Úvod
Materská škola v Príbelciach je dôležitou súčasťou miestnej komunity, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výchove a vzdelávaní najmladšej generácie. Táto štátna materská škola, známa aj ako "Usiľovné včeličky", poskytuje celodennú starostlivosť deťom vo veku od 2 do 6 rokov. História obce Príbelce, spojená s touto materskou školou, siaha až do 13. storočia.
História obce Príbelce
Územie Príbeliec nebolo archeologicky preskúmané, ale vzhľadom na početné dôkazy o osídlení v širšom okolí sa dá predpokladať, že Príbelce boli osídlené už od najstarších čias. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy bola usadlosť označená ako villa Pribel, tiež villa Prebul. V roku 1245 sa uvádza pod názvom Prebyl. Ďalšie pomenovania sú Prebel (1275), Prebil (1322). V tom čase usadlosti v Príbelciach získal od kráľa Belu IV. Bence, syn Tomáša, ktorého potomok Michal. V zakladacej listine Šahanského premonštrátskeho prepošstva z 9. septembra 1245 sa Dolné Príbelce spomínajú pod názvom Prebul ako hraničiace s územím Polohta, Plahta (Plachtince) a Cutrus (Krtíš). Kráľ listinou potvrdil šahanskému kláštoru darovanie rozsiahlych majetkov ešte pred tatárskym vpádom roku 1241. V roku 1356 je v Príbelciach doložená aj farnosť rímsko-katolíckej cirkvi ako eccl.
Od roku 1354 sa v listinách začali označovať dve obce, Dolné a Horné Príbelce, ktoré písali svoje samostatné dejiny až do roku 1966. Počas reformácie prijali obyvatelia obidvoch obcí evanjelické augsburské vyznanie. Evanjelická cirkev a. v. je doložená v roku 1613. Podľa cirkevnej kroniky obce boli Príbelce v 15. storočí osídlené husitmi a lokalita sa spomína už v 13. storočí. Obec Príbelce vznikla v roku 1966 spojením dvoch obcí, Dolných a Horných Príbelliec, ako samostatných správnych celkov s počtom obyvateľov 491 v Dolných Príbelciach a 283 v Horných Príbelciach. Do 19. storočia existovala v bezprostrednom susedstve obce Dolné Príbelce (dnes už ako jej súčasť) samostatná usadlosť obec Príkľak (Príklek 1426). Na prelome 19. a 20. storočia sa obce v dobových písomných prameňoch uvádzali pod novými maďarskými názvami Alsó (Dolná), Felsó (Horná) Fehékút (Biela studňa). Názov sa spája s existenciou prameňa s údajne liečivou vodou bielej farby, ktorý vyvieral pri miestnom kostole.
Pôvodne patrili obce Dolné a Horné Príbelce k stredne veľkým obciam Hontianskej stolice. Často boli postihované živelnými pohromami, najmä veľkými požiarmi (1828, 1904, 1914). V roku 1464 patrila Ladislavovi Balašovi 1/3 obce Dolné Príbelce, 10 obývaných a 4 opustené roľnícke usadlosti. V 18. storočí museli poddaní okrem domácim zemepánom odovzdávať rôzne naturálne dávky aj tureckým výberčím. Stavovské povstania v krajine priniesli len ďalšie zbedačovanie a úbytok bezbranného obyvateľstva. V rokoch 1715 -1720 sa Čechy a Horné Príbelce označujú ako opustené dediny. V Dolných Príbelciach v roku 1715 súpis uvádza 24 poddanských usadlostí. Počas urbárskej regulácie v roku 1770 boli v obci Horné Príbelce dve opustené usadlosti. V Príbelciach nebol mlyn a poddaní si nepamätali na žiadne predtým uzavreté zmluvy so zemepánmi. Považovali sa za írečitých poddaných, roboty a dávky odovzdávajúcich od dávna podľa "starodávneho užitku a obyčaji". Čo mohli, to predávali na trhoch v Krupine, Banskej Štiavnici a Balašských Darmotách.
Presnejšie údaje o obyvateľstve obcí sú z roku 1828, podľa ktorých Dolné Príbelce mali 77 domov a 463 obyvateľov, Horné Príbelce 50 domov a 301 obyvateľov. V tomto čase patrili Dolné a Horné Príbelce k stredne veľkým obciam Hontianskej stolice, ale počet obyvateľstva mal klesajúci trend, pod ktorý sa podpísalo aj vysťahovanie poddanských rodín z Hontu na južnejšie, vyľudnené územia krajiny, tzv. Dolnú zem.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Život v obci
Obyvateľstvo Príbeliec sa živilo poľnohospodárstvom. Príbelčania sa časom stali všeobecne uznávanými pestovateľmi ovocia, v 19. storočí rozšírené bolo tiež vinohradníctvo a včelárstvo, chov oviec, kôz, ošípaných a hovädzieho dobytka. Tento sa používal v poľnohospodárstve ako ťažný dobytok, s ktorým poddaní vykonávali okrem robôt na panskom aj povozníctvo. Z remeselníkov boli v obciach len kováči a obuvník. Ostatné výrobky si zhotovovali roľníci zväčša sami - pletené košíky, drevené náradie do domácností a na pole, odev a potrebné textílie. Tradičné kroje zdobili výšivkami. Muži vynikali najmä v práci s drevom. Ako v 19. storočí napísal príbelský rodák Ján Čaplovič v diele O Slovensku a Slovákoch: "Mnoho je aj takých Slovákov, ktorí bez učenia vedia vyrezávať z dreva i umelecké predmety."
Vzdelávanie a cirkevný život
Obyvateľstvo obidvoch obcí a susediacich osád navštevovalo spoločný kostol, ktorý sa nachádzal na kraji dediny Horné Príbelce. Evanjelická fara a cirkevná škola bola taktiež spoločná v Dolných Príbelciach. O škole sú prvé správy iba od začiatku 18. storočia. Najznámejším učiteľom sa stal Ján Rotarides, ktorý sa vďaka osobnému priateľstvu s revolučným básnikom Jankom Kráľom v roku 1848 stal jedným z vodcov poddanskej vzbury.
Vzbura poddaných v roku 1848
Príbelskej vzbure, ktorá sa do histórie zapísala ako vzbura poddaných v Honte, predchádzala už dlhšie trvajúca nespokojnosť a početné sťažnosti ľudu na zemepánskú vrchnosť. V obciach vzrastal počet roľníkov zbavených pôdy, z ktorých sa stávali nemajetní želiari. Po vymretí, útekoch alebo vysťahovaní poddaných zemepáni zaberali ich urbársku pôdu, znižovali aj výmeru viníc a miestnej cirkvi vzali les a pasienok. Preto, keď 25. marca 1848 prišiel Janko Kráľ so správami, že v Pešti je revolúcia a snem odhlasoval zákony o zrušení poddanstva, sedliaci sa proti vrchnosti, ktorá inak vysvetľovala marcové zákony, vzbúrili. Na čele s učiteľom Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom pálili urbáre, požadovali od župných vyslancov aj zrušenie desiatku z viníc, zrušenie služieb majerských želiarov, vyčlenenie patričnej čiastky z lesov každému hospodárovi, v školách slobodné vyučovanie v slovenskej reči a zrušenie protinárodných školských smerníc. Za vyzváňania zvonov z Dolných Príbeliec odišli najskôr do Horných Príbeliec a odtiaľ aj do Plachtiniec. 30. marca 1848 stoličná vrchnosť s pomocou vojska vzbúrencov pochytala a jej vodcov uväznila v Šahách, neskôr v Pešti. S Jankom Kráľom a Jánom Rotaridesom uväznili troch váženejších dolnopríbelských sedliakov Juraja Octa, Štefana Franka, Jána Zaťka, z Horných Príbeliec Jána Macka a želiara Pavla Gajdoša. V Dolných Plachtinciach zatkli Imricha Matvoša a Jána Mlynára. Ešte v apríli zatkli ďalších účastníkov vzbury, ako desiateho obžalovali aj príbelského farára Karola Dobríka. Vzbúrenci sa na slobodu dostali v roku 1849 po prežitých mukách a ťažkom žalárovaní. Revolúcia, ktorej jedna z epizód sa odohrala v Príbelciach, priniesla neskôr výsledky, i keď zrušením poddanstva sa len o málo zlepšili podmienky života chudobných roľníkov.
Na pôsobenie slovenského básnika a rebela Janka Kráľa a Jána Rotaridesa, príbelského učiteľa v revolučných rokoch 1848/1849, upozorňujú v obci dve pamätné tabule. Jedna je v časti bývalých Horných Príbeliec na dome, kde Janko Kráľ býval možno už aj pri svojej prvej návšteve obce v roku 1847 a druhá sa nachádza na dome, kde bola stará škola a býval Ján Rodarides. Tam boli údajne obidvaja zatknutí. Dom je v časti bývalých Dolných Príbeliec, neďaleko drevenej zvonice, ktorá sa tiež stala pamätným miestom revolučných udalostí v roku 1848.
Prvá svetová vojna a Československá republika
Ani začiatok 20. storočia nebol pre Príbelce ľahký. V rokoch 1914 - 1918 zachvátila Európu prvá svetová vojna, do ktorej muselo narukovať vyše 70 mužov. Po vojne sa Príbelce stali súčasťou územia nového štátu, Československej republiky. Skončila maďarizácia slovenského obyvateľstva a vznik štátu priniesol nové hospodárske pomery. Prejavili sa napríklad aj v hospodárskom živote, keď v rámci uskutočňovanej pozemkovej reformy si príbelskí roľníci mohli prikúpiť pôdu z parcelovaných veľkostatkov. Mnohí chudobnejší obyvatelia ďalej chodili za zárobkami počas sezónnych poľnohospodárskych prác. Viacerí odchádzali za prácou aj do zámoria.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Významné osobnosti spojené s obcou
So životom obce spojili na čas svoje osudy viaceré významné osobnosti slovenských národných dejín. V roku 1792 prišiel do Príbeliec prvý z rodiny Petianovcov, Daniel Petian, ktorý pôsobil v Príbelciach v cirkevnom živote, ako literát, známy bol aj ako ovocinár, včelár a pestovateľ viniča. Po smrti brata Jána, evanjelického kňaza v Príbelciach, nastúpil na jeho miesto. Pôsobil tu 31 rokov. Zomrel 6. septembra 1828 na následky vnútorného zranenia pri požiari farského majetku. K najznámejším osobnostiam, ktorých meno sa spája s obcou, nesporne patrí Ján Čaplovič, známy etnograf, publicista a historik. Narodil sa 22. júna 1778 v Jasenovej. Asi od roku 1792 začína v Príbelciach pôsobiť aj učiteľská rodina Rotaridesovcov. Ján Rotarides tu prežil svoje detstvo a mladosť a po otcovi nastúpil na učiteľské miesto v evanjelickej škole. Jeho meno sa spomína najmä v súvislosti so vzburou poddaných v roku 1848, bol zapáleným vlastencom, obdivovateľom Ľudovíta Štúra. Viliam Paulíny - Toth, slovenský literát a príslušník štúrovskej družiny, sa od jesene 1846 zdržiaval v Príbelciach ako vychovávateľ u Laskáriovcov. Tu napísal svoje najvýznamnejšie dielo „Ľudská komédia“, básne „Rozpomienka“, „Vzdychnutie“, baladickú skladbu „Jánošík s milou“, bájky „Vtáčkova smrť“, „Lev a mucha“. Janko Kráľ sa v Príbelciach zdržiaval v lete 1847 a spriatelil sa tu s Jánom Rotaridesom. Je jedným z najznámejších členov štúrovskej básnickej školy. V roku 1848 sa opäť vrátil do Príbeliec, kde spoločne s Jánom Rotaridesom burcovali ľud Príbeliec a Plachtiniec do boja za národnú a sociálnu slobodu. Samuel Kramár pôsobil v Príbelciach v rokoch 1844 - 1846, ako vychovávateľ u Lakáriovcov.
Materská škola Príbelce dnes
V súčasnosti je Materská škola Príbelce jednotriedna s celodennou starostlivosťou. Nachádza sa v účelovo zariadenej budove s veľkým školským dvorom, trávnatou plochou určenou na rôzne pohybové aktivity a novovybudovaným priestorovým areálom vybaveným preliezkami, húpačkami a pieskoviskom. Toto príjemné prostredie slúži na rekreačný pobyt, a preto sa snažia tráviť čo najviac času na čerstvom vzduchu. Blízke lesy, ktoré lemujú celú dedinu, umožňujú deťom tráviť čas v lone prírody, čím sa vytvorila krásna symbióza medzi deťmi a všetkým, čo s prírodou súvisí. Prostredie, v ktorom deti vyrastajú, možno nazvať zdravým. Lesy, dedina a jej výhody oproti mestu sú zárukou zdravého vývoja.
Materská škola pomáha rodine v jej starostlivosti o dieťa. Detstvo je krátky čas, a preto záleží na kvalite prežitia každého roka. Každodennou snahou personálu je vytvárať podmienky pre úspešné vzdelávanie a citlivú výchovu detí.
Personál materskej školy:
- Riaditeľka MŠ: Mgr. (meno nie je uvedené)
- Učiteľka MŠ: Mgr. (meno nie je uvedené)
- Pedagogický asistent: Bc. (meno nie je uvedené)
Nahlasovanie alebo odhlasovanie na stravu je vždy do 8:00 hod. Edukačné aktivity sú zamerané na rozvoj rečovej, pohybovej, hudobno-pohybovej, výtvarnej, dramatickej, grafomotorickej a iných zručností.
Možnosti rozvoja obce a materskej školy
Obec Príbelce má potenciál pre ďalší rozvoj, ktorý môže prispieť aj k zlepšeniu podmienok v materskej škole. Napríklad, zrekonštruovaná studňa, obnovená zvonička či nový náučný chodník môžu obohatiť život v obci a poskytnúť deťom v materskej škole nové možnosti pre vzdelávanie a zábavu. Nadácia Slovenskej sporiteľne vyhlasuje grantový program „Obce bližšie k vám“, ktorý je zameraný práve na obnovu lokálne významných pamiatok a na ochranu a skvalitnenie životného prostredia. O grant sa môžu uchádzať samosprávy, t. j. obce a mestá respektíve mestské časti.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová