Rozvod manželstva je náročná životná situácia, ktorá so sebou prináša okrem emocionálnej záťaže aj právne otázky týkajúce sa starostlivosti o deti a zabezpečenia ich potrieb. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine, upravuje problematiku zverenia dieťaťa do starostlivosti a určenia výživného na dieťa po rozvode. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto oblasť práva, s cieľom objasniť práva a povinnosti rodičov a zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.
Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. Súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode totiž zisťuje jednak skutočný stav veci, ale tiež najlepší záujem maloletého dieťaťa. Až po dôkladnom zistení skutočného stavu veci a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v súlade s článkom 5 Zákona o rodine bude súd rozhodovať o tom, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd vychádza z viacerých kritérií, pričom prvoradý je záujem dieťaťa. Súd prihliada najmä na:
- Citové väzby dieťaťa k obom rodičom
- Vývinové potreby dieťaťa
- Stabilitu budúceho výchovného prostredia
- Schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom
- Zabezpečenie materiálnych podmienok
- Schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Prečítajte si tiež: Ako uľahčiť život mladej mame
Striedavá osobná starostlivosť
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Podpora rozvoja
Výživné na maloleté dieťa
Výživné na dieťa patrí k najčastejšie riešeným témam po rozchode či rozvode rodičov - a zároveň k najviac nepochopeným. Zákon totiž presne neurčuje, koľko a ako dlho sa má platiť. V praxi záleží na konkrétnej situácii, príjmoch rodičov aj potrebách dieťaťa.
Alimenty zvyčajne platí ten rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti kratší čas, prípadne ho nemá v osobnej starostlivosti vôbec. Povinnosť platiť výživné trvá aj v prípade, že druhý rodič bráni v kontakte s dieťaťom, alebo ak dieťa odmieta komunikovať s povinným rodičom. Aj vtedy je potrebné výživné platiť, aby nevznikol dlh a následná exekúcia.
Podľa zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Povinnosť prispievať môže zaniknúť aj sobášom dieťaťa - vtedy totiž vzniká vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Zákon neustanovuje pevnú ani minimálnu výšku výživného. Na Slovensku existuje odporúčacia tabuľka Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá uvádza orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa (napr. 11-25 % z príjmu povinného rodiča), no nie je právne záväzná.
Rodič nie je povinný prispievať na mimoriadne výdavky mimo výživného. Ak však ide o nevyhnutné výdavky (napr.
Prečítajte si tiež: Hlien po potrate: Čo je normálne?
Určenie výšky výživného
Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov.
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.
Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne.
Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa určujú majetkové pomery rodiča, jeho životná úroveň. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom.
Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti je nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.
Minimálna výška výživného
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (životné minimum sa upravuje vždy k 1. júlu daného roka.
Zmena výšky výživného
Ak ide o krátkodobý problém (napr. Ak ide o dlhodobú zmenu (strata práce, invalidita, trvalé zníženie príjmu), je potrebné požiadať súd o zníženie výživného.
Nevyhnutné výdavky
Rodič nie je povinný prispievať na mimoriadne výdavky mimo výživného. Ak však ide o nevyhnutné výdavky (napr.
Nezamestnanosť rodiča a výživné
To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný automaticky nemusí znamenať, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak by však otec dieťaťa chcel mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti súd bude zisťovať akým spôsobom chce zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť z finančnej stránky. Tzn. že nezamestnanosť (môže byť i krátkodobá) automaticky nemusí znamenať nemožnosť zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Rovnako skutočnosť, že je nezamestnaný žiadnym spôsobom neovplyvňuje jeho povinnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa.
Súd sa však ani v tomto smere neuspokojí s jednoduchým zistením, že otec dieťaťa je nezamestnaný. V prvom rade je potrebné skúmať, prečo je otec dieťaťa nezamestnaný. V mnohých prípadoch sa totiž rodičia dobrovoľne vzdávajú vyššieho príjmu, aby nemuseli platiť také vysoké výživné. Súd totiž skúma schopnosti a možnosti povinného rodiča z výživného. Tzn. že súd bude skúmať, či je v jeho schopnostiach a možnostiach zamestnať sa, dosahovať vyšší príjem a tým lepšie zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa.
Nárok na výživné Vaša sesternica nestratí tým, že jej otec je nezamestnaný. Za určitých okolností (kedy napríklad z objektívnych dôvodov si nevie jej otec nájsť zamestnanie) to však môže ovplyvniť výšku výživného.
Vymáhanie výživného
V prípade, že jeden z rodičov neplní svoje povinnosti ohľadom výživného, môže druhý rodič požiadať súd o vymáhanie výživného. Právny poriadok Vám umožňuje podať Návrh na vykonanie exekúcie alebo súdny výkon rozhodnutia proti povinnému. Súdny exekútor je oprávnený zadržať povinnému vodičský preukaz pri vymáhaní ktoréhokoľvek druhu výživného upraveného zákonom o rodine.
Dôkazné prostriedky v konaní o zverenie do starostlivosti
V konaní o zverenie dieťaťa do starostlivosti sa súd nemôže uspokojiť s vykonaním iba tých dôkazov, ktoré navrhnú účastníci konania. Súd zo zákona musí skúmať tzv. skutočný stav veci. Váš manžel nie je oprávnený požiť záznamy, ktoré si zrejme urobil na mobilný telefón bez Vášho súhlasu.