Tehotenstvo je významné obdobie v živote ženy, ktoré prináša nielen radosť, ale aj zmeny v pracovnom živote. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce, poskytuje tehotným zamestnankyniam špeciálnu ochranu a nároky, ktoré zabezpečujú ich zdravie, bezpečnosť a stabilitu v zamestnaní. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o právach a povinnostiach tehotných žien v práci, vychádzajúci zo Zákonníka práce a ďalších relevantných právnych predpisov.
Základné princípy ochrany tehotných žien v Zákonníku práce
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) je základným pracovnoprávnym predpisom, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov. V prípade tehotných žien Zákonník práce kladie dôraz na ochranu ich biologického stavu a osobitný vzťah s dieťaťom. Táto ochrana sa prejavuje v rôznych oblastiach, ako sú pracovné podmienky, úprava pracovného času, zákaz výpovede v ochrannej dobe, materská a rodičovská dovolenka a starostlivosť o deti. Je dôležité poznamenať, že niektoré pracovné vzťahy (napr. štátna služba, práca vo verejnom záujme) môžu podliehať osobitnému právnemu režimu, preto je potrebné overiť si rozsah platnosti Zákonníka práce a prípadné úpravy.
Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi
Zákonník práce neukladá tehotnej žene povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojom tehotenstve. Avšak, pre uplatnenie špeciálnej ochrany a nárokov vyplývajúcich zo Zákonníka práce, je nevyhnutné, aby zamestnankyňa písomne informovala zamestnávateľa o svojom tehotenstve a predložila o tom lekárske potvrdenie. Toto potvrdenie môže byť vo forme osobitného dokumentu od gynekológa alebo kópie tehotenskej knižky. Písomné oznámenie by malo byť podpísané a datované, a doručené zamestnávateľovi osobne s potvrdením o prevzatí alebo doporučene poštou. Až po splnení tejto oznamovacej povinnosti sa tehotná žena stáva "tehotnou zamestnankyňou" v zmysle Zákonníka práce a môže využívať zvýšenú ochranu a osobitné pracovné podmienky. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám aktívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná.
Kedy je vhodný čas na oznámenie tehotenstva?
Zákon nestanovuje termín, v akom by ženy mali svoje tehotenstvo oznamovať zamestnávateľovi. Niektoré tehotné opatrne čakajú s oznamovaním tehotenstva aspoň na záver prvého trimestra, teda 12. týždňa tehotenstva, keď riziko komplikácií klesá. Právna ochrana platí až od momentu, keď je tehotenstvo oznámené písomne a doložené lekárskym potvrdením.
Častokrát by tehotné ženy mali oznámiť svoje tehotenstvo zamestnávateľovi skôr ako pred ukončením 12. týždňa tehotenstva. Ak žena pracuje najmä fyzicky, musí o svojom tehotenstve povedať skôr ako napríklad žena pracujúca v kancelárii za počítačom. Je predsa jasné, že tehotná žena nesmie vykonávať náročné fyzické práce, dvíhať ťažké veci a podobne. Rovnako v prípade, ak je práca pre ženu stresujúca, mala by zamestnávateľovi povedať skôr, že je tehotná, aby mohla z pracovného zaťaženia ubrať.
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Faktory ovplyvňujúce načasovanie oznámenia
- Rizikovosť pracovného prostredia: Ženy pracujúce v rizikovom prostredí - napríklad s chemikáliami, žiarením, veľkou fyzickou záťažou, nočnými zmenami či manipuláciou s ťažkými bremenami, by mali dať vedieť zamestnávateľovi svoj stav čo najskôr. Ak pracovná pozícia zahŕňa rizikové faktory, ako je práca s chemikáliami, vysoká miera stresu, zdvíhanie ťažkých bremien alebo nočné zmeny, je vhodné informovať zamestnávateľa čo najskôr. Ide najmä o ženy pracujúce v zdravotníctve na rádiodiagnostických oddeleniach, kde sú vystavované žiareniu, ženy pracujúce v prašnom prostredí, v kaviarňach a baroch s povoleným fajčením, kde sú vystavené pasívnemu fajčeniu, prípadne ženy pracujúce v prostredí s vysokou mierou hluku.
- Zdravotný stav: Ženy, ktoré sú na rizikovom tehotenstve - často potrebujú pracovné voľno kvôli častejším vyšetreniam, hospitalizácii alebo sú priamo na PN, by mali zamestnávateľa informovať čo najskôr.
- Vzťahy na pracovisku: Vzťahy medzi kolegami a zamestnávateľom dokážu taktiež vplývať na to, kedy sa žena rozhodne vyjsť so svojim tehotenstvom "na svetlo". Pokiaľ na pracovisku panuje dobrá a priateľská nálada a kolegovia sú zároveň kamaráti, často im žena o svojom stave povie ihneď, rovnako je to i v prípade zamestnávateľa. Ak je váš šéf zároveň vaším kamarátom, s ktorým sem-tam v rámci partie vybehnete aj kdesi posedieť, bude sa vám určite omnoho jednoduchšie a uvoľnenejšie hovoriť aj o tom, že ste tehotná.
Ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi?
Veľa tehotných žien rozmýšľa nad formou oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi. Najefektívnejšou formou je oznámiť tehotenstvo svojmu zamestnávateľovi písomne. Aj keď spĺňa písomnú formu, problémom je doručenie.
Formy oznámenia
- Osobné oznámenie: Pokiaľ majú zamestnankyňa a zamestnávateľ spolu dobré vzťahy, o tehotenstve mu jednoducho povedia bez veľkých formalít.
- Písomné oznámenie: Môžete doručiť list zamestnávateľovi osobne a požiadať o potvrdenie prevzatia, alebo list odoslať doporučene poštou.
Doručenie písomného oznámenia
- List odovzdaný osobne: Zamestnávateľ, resp. poverená osoba potvrdí prevzatie listu.
- Doporučený list s doručenkou: Zakúpite si obálku s doručenkou, pošlete poštou, adresát podpisom a dátumom potvrdí prevzatie.
Čo má obsahovať oznámenie o tehotenstve?
Zákonník práce nepredpisuje, čo presne má obsahovať oznámenie o tehotenstve. Do písomného oznámenia netreba vkladať viac informácií, než zákon skutočne vyžaduje. Stačí krátka veta a lekárske potvrdenie. Takisto netreba v oznámení o tehotenstve zamestnávateľa vyslovene žiadať, aby umožnil zamestnankyni absolvovať tehotenské prehliadky, ktoré jej určí ošetrujúci lekár, nakoľko zamestnávateľovi vyplýva zo Zákonníka práce povinnosť poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času.
Vzor oznámenia o tehotenstve
Môžete oznámenie o tehotenstve napísať sama na počítači v textovom editore, vlastnoručne ho podpísať a odovzdať zamestnávateľovi spolu s lekárskym potvrdením.
Príklad:V súlade s ustanovením § 40/6/ Zákonníka práce Vám týmto oznamujem, že som tehotná. Predpokladaný termín pôrodu je …………….. Zároveň Vás žiadam, aby mi bolo umožnené absolvovať všetky povinné lekárske prehliadky určené lekárom. Ďakujem. V…….. dňa ………………. K oznámeniu o tehotenstve priložte potvrdenie od lekára.
Práva a povinnosti zamestnávateľa voči tehotnej zamestnankyni
Informácie o tehotenstve pri prijímacom konaní: Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve a ani o rodinných pomeroch. Výnimkou je situácia, keď sa osoba uchádza o prvé zamestnanie a informácie súvisia s prácou, ktorú má vykonávať, a nevyžaduje sa osobitná zdravotná spôsobilosť. Na druhej strane, uchádzač o prácu je povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo by mohli spôsobiť zamestnávateľovi ujmu.
Prečítajte si tiež: Zverenie dieťaťa starej matke
Zamestnávateľ je povinný rešpektovať práva tehotnej zamestnankyne a zabezpečiť jej vhodné pracovné podmienky.
Povinnosti zamestnávateľa
- Vykonanie dočasnej úpravy pracovných podmienok tehotnej zamestnankyne.
- Preradenie na inú vhodnú prácu, ak vykonávaná práca je pre ňu zakázaná alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo.
- Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, ak nie je možné preradenie na inú vhodnú prácu.
- Vyhovenie žiadosti o kratší pracovný čas alebo inú úpravu týždenného pracovného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
- Zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci, ak ide o tehotnú zamestnankyňu pracujúcu v noci.
Pracovné podmienky a ochrana zdravia
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť tehotným ženám pracovné podmienky, ktoré chránia ich zdravie a bezpečnosť.
Zákaz prác zakázaných tehotným ženám
Tehotné ženy nesmú vykonávať práce, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z.. Medzi tieto práce patria napríklad práce so škodlivými chemickými látkami, výškové práce, práce s výbušninami, banské práce, práce v prostredí s nadmerným hlukom, otrasmi, nadmernou záťažou chladom alebo teplom a pod. Zamestnávateľ nemôže nútiť tehotnú ženu do vykonávania prác, pri ktorých sa zistilo možné ohrozenie jej bezpečnosti, zdravia, či možné účinky na tehotenstvo.
Úprava pracovných podmienok
Ak tehotná zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo podľa lekárskeho posudku, zamestnávateľ je povinný dočasne upraviť jej pracovné podmienky alebo ju preradiť na inú prácu, ktorá je pre ňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu. O dôvode a trvaní preradenia je zamestnávateľ povinný vydať písomné oznámenie.
Rovnaký zárobok
Pri výkone náhradnej práce má tehotná žena dosahovať rovnaký zárobok ako pri pôvodnej práci. Ak je jej zárobok nižší, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve, čo je vyrovnávacia dávka z nemocenského zabezpečenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Prečítajte si tiež: Rodinná psychologická pomoc na Slovensku
Preradenie na dennú prácu
Zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o to tehotná žena požiada. Ak nie je možné preradiť tehotnú ženu na dennú prácu alebo inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
Pracovné voľno na lekárske prehliadky
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Toto pracovné voľno sa nezapočítava do limitu 7 dní na návštevu lekára, ktoré patria ostatným zamestnancom.
Úprava pracovného času
Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do zmien aj na potreby tehotných žien. Ak tehotná žena požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Práca nadčas je možná len so súhlasom tehotnej ženy.
Práce zakázané tehotným ženám
Tehotná zamestnankyňa nesmie vykonávať práce, ktoré sú zakázané tehotným ženám, resp. ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.. Ustanovuje sa aj zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. Potrebné je upozorniť aj na to, že zákaz vykonávať určené práce sa nevzťahuje len na práce uvedené v citovanom nariadení vlády, ale ide aj o práce uvedené v prípadnom lekárskom posudku.
Skončenie pracovného pomeru a tehotenstvo
Jedna z najväčších výhod písomného oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi je, že zamestnávateľ nemôže jednostranne ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou výpoveďou, nakoľko sa na ňu vzťahuje tzv. ochranná doba.
Zákaz výpovede v ochrannej dobe
Zamestnávateľ nesmie dať tehotnej zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe, ktorá začína oznámením tehotenstva a trvá počas celého tehotenstva a materskej dovolenky. Výnimkou je situácia, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, alebo ak zamestnankyňa závažne porušila pracovnú disciplínu. Aj v týchto prípadoch je však zamestnávateľ povinný dodržiavať zákonné postupy a rešpektovať práva tehotnej zamestnankyne.
Výnimky zo zákazu výpovede
- Závažné porušenie pracovnej disciplíny tehotnou zamestnankyňou - zamestnávateľ môže s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou.
- Skončenie pracovného pomeru tehotnej zamestnankyne v skúšobnej dobe - zamestnávateľ s ňou môže vo výnimočných prípadoch skončiť pracovný pomer.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Od 1. septembra 2011 platí, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom, a musí to náležite písomne odôvodniť, inak je skončenie neplatné.
Skúšobná doba a tehotenstvo
Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Dohodnutie a trvanie skúšobnej doby
Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dobu 3 mesiacov, pri vedúcich zamestnancoch je to až 6 mesačná skúšobná doba. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade, ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V takom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu.
Zo zákona vyplýva, že skúšobnú dobu možno dohodnúť. Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná platne, musí byť dohodnutá písomne. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že skúšobná doba musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Konštantná judikatúra ustálila, že skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne, rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Podľa § 46 Zákonníka práce Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu.
Pokiaľ ide o predlžovanie skúšobnej doby platí, že v jednom pracovnom pomere môže byť dohodnutá skúšobná doba len jedenkrát. Ak ten istý zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, nemožno dohodnúť skúšobnú dobu znova. Vyplýva to z ustanovenia § 45 ods. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať. Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď.. Práceneschopnosť, ako jedna z prekážok na strane zamestnanca nie je počas plynutia skúšobnej doby vylúčená. Je však potrebné zdôrazniť už spomenutú skutočnosť, a síce, že v takom prípade sa predlžuje skúšobná doba o čas strávený na tzv. Pokiaľ ide o dovolenku, Zákonník práce ani v tomto prípade nevylučuje možnosť zamestnanca v skúšobnej dobe, čerpať dovolenku. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom. V tejto súvislosti je potrebné zistiť, na akú dovolenku vznikol zamestnancovi v konkrétnom prípade nárok. Podľa § 101 Zákonníka práce Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Podľa § 103 ods. V zmysle § 113 ods. Nárok na dovolenku teda zamestnancovi môže vzniknúť aj počas skúšobnej doby a tento zamestnanec má právo v skúšobnej dobe dovolenku aj čerpať.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a tehotenstvo
To, ako bola dojednaná skúšobná doba, teda či bola dojednaná platne, alebo nie, resp. v správnej dĺžke má veľmi veľký význam pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa § 72 Zákonníka práce V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ako zreteľne vyplýva z tohto ustanovenia, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným za najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov skončenia pracovného pomeru. Tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu a dokonca aj bez uvedenia dôvodu.
Jedinou výnimkou, ktorá odzrkadľuje zvýšenú ochranu zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva. Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa názorov odbornej verejnosti ako aj ustálenej súdnej praxe ide o len o tzv. poriadkovú lehotu.
Forma skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Zákonník práce síce ustanovuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe možno skončiť písomne, avšak to neznamená, že ho nemožno skončiť platne aj ústne. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce totiž platí, že Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Inými slovami povedané, na to, aby bol právny úkon podľa Zákonníka práce neplatný, musí v konkrétnom paragrafe týkajúcom sa daného právneho úkonu nasledovať formulácia „inak je neplatný“, resp. iná výslovná formulácia tohto typu.
Ak si vezmeme príklad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Vzhľadom k tomu, že pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zákonné ustanovenie § 72 neobsahuje (okrem skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou) dodatok „inak je neplatný“, možno z toho logicky vyvodiť záver, že aj v prípade ústneho skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pôjde o platný právny úkon a dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak teda zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, ústne, tento pracovný pomer sa platne skončí. Ak by však zamestnávateľ podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, zamestnanec by veľmi ťažko dokazoval, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo. Preto je lepšie končiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomnou formou. V oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by mal zamestnanec, resp. zamestnávateľ určiť ku ktorému dňu tento pomer končí. Ak deň v tomto oznámení neurčí, končí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe oznámením druhej strane. Ak by bol v oznámení o skončení pracovného pomeru určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby. Iná situácia nastane, ak si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve výslovne dohodli, že sa pracovný pomer v skúšobnej dobe môže ukončiť len písomne. Týmto si dohodli konkrétnu podmienku zmluvy a v prípade, ak by nebola dodržaná a jedna zo strán by aj tak skončila pracovný pomer napríklad ústne, nešlo by o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Pracovný pomer na dobu určitú a tehotenstvo
Osobitosťou pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu je aj Zákonníkom práce predpokladaná možnosť zmeny tohto pomeru na taký, ktorý sa bude považovať za pracovný pomer na čas neurčitý. A to dokonca bez pričinenia zmluvných strán pracovného pomeru.
Zákonné podmienky a obmedzenia
Na základe ustanovenia § 48 ods. Z tejto citácie je možné urobiť nasledovný záver, teda ak v pracovnej zmluve neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, mení sa takto uzatvorený pracovný pomer na taký, ktorý je dojednaný na čas neurčitý. Pre posúdenie toho, či v danej situácii musíme brať zreteľ na posudzovanie doby určitej, je nutné vychádzať z definovania zákonných obmedzení, ktoré na dojednávanie pracovných pomerov na dobu určitú platia. A teda je určené, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Následne je nutné ešte prihliadnuť na znenie § 48 ods.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Podľa § 71 ods. (1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že pracovný pomer skončí uplynutím dohodnutej doby trvania prac. pomeru.
Ak je dojednaný pracovný pomer na dobu určitú a zamestnankyňa je tehotná, pracovný pomer sa aj v takomto prípade skončí uplynutím dojednanej doby, pokiaľ sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak t.j. zamestnávateľ nie je povinný predĺžiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou z dôvodu jej tehotenstva. Ochranná doba a pracovný pomer na dobu určitúAk máte uzatvorená pracovný pomer na dobu určitú, potom v zmysle ust. § 71 Zákonníka práce pracovný pomer končí uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Ochranná doba, o ktorej píšete sa vzťahuje len na výpoveď, pričom Vy ste výpoveď nedostali.
Materská dovolenka
Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Počas materskej dovolenky poberá matka materské, čo je dávka nemocenského poistenia.
Prestávky na dojčenie
Po návrate do práce po materskej dovolenke má matka nárok na prestávky na dojčenie. Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny.
Tehotenské
Tehotenské je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje tehotnej žene, ktorá splnila podmienky nároku na túto dávku. Medzi základné podmienky patrí nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni a minimálne 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského. Lekár vystavuje "Žiadosť o tehotenské" na prvej preventívnej prehliadke na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva, pričom nárok na tehotenské vzniká iba ženám, ktorých tehotenstvo nebolo ukončené k začiatku 27.
Materská a rodičovská dovolenka
Po ukončení materskej dovolenky má zamestnankyňa možnosť nastúpiť na rodičovskú dovolenku, ktorá trvá až do dosiahnutia troch rokov veku dieťaťa. V prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom môže rodičovská dovolenka trvať až do šiestich rokov veku dieťaťa. O rodičovský príspevok je potrebné požiadať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.
Pred nástupom na rodičovskú dovolenku opäť vzniká ďalšia oznamovacia povinnosť voči zamestnávateľovi. Počas rodičovskej dovolenky za túto osobu platí zdravotné poistenie štát. Zamestnávateľ je teda následne povinný oznámiť Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Toto prerušenie sa oznamuje s príslušným kódom a dátumom začiatku rodičovskej dovolenky.
Počas rodičovskej dovolenky je zamestnankyňa v ochrannej dobe, počas ktorej jej zamestnávateľ nemôže dať výpoveď.
Povinnosti zamestnankyne
Zákonník práce ukladá aj povinnosti zamestnankyni, a to informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia žene výkonu práce, alebo ktoré by mu mohli spôsobiť ujmu, škodu.
tags: #ma #pravo #zamestnavatel #zistovat #tehotenstvo #pocas