Obec Belá-Dulice, malebne situovaná v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny, sa pýši bohatou históriou, ktorá sa odráža aj vo vývoji jej vzdelávacích inštitúcií. Táto obec, obklopená majestátnymi horami Veľkej Fatry, je vzdialená len 10 km od okresného mesta Martin a predstavuje ideálne miesto pre život a výchovu detí. Medzi dôležité piliere vzdelávania v obci patrí aj Materská škola Belá-Dulice, ktorá prešla dlhú a zaujímavú cestu vývoja.
Belá-Dulice: Stručný pohľad do histórie obce
Belá-Dulice vznikla spojením dvoch pôvodných obcí, Belá a Dulice. Prvá písomná zmienka o Bele pochádza z roku 1282. Obec bola pomenovaná podľa Belianskeho potoka, ktorý preteká údolím. Dulice vznikli neskôr, v roku 1287, z časti chotára Belá. Názov Dulice je odvodený od mena zemepána DULLU.
Najstaršie osídlenie predhoria Veľkej Fatry
Stopy osídlenia z doby kamennej. Na základe doterajších výsledkov archeologického výskumu pochádzajú stopy najstaršieho osídlenia zo strednej doby kamennej - z eneolitu (asi 2 750 - 2 250 rokov pred Kr.). Kr.) v Belej na lokalite zvanej Baba, ležiacej tesne nad východným okrajom obce. Obyvatelia si tu vystavili výšinné sídlisko na slnečnej juhozápadnej terase v blízkosti lesov.
Našli sa tu zlomky kamenného sekeromlatu, kamenná čepieľka, črepy rôznej keramiky (mís, šálok a ďalších zdobených nádob) a veľa zvyškov kostí (jeleňa, diviaka), ktoré sú dokladmi jeho pracovnej aktivity. Keramika bola zdobená zvislým žliabkovaním, slamovaním a vpichmi, je na dobrej technickej úrovni. Doteraz nepoznáme príbytky z tohto obdobia a len z analógii môžeme usudzovať, že mali pravdepodobne kolovú konštrukciu.
Ľud lužickej kultúry v dobe železnej a rímskej
Ľud lužickej kultúry v Turci okolo roku 700 pred Kr. si osvojil výrobu železa. Používanie železa otvorilo novú prehistorickú etapu vývoja ľudskej spoločnosti - železnú dobu, ktorá sa člení na halštatskú (700 - 400 rokov pred Kr.) a laténsku dobu (400 rokov pred Kr. - koniec 1. stor. pred Kr.). Spoznanie technológie spracúvania železa výrazne ovplyvnilo hospodársky a spoločenský život ľudu lužickej kultúry, čo malo za následok zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve a rozsiahly diaľkový obchod. Osídlenie z tohto obdobia poznáme z pohrebiska v Martine-Severe, ďalej v jaskyni Na Vyhni pri Blatnici a na ďalších sídliskách - hradískách v jej chotári na Plešovici a Strednej (našla sa tu keramika, nádobka, zbrane a dve figúrky diviakov). V laténskej a rímskej dobe (1. - 2. stor. po Kr.) obýval územie Turca ľud púchovskej kultúry, ktorý na vysokej úrovni vedel spracovať kovy (meď, železo, striebro), vybudoval tu silne opevnené hrádky a osady s chatami s kamennou podmurovkou, vyrábal keramiku na hrnčiarskom kruhu a zdobil ju rytými líniami. Hradiská ľudu púchovskej kultúry v Turci z laténskej doby vznikali na vyvýšených miestach a sídliská na komunikačných križovatkách. Najviac ich poznáme z chotára Blatnice, a to hradiská Plešovica, Stredná, Vlčie Hrdlo a nížinné sídliska v časti Sokolče, Dúpna a Konský diel. Z tohto obdobia pochádza Hradište v Hornom Jasene, osídlenie na Havranej skale vo Folkušovej, na Tlstej hore v Háji a remeselnícke stredisko na dvojitom valom opevnenom Hrádku pri Rakši. Laténske misy, zásobnice, denár rímskej republiky z 2. storočia pred Kr., železný klinec a ostroha dokumentujú sídliska v časti chotára Necpál v Brotnici a Borievčí.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Z rímskej doby poznáme opevnené sídlisko s valmi a dvoma terasami na Hrádku v Belej a opevnené sídlisko na Hrádku pri Duliciach.
Príchod Slovanov a obdobie Veľkej Moravy
Príchod Slovanov na naše územie je v dejinách Turca významným medzníkom. Podľa archeologických výskumov bol Turiec v období Veľkomoravskej ríše najosídlenejšou zo všetkých vysoko položených kotlín Slovenska. Archeologicky najstaršia zistená turčianska osada z tohto obdobia sa nachádzala v lokalite Kratiny v chotári dnešnej Ivančinej (datovaná od 8. až do druhej polovice 9. stor.).
V 9. storočí existovala v intraviláne Belej osada (pri katolíckom kostole).
Turiec po páde Veľkej Moravy
Do obdobia 10. až 11. storočia sa doposiaľ podarilo archeologickým výskumom zistiť osídlenie na sídlisku v Belej, v blatnickej jaskyni Na Vyhni, na Hrádku pri Bystričke (tu sa predpokladá remeselnícke centrum) a na Brvenom Hradišti pri Hornom Jasene. Hradiská v predhorí Veľkej Fatry mali obrannú funkciu, ktorú plnili približne do polovice 11. storočia. Po pripojení Turca k uhorskému štátu stratili tieto hradiská vojenský a politický význam a postupne zanikli.
Komunikačná sieť
Už od predhistorických dôb bol Turiec so susednými regiónmi pospájaný sieťou obchodných ciest. Pričlenením k uhorskému štátu sa komunikácie prichádzajúce z južného smeru stali pre panovnícky dvor dôležitými tepnami štátneho útvaru. Z listinných dokumentov z 13. storočia sa dozvedáme, že Hlavná cesta z Ponitria viedla popod hradisko Vyšehrad do Slovenského Pravna V polovici 13. storočia cesta z hornej Nitry prechádzala cez brod pri Turčianskej Sv. Mare (dnes Socovce) na rieke Turiec a prekonávala jej inundačné územie. Komunikácia ďalej pokračovala do predhoria Veľkej Fatry pri Blatnici. Na túto cestu sa napájala komunikácia od Zvolena, ktorá viedla údolím Kremnického potoka cez Piargské sedlo a Dolnú Štubňu do Blatnice. Druhá mladšia komunikácia viedla zo Zvolena cez Banskú Bystricu a sedlo Malý Šturec do Turčianskeho Michala.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Tu sa spájala s druhou cestou od Zvolena (cez Kremnickú dolinu) a pokračovala do Blatnice. Tu spojená komunikácia (od Zvolena a Ponitria) viedla cez Necpaly, Belú, obidve Jasená a Sklabiňu do Sučian, ďalej na východ cez Nolčovo do Liptova a Oravu, alebo na západ cez Priekopu na Žilinu. Komunikácia prechádzajúca predhorím Veľkej Fatry sa v 13. Storočí nazývala “veľkou cestou”. Roku 1284 v donácii panovníka Bela IV. pre Vavrinca, syna Kozmasa, na Malú Bystricu (dnes Jahodníky) sa pri rozhraničovaní spomína verejná cesta (viam publicam), vedúca z Belej do dediny Svätý Martin (de Bela in villam sancti Martini). Táto cesta postupne strácala na svojej dôležitosti a roku 1323 sa už nazývala “stará cesta”
Vývoj obce v stredoveku
Belú máme po prvý raz listinne doloženú až roku 1282, keď Matej, turčiansky úradník zvolenského župana BITERA, vykonal reambuláciu územia Necpál. Pri vyznačení chotára Necpál sa spomínajú susedia, a to dve dediny Belá, z ktorých jedna sa nazýva Vyšná (superiori Bela; ležiaca na ľavom brehu Belej) a druhá Nižná Belá (Bela inferiori; na pravom brehu Belej). Pričom Vyšná Belá sa stala súčasťou necpalského panstva a Nižná Belá zostala kráľovským majetkom takmer po celý stredovek.
Obec Belá je pomenovaná podľa rovnomenného potoka, je starou osadou (v intraviláne sa nachádzalo sídlisko z 10. a 11. storočia), ktorá vznikla pri ceste a má charakter ulicovej zástavby, pozdĺž potoka. Belá takto už pri vzniku dostala svoj topografický charakter v smere východ - západ. Osada sa spomína v listine z roku 1284, keď sa uvádzala verejná cesta z Belej do Martina. V roku 1287 časť chotára - Belianske klčoviská - boli pričlenené do majetku necpalských šľachticov a neskôr sa stali základom neskorších Dulíc. Názvy Bylatoarthvan, alebo Belataortvana sú maďarskými názvami klčovísk obyvateľov Vyšnej Belej na ľavom brehu Suchej Chmeľnice.
V prvej polovici 14. storočia prebiehalo na území Turčianskej stolice doosídľovanie na zásadách nemeckého práva i s uplatňovaním dedičného richtárstva, kedy severovýchodne od Nižnej Belej (v Jasenskej doline) zásluhou neznámeho Očku vznikla kráľovská osada Očkova Lehota, ktorá sa šľachtickým právom stala kuriálnou osadou rodu HERCHUTOVCOV a neskôr ju v 15. nazvali Krčútovou Vsou. V roku 1425 sa Belá vyskytuje s prívlastkom mestečko - oppidum.
Začiatky predškolskej starostlivosti v Belej-Duliciach
Prvé zmienky o zapojení sa materskej školy do života obce možno v kronikách nájsť od roku 1947, keď v budove Národnej školy - v priestoroch školskej zborovne a kabinetu boli umiestňované deti v predškolskom veku. O zriadenie „štátnej detskej opatrovne“(predchodcu MŠ) sa v našej obci zasadil správca Národnej školy Milan PODHRADSKÝ.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Vývoj Materskej školy Belá-Dulice
Výstavba budovy MŠ bola dlhé roky odsúvaná. Až po dokončení kultúrneho domu (1962) bola už pod oficiálnym názvom „Materská škola“ v roku 1963 umiestnená v samostatných priestoroch po adaptovaní budovy bývalej Osvetovej besedy. V tom období až do roku 1964 bola riaditeľkou MŠ Anna POLERECKÁ, ktorú v tom istom roku vystriedala Emerencia KAPUSTOVÁ. Materská škola mala vtedy dve triedy a kapacitu 50 miest. Kuchyňa a jedáleň MŠ boli dočasne umiestnené v suteréne kultúrneho domu. O rok neskôr, v roku 1964, sa kuchyňa s jedálňou premiestnili do novopostavených miestností pri škôlke. V roku 1968 bola naďalej riaditeľkou MŠ E. KAPUSTOVÁ a učiteľkami sú O. DANEKOVÁ, V. KUHAJDÍKOVÁ a A. SALÍNIOVÁ. Materská škola mala vlastné vybavenie v hodnote 115 000 Kčs. V 1970 roku sa na prevádzkové náklady škôlky a jedálne vyčerpalo 86 000 Kčs.
Roku 1977 sa pre veľký záujem rodičov otvorila ďalšia trieda MŠ. Miestnosť bola zriadená v bývalom učiteľskom byte ZDŠ. Túto triedu navštevovalo 16 detí. Ostatné deti boli stále umiestnené v nevyhovujúcich priestoroch bývalej osvetovej besedy. V roku 1978 MŠ navštevovalo 76 detí.
Nový areál MŠ so štyrmi pavilónmi bol postavený na bývalom školskom pozemku na Záhumní, do ktorého sa MŠ presťahovala v roku 1984. V novej MŠ boli zriadené dve oddelenia pre mladšie a staršie deti. Riaditeľkou MŠ v nových priestoroch bola Viera JANOTOVÁ, od júla 1988 Viera RIŠIAŇOVÁ, od júla 2009 Alena GOMBÁRSKA.
Súčasnosť Materskej školy Belá-Dulice
V súčasnosti je Materská škola Belá-Dulice modernou a kvalitnou predškolskou inštitúciou, ktorá poskytuje celodennú starostlivosť deťom v predškolskom veku. V školskom roku 2024/2025 materskú školu navštevuje 33 detí. Materská škola má rodinný charakter, preferujeme milú, priateľskú a láskyplnú atmosféru.
Charakteristika školy
- Druh školy: MŠ celodenná starostlivosť
- Názov: Materská škola
- Mesto/Obec: Belá-Dulice (okr. Martin)
- Adresa: Belá-Dulice č. 87 03811 Belá-Dulice
- Zriaďovateľ: Obec Belá-Dulice
- Jazyk: Slovenský
Personálne obsadenie
- Riaditeľka: Dominika Dérerová
- Pedagogickí zamestnanci: Mgr. Jana Keliarová
- Nepedagogickí zamestnanci: Martina Boďová
Rada školy
- Za rodičov: Mgr. Daniela Kľučková, Tatiana Pavlíková
- Za zriaďovateľa: Bc.
Belá-Dulice a okolie: Miesta, ktoré stoja za návštevu
Okolie obce Belá-Dulice ponúka množstvo možností na aktívne trávenie voľného času a spoznávanie prírodných a kultúrnych krás Turca.
Prírodné krásy
- Jasenská dolina: Rekreačné stredisko s možnosťami lyžovania v zime a turistiky a cyklistiky v lete. Nachádza sa tu lyžiarske stredisko Kašová s miernymi svahmi vhodnými pre začiatočníkov a rodiny s deťmi. Pre náročnejších lyžiarov je k dispozícii stredisko Lehota. V lete je Jasenská dolina ideálna na turistiku a cyklistiku. Nachádza sa tu Bike Park Jasenska s rôznymi traťami pre adrenalínových aj menej skúsených jazdcov.
- Rozhľadňa na Kalníku: Drevená rozhľadňa s výhľadom na Malú a Veľkú Fatru a Turčiansku kotlinu.
- Národný park Veľká Fatra: Ponúka množstvo turistických trás s nádhernými výhľadmi. Medzi obľúbené ciele patrí Borišov a Ploská.
- Rozhľadňa na Brotnici: Ideálne miesto na romantickú prechádzku s výhľadom na Turiec, Malú a Veľkú Fatru.
Kultúrne pamiatky
- Matica slovenská v Martine: Symbol slovenskej kultúry a národnej identity. Súčasťou je park s bustami významných osobností.
- Múzeum slovenskej dediny v Martine: Skanzen s ukážkami tradičnej ľudovej architektúry a spôsobu života na severozápadnom Slovensku.