Úvod
Psychologické aspekty zohrávajú kľúčovú úlohu v rôznych oblastiach nášho života, od stravovania a vzdelávania až po rodinné fungovanie. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto aspektov s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na to, ako psychológia ovplyvňuje naše každodenné skúsenosti a vzťahy.
Psychologické aspekty stravovania
Výživa nie je len o fyzickom zdraví, ale aj o psychickej pohode. Psychologické aspekty stravovania zohrávajú významnú úlohu v živote detí aj dospelých. Tento článok sa zaoberá komplikovanými psychologickými faktormi, ktoré ovplyvňujú stravovacie návyky, so zameraním na jedinečné výzvy, ktorým čelia deti, a na dôležitosť riešenia týchto problémov s odbornou pomocou.
Kedy vyhľadať pomoc pre deti?
Pri riešení stravovacích návykov detí vzniká mnoho otázok, najmä pokiaľ ide o vyhľadanie psychologickej pomoci. Je dôležité zvážiť, kedy je vhodné poradiť sa s psychológom. Ak máte obavy o stravovacie návyky svojho dieťaťa, je dôležité preskúmať dostupné možnosti a pochopiť, akú špecializáciu by mal mať psychológ.
Prvá návšteva psychológa: S dieťaťom alebo bez neho?
Prvá návšteva psychológa môže prebiehať s dieťaťom alebo bez neho. Často je užitočné začať kontakt so samotnými rodičmi. To umožňuje psychológovi zhromaždiť komplexnú anamnézu dieťaťa, informácie o rodinnej situácii a ďalšie relevantné údaje.
Výber správneho psychológa
Výber správneho psychológa je kľúčový. Dôkladne preskúmajte možnosti, ktoré máte, a zvážte, akú špecializáciu by mal mať psychológ. Dôležité je nájsť odborníka, ktorému dôverujete a s ktorým sa cítite komfortne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Konzultácie a online terapia
Po výbere psychológa si dohodnite termín konzultácie. Ak sa dieťa bráni osobnej konzultácii, zvážte online terapiu. Online terapia ponúka diskrétnu a anonymnú možnosť, ktorú môžete absolvovať z pohodlia domova.
Špecifiká psychologickej diagnostiky a psychoterapie v detskom veku
Psychologická diagnostika a psychoterapia v detskom veku sa oproti situácii u dospelých pacientov (klientov) líšia v mnohých konceptuálnych a metodických aspektoch. Dieťa a dospievajúci sa z psychologického hľadiska v mnohom líši od dospelého človeka - vo svojom úsudku, v zrelosti, (ne)závislosti či sebadôvere. Deti zvyčajne prejavujú väčšiu mieru sugestibility, dôverčivosti a ovplyvniteľnosti psychologickými prostriedkami.
Zvýšená psychická zraniteľnosť detí
Zvýšená psychická zraniteľnosť detského pacienta súvisí s reálnymi fyzickými a psychickými možnosťami danými stupňom individuálneho vývinu, ale aj s konkrétnymi spoločenskými očakávaniami a s existenciou systému medziľudských vzťahov v rámci jeho sociálneho prostredia. V týchto vzťahoch sa zvyčajne prejavuje silná alebo úplná závislosť maloletého od dospelých osôb, najčastejšie od rodičov (rodiča).
Problémy vnímané rodičmi vs. pocity dieťaťa
Rodičia sa obyčajne sami rozhodujú o návšteve psychológa a neradia sa s dieťaťom, keď ho privádzajú na vyšetrenie. Problémy, ktoré znepokojujú rodičov alebo okolie, však zvyčajne nesúvisia s tým, že by sa dieťa samé cítilo nepríjemne alebo bolo nešťastné. Skôr sú nepríjemné rodičom, ktorí sú z dieťaťa alebo jeho správania nešťastní. Znepokojuje ich neslušné správanie, neposlušnosť, prehnaná hanblivosť a iné. Ide tu teda často o také prejavy, ktoré si dieťa neuvedomuje ako “problémy”. Niekedy si dokonca možno položiť otázku: Kto je tu vlastne pacientom/klientom: dieťa alebo jeho rodičia?
Príprava dieťaťa na psychologickú konzultáciu
Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. Stáva sa, že dieťaťu sa dokonca vôbec nič nepovie (do poslednej chvíle), o dôvode návštevy u psychológa tým menej. Môžu však tým uňho vyvolať negatívne očakávania, založené na minulej negatívnej skúsenosti. Strach a neistota sťažuje, ba znemožňuje nadviazať s dieťaťom rozhovor v príjemnej, priateľskej atmosfére a priviesť ho ku spolupráci. Osobitne to platí pre dospievajúcich adolescentov, pre ktorých je nedôvera alebo aj otvorený odpor k dospelým prirodzeným prejavom tohto vývinového obdobia.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dôležitosť citlivej prípravy dieťaťa
Je dôležité citlivo pripraviť dieťa na prvú návštevu u psychológa. Dieťa si neuvedomuje alebo popiera ťažkosti. Terapia však spravidla zlyháva, ak sa dieťa aktívne nezúčastní aspoň určenia jej cieľov. Preto dieťa má byť integrálnou súčasťou celého procesu, od zrozumiteľného vysvetlenia dôvodov návštevy, až po informovanie o výsledkoch a ďalších odporúčaniach, cieľoch liečby. Dieťa má byť primerane svojim rozumovým schopnostiam informované o všetkých podstatných aspektoch budúceho terapeutického vzťahu, t.j. o tých, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či chce do neho vstúpiť alebo nie.
Rešpektovanie práv dieťaťa
Napriek dodržaniu spomínaných princípov sa však môže stať, že dieťa nechce spolupracovať, odmieta navrhovanú terapiu. Psychológ je eticky viazaný pravidlom vždy hľadať a rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Zároveň však jeho činnosť viac alebo menej predstavuje aj záujem rodiča, ktorý má legálnu zodpovednosť za dobro svojho dieťaťa. V niektorých prípadoch sa tieto záujmy nemusia celkom zhodovať, ba môžu byť aj v príkrom rozpore (narušené rodinné vzťahy, psychopatológia u rodiča a i.). Situácia teda niekedy nie je vôbec jednoduchá a pred konečným rozhodnutím je potrebné zvážiť všetky okolnosti. V krajných prípadoch sa odporúča zaangažovať nezávislého zástupcu dieťaťa (osvedčuje sa spolupráca so starými rodičmi alebo inými blízkymi príbuznými), ktorý prehodnotí všetky okolnosti a terapeutický plán v zmysle najlepších záujmov dieťaťa.
Etické princípy v detskej psychológii
Pri voľbe konkrétnych psychologických diagnostických alebo terapeutických techník je potrebné zvážiť nevyhnutnosť ich použitia, emočnú záťaž, náročnosť voči aktuálnym možnostiam dieťaťa (handicapované dieťa, jeho klinický stav, vek). Okrem známych etických princípov psychodiagnostickej a psychoterapeutickej praxe by mal každý detský psychológ dôkladne poznať a aplikovať aj princípy Deklarácie práv dieťaťa.
Dôvernosť informácií
Informácie získané od dieťaťa v priebehu liečby sa často dostanú priamo k rodičom. Strata dôvery detského pacienta však môže vážne narušiť alebo aj celkom znemožniť ďalšiu spoluprácu a úspech plánovaného terapeutického postupu. Terapeut by však mal dieťa, zvlášť adolescenta, uistiť o profesionálnom zachovávaní dôvernosti informácií, aby mohla nastať otvorená komunikácia. Je dôležité vysvetliť zásadu mlčanlivosti v takom zmysle, že len tie informácie je možné odhaliť alebo konfrontovať s rodičom, ktoré dieťa odhaliť alebo konfrontovať chce. Vo všetkých ostatných oblastiach sa má zachovávať mlčanlivosť. Výnimkou je, samozrejme, prípad, ak sa odhalí informácia o jasne hroziacom nebezpečenstve pre určitú osobu alebo spoločnosť.
Komunikácia s rodičmi
Rodičia bývajú často zvedaví na výsledky psychologických testov a obsah terapeutických stretnutí. Psychológ však musí v primeranej miere chrániť súkromie dieťaťa. Preto je potrebné vysvetliť rodičom, ako sa bude zaobchádzať s informáciami získanými v spojitosti s vyšetrením alebo s liečbou dieťaťa. Závažným faktorom je tu získanie potrebnej dôvery rodičov voči konkrétnemu psychológovi, prípadne voči inštitúcii, v ktorej psychológ pôsobí (poradňa, klinika). Niekedy sa situácia komplikuje paralelným poradenstvom alebo terapiou pre rodičov. Terapeut musí chrániť súkromie detského klienta, a pritom hovorí o tých istých problémoch v sedeniach s rodičmi.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Vnútorné dieťa v nás
Predstavte si malé dieťa sediace v kúte, samo a opustené. Veľa sa bojí a plače, pretože mu nemá kto povedať, že je v poriadku, že je v bezpečí, že nie je opustené. Toto dieťa je v každom z nás, trpezlivo čaká, kým ho vypočujeme, alebo aspoň objímeme. Je to tá časť ľudskej psychiky, ktorá sa formovala v detstve - dávno predtým, než bol človek schopný úplne pochopiť, čo sa okolo neho deje. Už vtedy totiž vnímalo emócie, odkazy a skúsenosti, ktoré ešte nedokázalo spracovať slovami.
Archetyp vnútorného dieťaťa
Carl G. Jung sa zaoberal archetypmi - symbolmi, ktoré predstavujú aspekty psychiky pochádzajúce z nazhromaždených skúseností ľudstva. Do týchto archetypov zaradil aj motív dieťaťa. Podľa Junga symbol vnútorného dieťaťa predstavuje zjednotenie protikladov a zároveň pôsobí ako sprostredkovateľ, ktorý podporuje liečenie a vedie k dosiahnutiu psychickej celistvosti.
Vlastnosti vnútorného dieťaťa
Vnútorné dieťa môže predstavovať silnú prítomnosť sídliacu v našom bytí. Je to tá časť nás, ktorá prišla na svet ako niečo nevinné, hravé, impulzívne, pravdivé, citlivé, veriace v dobro a vedúce k sebarozvoju. Snaží sa spoznávať svet vo všetkých aspektoch, ktoré mu ponúka. Je otvorené voči novým skúsenostiam, novým ľuďom, miluje hru a objavovanie.
Potláčanie vnútorného dieťaťa
Postupom času sa tieto vlastnosti začnú vytrácať. Dieťa je konfrontované s požiadavkami od rodičov, od spoločnosti. Všíma si, že sa vytráca rôznorodosť, a že uniformita je tým, k čomu nás vedú spoločenské tlaky. Začne spochybňovať seba a ostatných. Kreativita sa postupne vytráca a detská spontánnosť je potlačená. Cielene potlačí svoju zraniteľnosť, keďže tá sa dá zneužiť. Uzamkne svoju hravosť a naplno sa ponorí do sveta dospelých, do sveta bez detských jednoduchších ideálov.
Znovuotvorenie vnútorného dieťaťa
A predsa, vnútorné dieťa nezmizlo. Je tam, tiché, trpezlivé, čakajúce na svoje povšimnutie. Možno je čas sadnúť si k tomu dieťaťu v kúte, podať mu ruku a povedať: „Viem o tebe. Poď von.“ Pretože až keď mu dovolíme prehovoriť, môžeme opäť cítiť, nielen bolesť, ale aj radosť - tú čistú a detskú.
Psychologické aspekty vzdelávania
Vzdelávanie detí je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen odovzdávanie vedomostí, ale aj rozvoj osobnosti a sociálnych zručností. Psychologické aspekty vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu v úspechu tohto procesu.
Individuálne vzdelávanie (homeschooling)
Individuálne (tzv. domáce) vzdelávanie rodičia volia pre svoje deti z rôznych dôvodov. Niektorí ho volia nedobrovoľne - ak škola nedokáže zabezpečiť inklúziu, reagovať na potreby detí so špecifickými potrebami, alebo po zlej skúsenosti dieťaťa bez možnosti nápravy zo strany školy a podobne. Vtedy hovoríme o nútenom homeschoolingu.
Pozitíva individuálneho vzdelávania
Deti sa najefektívnejšie učia praxou spojenou s realitou, ktorú žijú, a nie memorovaním. Rodičia prirodzene poznajú svoje dieťa najlepšie a snažia sa vytvoriť mu aj najlepšie podmienky na vzdelávanie. Angažovaný rodič sa venuje len svojmu dieťaťu (svojim deťom), má k nemu jedinečný pozitívny vzťah a vie odhadnúť a aplikovať individuálne metódy vzdelávania tak, aby sa dieťaťu čo najviac priblížil. Možnosť vzdelávať dieťa formou jeden na jedného prináša viaceré výhody: omnoho vyššiu efektivitu vzdelávania a zároveň možnosť adekvátne reagovať na jedinečné potreby dieťaťa, a tým podporovať jeho napredovanie.
Integrácia výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie sú tak zásadne prepojené, že ich jednoducho nie je možné oddeliť. Naopak, je všeobecne známy fakt, že bez spolupráce rodiny dieťa nebude dosahovať dobré výsledky.
Kontextuálne vzdelávanie
Deti v domácom vzdelávaní majú možnosť pokračovať v kontextuálnej forme vzdelávania, často využívajú na výučbu exteriér, galérie či múzeá, kde nestrácajú prepojenie s realitou, vstupujú do interakcie s týmto prostredím a aplikujú práve získané poznatky.
Stres a neúspech
Deti v domácom vzdelávaní nie sú vystavené opakovaným stresovým situáciám, ku ktorým v školskom prostredí patrí pravidelné písomné a ústne skúšanie, často pred celou triedou. Dieťa vzdelávané doma nie je samo, keď zažíva neúspech alebo zlyhanie. Vždy má v blízkosti rodiča, ktorý ho môže podporiť pri hľadaní riešení. Dieťa má dostatok času a priestoru zlepšovať sa vlastným tempom a má väčšiu šancu zažiť úspech a vyhnúť sa tak depresívnym stavom.
Efektivita individuálneho vzdelávania
Výsledky mnohých štúdií preukázali, že individuálne vzdelávanie alebo vzdelávanie v malej skupine (do šesť detí) je z hľadiska učenia efektívnejšie, poskytuje dieťaťu bezpečie, citovú oporu, podporu pri učení a začleňuje poznanie do kontextu života dieťaťa.
Duševné zdravie a školské prostredie
Duševné zdravie je dôležitou súčasťou celkového zdravia a pohody. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú schopnosť empatie, vedia zvládať konflikty, napätia, tenzie a zdarne riešia životné situácie.
Režim a adjustácia
Život jedincov v školskom prostredí predpokladá plnenie určitých cieľov, úloh, pokynov, vzťahov, ktoré podliehajú formálne či neformálne štruktúrovanému režimu. V psychologickej praxi pre prispôsobovanie sa v sociálnom prostredí používame osobitný pojem ‒ adjustácia.
Duševné poruchy a maladaptácia
Duševná porucha predstavuje špecifickú formu maladaptácie, prejavujúca sa v kognitívnych procesoch, v správaní, v ich parciálnych zložkách ako aj vo vzájomnej kombinácii, pričom zasahuje vo väčšej alebo menšej miere celú osobnosť. Jej určenie si vyžaduje odborný prístup v rovine vyšetrenia a zachytenia pozorovania správania. Vyznačuje sa neprimeranou adaptáciou, pri ktorej trpí sám jedinec, žiak, učiteľ, pracovník v prostredí školy. Adaptácia je nedostatočná, neefektívna, distorzná, zjavne znižuje nielen duševnú ale aj telesnú výkonnosť a subjektívny pocit spokojnosti a šťastia.
Neurotická maladaptácia
Žiak i školský zamestnanec trpiaci týmto syndrómom má sťažené podmienky vo fungovaní a plnení si každodenných povinností a je veľmi dôležité, aby vyhľadal pomoc, ktorá usmerní jeho mechanizmy správania a prežívania, aby včas eliminoval prvky neurotickej maladaptácie, ktoré môžu prerásť do extrémne patologickej podoby.
Teória vzťahovej väzby
Teória vzťahovej väzby vysvetľuje vplyv kvality vzťahu medzi dieťaťom a matkou v rannom veku na psychický vývin dieťaťa. Poukazuje na podmienky nevyhnutné pre vznik bezpečnej a neistej vzťahovej väzby.
Vplyv ranného detstva
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.
Potreba väzby
Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Väzbové správanie
Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií. Plač a úsmev majú za funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti. Nasledovanie a pridržanie sa majú opačnú funkciu. Udržujú dieťa v blízkosti matky.
Jemnocit
Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.
Funkcie bezpečnej vzťahovej väzby
Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.
Vplyv bezpečnej väzby na vývin
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické…
Problémové správanie 12-ročného dieťaťa
Puberta je náročné obdobie plné zmien a výziev, ktoré ovplyvňujú nielen samotné dieťa, ale aj jeho rodinu. Problémové správanie detí v tomto veku nie je ničím výnimočným, no je dôležité mu venovať pozornosť a hľadať vhodné spôsoby, ako ho riešiť. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty problémového správania 12-ročného dieťaťa a ponúka rady a stratégie pre rodičov, ktorí sa s takýmito ťažkosťami stretávajú.
Čo sa deje?
Dvanásťročné dieťa sa nachádza na prahu puberty, obdobia búrlivých hormonálnych zmien, ktoré ovplyvňujú jeho nálady, správanie a celkové vnímanie sveta. V tomto veku sa deti často snažia o väčšiu nezávislosť a autonómiu, čo môže viesť ku konfliktom s rodičmi. Odvrávanie, neposlúchanie a porušovanie pravidiel sú bežné prejavy tohto obdobia.
Jeden z rodičov sa obrátil na verejnosť s problémom svojho 12-ročného syna, ktorý doma neposlúcha, odvracia otcovi, nedá sa mu nič rozkázať, po príchode zo školy sa nenaje ani neprezlečie a hneď ide von, prichádza domov neskoro večer, niekedy až v noci. Problémy so synom sa objavili aj v škole, kde sa na neho sťažujú.
Faktory ovplyvňujúce správanie
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispievať k problémovému správaniu 12-ročného dieťaťa. Medzi najčastejšie patria:
- Hormonálne zmeny: Puberta je spojená s prudkými hormonálnymi výkyvmi, ktoré ovplyvňujú náladu, emócie a správanie.
- Snaha o nezávislosť: Deti v tomto veku sa snažia o väčšiu nezávislosť a chcú mať kontrolu nad svojím životom.
- Vplyv rovesníkov: Názory a správanie rovesníkov zohrávajú v puberte dôležitú úlohu.
- Problémy v škole: Školské problémy, ako sú ťažkosti s učením, šikanovanie alebo zlé vzťahy s učiteľmi, môžu viesť k frustrácii a problémovému správaniu.
- Rodinné problémy: Konflikty medzi rodičmi, nedostatok komunikácie alebo iné rodinné problémy môžu negatívne ovplyvniť správanie dieťaťa.
- Nedostatok pravidiel a hraníc: Ak dieťa nemá jasne stanovené pravidlá a hranice, môže mať pocit neistoty a stratenosti, čo sa prejavuje problémovým správaním.
- Experimentovanie: Deti v tomto veku často experimentujú s rôznymi vecami, vrátane alkoholu, drog alebo nevhodného správania.
Rady a stratégie pre rodičov
Ak sa stretávate s problémovým správaním svojho 12-ročného dieťaťa, je dôležité zachovať pokoj a hľadať konštruktívne riešenia.
- Komunikujte: Otvorená a úprimná komunikácia je základom dobrého vzťahu s dieťaťom. Snažte sa s ním rozprávať o jeho pocitoch, obavách a problémoch. Aktívne ho počúvajte a snažte sa mu porozumieť.
- Stanovte jasné pravidlá a hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Stanovte jasné pravidlá a hranice a dôsledne ich dodržiavajte. Vysvetlite dieťaťu, prečo sú tieto pravidlá dôležité.
- Buďte dôslední: Ak dieťa poruší pravidlá, je dôležité, aby nasledoval trest. Trest by mal byť primeraný previneniu a mal by byť vykonaný bez zbytočného odkladu. Dôležité je, aby dieťa vedelo, že za svoje správanie nesie zodpovednosť.
- Posilňujte pozitívne správanie: Chváľte a odmeňujte dieťa za dobré správanie. Zamerajte sa na to, čo robí dobre, a povzbudzujte ho v tom.
- Trávte s dieťaťom čas: Venujte dieťaťu svoj čas a pozornosť. Robte spolu aktivity, ktoré vás oboch bavia. Uistite dieťa, že ho máte radi a že ste tu pre neho.
- Hľadajte spoločné záujmy: Podporujte dieťa v jeho záľubách a záujmoch. Pomôžte mu nájsť si koníček, ktorý ho bude baviť a napĺňať. Jeden z komentárov odporúča zvážiť bojové umenia, kde sa dieťa naučí disciplíne.
- Spolupracujte so školou: Ak má dieťa problémy v škole, spolupracujte s učiteľmi a výchovným poradcom. Spoločne hľadajte riešenia, ako dieťaťu pomôcť.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak si neviete rady sami, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo terapeut vám môže pomôcť identifikovať príčiny problémového správania a nájsť vhodné stratégie na jeho riešenie.
Chyby, ktorým sa vyhnúť
Pri riešení problémového správania 12-ročného dieťaťa je dôležité vyhnúť sa niektorým chybám, ktoré môžu situáciu ešte zhoršiť:
- Fyzické tresty: Fyzické tresty sú neúčinné a môžu viesť k agresivite a strate dôvery.
- Kričanie a nadávanie: Kričanie a nadávanie dieťaťu nepomôže. Naopak, môže to viesť k strate sebaúcty a zhoršeniu vzťahu.
- Ignorovanie problémov: Ignorovanie problémového správania môže viesť k jeho eskalácii.
- Porovnávanie s inými deťmi: Porovnávanie dieťaťa s inými deťmi môže viesť k pocitu menejcennosti a zhoršeniu sebavedomia.
- Vzájomné obviňovanie: Vzájomné obviňovanie medzi rodičmi dieťaťu nepomôže. Naopak, môže to viesť k pocitu neistoty a stratenosti. Dôležité je, aby rodičia spolupracovali a hľadali spoločné riešenia.
- Prílišná zhovievavosť: Prílišná zhovievavosť a nedostatok pravidiel a hraníc môžu viesť k tomu, že dieťa si bude robiť, čo chce, a nebude rešpektovať autority.
Alternatívne pohľady a úvahy
Okrem tradičných psychologických prístupov existujú aj alternatívne pohľady na problémové správanie detí. Niektorí odborníci sa zameriavajú na duchovné aspekty a vplyv nadprirodzených síl.
V kresťanskej tradícii sa diabol považuje za silu, ktorá sa snaží človeka pokúšať a zviesť na zlé cesty. Exorcisti sa zaoberajú vyháňaním zlých duchov z ľudí, ktorí sú podľa nich posadnutí. Existujú rôzne stupne pôsobenia diabla na človeka, od pokušenia cez zviazanosť až po posadnutosť.
Je dôležité si uvedomiť, že tieto alternatívne pohľady nie sú vedecky podložené a mali by sa brať s rezervou. Ak sa rozhodnete ich skúmať, je dôležité zachovať kritický postoj a vyhľadať odbornú pomoc, ak máte podozrenie, že vaše dieťa má psychické problémy.
Príklad z praxe
Jeden z komentárov opisuje prípad matky, ktorej 9-ročná dcéra si dala do papiera od zošita orechové lístie a "pofajčila" si. Matka s ňou o tom podebatovala a problém sa vyriešil. Iný komentár spomína prípad bratranca, ktorého dcéra bola do puberty "ako med", no v 11 alebo 12 rokoch sa zmenila na "hnusnú". Tento príklad ukazuje, že puberta môže spôsobiť výrazné zmeny v správaní detí a že je dôležité byť trpezlivý a hľadať vhodné spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.
Psychické dopady starostlivosti o postihnuté dieťa
Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Starostlivosť o postihnuté dieťa predstavuje pre rodičov stresujúcu situáciu, s ktorou sa vyrovnávajú odlišne. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným. Narodenie dieťaťa so závažným zdravotným postihnutím a starostlivosť o neho spôsobuje rodičom mimoriadnu záťaž. Pre mnohých predstavuje takzvanú zlomovú životnú krízu, ktorá je spojená s veľmi trýznivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa, ktoré malo uspokojiť „vyprojektované“ túžby a predstavy, niekedy prevyšujú objektívne dané možnosti.
Ak sa do rodiny narodí dieťa, ktorému je diagnostikované zdravotné postihnutie, pocity šťastia z narodenia dieťaťa sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa. Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci, preto vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie spojenej s príchodom takéhoto dieťaťa.
Po prijatí skutočnosti prichádza obdobie adaptácie rodičov na postihnuté dieťa, pričom dochádza k vzájomnému spoznávaniu, vytváraniu a prispôsobovaniu podmienok potrebám znevýhodneného dieťaťa. S realitou narodenia dieťaťa s postihnutím sa jeho vlastná rodina vyrovnáva individuálne na základe dostupných zdrojov pomoci, podpornej siete a súdržnosti členov rodiny, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz. Úspešnosť či zlyhanie pri akceptácii zdravotného postihnutia je determinovaná viacerými faktormi, ktoré v jednotlivých fázach majú odlišný vplyv na rodinné fungovanie. Autorka príspevku Lucia Ludvigh Cintulová sama trpí zdravotným postihnutím, preto dokáže identifikovať základné štádiá vývoja rodiny a fázy zmierenia sa a akceptácie novej životnej situácie spojenej s narodením postihnutého dieťaťa.