Prechod dieťaťa do základnej školy je významným míľnikom, ktorý si vyžaduje prípravu a podporu zo strany rodičov. Úspešná adaptácia na nové prostredie a povinnosti je kľúčová pre ďalší rozvoj dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, čo by dieťa malo vedieť a ako mu rodičia môžu pomôcť prekonať toto prechodné obdobie.
Adaptácia Dieťaťa na Materskú Školu: Kľúčová Úloha Rodičov
Prechod z rodinného prostredia do materskej školy (MŠ) predstavuje významnú zmenu pre dieťa aj jeho rodičov. Rodičia sa stávajú rodičmi škôlkara a ich vnútorné nastavenie má priamy vplyv na adaptáciu dieťaťa. Vyrovnaní rodičia, ktorí sú presvedčení o správnosti rozhodnutia nástupu do MŠ, uľahčia dieťaťu vyrovnať sa s novým prostredím. Naopak, pochybnosti a obavy rodičov dieťa vycíti a bude sa viac báť.
Ako Rodičia Môžu Uľahčiť Adaptáciu Dieťaťa v MŠ:
- Tréning odlúčenia: Ešte pred nástupom do škôlky trénujte s dieťaťom odlúčenie. Príležitostné odlúčenia mu dajú istotu, že sa rodičia vrátia.
- Príprava na škôlku: Rozprávajte dieťaťu o škôlke, o pani učiteľkách, choďte sa do škôlky pozrieť alebo sa okolo nej prechádzajte.
- Postupné privykanie: Mnohé MŠ umožňujú postupné privykanie si dieťaťa na nové prostredie, spočiatku len na hodinu, ktorá sa postupne predlžuje až na celý deň. Ideálne je privykanie počas letnej prázdninovej činnosti.
- Rodič v škôlke: Ak je to možné, prvýkrát alebo prvé dni choďte s dieťaťom do škôlky na krátky čas.
- Vysvetlenie neprítomnosti: Vysvetlite dieťaťu, čo robí rodič počas doby, keď je v škôlke. Je potrebné to dieťaťu veku primeraným spôsobom vysvetliť.
- Krátke lúčenie: Lúčenie s dieťaťom má byť krátke. Predlžovanie času desiatym objatím a dvanástou pusou iba zbytočne zhoršuje situáciu.
- Predmet z domu: Vhodné je, ak má dieťa so sebou nejaký predmet z domu - obľúbenú hračku, maminu šatku, alebo čosi, čo bude môcť mať pri sebe a poskytne mu akúsi známu istotu.
- Skoré vyzdvihnutie: Rodičia by mali najmä v prvé dni vyzdvihovať dieťa zo škôlky čo najskôr, lebo nové deti ťažko znášajú, keď ostatní kamaráti už idú domov a ich rodič stále neprichádza.
- Dochvíľnosť: Rodič by mal chodiť v presne dohodnutom čase. Dieťaťu to výrazne pomôže!
Proces adaptácie trvá niekoľko týždňov až mesiacov. U detí je možné pozorovať zmeny v správaní, môžu byť unavenejšie, citlivejšie či mrzutejšie. Dieťa býva v škôlke málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko je vo veľkom strese. Je to pochopiteľné, pretože nástup do materskej školy neznamená len odlúčenie od rodičov, ale aj budovanie si vzťahu a dôvery k učiteľke, zvyknutie si na nový režim a nové pravidlá a v neposlednom rade vybudovanie si pozície v kolektíve.
Čo Nikdy Nerobiť:
- Nestanovujte si žiadny limit a neporovnávajte vaše dieťa s inými! Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné.
- Nikdy sa dieťaťu škôlkou nevyhrážajte! Nie je správne hovoriť dieťaťu: ,,…Ak nebudeš dobrý pôjdeš do škôlky! Ak to nespapáš pôjdeš do škôlky! A pod….“
- Snažte sa dochádzku neprerušovať! To znamená, že dochádzka dieťaťa by nemala vyzerať takto: ,,…jeden deň je v škôlke, štyri dni je doma a pod“.
Všeobecné Informácie pre Rodičov
- Dochádzka: Rodič privádza dieťa do materskej školy spravidla medzi 6:00 a 8:00 hodinou a prevezme ho spravidla do 16:30 hodiny. Spôsob dochádzky a stravovania dohodne rodič s riaditeľkou školy alebo je pani učiteľkou.
- Splnomocnenie: V prípade ak bude vaše dieťa vyberať zo škôlky niekto iní ako rodič je nutné vypísať splnomocnenie (v sekcii tlačiva) a odovzdať ho pani učiteľke. Na jedno splnomocnenie môžete vypísať aj viaceré osoby a deti staršie ako 10 rokov.
- Informovanie: Zmeny (napr. čísla, zmena adresy, zmena zdr. poisťovne, zmena zdr. stavu dieťaťa,…) je potrebné to čo najskôr oznámiť triednej učiteľke.
- Oblečenie a obuv: Dieťa je potrebné obúvať a obliekať primerane počasiu.
Rozvoj Jemnej Motoriky a Grafomotoriky
Jemná motorika a grafomotorika sú kľúčové pre správny vývoj dieťaťa a jeho prípravu na písanie. Aktivity zamerané na rozvoj týchto zručností by mali byť súčasťou každodenného života dieťaťa.
Aktivity na Rozvoj Jemnej Motoriky a Grafomotoriky:
- Manuálne činnosti: Krčiť, skladať, strihať, lepiť, ohýbať rôzne druhy materiálov - najmä papier - vytvárať rôzne manuálne činnosti zamerané na drobnú prácu s rukami, kde dochádza ku koordinácií rúk.
- Kreatívne činnosti: Graficky zaznamenávať pohyb vychádzajúci z (kreslenie do voľného priestoru rukou): a) ramenného kĺbu /kývanie, mletie, húpanie…) b) zápästia (cestičky, dážď, dym…) c) dlane a prstov (lomená línia, vlnovka, ležatá osmička a fiktívne písmo…);
- Modelovanie: Modelovať, pracovať s plastelínou a formovať rôzne figúry; tvoriť zložitejšie priestorové formy (maketa stromov, domov, zvierat a pod.);
- Strihanie: Vystrihovať čo najpresnejšie jednoduché obrázky, geometrické tvary (rovnú, šikmú a kruhovú líniu);
- Rozcvička detskej ruky: a) vydávať zvuky prstami - pokus o lúskanie, klopanie prstov o stôl a o dlaň (napodobniť zvuk ďatľa o drevo, zvuk dažďa, hra na klavíri - skúšať rôzny rytmus a pod.); b) vymýšľať rôzne tvary a pomocou postavenia prstov alebo rúk znázorniť pohyb, postavu, objekt - napr. okienko, ďalekohľad, strieška, malá lopta, otvor pre veveričkin domček, hniezdo a pod.; c) navliekanie šnúrky, zaväzovanie šnúrky, navliekanie korálok na šnúrku, vytvoriť reťaz z kancelárskych spiniek, namotávať motúz na šnúrku, zapletanie vrkoča; d) skladanie z papiera rôznych motívov - inšpirácia v kreatívnych knihách a na internete.
- Vyfarbovanie: Omaľovávanky alebo rodič sám predkreslí geometrické tvary, jednoduché obrázky a dieťa ich vymaľuje;
- Samostatné kreslenie: V čo najväčšej miere vedieme dieťa ku kresleniu, voľnej kresbe alebo kreslenie podľa námetu. Kreslenie by malo podnecovať kreativitu a samostatnosť dieťaťa, farebné prevedenie sa vôbec nemusí podobať na reálny objekt - dieťa má bohatú fantáziu a je potrebné podporovať ju. Dieťa je potrebné pozitívne ohodnotiť aj keď jeho kresba nie je podľa našich predstáv - zvyšuje sa tak motivácia dieťaťa, aj toho menej šikovného v tejto oblasti;
- Precvičovanie počiatočného písania: Zaraďovať aktivity zamerané na precvičovanie počiatočného písania (dolný a horný oblúk vlnovky, kopčeky, slučky, hadovky,…);
- Zhotovenie papierových hračiek: Vystrihovanie častí tela, ich výroba a lepenie - podporuje priestorové vnímanie u detí.
Rozvoj Vizuálneho Vnímania a Rozlišovania
Vizuálne vnímanie a rozlišovanie sú dôležité pre učenie a orientáciu v priestore. Aktivity zamerané na rozvoj týchto schopností pomáhajú deťom lepšie spracovávať informácie z okolia.
Prečítajte si tiež: Zopa kočíky – recenzia
Aktivity na Rozvoj Vizuálneho Vnímania a Rozlišovania:
- Stavebnice: Technicky správne konštruovať z rôznych veku primeraných stavebníc - aj stavebnice z menších dielov (lego, kocky, skladačky, puzzle) - v aktivite je správne rozvíjať chlapcov aj dievčatá - vytvára sa tak zmysel pre technické vnímanie;
- Využívanie rôznych materiálov: Využívať rôzne materiály napr. odpadové na zhotovenie rôznych figúr (priestorové, ale aj 2D); vytvárať spoločne s rodičom dekoratívne prvky do domácnosti, nechať sa podmaniť fantáziou dieťaťa - prejaviť dieťaťu ocenenie;
- Pozorovanie okolia: Pozorne zrakom vnímať a čo najpresnejšie pozorovať okolie s cieľom rozvíjať pozorovacie schopnosti - ,,čo vidíme z okna?“ - popis situácií, vnímať menšie detaily v blízkosti zorného poľa, ale aj v diaľke, vnímať rozdiely vo veľkosti budov, psov, ľudí, vnímať farebnosť okolia, listy na stromoch, značky na autách, oblečenie ľudí, farebnosť budov a chodníkov a pod. S dieťaťom o tom čo najviac komunikovať, nechať ho samostatne opisovať okolie a pod.; Hra sa dá spočiatku realizovať formou striedania rodič - dieťa - popísanie okolia; Hra je vhodná na realizáciu doma aj von;
- „Čo chýba na obrázku?“: Úlohou dieťaťa je postrehnúť časť, ktorá na obrázku chýba (chýbajúca ručička na budíku, noha stoličky, kľučka na dverách , koleso na aute); obrázky si môže rodič nakresliť aj samostatne;
- Skladanie rozstrihaných obrázkov: Môžeme použiť známe obrázky, pohľadnice. Tie rozstriháme spočiatku na menší počet /2-3/ kúskov, neskôr na väčší počet /6/kúskov. Kúsky zamiešame, dieťa z nich skladá obrázok. Postupne prechádzame ku skladaniu skladačiek typu „Puzzle“, najprv drevených alebo plastových, postupne jednoduchších papierových.
- Obkresľovanie obrázkov: Dieťa musí čo najpresnejšie obkresľovať tvary predlohy;
- Rozlišovanie tvaru a veľkosti: Triedenie gombíkov, skrutiek, sponiek a pod. podľa veľkosti, potom podľa farby. Usporiadanie od najväčších po najmenšie a naopak. Rodič si sám zadáva princíp triedenia.
- Vyhľadávanie predmetov v miestnosti: Podľa farby, tvaru, materiálu, veľkosti, napr. „Povedz, čo je v miestnosti z dreva, z látky…, čo je zelené, červené…, čo je malé…“..
- Vyhľadávanie a rozlišovanie predmetov podľa veľkosti, farby tvaru: Do krabice od topánok nasypeme gombíky - dieťa na dve kôpky rozdelí malé i veľké, potom vyhľadáva najmenší alebo najväčší gombík, potom ich triedi do skupiniek podľa farby, tvaru. Takto môžeme triediť aj geometrické tvary. Predmety môžeme rozdeliť aj podľa rôzneho materiálu -drevené, plastové, kovové, látkové;
- Skladanie obrázkov zo zápaliek alebo špajdlí: Skladáme jednoduché obrázky /domček, vláčik…/. Môžeme postupovať podľa vzoru, podľa diktátu a samostatne, alebo vopred pripraviť obrázky, v ktorých bude jedna zápalka chýbať a dieťa ju bude mať za úlohu doplniť;
- Vyhľadávanie dvojíc rovnakých obrázkov: Použijeme rôzne druhy hry „Pexeso“. Začíname s vyhľadávaním 3-6 dvojíc, postupne pridávame. Použiť môžeme aj kartovú hru „Čierny Peter“;
- Spájanie rovnakých prvkov na obrázku čiarou: Deti spoja čiarou napr. skupinu hrušiek, jabĺčok, geometrické tvary, prípadne písmenká;
- Škrtanie rozdielnych prvkov na obrázku: Deti škrtajú prvok, ktorý sa do obrázku nehodí - prvky používame najskôr v rade, potom „rozhádzané“ na obrázku. Napr. v skupine psov odlíšime mačku;
- Hľadanie rozdielov na dvoch zdanlivo rovnakých obrázkoch: Najprv jednoduchších, potom zložitejších. Vyhľadávanie, čo sa na obrázkoch zmenilo? Čo chýba? Čo je najviac?;
- Hľadanie cesty bludiskom;
- Nedokreslené obrázky: Dieťa hovorí, čo na obrázkoch chýba, prípadne to dokreslí. Spočiatku použijeme úplný vzor, ktorý potom zakryjeme a ukážeme nedokreslený, potom ukazujeme už len nedokreslené obrázky bez ukazovania úplného vzoru.
Cvičenia na Rozvoj Zrakovej Pamäte
Deti s poruchou zrakovej pamäte mávajú problémy pri zapamätávaní a vybavení zrakových podnetov - hlavne v správnom poradí. Dieťa nie je schopné zapamätať si poradie predmetov, písmen v slovách, čísel v čísle alebo slov vo vete, ktorú videlo. Často sa pridružuje aj nedostatok priestorových predstáv a výsledkom je trápenie s čítaním.
Aktivity na Rozvoj Zrakovej Pamäte:
- Hra s predmetmi: Položíme pred dieťa niekoľko predmetov. Po chvíli ich zakryjeme a jednu vec zoberieme, dieťa má určiť čo chýba;
- Zoradenie obrázkov, predmetov, písmen alebo číslic: Zoradíme niekoľko obrázkov, predmetov, písmen alebo číslic v určitom poradí. Keď si ich dieťa obzrie, otočí sa a my niektoré predmety vymeníme. Jeho úlohou je spoznať všetky zmeny. Po čase môžeme zvýšiť počet predmetov a robiť menej nápadné zmeny;
- Hry s kartami: Hráme s dieťaťom hry s kartami založené na zapamätávaní si čísel, písmen alebo znakov, napr. kvarteto;
- Pozorovanie okolia: Počas jazdy autom si dieťa skúša zapamätať poradie písmen a čísel na ŠPZ iných vozidiel. Pokiaľ si ich dokáže zapamätať určitý počet, dostane malú odmenu ;
- Kreslenie/písanie vecí, ktoré dieťa videlo: Dieťa sa chvíľu pozerá von oknom a pozoruje okolie. Potom mu dáme nakresliť/napísať tri veci, ktoré videlo. Neskôr počet vecí zvyšujeme.
Rozvoj Priestorovej a Pravoľavej Orientácie
Priestorová a pravoľavá orientácia sú dôležité pre orientáciu v priestore a pre rozvoj matematických schopností. Aktivity zamerané na rozvoj týchto schopností pomáhajú deťom lepšie sa orientovať a chápať priestorové vzťahy.
Aktivity na Rozvoj Priestorovej a Pravoľavej Orientácie:
- Cvičenie pojmov: Cvičíme pojmy: hore - dole - v strede vpredu - vzadu - v strede vpravo - vľavo
- Dieťaťu vysvetlíme dané pojmy, k osvojeniu pojmov vedieme dieťa napr. pri kreslení (nakresli slniečko hore, domček dolu), využívame manipuláciu s bežnými predmetmi ( pri ukladaní hračiek- bábika je vpredu, „polož topánky pod lavičku“, otázky typu- čo sa nachádza hore, dolu, nad stolom..);
- Cvičenie na predmetoch, obrázkoch, tele: Cvičíme najprv na predmetoch, potom obrázkoch, nakoniec na vlastnom tele druhej osoby (napr. „čo je vpravo/vľavo od domčeku, zdvihni pravú ruku, ľavú nohu, urob dva kroky dozadu, ukáž, kde mám ja pravú ruku, mrkni na mňa ľavým okom“);
- Hry v priestore: Hry v priestore (pohyby podľa pokynov, napr. polož kocku vpravo/vľavo od…., choď po ceste vpravo/vľavo, odkiaľ vychádza zvuk, sprava alebo zľava?.….).
Rozvoj Koncentrácie Pozornosti
Koncentrácia pozornosti je kľúčová pre učenie a pre úspešné zvládanie úloh. Aktivity zamerané na rozvoj koncentrácie pozornosti pomáhajú deťom lepšie sa sústrediť a udržať pozornosť.
Aktivity na Rozvoj Koncentrácie Pozornosti:
- Pracovné listy: Využívať pracovné listy pre predškolský vek na rozvoj koncentrácie pozornosti (Šimonove pracovné listy, kuliferdo a pod.);
- Podpora výdrže pri činnosti: Podporovať dieťa vo výdrži pri činnosti, nezamestnávať ho inými činnosťami ak je zaujatý hrou alebo úlohou;
- Pravidelný režim: Dodržiavať pravidelný režim, vhodný čas spánku a odpočinku, nezaťažovať nervovú sústavu dieťaťa pozeraním televízie, počítaču a tabletu pred spaním. Preferovať večerné čítanie rozprávok;
- Správna životospráva: Dodržiavať správnu životosprávu, obmedziť sladké potraviny a cukry, ktoré spôsobujú nadmernú aktivitu a roztržitosť u deti.
Rozvoj Myslenia
Rozvoj myslenia je kľúčový pre rozvoj intelektuálnych schopností dieťaťa. Aktivity zamerané na rozvoj myslenia pomáhajú deťom lepšie chápať svet okolo seba a riešiť problémy.
Aktivity na Rozvoj Myslenia:
- Triedenie predmetov: Triedenie predmetov podľa znakov - farby, tvaru, veľkosti, materiálu;
- Hľadanie protikladov: Hľadanie protikladov - malý - veľký, biely - čierny, svetlý - tmavý;
- Rozoznávanie, čo je správne a čo nie: (Dieťaťu hovoríme pravdivé aj nepravdivé krátke vety a ono sa snaží určiť, čo je správne a čo je nesprávne. Napr.: „ Pomaranč je sladší než citrón“, „Auto je rýchlejšie ako bicykel“, „Mačka je menšia ako myš“.);…..
Rozvoj Matematických Predstáv
Rozvoj matematických predstáv je kľúčový pre rozvoj logického myslenia a pre prípravu na školu. Aktivity zamerané na rozvoj matematických predstáv pomáhajú deťom lepšie chápať čísla a množstvá.
Prečítajte si tiež: Remeselná zručnosť pri výrobe svetrov
Aktivity na Rozvoj Matematických Predstáv:
- Chápanie množstva: Cvičenia na chápanie množstva na základe porovnávania a zrakového odhadu (viac-menej);
- Mechanické počítanie: Mechanicky napočítať v obore do 10;
- Pochopenie pojmu číslo: Cvičenia na pochopenie pojmu číslo - množstvo;
- Určovanie poradia: Určovanie poradia a precvičenie radových čísloviek ako aj pojmov: prvý, druhý, posledný,…;
- Sčítanie a odčítanie: Cvičenia na sčítanie a odčítanie - manipulácia s rôznymi hračkami, predmetmi alebo obrázkovými kartičkami, tieto veci buď sčitovať alebo odčitovať, napr.: „Koľko máš áut? (Štyri) Pridám Ti k nim dve. Koľko ich máš teraz spolu?“,….
Hry a Cvičenia Orientované na Rozvíjanie Komunikačných Schopností
Komunikačné schopnosti sú kľúčové pre sociálny rozvoj dieťaťa. Aktivity zamerané na rozvíjanie komunikačných schopností pomáhajú deťom lepšie sa vyjadrovať a komunikovať s ostatnými.
Aktivity na Rozvíjanie Komunikačných Schopností:
- Rozprávanie a rozhovory: Rozprávanie a rozhovory na zaujímavé témy, ktorých podstatou je vyjadriť svoje zážitky,…
Cvičenia na Rozvoj Slovnej Zásoby:
- „Na čo to je?“: Deťom ukazujeme predmety, obrázky, alebo hovoríme názvy vecí a oni nám odpovedajú, k čomu ich používame (kôš, kľúč, kladivo). Používame aj slová, ktoré majú viac významov (kohútik, oko).
- „Čo som urobil?“: Predvedieme dieťaťu niekoľko pohybov…
Hračky a Ich Význam pre Rozvoj Dieťaťa
Hračky zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji dieťaťa. Pomáhajú rozvíjať fantáziu, kreativitu, motorické zručnosti a sociálne interakcie. Výber hračiek by mal byť prispôsobený veku a záujmom dieťaťa.
Tipy na Hračky pre Deti od 1,5 do 3 Rokov:
- Detský smartfón alebo tablet: Hračkárske a náučné telefóny a tablety môžu byť zábavné a zároveň vzdelávacie.
- Kuchynka: Podporuje napodobňovanie činností rodičov a rozvíja fantáziu.
- Príslušenstvo ku kuchynke: Drevená zelenina, ovocie, hrnce, panvice, nožíky a riady.
- Kužele a navliekačky: Trénujú hrubú a jemnú motoriku, odhad veľkosti a presnosť.
- Skladačky a puzzle: Rozvíjajú logické myslenie a priestorovú predstavivosť.
- Kávovary a príslušenstvo: Podporujú napodobňovanie činností rodičov a rozvíjajú sociálne interakcie.
- Kreslenie a tvorenie: Magnetické tabuľky na kreslenie, plastelína a rôzne modelovacie hmoty.
- Vláčiky a autá: Tradičná železnica, ktorá vyčarí úsmev na tvári všetkým milovníkom Thomasa.
Úprava Styku Rodiča s Dieťaťom po Rozchode Rodičov
Úprava styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím sa realizuje jedine v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o úprave styku jednak v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov ktorí neboli manželia a jednak v konaní o rozvod manželstva s ktorým je tiež takáto úprava obligatórne spojená.
Kritériá pre Určenie Rozsahu Styku:
- Tradičný model rodiny: V tradičnej rodine jeden rodič, spravidla matka, je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke celé tri roky čo v útlom veku dieťaťa predurčuje aj tzv. separačnú úzkosť dieťaťa od tohto rodiča. Otec zabezpečuje finančne rodinu a veľa času trávi v práci. Styk otca sa potom upravuje pri kojencovi na kratší čas niekoľkých hodín za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti, záleží od intenzity kojenia.
- Separačná úzkosť: Pri malých deťoch so separačnou úzkosťou je dôležitý nie tak rozsah ale častá intenzita styku, niekoľkokrát do týždňa. Pri deťoch u ktorých separačná úzkosť odznieva treba styk postupne rozširovať, najprv na celý deň s denným prespaním, potom pridať jednu noc, dve noci, plus prázdniny.
- Vek dieťaťa: Pri starších deťoch je častá intenzita styku skôr handicapom, dieťa má vlastné záujmy a život a časté striedanie starostlivosti rodičov berie skôr negatívne. Pri starších deťoch teda platí opak ako pri malých, t.j. dôležitý je väčší rozsah styku a nie intenzita. Intenzitu pri starších deťoch je komfortnejšie nahradiť telefónom alebo elektronickou komunikáciou s dieťaťom.
- Netradičné modely rodiny: Bežne sa stretávam s modelom, kedy sú tradičné úlohy v rodine vymenené, otec sa stará o deti, matka viac zarába a teda zabezpečuje finančne rodinu. Alebo model, kedy sú úlohy rovnomerne rozdelené medzi oboch rodičov, pretože im to práca a životný štandard umožňujú. V takýchto „netradičných“ modeloch treba uvažovať o striedavej starostlivosti alebo minimálne o tzv. Rozšírený styk znamená, že rozsah styku rodiča s dieťaťom zasahuje do pracovného týždňa. Napríklad každý druhý týždeň od stredy / štvrtka po škole do nedele večera / pondelka rána.
- Záujem dieťaťa: Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine.
- Názor dieťaťa: Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
- Dohoda rodičov: V neposednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na úprave styku. Ak sa dohodnete tak máte dve možnosti, buď styk ponechať na tejto dohode alebo dohodu dať schváliť súdom.
Výhody a Nevýhody Súdneho Rozhodnutia a Rodičovskej Dohody:
- Styk upravený súdnym rozhodnutím:
- Výhoda: je vykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať môže byť za to súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia.
- Nevýhoda: bude v rigidnosti, t.j.
- Styk upravený rodičovskou dohodou:
- Nevýhoda: je nevykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať nemôže byť za to súdom sankcionovaný pretože absentuje exekučný titul, súdne rozhodnutie. Musíte podať na súde najprv návrh na úpravu styku súdnym rozhodnutím.
- Výhoda: flexibilita úpravy, t.j.
Návrh na Úpravu Styku:
- Miestna príslušnosť: Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije.
- Účastníci konania: Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Obsah návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. úpravy styku rodiča s dieťaťom. V návrhu odporúčame uviesť navrhovaný rozsah bežného styku ako aj prázdninového styku. Bežný styk bude ten, ktorý sa realizuje v bežnom týždni, napr. každý druhý víkend. Prázdninový styk bude ten, ktorý sa bude realizovať počas zákonom určených prázdnin. Pôjde najmä o jarné, letné, jesenné, veľkonočné a vianočné prázdniny. Ich trvanie a dĺžku určuje vyhláška Ministerstva školstva ktorú nájdete na internete.
- Odôvodnenie návrhu: Návrh podrobne odôvodnite, t.j. rodný lit mal.
- Nesporové konanie: Konanie, v ktorom súd rozhoduje o úprave styku je tzv. nesporovým konaním. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to navrhujú rodičia. Ak už predtým rozhodoval o úprave styku tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia, t.j.
- Dokazovanie: Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR.
#
Prečítajte si tiež: Keď stará mama vychováva: Pohľad na rodinnú dynamiku