V lekárskej praxi dochádza k situáciám, keď dôjde k pochybeniu zdravotníckeho pracovníka. Následkom takéhoto pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Preto je dôležité, aby si zdravotnícki pracovníci boli vedomí dôsledkov svojich úkonov, vrátane tých právnych. V kontexte poskytovania zdravotnej starostlivosti a ochrany práv pacientov zohráva medicínske právo kľúčovú úlohu. Jeho význam neustále rastie, čo dokazuje aj množstvo konferencií a publikácií v tejto oblasti, čo prispieva k zvyšovaniu právneho povedomia zdravotníckych pracovníkov aj pacientov.
Definícia zdravotnej starostlivosti
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zdravotná starostlivosť chráni zdravie a život fyzickej osoby, čo sú najvyššie hodnoty chránené právom.
Subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti kategorizuje subjekty, ktoré sú oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť a služby s ňou súvisiace. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže poskytovať zdravotnú starostlivosť len ak získa povolenie, licenciu alebo živnostenské oprávnenie. Licenciu vydáva príslušná komora, napríklad Slovenská lekárska komora vydáva štyri typy licencií:
- licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
- licencia na výkon lekárskeho povolania,
- licencia na výkon funkcie odborného zástupcu,
- licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti.
Predpoklady právnej zodpovednosti
Na to, aby bolo možné vyvodiť právnu zodpovednosť voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, lekárovi alebo inému zdravotníckemu pracovníkovi, musia byť splnené predpoklady stanovené platným právom. Existujú rôzne druhy právnej zodpovednosti, medzi ktoré patria:
- trestnoprávna zodpovednosť,
- občianskoprávna zodpovednosť,
- pracovnoprávna zodpovednosť,
- správnoprávna zodpovednosť,
- disciplinárna zodpovednosť,
- zmluvná zodpovednosť.
Trestnoprávna zodpovednosť
Základným trestnoprávnym predpisom je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý upravuje základy trestnej zodpovednosti. Trestnoprávna zodpovednosť je najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod.
Prečítajte si tiež: Hlboký pohľad na detskú stratu
Na vznik trestnoprávnej zodpovednosti sa vyžadujú všeobecné predpoklady právnej zodpovednosti. Špecifikom je, že trestné právo vždy vyžaduje zavinenie. Základom trestnoprávnej zodpovednosti je spáchanie trestného činu.
Príklad: Okresný súd v Trenčíne v roku 2013 vymeral lekárke nepodmienečný trest odňatia slobody na 2,5 roka a 6-ročný zákaz činnosti za neúmyselné spôsobenie smrti 4-ročného chlapčeka nesprávnou diagnostikou. Lekárka po vyšetrení pacienta usúdila, že chlapček má angínu a poslala ho domov. Neskôr chlapček zomrel na akútny zápal pľúc, ktorý si lekárka nevšimla. Súd usúdil, že lekárka hrubo zanedbala starostlivosť o pacienta tým, že ho neposlala na potrebné vyšetrenia a nenariadila hospitalizáciu.
Ak je zdravotnícky pracovník uznaný vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu i za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce.
Občianskoprávna zodpovednosť
Rovnako ako ostatné druhy právnej zodpovednosti v medicíne, ani občianskoprávna zodpovednosť nie je upravená osobitným právnym predpisom. Pre zodpovednostné právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní právnej zodpovednosti sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa na základe tzv. liberačných dôvodov. Občiansky zákonník upravuje však aj prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je možné zbaviť. Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti v zdravotníctve je zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ). V tomto prípade ide o zodpovednosť za výsledok, za škodu nezodpovedá ten, kto vec (prístroj, nástroj, príp. liečebný prípravok) vyrobil, ale ten, kto ho použije. Štvrtým predpokladom právnej zodpovednosti je zavinenie. To sa vyžaduje v prípade subjektívnej zodpovednosti. Subjektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa exkulpáciou (vyvinením). Najčastejším prípadom občianskoprávnej zodpovednosti v medicíne je zodpovednosť za škodu, ktorá je upravená v §§ 420 - 450 OZ. Občiansky zákonník upravuje niekoľko druhov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide napríklad o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (zákon č. 514/2003 Z. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti treba zvláštnu pozornosť venovať právu na ochranu osobnosti.
Príklad: Novorodenec bol po narodení uložený v inkubátore. V dôsledku technickej poruchy zariadenia došlo k úmrtiu dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
Pracovnoprávna zodpovednosť
Pracovnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca. Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec. Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ. V tomto prípade pri vyvodzovaní zodpovednosti pôjde o občianskoprávny vzťah a aplikuje sa § 420 ods. 2 OZ. Zamestnávateľ má následne právo požadovať od zamestnanca náhradu, hovoríme o tzv. regrese. Tu už pôjde o pracovnoprávnu zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce. Zákonník práce determinuje rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať. Podľa § 186 ods. 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Zároveň stanovuje, kedy zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú v plnom rozsahu.
Príklad: Zdravotná sestra so zamestnávateľom uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti, a teda je zodpovedná za schodok na zverených hodnotách. Pri práci používa notebook. Nešťastnou náhodou naň prevráti šálku s kávou, čím dôjde k jeho znehodnoteniu. Zamestnávateľovi spôsobí škodu vo výške 900 eur.
Správnoprávna zodpovednosť
Správnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu.
Príklad: Očkovanie je dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie a starostlivosti o deti, ktorého základným významom je predchádzanie niektorým infekčným chorobám. Niektoré očkovania sú povinné, tie určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Ak sa matka z obavy pred následkami očkovania rozhodne odmietnuť zaočkovať svoje dieťa proti záškrtu, dopustí sa porušenia právnej povinnosti a v zmysle § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôjde o priestupok. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výška 331 eur. Pokutu ukladá úrad verejného zdravotníctva.
Názory na to, či je možné pri zvážení možných rizík odmietnuť povinné očkovanie, sa rôznia. Prípadom odmietnutia povinného očkovania a pokutovania zo strany úradu verejného zdravotníctva sa v súčasnosti zaoberá aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten odmietol potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd SR konanie prerušil a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Disciplinárna zodpovednosť
Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám je zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory. Zdravotníckymi profesijnými komorami sú napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnicka komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek a ďalšie komory. Zodpovednosť komora nevyvodzuje voči každému zdravotníckemu pracovníkovi, ale len voči tomu, ktorý je členom príslušnej komory. Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, upravuje v § 65 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Disciplinárne konanie sa začína:
- na návrh kontrolného výboru komory alebo
- na návrh úradu pre dohľad, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Príklad: Lekár, člen Slovenskej lekárskej komory, ako zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely. Ak sa takého konania dopustí, poruší tým Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, za čo mu môžu byť v zmysle § 65 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uložené nasledujúce sankcie:
- pokuta do 1 659 eur za prvé porušenie niektorej z týchto povinností od vzniku členstva v komore,
- podmienečné vylúčenie z komory až na dva roky za opakované porušenie jednej z týchto povinností,
- vylúčenie z komory, ak člen komory porušil povinnosť, za ktorej porušenie sa mu v minulosti uložilo disciplinárne opatrenie podľa písmena b) druhého bodu § 65.
Zmluvná zodpovednosť
Ak hovoríme o zmluvnej zodpovednosti, máme na mysli zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa. V zmysle § 79 ods. 1 písm. s) zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je veľmi dôležité, aby zdravotnícke zariadenie malo správne dojednané podmienky poistenia s konkrétnou poisťovňou. Nesprávne nastavené poistenie by mohlo pre zdravotnícke zariadenie znamenať jeho podpoistenie, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať závažné ekonomické dôsledky.
Súdne spory v zdravotníctve
Lekári sa vo svojej praxi určite nie raz stretli s prípadom, keď boli pacienti nespokojní s priebehom či výsledkom liečebného procesu a vyhrážali sa žalobami a trestnými oznámeniami. Trend podávania trestných oznámení a žalôb na lekárov či zdravotnícke zariadenia v ostatnom čase zaznamenal vzrastajúcu tendenciu, aj keď treba dodať, že oficiálne štatistiky v Slovenskej republike neexistujú. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj právna zodpovednosť. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis. Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied. Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovaná na náležitej odbornej úrovni, ak sa poskytuje v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy.
Prípady, keď dôjde k pochybeniu lekára či iného zdravotníckeho pracovníka, následkom čoho je ujma na zdraví pacienta, sú často medializované a určite neujdú pozornosti žiadneho čitateľa či diváka. Pri prevažnej väčšine medializovaných súdnych sporov zaznamenáme len jeho začiatok, málokedy sa dozvieme výsledok sporu. Je pravda, že väčšinou sa spor, ktorý je vedený proti lekárovi alebo zdravotníckemu zariadeniu, končí neúspechom. Dôvodom neúspechu nemusí byť nevyhnutne neopodstatnenosť žaloby, ale príčin môže byť niekoľko. Samotné dokázanie právnej zodpovednosti za škodu v medicínskoprávnych sporoch je veľmi zložité (predovšetkým dokazovanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom, kauzálny nexus). Nie je ojedinelé, keď súdne konanie trvá sedem aj viac rokov. Ten, kto ťahá za kratší koniec v prípadnom súdnom spore, je určite pacient.
Právnik Pavol Erben tvrdí: „Z mojej praxe mám dvoch klientov, v prvom prípade sa súdime už osem rokov, v druhom to pacientka po piatich rokoch vzdala.“ Išlo o pacientku s rakovinou, lekár jej nesprávne stanovil diagnózu a rakovinu neodhalil. „Napriek tomu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uznal pochybenie lekára, súd trval tak dlho, až to pacientka vzdala,“ konštatuje právnik. Okrem náročnosti dokazovania, zdĺhavosti, svoju úlohu určite zohráva aj nákladnosť vedenia súdneho sporu.
Najmedializovanejším súdnym sporom medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za ostatné roky je určite kauza Šimon Buch. Rozhodnutie v tomto spore má význam v tom, že ide o precedens v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, nakoľko také vysoké odškodnenie doposiaľ súdy v obdobných prípadoch nepriznali.
Aktuálne zmeny a iniciatívy v zdravotníctve
V slovenskom zdravotníctve prebiehajú rôzne zmeny a iniciatívy, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Medzi ne patria:
- Zmeny v platoch zdravotníkov: Od 1. marca 2025 sa upravujú základné platy vybraných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby.
- Rozšírenie úhrady inovatívnej liečby cystickej fibrózy: Ministerstvo zdravotníctva SR rozšírilo úhradu inovatívnej liečby cystickej fibrózy z verejného zdravotného poistenia. Liečba bude po novom dostupná už pre deti od 2 rokov a pre širšie spektrum genetických mutácií spôsobujúcich toto ochorenie. Je to možné na základe klinických štúdií a rozšírenia registrácie liekov Európskou liekovou agentúrou (EMA).
- Ambulantná zdravotná starostlivosť: Všeobecní lekári pre dospelých, všeobecní lekári pre deti a dorast a odborní lekári zabezpečujú na Slovensku ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná v zdravotníckych zariadeniach - v ambulanciách, v poliklinikách, v nemocniciach a univerzitných nemocniciach. Tieto zdravotnícke zariadenia môžu byť aj súkromné.
- Zdravotná starostlivosť pre cudzincov: Na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia máte nárok na neodkladnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť. Ak sa jedná o neodkladnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť, Európsky preukaz zdravotného poistenia vám zdravotnícke zariadenie môže akceptovať. V tom prípade platíte len sumu, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia.
Očkovanie: Právo a povinnosť
Očkovanie je dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie a starostlivosti o deti, ktorého základným významom je predchádzanie niektorým infekčným chorobám. Na Slovensku je očkovanie upravené zákonom a niektoré očkovania sú povinné.
V zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva je každý občan povinný podrobiť sa povinnému očkovaniu. Povinné očkovania sú stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
Odmietnutie povinného očkovania môže mať právne následky. V zmysle § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva ide o priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. Pokutu ukladá úrad verejného zdravotníctva.
Názory na to, či je možné pri zvážení možných rizík odmietnuť povinné očkovanie, sa rôznia. Prípadom odmietnutia povinného očkovania a pokutovania zo strany úradu verejného zdravotníctva sa v súčasnosti zaoberá aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten odmietol potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd SR konanie prerušil a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.