Materská dovolenka je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia pre rodičov, ktorá im umožňuje starať sa o svoje deti v prvých rokoch ich života a zároveň im zabezpečuje určitý príjem. V rámci Európskej únie existujú značné rozdiely v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj vo výške poskytovaných dávok. Tento článok sa zameriava na podmienky materskej dovolenky v Belgicku a ďalšie súvisiace aspekty.
Ochrana tehotných žien v Belgicku
Počas celého tehotenstva a materstva zákon poskytuje ochranu pre ženy. Existuje zákaz považovať ženu za nadbytočnú, keď informuje zamestnávateľa o svojom tehotenstve, až do jedného mesiaca po ukončení materskej dovolenky. V zákone je zakotvený aj zákaz nebezpečnej práce, čo znamená napríklad, že tehotné ženy nesmú byť prinútené pracovať v noci (22:00 - 06:00). V krajine, podľa oblasti, platia osobitné pravidlá. Belgičania majú vlastnú valónsku (ONE) a flámsku (Kind & Gezin) štátom financovanú organizáciu, ktorá zabezpečuje napríklad návštevy pôrodných asistentiek v šestonedelí, pomoc pri dojčení či očkovanie bezplatne.
Dĺžka a výška materskej dovolenky v Belgicku
Platená materská dovolenka v Belgicku trvá 15 týždňov. Počas prvých 30 dní má matka nárok na 82 % z platu, neskôr na 75 % z platu. Matka musí prestať pracovať najneskôr týždeň pred termínom pôrodu. Príspevok dostávajú aj nezamestnané matky, a to v plnej výške dávky v nezamestnanosti, na ktorú by mali nárok. Pri narodení dieťaťa sa vypláca príspevok vo výške 350 eur, ďalších 70 eur vypláca obec, v ktorej mama býva. Otec má po narodení dieťaťa nárok na 10 dní platenej dovolenky.
Jasle a predškolská výchova
Maminy bežne nastupujú do práce po 3 až 6 mesiacoch materskej a deti dávajú do jaslí, ktoré sú oficiálne pre deti od 3 mesiacov a maximálne do 3 rokov. Jasle nie sú priam najlacnejšou záležitosťou. Súkromné jasle aj opatrovníčka (accueillantes) stojí od 500 euro/mesiac. Existujú však aj také jasle, v ktorých sa počíta poplatok podľa príjmu. Keďže je obmedzený počet zariadení pre bábätká, žiadosť o prijatí dieťaťa do jaslí si žena podáva hneď, ako jej lekár potvrdí tehotnosť.
Predškolská výchova je povinná, bezplatná a koedukačná (spoločná školská výchova chlapcov a dievčat), určená pre deti od 2,5 do 6 rokov, výnimočne do 7 rokov. Účasť detí v belgickom predprimárnom vzdelávaní je vyššia ako 99,5 %. Materské školy (écoles maternelles) sú pripájané k základným školám, aj administratívne, aj priestormi. Hoci sa škôlky veľmi líšia kvalitou, čistotou aj prístupom k deťom podľa regiónu - flámsky, valónsky a región mesta Brusel, prvým vyučovacím jazykom je povinne francúzština. Najlepšiu povesť majú, čo sa týka hygieny a stravy, flámske škôlky. V Bruseli, ako v sídle Európskej komisie, sú škôlky veľmi národnostne mixované. Dokonca sa tu nachádzajú „európske škôlky“ - čisto pre zamestnancov Komisie.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Náklady na predškolskú výchovu
Hoci sa píše, že škôlky sú zadarmo, tak úplne zadarmo nie sú. Platí sa organizovaná „družina“, teda ranné a poobedné stráženie detí vychovávateľkou. Poplatky sa však líšia škola od školy, ale vychádza to v priemere asi 75 centov za hodinu. Ďalej sa, samozrejme, platí za obedy. Ak sa v škôlke varí, tak teplé jedlo - obed na deň stojí približne 2,5 € (polievka, hlavné jedlo, dezert, nápoj), za desiatu si škôlka pýta 70 centov. Možnosť teplých obedov však ponúka len minimálne množstvo škôlok, preto si väčšina škôlkarov nosí obed (studený) z domu. Na pitie si škôlkari nosia svoju fľašku s pitím. Kto nemá nič z domu, pije vodu z vodovodu z označeného pohárika svojou značkou. Je možné objednať si napríklad džús, kakao alebo mlieko. Ale v tom prípade bude mať dieťa na pitie každý deň to isté. Ďalší poplatok sa platí za postieľku, resp. za pranie obliečok. Ale opäť, len v málo škôlkach dostanú deti oddychovať v postieľkach. Buď sa zložia v nejakom oddychovom kútiku, alebo je celkom bežné, že detičky zaspia na stoličkách na chodbe.
Organizácia a režim v škôlkach
Od roku 1989 vedie kvalifikovaný učiteľ predškolskej výchovy (dobre ohodnotený) jednu triedu. V triede je do 20 detí. Okrem hlavnej učiteľky je v triede aj pomocná sila, ktorá sa stará o „plienkové“ deti. Trieda - miestnosť je rozdelená na niekoľko sektorov, podľa zamestnaní. Koberec je len minimálne. V škôlke je „erárna“ skrinka s čistými, náhradnými vecami, ktoré si môže ktokoľvek požičať. Potom to rodičia doma operú a opäť čisté vrátia do škôlky. Každé dieťa má svoju značku a tú potom nájde všade miesto mena - na vešiaku, na pohári, na žiackej knižke, na každom výkrese a výtvore.
Školský týždeň sa skladá z piatich dopoludňajších (8:30 - 12:00) a zo štyroch popoludňajších (13:30 - 15:00) vyučovacích blokov, končí sa o 15:30. V stredu popoludní je voľno. Nie je problém brať dieťa na obed domov, teda zvoliť si poldenný pobyt v škôlke. Režim dňa je rozdelený, plne organizovaný. Majú tematické týždne, orientované na hravé učenie, pri ktorom sa veľmi veľa učia. Ak deti niečo tvoria alebo vyrábajú, ich práce sú vystavené vždy pred triedou, každý týždeň ich obmieňajú. Na konci školského roku všetky výkresy a výtvory dostávajú rodičia v jednom obale.
Špecifiká belgických škôlok
Deti od októbra do februára nechodia von, aj keď majú pri škôlke záhradu s preliezačkami. V niektorých škôlkach na preliezačky, aj keď sú plne funkčné, zásadne deti nesmú vyliezať. Na prechádzky do okolia sa nechodí vôbec. Deti sa neprezliekajú, takže žiadne tepláčiky alebo sukničky odložené v skrinke. V čom prídu deti do škôlky, v tom sú celý deň. A ktoré deti spia, tak spia stále v tom istom oblečení. Deti sa ani neprezúvajú. Celý deň sú obuté v topánkach, v ktorých prišli ráno do škôlky. Jedenkrát do týždňa majú deti telocvik. Neprezliekajú sa, len si prezúvajú cvičky. Vo vyšších ročníkoch (predškoláci) je povinné plávanie, celodenný výlet a aj niečo ako škola v prírode. Proste týždeň mimo domova plný výletov a celodenných túr.
Choroby detí, teplota, sople, chrípka, nie sú problém. Žiaden ranný filter. Učitelia zoberú do triedy všetky deti, dokonca im po inštruovaní rodičmi podávajú aj lieky. Dlhodobejšie (viac ako 3 dni) vymeškanie dochádzky pre chorobu nemôže ospravedlniť rodič. Musí to byť potvrdené lekárov na oficiálnom tlačive.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Strážiarne detí (garderie)
Odpoveďou na nedostatok škôlok alebo ich nevyhovujúce „otváracie hodiny“ sa pokúšajú byť detské skupiny vo firmách alebo družiny na niektorých základných školách. Elegantným riešením sú tzv. garderie, „strážiarne“. Bežné sú v Bruseli a ďalších mestách s početnou medzinárodnou úradníckou a diplomatickou komunitou, teda zamestnancami s veľmi dlhou pracovnou dobou. Garderie sú platené, väčšinou sa poplatok odvíja od výšky príjmu rodiny, a fungujú až do 18:30 alebo 19:00. Garderie nemá status vzdelávacej inštitúcie. To znamená, že s deťmi nemusí byť kvalifikovaná učiteľka, ale iba asistentka.
Materská dovolenka v kontexte Európskej únie
Zladenie rodinných politík v rámci EÚ nepodliehalo z rôznych dôvodov žiadnej intervencii Európskej komisie. Najväčšie debaty v únii sa momentálne vedú o zladení pracovných a rodičovských povinností. Do tejto sféry patrí materská, rodičovská a otcovská dovolenka. Tie sa často v médiách zamieňajú.
Materská dovolenka je v európskych krajinách najrozšírenejším opatrením podpory rodín. Jej hlavným motívom je zákonná úprava prerušenia zamestnania pred pôrodom a po ňom z dôvodu zabezpečenia zdravia matky a detí. Prvou krajinou s neplatenou materskou dovolenkou bolo Rakúsko v roku 1884. Prvú platenú materskú dovolenku v dĺžke 13 týždňov zaviedli v škandinávskych krajinách (Fínsko, Nórsko, Švédsko) koncom 70. rokov dvadsiateho storočia. Podmienkou nároku na dávku v materstve (tzv. materské) je vo všetkých krajinách účasť na poistení, ktorej dĺžka je rôzna.
Európske smernice
V tejto súvislosti treba poukázať na dve európske smernice, prvú 92/85/EWG o opatreniach na zlepšenie zabezpečenia ochrany zdravia tehotných zamestnankýň a dojčiacich zamestnankýň na pracovisku - v našej legislatíve zakotvené v Zákonníku práce. Podľa tejto smernice musí členská krajina únie garantovať minimálne 14-dennú materskú dovolenku, pričom minimálne 2 týždne materskej musia byť povinné. Čerpanie materskej dovolenky môže byť rozdelené podľa právnych predpisov na obdobie pred pôrodom a po pôrode. Smernica ďalej určuje, že počas materskej sa vyžaduje vyplácanie platu alebo primeranej sociálnej dávky.
Druhá smernica 96/34/EG garantuje právo zárobkovo činným ženám a mužom individuálne právo na rodičovskú dovolenku pri narodení alebo adopcii dieťaťa, aby sa oň mohli starať minimálne do 3 mesiacov života (až do 8. roku života). Konkrétna podoba rodičovskej dovolenky je ošetrená v krajinách individuálne. Pre nárok na rodičovskú dovolenku je v zmysle smernice možné požadovať určité podmienky. Smernica nehovorí o platení rodičovskej dovolenky, aj keď ju niektoré krajiny majú ošetrenú, ale skôr v nej ide o uvoľnenie zamestnaných rodičov, aby sa mohli starať o svoje dieťa.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Materská dávka v krajinách EÚ
Základnou podmienkou na získanie nároku na dávku v materstve je platenie poistného. Výška materskej dávky sa v krajinách EÚ pohybuje od 70 do 100 % príjmu. V jednotlivých členských krajinách platia pri poskytovaní dávky v materstve špecifické pravidlá. V Belgicku obdobie pred pôrodom nesmie prekročiť 7 týždňov, pričom povinný je týždeň materskej, ostatné sú dobrovoľné. Po pôrode musí byť čerpaná minimálne osemtýždňová materská dovolenka, ktorá sa môže predĺžiť o obdobie nevyčerpanej materskej dovolenky pred pôrodom. Počas prvých 30 dní tejto materskej dovolenky existuje nárok na materské pre poistené matky (platili poistenie minimálne 6 mesiacov) vo výške 80 % príjmu, od 31. dňa dostáva dávku vo výške 75 % a po dobu uvoľnenia po 15-týždňovej materskej vo výške 60 % príjmu.
V Dánsku majú nárok na materskú dovolenku zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné matky, a to 28 týždňov, ale ženy, ktoré sa v rámci riešenia nezamestnanosti zúčastňujú na vzdelávacích alebo rekvalifikačných kurzoch. Materské dávky sa vyplácajú v týždenných intervaloch. V prípade adopcie dieťaťa má matka nárok na materskú 24 týždňov odo dňa prevzatia dieťaťa do opatery. Týždenná materská dávka je vypočítaná u zamestnancov na základe skutočnej hodinovej mzdy po odčítaní príspevkov do fondu pracovného poistenia až do hornej hranice 383 eur týždenne.
Vo Fínsku musí mať žiadateľka o materskú dávku trvalý pobyt na území Fínska minimálne 180 dní pred očakávaným pôrodom. Dávka sa vypláca po obdobie 105 dní, z ktorých je 30 až 50 dní je obdobie pred pôrodom. Vo Francúzsku vzniká nárok na materskú dávku zamestnaným ženám, ktoré boli minimálne 10 mesiacov pred pôrodom poistené. Jednou z podmienok nároku na materskú dávku je aj pravidelná lekárska kontrola pred pôrodom a po ňom. Materská dovolenka trvá 16 týždňov, z ktorých 10 je po pôrode. Miera náhrady materskej dávky je 100 % príjmu, s maximálnou hranicou, ktorá predstavuje 65 eur na deň.
V Grécku vzniká nárok na materskú dávku zamestnaným ženám najskôr 56 dní pred pôrodom, matky musia však byť poistené v posledných 2 rokoch aspoň 200 dní. Dávka je závislá od prostriedkov odvedených do poistných fondov. Jej maximálna výška je však 35 eur na deň. Podobný poistný systém funguje aj v Portugalsku. Aby získala matka nárok na materskú, musí byť poistená aspoň 6 mesiacov. Matka musí využiť dovolenku v dĺžke minimálne 6 týždňov. Miera náhrady príjmu predstavuje 100 %, minimálne však 50 % minimálnej mzdy. Materská dávka sa poskytuje za obdobie 120 dní.
Rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok
Ďalším podporným nástrojom rodinnej politiky je rodičovská dovolenka, ktorá sa začína spravidla hneď po skončení materskej dovolenky. Dĺžka rodičovskej dovolenky je u nás 3 roky, v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je to 6 rokov. Za toto obdobie má matka nárok na rodičovský príspevok, ktorého výška je 3 790 Sk mesačne, v prípade, že matka začne počas tohto obdobia pracovať, výška príspevku sa znižuje na 1 200 Sk. Výška príspevku sa tento rok zvýši pravdepodobne od júla na úroveň okolo 4 000 Sk. Rozdiel medzi materskou dávkou a rodičovským príspevkom je u nás okrem iného aj v tom, že materskú platí z poistného systému Sociálna poisťovňa a rodičovský príspevok platí štát ako priamu rodinnú dávku. Výška materskej závisí od pracovnej aktivity, výška rodičovského je fixná suma, ktorá sa mení opatrením ministerstva práce.
Dĺžka rodičovskej dovolenky je v krajinách EÚ rôzna. Vo veľkej Británii trvá 13, v Írsku 14 a napríklad v Luxembursku 24 týždňov. V Nemecku či vo Francúzsku 36 mesiacov. V krajinách únie je zaužívaná aj otcovská dovolenka (pozri tabuľku č. 2). Nie vo všetkých krajinách sa za obdobie rodičovskej dovolenky poskytuje finančná náhrada formou u nás známeho rodičovského príspevku. Touto dávkou nedisponujú v Írsku, Grécku, Holandsku či Španielsku. Rodičovský príspevok sa poskytuje buď ako plošná dávka alebo sa viaže na obdobie predchádzajúceho príjmu ako napríklad vo Fínsku a v Dánsku. Tu predstavuje rodičovský príspevok 60 až 70 % materskej dávky, vo Švédsku je to 80 % predchádzajúceho príjmu. Príspevok ako plošná dávka v Nemecku predstavuje 460 eur mesačne, v Belgicku 536 eur, v Rakúsku 436 eur a v Luxembursku 418 eur mesačne.
Porovnanie materskej dovolenky v krajinách OECD
Slovensko sa umiestnilo na popredných miestach v rebríčku OECD krajín s informáciami o dĺžke materskej dovolenky:
- Bulharsko - 58,6 týždňa
- Veľká Británia - 52 týždňov
- Grécko - 43 týždňov
- Írsko - 42 týždňov
- Slovensko - 34 týždňov
- Česko - 28 týždňov
- Izrael - 26 týždňov
- Maďarsko - 24 týždňov
- Taliansko - 21,7 týždňa
- Estónsko - 20 týždňov
Nasledujúci zoznam uvádza dĺžku materskej dovolenky a výšku materskej dávky v percentách z predchádzajúcej mzdy v rôznych krajinách OECD:
- Austrália: 18 týždňov, 42 %
- Belgicko: 15 týždňov, 64,1 %
- Bulharsko: 58,6 týždňa, 78,4 %
- Cyprus: 18 týždňov, 75,2 %
- Česká republika: 28 týždňov, 62,6 %
- Čile: 18 týždňov, 100 %
- Dánsko: 18 týždňov, 53,6 %
- Estónsko: 20 týždňov, 100 %
- Fínsko: 17,5 týždňa, 74,4 %
- Francúzsko: 16 týždňov, 94,2 %
- Grécko: 43 týždňov, 54,2 %
- Holandsko: 16 týždňov, 100 %
- Chorvátsko: 30 týždňov, 100 % (krajina nie je členom OECD)
- Island: 13 týždňov, 59 %
- Írsko: 26 týždňov, 34,3 %
- Izrael: 14 týždňov, 100 %
- Japonsko: 14 týždňov, 67 %
- Južná Kórea: 12,9 týždňa, 79,5 %
- Kanada: 17 týždňov, 48,4 %
- Kostarika: 17,3 týždňa, 100 % (krajina nie je členom OECD)
- Litva: 18 týždňov, 100 % (krajina nie je členom OECD)
- Lotyšsko: 16 týždňov, 80 %
- Luxembursko: 16 týždňov, 100 %
- Maďarsko: 27 týždňov, 70 %
- Malta: 18 týždňov, 87 %
- Mexiko: 12 týždňov, 100 %
- Nemecko: 14 týždňov, 100 %
- Nový Zéland: 18 týždňov (plánujú zvýšiť na 22), 42 %
- Nórsko: 13 týždňov, 97,9 %
- Poľsko: 20 týždňov, 100 %
- Portugalsko: 6 týždňov, 100 %
- Rakúsko: 16 týždňov, 100 %
- Rumunsko: 18 týždňov, 85 %
- Slovensko: 34 týždňov, 75 %
- Slovinsko: 15 týždňov, 100 %
- Španielsko: 16 týždňov, 100 %
- Švajčiarsko: 14 týždňov, 56,4 %
- Švédsko: 12,9 týždňa, 77,6 %
- Taliansko: 21,7 týždňa, 80 %
- Turecko: 16 týždňov, 66 %
- Veľká Británia: 52 týždňov, 30,9 % (vypláca sa 39 týždňov)