Záchvaty u detí môžu byť pre rodičov náročnou skúsenosťou. Či už ide o záchvaty vzdoru spojené s obdobím vzdoru alebo o iné typy záchvatov, je dôležité vedieť, ako správne reagovať a poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc a podporu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od zvládania záchvatov vzdoru až po poskytovanie prvej pomoci pri zdravotných záchvatoch.
Záchvaty Vzdoru: Bežná Súčasť Detského Vývinu
Záchvaty vzdoru sú bežnou súčasťou vývinu dieťaťa, najmä medzi 1,5 a 3 rokom života. Tieto záchvaty sú často prejavom snahy dieťaťa o autonómiu a kontrolovanie svojho prostredia. Dieťa sa "zablokuje" a tým vlastne s vami bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu vymedzili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preňho najjednoduchší - začne vzdorovať. Väčšinou príde záchvat vzdoru v okamihu, keď dieťaťu nesplníte to, čo chce, alebo v momentoch, kedy od neho niečo žiadate, ale ono s tým nesúhlasí. Pred nástupom do školy by sa už deti nemali „bezdôvodne“ hnevať - len veľmi málo detí má záchvaty vzdoru ešte v prvej triede.
Ako Efektívne Bojovať so Záchvatmi Vzdoru?
Stanovte Jasné Pravidlá: Dieťa prirodzene skúša a snaží sa posúvať mantinely a je na rodičovi, aby presne nastavil, kam už dieťa nemôže zájsť. Jednoducho keď poviete „áno“, je to nemenné.
Bojujte so Vzdorom Dieťaťa Spoločne: Niekedy je nutné vzdorujúcemu dieťaťu jasne ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Ale tiež mu musíte vysvetliť, prečo to nesmie.
Rodičia Musia Postupovať Jednotne: Pre budovanie rešpektu a pochopenia je dôležité, aby obaja rodičia postupovali jednotne - skutočne len ťažko zabránite vzdoru dieťaťa, ak mama bude hovoriť niečo iné, než presadzuje otec. Dieťa by malo zrozumiteľne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné a že si za nimi stoja spoločne.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Plač mesačného bábätka
Predchádzajte Konfliktom: Pokúste sa konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou predchádzať. Niekedy postačí menej prísnosti a zaťatosti, a to na oboch stranách. Netrvajte za každú cenu na tom, aby sa dieťa okamžite prestalo hrať, ale mu dovoľte sa ešte pár minút dohrať a ukončiť hru jeho vlastným tempom. Trvajte na tom, aby po sebe hračky upratalo, ale pri upratovaní mu ponúknite pomoc. Ranné scény pred odchodom do škôlky skúste zvládnuť s nadhľadom a menej prísne.
Netrestajte Dieťa za Vzdorovité Správanie: Pokiaľ sa začne v nákupnom centre hádzať na zem a robiť scény, za čo mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Vhodnejšou reakciou v takejto situácii je ignorovať ho a trochu od neho odísť. Ak má dieťa záchvat vzdoru doma, najlepšie je odísť z miestnosti a zavrieť dvere. Keď záchvat pominie, uistite dieťa, že ho máte stále radi, ale tiež mu vysvetlite, prečo ste museli reagovať tak, ako ste reagovali (prečo ste odišli z miestnosti).
Čo Nerobiť Počas Záchvatu Vzdoru
- Nevysmievajte sa Dieťaťu: Občas môžu vyzerať záchvaty zúrivosti malého človeka celkom zábavne, ale ani vy by ste si neželali, aby sa vám niekto vysmieval. Dieťa tiež nie. Podobne ako smiech, aj imitovanie dieťaťa je spôsob, akým sa vysmievate dieťaťu. Okrem iného dieťa učíte, že je v poriadku vysmievať sa druhým ľuďom, zvlášť tým, ktorým je ťažko.
- Nepanikárte: Hoci je vám ťažko, ak ostanete počas výbuchu dieťaťa v pokoji a nestratíte nervy, dieťa sa ľahšie a rýchlejšie upokojí. Dieťa potrebuje, aby bol rodič pri ňom, počúval ho a nie aby sa na neho naštval. Ak je rodič sám „na nervy,“ deti sa správajú ešte horšie, lebo cítia strach, hanbu a podobne.
Efektívna Komunikácia Počas Záchvatu
- Používajte Pozitívne Formulácie: Povedzte, čo dieťa môže robiť, namiesto toho, čo nemôže.
- Validujte Emócie: Uznanie dieťaťa a jeho pocitov mu pomáha cítiť sa pochopené, čo môže znížiť intenzitu výbuchu. Namiesto zákazu sa odporúča použiť vetu: „Vidím, že ťa to trápi / si nahnevaný, a pomôžem ti to zvládnuť.“ Tým mu dáte najavo, že beriete jeho emócie vážne, neignorujete ich.
- Používajte Pokojný Tón: Pomocou pokojného, jemného hlasu povedzte vetu, keď vidíte, že dieťa sa rozčúlilo. Stíšte situáciu aj hlasom a vašim postojom.
- Ponúknite Fyzickú Oporu: Ak je to vhodné (a dieťa to toleruje), podajte mu ruku, objímte ho alebo položte svoju ruku na jeho rameno.
Reflexia Po Záchvate
Keď je po záchvate, v pokojnejšej chvíli sa s dieťaťom porozprávajte: „Pamätáš, keď si bol nahnevaný? Čo ti pomohlo upokojiť sa?“ Tak učíte dieťa rozpoznávať, čo funguje. „Keď si bol nahnevaný, pomohlo ti, keď som k tebe prišla. Skúsime to tak urobiť aj nabudúce?“ Deti tak získavajú postupný návod na zvládanie vybičovaných pocitov, ktorý môžu časom používať aj samostatne.
Prvá Pomoc Pri Zdravotných Záchvatoch
Okrem záchvatov vzdoru môžu deti zažiť aj zdravotné záchvaty, ako sú febrilné kŕče alebo epileptické záchvaty. Je dôležité vedieť, ako v takýchto situáciách správne reagovať.
Kedy Volať Linku 155?
Určiť jednoducho a prehľadne situácie, kedy je 100 % na mieste volať na číslo 155, bohužiaľ nie je možné, pretože v hre je vždy veľa rôznych faktorov. V podstate by ale rodičia mali zavolať vždy, keď sami nevedia, čo si majú s úrazom alebo akútne vzniknutou chorobou počať. Naopak rady, ktoré vygooglite, nemusia byť vždy správne. Keď ide o zdravie detí, nehanbite sa hneď volať na linku 155. Na linke vám v prvom rade poradia, ako ďalej postupovať.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Základné Princípy Prvej Pomoci
Základné princípy prvej pomoci sú pre všetky vekové kategórie rovnaké a rozdiely sú hlavne v tom, z akých príčin niektoré ťažkosti vznikajú. Medzi najčastejšie dôvody výjazdov zdravotnej záchrannej služby k deťom patria drobné úrazy, ako sú zlomeniny, pády, úrazy hlavy apod. Potom sú tu aj desivé situácie ako stavy dušnosti (napr. laryngitída) alebo ochorenia s vysokými teplotami, ktoré môžu viesť až k tzv. febrilným kŕčom.
Čo Robiť, Ak Dieťa Prešane Dýchať
Dieťa prestane dýchať obvykle v dôsledku nejakého úrazu alebo ochorenia. A na rozdiel od dospelého pacienta, ktorému by ste mali stláčať hrudník, ale dýchať len vtedy, ak ste na to vyškolený (to je aktuálne odporúčanie záchranárov), je potrebné stláčať a dýchať. Ak sa v takejto situácii ocitnete, určite ihneď volajte na linku 155 a postupujte podľa rád operátorov, ktorí vám pomôžu situáciu zvládnuť. Nebojte sa, že komunikáciou s operátorom príchod pomoci na miesto akokoľvek zdržujete.
Ako Vykonávať Umelé Dýchanie a Stláčanie Hrudníka
Mierne mu podložíme lopatky (napr. zrolovanou dekou). Teraz je potrebné vykonať umelé vdychy, kedy dieťaťu svojimi ústami prekryjeme nos aj ústa a vdýchneme objem vzduchu zo svojich úst. Vdych by nemal byť hlboký, stačí, ak sa dieťaťu mierne zdvihne hrudník. Stláčanie robíme uprostred hrudníka, medzi prsnými bradavkami, na „tej placatej“ (hrudnej) kosti dvomi prstami (ukazovák a prostredník) alebo dlaňou jednej ruky do 1/3 hĺbky hrudníka dieťaťa.
Monitor Dychu
Čo sa týka monitorov dychu, je dobré pamätať na to, že často spustia poplach bez toho, aby sa niečo skutočne stalo. Ako prvé vždy skontrolujte, či nejde o planý poplach, kedy sa napríklad dieťatko pretočilo z podložky, apod.
Prevencia Úrazov
Prevencia platí aj pri úrazoch! Ak premýšľate nad tým, či je váš byt pre dieťa bezpečný, skúste tento malý pokus: kľaknite si v každej izbe na všetky 4 a prejdite si byt po kolenách. Konkrétne u nás doma týmto testom neprešlo veľa kvetináčov, ktoré stáli priamo na zemi a putovali tak „o poschodie vyššie“. Do všetkých elektrických zásuviek v dosahu dieťaťa vložte záslepky. Dôkladne skryte všetky lieky, čistiace prostriedky alebo akékoľvek iné nebezpečné látky. Kým dieťa podrastie, vzdajte sa radšej obrusov na jedálenskom stole.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Kurzy Prvej Pomoci
Kurzy prvej pomoci pre deti sú skvelou možnosťou, ako si doplniť znalosti a načerpať v oblasti zdravovedy určité sebavedomie. Na internete sa ich dnes dá nájsť množstvo. Na kurze by ste sa totiž mali dozvedieť nielen teoretické informácie, ale predovšetkým si prvú pomoc vyskúšať v praxi, ideálne aj so simuláciami reálne namaskovaných poranení. Boli ste na kurze pred 10 rokmi? Nezaspite na vavrínoch a zistite si novinky!
Aplikácia Prvá Pomoc
Stiahnite si do telefónu šikovnú aplikáciu Prvápomoc a budete mať záchranára stále poruke. Aplikácia vám pomôže zvládnuť najdôležitejšie postupy poskytovania prvej pomoci a prevedie vás 15 najčastejšími zraneniami a scenármi prvej pomoci. Naučíte sa, ako zastaviť krvácanie, zvládnuť epileptický záchvat, pomôcť pri popáleninách, šoku a ďalších život a zdravie ohrozujúcich stavoch.
Desať Pomôcok, Ktoré Vám Prídu Vhod Počas Výbuchov Hnevu Dieťaťa
Nehovorte: „toto viac už nerob“: Kľúčom pre vás je preto byť trpezliví, ostať pokojní, nechať si čas na premyslenie a miesto „toto už nerob, nerob to viac, neopakuj to, opováž“ povedzte len „to je v poriadku, opravíme to nejako, čo povieš? Máš nápad?“
Za hyperaktivitou stojí aj priveľa stimulácie a podnetov: Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si.
Za náladami stojí záhada menom hlad, priveľa cukru, únava či choroba: Potrebujete preto vysledovať znaky takejto únavy a zvrtnutej nálady a pomôcť dieťaťu prísť na to, čo sa deje a ako by ste mu mohli pomôcť.
Silné emócie potrebujú uvoľniť miesto pozitívnym: Nesmiete ich brať osobne, nereagujte, nehodnoťte ich. Len tam s nimi buďte a situáciu pozorujte - možno vám reakcie detí sami objasnia, o čo ide a čo potrebujú.
Deti sú aktívne a potrebujú sa stále hýbať: Veľakrát stačí pomôcť deťom energiu vybiť a napríklad sa pridať k šanteniu, aby sme s nimi zdieľali tieto pozitívne „vybúrenia“.
Vývojová potreba byť nezávislý: Miesto „nie takto, toto nerob, ja to spravím, radšej ti pomôžem“ povedzte „to si spravil/a úplne sám/a? Vyzerá to perfektne! Podarilo sa ti to!“ Podporte u detí ich pokusy o autonómiu, ide o potrebu, ktorú potrebujú rozvíjať aj do budúcnosti.
Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie: Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania.
Hra je všade a vo všetkom - je to základ pre učenie: Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah.
Deti sú špongie - a emóciami dospelých sa ľahko nakazia: Preto je pre vývoj detí dôležité pokojné prostredie, v ktorom môžu kopírovať zdravé pozitívne aj negatívne emócie.
Deti len reagujú na nekonzistentné pravidlá: Každé dieťa potrebuje vedieť, čo má očakávať, na čo sa môže spoľahnúť, čo sa bude stále opakovať. To zlepšuje ich správanie. Stačí len, aby v prvom rade rodičia dodržiavali sebou stanovené pravidlá.
Ako Nastavovať Hranice, Keď Je Dieťa V Emóciách
Najlepší spôsob, ako nastaviť dieťaťu v prípade útoku hranicu, je nastaviť ju fyzicky. Pretože hranica nie je niečo, čo ja poviem dieťaťu, aby urobilo (alebo nerobilo). Moju hranicu vymedzujem tým, čo JA urobím. Takže ja zachytím dieťaťu ruku, ktorá ma ide udrieť. Ak je dieťa pod nadvládou tzv. plazieho mozgu, kde sídlia primitívne impuzly smerujúce k nášmu prežitiu, nebude vnímať vaše argumenty a vysvetľovanie. A už vôbec nebude schopné sa v tejto chvíli učiť, ako sa má správať. Ak chcete preto vyslať k nemu nejakú informáciu, urobte to čo najprimitívnejším spôsobom. To znamená, použite maximálne tri slová, ktoré jasne hovoria to úplne najdôležitejšie posolstvo: “STOP.
Čo Robiť, Ak Musíte Odísť Zo Situácie
Ak musíte zo situácie odísť, lebo ostať by bolo nebezpečné či už pre vás, alebo pre dieťa (ak hrozí, že vám rupnú nervy a na dieťa vyštartujete vy), radšej odíďte. Skúste to urobiť tak, aby bolo jasné, že neodchádzate s úmyslom dieťa ignorovať alebo odmietať. Ale že to robíte s úmyslom ochrániť seba či získať odstup a zregulovať svoje emócie. Svoj odchod môžete komentovať slovami: “Nenechám ťa, aby si do mňa kopal. Sadnem si tu vedľa a som tu pre teba, keď sa budeš potrebovať potúliť.
Obnovenie Pocitu Bezpečia
Pod náporom náročných emócií dieťa potrebuje predovšetkým obnoviť pocit bezpečia, aby sa zase mohlo začať správať “normálne”. Ideálna je pre to vaša prítomnosť. Očakávať, že sa dieťa samo ukľudní a ešte si bude spytovať svedomie za nevhodné správanie, je scestné. Po odznení divokých prejavov hnevu dieťa najviac potrebuje naše prijatie. Prijatie môžeme vyjadriť svojou prítomnosťou, mlčaním, ponúknutím objatia, či zrkadlením jeho prežívania.
Príbeh Po Záchvate
Jeden záchvat odoznel a prevencia ďalšieho záchvatu hnevu nastáva práve v tomto okamihu. Uchopte ho a porozprávajte si s dieťaťom príbeh. Príbeh o tom, čo sa práve odohralo medzi vami dvoma. Do príbehu vsuňte aj „hranicu“, ak ju považujete za nutné pripomenúť. A vsuňte doňho aj návod, ako nabudúce lepšie zvládnuť podobný hnev. Napríklad: „Ty se ešte chcel pokračovať v hre a ja som už nemohla. Bolo ti ľúto, že už končí. Až tak moc, že ťa to naštvalo, je to tak? Bol si tak strašne naštvaný, že tvoje telo chcelo búchať a kopať okolo seba. To ti ale nesmiem dovoliť. To ma bolí. Nechcem aby si mi ubližoval. Keď cítiš tak veľký hnev, že sa ti chce okolo seba kopať, čo môžeš namiesto toho urobiť, aby si nikomu neublížil? Áno, môžeš dupať ako slon.