Často sa stretávame s pocitmi, ktoré nám pripomínajú detstvo. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi psychológie, ktoré ovplyvňujú, ako prežívame svet, a ako sa s týmto pocitom vyrovnať.
Odborný pohľad na detskú psychiku
Petra Arslan Šinková, psychologička a odborníčka na predškolský vek, zdôrazňuje dôležitosť odlúčenia dieťaťa od matky a adaptáciu na nové prostredie. Deti sa učia fungovať v skupine, deliť sa o veci a nadväzovať vzťahy. Odlúčenie je spojené so smútkom, čo je prirodzená reakcia.
Dôležitosť odlúčenia pre emocionálny vývoj
Odlúčenie od rodičov je dôležitý vývinový krok, ktorý deťom umožňuje emocionálne dozrieť. Rodičia by mali byť presvedčení o správnosti rozhodnutia dať dieťa do škôlky a dôverovať učiteľom. Ak majú pochybnosti, dieťa to vycíti.
Ako zvládnuť nástup do škôlky
Rodičia by sa mali vopred porozprávať s vedením škôlky a učiteľmi, aby sa uistili, že sú to ľudia, ktorým chcú zveriť svoje dieťa. V prípade pochybností o pripravenosti dieťaťa je vhodné poradiť sa s odborníkom. Dôležité je, aby rodičia dali dieťaťu pocit istoty a podpory.
Adaptácia bez plaču a oneskorený smútok
Niektoré deti sa adaptujú bez plaču, zatiaľ čo iné si smútok odplačú neskôr. Rodičia môžu vo veľkej miere ovplyvniť adaptáciu dieťaťa tým, že mu dajú dobré základy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Emocionálna zrelosť a tréning separácie
Nie všetky deti sú pripravené na odlúčenie vo veku troch rokov. Dôležitý je tréning separácie, ktorý by mal byť postupný a nemal by dieťaťu spôsobiť šok. Rodičia by mali dieťa pravidelne nechávať aj s inými osobami.
Voľnosť a spoliehanie sa na seba
Rodičia by mali dieťaťu dávať viac voľnosti a možnosti spoznávať svet okolo seba. Dieťa by malo mať možnosť kedykoľvek sa ku rodičovi dostať a zároveň sa spoliehať samo na seba.
Testovanie zrelosti na odlúčenie
Rodičia môžu testovať zrelosť dieťaťa na odlúčenie tým, že ho nechajú s babkou na krátky čas. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, môže mať problém s odlúčením.
Návyky uľahčujúce prechod do škôlky
Je dôležité nerobiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je vhodné robiť vopred. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia.
Ideálny adaptačný proces
Adaptačný proces by mal zahŕňať predprípravnú fázu, rozprávanie o škôlke, hranie sa na ňu a čítanie príbehov o nástupe do škôlky. Ak je to možné, rodičia by mali mať možnosť zotrvať v škôlke aspoň prvé dni krátky čas.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Stres a imunita
Stres zo zmeny môže byť dôvodom, prečo sú niektoré deti často choré. Zvýšené požiadavky na dieťa a prispôsobovanie sa režimu môžu viesť k vyčerpaniu a oslabeniu imunity.
Zmeny v správaní po návrate zo škôlky
Deti môžu byť po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie. Potrebujú si spracovať zážitky a môžu skúšať posúvať hranice. Rodičia by im mali dať šancu uvoľniť sa.
Psychické poruchy u detí
Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Všímajte si nezvyčajné zmeny v správaní dieťaťa a v prípade pochybností vyhľadajte pomoc.
Včasná diagnostika a podpora
Kľúčovým faktorom je včasná diagnostika. Rodina a škola by mali dieťa podporovať a povzbudzovať. Liečba môže zahŕňať terapiu a v určitých prípadoch aj lieky.
Podporné vzťahy v rodine
Podporné vzťahy v rodine sú dôležité pre psychické zdravie dieťaťa. Harmonické prostredie zvyšuje odolnosť voči stresu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Tipy pre rodiny
Doprajte si spoločne strávený čas, komunikujte otvorene a dajte deťom najavo, že ich milujete. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné.
Diagnostika a liečba
Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Následne môžu nasledovať testy. Liečba je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a pravidelnú kontrolu u odborníka.
Úzkosť u detí
Úzkosti patria k najrozšírenejším psychickým poruchám u detí. Psychologička Lucia Šimončičová vysvetľuje, že úzkosť u detí často súvisí s nespracovanými strachmi a traumami rodičov.
Prejavy úzkosti
Rodičia môžu spozorovať, že sa dieťa začne vyhýbať chodeniu do školy, sťažovať sa na bolesti brucha, vyhýbať sa kamarátom a podobne.
Kedy vyhľadať odborníka
Ak sú úzkosti intenzívne, dieťa má panické stavy denne alebo viackrát týždenne, je rozrušené a reaguje neprimerane, je potrebné vyhľadať pomoc odborníka.
Úzkosť a situácia mimo školy
Problémy s chodením do školy môžu súvisieť aj so situáciou dieťaťa mimo školy, ako je rozvod rodičov, presťahovanie sa či narodenie nového súrodenca.
Čo je úzkosť
Úzkosť je adaptívna reakcia organizmu na ohrozenie a možné riziko s cieľom ho ochrániť. Pri úzkosti sa mozog naučí reagovať intenzívne aj na tie situácie, ktoré nie sú v súčasnosti ohrozujúce.
Ako reagovať na obavy dieťaťa
Je dobré naučiť sa zručnosti reflektívneho rodičovstva, teda uznať tie pocity, ktoré dieťa prežíva, a zároveň mu pomôcť obavu prekonať.
Externalizácia obavy
Snažíme sa obavu externalizovať - teda nie je to niečo, čo vychádza zvnútra dieťaťa, ale prichádza to zvonka a snaží sa ho do niečoho nútiť.
Čelenie obavám
Pri úzkostiach je potrebné, aby dieťa čelilo tomu, čoho sa bojí, nesťahovať ho z obávaných vecí.
Úzkosti a traumy rodičov
Úzkosti detí často súvisia s nespracovanými traumami a úzkosťami rodičov. Dieťa vníma, ako rodičia sami prejavujú odvahu čeliť vlastným výzvam.
Validácia symptómu
Určite môžeme validovať symptóm. Dieťaťu treba objasňovať, že jedlo je medicína a bez neho nebude vedieť fungovať.
Pomenovanie obavy
Táto efektívna technika naratívnej terapie, ktorá sa nazýva externalizácia, nám v terapii pomáha oddeliť problém od dieťaťa.
Akomodácia úzkosti
Odpovedanie na nekonečné otázky alebo neustále uisťovanie dieťaťa nazývame akomodácia úzkosti alebo prispôsobovanie sa úzkosti.
Čo je trauma
Trauma je skúsenosť, ktorá nás emočne alebo psychicky zasiahne tak hlboko, že ovplyvní spôsob, akým vnímame svet, sami seba a naše vzťahy.
Príčiny traumy v detskom veku
Traumy môžu pochádzať z fyzického alebo emocionálneho týrania, zanedbávania, alebo zo situácií, kde dieťa cíti, že nie je v bezpečí.
Príznaky traumy z detstva v dospelosti
Dospelí, ktorí prežili traumu v detstve, často nevedia, že ich súčasné problémy majú korene práve v detstve. Trauma sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ako sú chronická úzkosť, problémy so spánkom, flashbacky alebo neschopnosť udržať zdravé vzťahy.
Vplyv nespracovanej traumy
Nespracovaná trauma z detstva má tendenciu ovplyvniť mnohé oblasti života, najmä emocionálne zdravie, fyzické zdravie a schopnosť zvládať stres.
Trauma a vzťahy
Vzťahy sú často oblasťou, kde sa následky detskej traumy najviac prejavia. Ľudia s traumou sa často boja, že budú vo vzťahoch zranení alebo odmietnutí.
Možnosti liečby
Trauma sa dá liečiť. Cesta k uzdraveniu je individuálna a vyžaduje si komplexný prístup, ktorý zahŕňa prácu s telom, mysľou a emóciami.
OCD (Obsedantno-kompulzívna porucha)
OCD je charakterizovateľná obsesiami a/alebo kompulziami, ktoré človeka oberajú o čas. Obsesie sú pretrvávajúce impulzy, myšlienky, obrazy alebo idey, ktoré sa vkrádajú do myslenia človeka a spôsobujú excesívne obavy a úzkosť.
Kompulzie
Kompulzie sú mentálne akty alebo opakujúce sa správanie, ktoré sú dôsledkom obsesií a majú za cieľ odstránenie úzkosti alebo obáv.
Typy OCD
Medzi typy OCD patria obavy z kontaminácie, nutkavé myšlienky hrozivého charakteru, zbieranie nepotrebných vecí a škrupulóznosť.
Kedy sa OCD stáva problémom
OCD sa stáva problémom vtedy, keď správanie človeka zasahuje do jeho bežnej každodennej rutiny natoľko, že je obťažujúce.
Príbehy ľudí s OCD
Článok uvádza niekoľko príbehov ľudí s OCD, ktorí majú rôzne obavy a nutkania.
Vplyv raného detstva na vývoj mozgu
Najdôležitejší vývoj mozgu nastáva prvých 24 mesiacov po narodení alebo dokonca ešte aj v prenatálnom vývine. V tomto období sa vyvíja šedá mozgová kôra, ktorá ja sídlom vnímania, reči a pamäti a samotný mozog narastie až o 130%.
Toxický stres
Ak dieťa zažíva v prvom roku viac stresu a negatívnych emócií ako pokoja a pocitu bezpečia, ten mozog sa vyvíja inak. V prípade, že zažíva opakovane tzv. toxický stres, ten spôsobuje, že centrá v mozgu zodpovedné za reguláciu emócií, stresu, rozvoj myslenia sa nerozvinú.
Plastickosť mozgu
Hoci sú prvé mesiace veľmi kľúčové, náš mozog je extrémne plastický. Najmä do desiateho roku života, ale i potom. Mnoho z toho, čo sa zameškalo, sa dá dohnať i neskôr, a to najmä vo vzťahoch.
Kontejnovanie emócií
Základným predpokladom je tzv. kontejnovanie emócií. To znamená, že matka vníma rozrušenie dieťaťa, keď plače alebo kričí.
Alternatívne spôsoby regulácie emócií
Ak neriešime to, čo dieťa cíti, ale iba ho odučíme, že to nesmie robiť, tak jeho emócie si nájdu inú cestu. A takéto dieťa môže byť potom trvalo úzkostné či depresívne.
Trauma a strata kontroly
Traumu by sme mohli predpokladať u všetkých detí, ktoré v určitých situáciách strácajú kontrolu nad svojimi emóciami.
Gábor Maté a ADHD
Kanadský lekár maďarsko-židovského pôvodu Gábor Maté tomu venoval niekoľko svojich publikácií, kde podáva viacero vedecky podložených argumentov. Veľmi často je ADHD vlastne posttraumatická stresová porucha, čo sa bohužiaľ veľakrát nevie ani medzi psychiatrami.
Porucha pamäte
Jeden z príznakov posttraumatickej stresovej poruchy je práve porucha pamäte.
Depersonalizácia a derealizácia
Depersonalizácia je definovaná podľa Americkej Psychiatrickej Asociácie (DSM-5) ako zážitok neskutočnosti a odlúčenia od seba samého. Derealizácia zahŕňa zážitky neskutočnosti alebo odlúčenia týkajúce sa okolia.
Príčiny depersonalizácie a derealizácie
U podstatnej časti osôb je zrejmá súvislosť medzi poruchou a traumami resp. negatívnymi zážitkami v detstve.
Liečba depersonalizácie a derealizácie
V prípadoch kedy nie sú pridružené iné psychické ťažkosti môže byť užitočná psychoterapia. Klient sa v rámci nej musí zoznámiť so svojimi vnútornými a pravými pocitmi vzťahujúcimi sa k stresujúcej udalosti.