Narodenie dieťaťa predstavuje významnú zmenu v živote každej rodiny. Rodinná politika sa realizuje nielen na úrovni štátu, ale aj na regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov. Na Slovensku sa problematika maloletých tehotenstiev a s nimi spojených rozhodnutí, ako je interrupcia, dotýka citlivých etických, právnych a spoločenských otázok. V tomto článku sa pozrieme na legislatívny rámec, ktorý upravuje túto oblasť, a zameriame sa na otázku súhlasu rodičov pri interrupcii maloletých osôb.
Rodinná politika a jej význam
Pojmy „rodina“ a „rodinná politika“ sa zdajú byť jasné, avšak v odbornej literatúre existujú problémy s vymedzením týchto pojmov, ako aj ich obsahu, rozsahu a opatrení. Tradičný pohľad na rodinu považuje za rodinu manželskú dvojicu (muža a ženu) a ich (slobodné, vlastné alebo adoptované) deti, ktoré spolu s nimi žijú v jednej domácnosti. Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 zakotvuje priamu podporu a ochranu manželskej rodiny. Štát podporuje a právne chráni stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, pričom postoj štátu k iným formám rodinného spolužitia je určovaný potrebami detí a iných závislých členov. Úloha štátu nespočíva v zásahoch do života rodín, ale v vytváraní právnych, ekonomických a inštitucionálnych podmienok rodinám na uplatnenie vlastnej zodpovednosti.
Výsluch maloletého svedka a prítomnosť rodiča
V kontexte práv maloletých osôb je dôležité spomenúť aj podmienky výsluchu maloletého svedka. V zmysle ustanovenia § 135, ods. 1 Trestného poriadku, ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Zákonný zástupca nemusí byť pri výsluchu maloletej osoby, ak to policajt nepovažuje za vhodné. V ďalšom konaní by sa už výsluch takejto osoby nemal opakovať, alebo len so súhlasom zákonného zástupcu (ustanovenie § 135, ods. Svedok je povinný dostaviť sa na výsluch. Predvolanie býva spravidla písomné, ale môže byť aj telefonické.
Trestný poriadok v § 135 ods. uvádza, že ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Teda v zmysle uvedeného ustanovenia sa zákonný zástupca, resp. rodič prizve k výsluchu iba vtedy, ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu a teda nemusí to tak byť vždy.
Právo na interrupciu a súhlas rodičov
Na Slovensku má každá žena právo rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré jej umožnia uplatňovať tieto práva. Takisto má právo na prístup k vedecky overeným informáciám a rozhodnúť sa o pokračovaní, resp. prerušení svojho tehotenstva bez nátlaku.
Prečítajte si tiež: Príznaky zamĺknutého potratu
Umelé prerušenie tehotenstva je zdravotný výkon, ktorým sa ukončuje tehotenstvo na základe písomnej žiadosti ženy. Tehotenstvo možno prerušiť, ak nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia zdravotné dôvody na strane ženy. Tento zdravotný výkon uhrádza žena v plnom rozsahu vrátane súvisiacich laboratórnych výkonov.
Otázka, či maloletá osoba potrebuje súhlas rodičov na vykonanie interrupcie, je na Slovensku predmetom diskusií. Legislatíva túto otázku priamo nerieši, čo znamená, že v praxi sa postupuje rôzne. Niektorí lekári vyžadujú súhlas rodičov, iní sa riadia rozhodnutím samotnej maloleté osoby, najmä ak je dostatočne vyspelá a schopná posúdiť situáciu.
Argumenty pre súhlas rodičov:
- Zodpovednosť rodičov: Rodičia sú zodpovední za svoje deti do dosiahnutia plnoletosti a mali by mať právo podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa ich zdravia.
- Ochrana maloletých: Maloleté osoby nemusia byť dostatočne zrelé na to, aby plne pochopili dôsledky interrupcie a potrebujú podporu a vedenie svojich rodičov.
- Prevencia zneužívania: Pravidlá účasti rodičov bránia zneužívaniu a sexuálnym násilníkom.
Argumenty proti súhlasu rodičov:
- Právo na súkromie: Maloleté osoby majú právo na súkromie a ich rozhodnutie o interrupcii by malo byť rešpektované.
- Obavy z reakcie rodičov: Niektoré maloleté osoby sa obávajú reakcie svojich rodičov a súhlas rodičov by ich mohol odradiť od vyhľadania potrebnej zdravotnej starostlivosti.
- Schopnosť rozhodovať: Mnohé maloleté osoby sú schopné zodpovedne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve a nepotrebujú súhlas rodičov.
Alternatívy k umelému prerušeniu tehotenstva
Ak sa žena rozhodne pre pokračovanie tehotenstva, má tieto možnosti:
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s potratom v skorom štádiu
a) požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa § 11 ods. 10 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle § 13 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona č. 36/2005 Z. z.,
b) vynosiť dieťa na účel jeho osvojenia po narodení podľa § 102 ods. 1 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z.
Rodičovské práva a povinnosti po rozvode/rozchode
V prípadoch, keď rodičia dieťaťa nežijú spolu, je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Kritériá pre pridelenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti, zohľadňuje mnoho faktorov ako na strane rodičov, tak i na strane dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom je však záujem maloletého dieťaťa. Ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení sú najmä otázky: osobnosti rodiča, vzťahu rodiča k dieťaťu, postoja rodiča k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, rodinného zázemia rodiča a kontinuita prostredia pre dieťa a ekonomické podmienky rodiča. Uvedené kritéria platia i pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Vplyv potratu na psychiku ženy