskej.
V obci Kľačany pôsobí veľké množstvo firiem: Slovnaft a.s., terminál Kľačany, Čerpacia stanica Benzinol Slovakia Kľačany, bazénové centrum AquapoolSystem, s.r.o Kľačany, Autodielňa Grman Kľačany, Ján Hornák Stolárska dielňa Kľačany, Ing. Paed. Dr. Na cintoríne je to pomník zosnulých vojakov, Kostol sv. Martina, Hlohovecký zámok v ktorom sa nachádza nápravnovýchovný ústav pre mladistvých, Kostol sv. Michala na námestí sv. Cestovný ruch (organizácie CR): Je tu pomník zosnulých vojakov a Kostol sv. Ciele CR(aj v okolí najmä pre prichádzajúcich návštevníkov): Pre návštevníkov sú k dispozícií Kostol sv. Významné objekty na oddych a rekreáciu domáceho obyvateľstva: Sú to objekty kozárka, dyč, kde si obyvatelia môžu opekať a pekne sa uvoľniť. V Kľačanoch žili v minulosti ľudia vyznávajúci minimálne tri rôzne náboženstvá. Pôsobili tu obyvatelia rímsko-katolíckeho vierovyznania, prívrženci evanjelickej cirkvi a tiež vyznávači židovskej viery. Miestny katolícky chrám, Kostol sv. Martina, však vznikol až neskôr, a to v roku 1933.