Láska k dieťaťu je jednou z najsilnejších a najčistejších foriem lásky, ktorú rodič môže cítiť. Inštinktívne cítime, že svoje deti ľúbime nadovšetko, hovoríme, že sú pre nás najdôležitejšie v živote a všetko, čo robíme, robíme pre nich. Ľúbime svoje deti viac ako svoj život. Avšak, medzi slovami a činmi môže byť rozdiel. To, čo robíme v mene lásky, nemusí byť dieťaťom vnímané tak, ako to zamýšľame. Preto je dôležité nielen zabezpečovať adekvátnu starostlivosť, ale aj prejavovať lásku spôsobom, ktorý je pre dieťa zrozumiteľný a prijateľný.
Prečo je dôležité ukazovať deťom lásku?
Už od narodenia dieťa potrebuje lásku a pozornosť. Prvý prejav novorodenca je plač, ktorým si vyžaduje pozornosť rodičov. Rodič prichádza, berie dieťa do náručia, prihovára sa mu a upokojuje ho. Vďaka tejto interakcii bábätko spoznáva, že je v bezpečí, učí sa dôverovať iným a v dospelosti dokáže nadviazať kvalitné intímne vzťahy.
Neustále dokazovanie lásky činmi presviedča deti, že sa nemusia obávať a majú neobmedzenú možnosť rozvíjať sa. Ak dostávajú bezpodmienečnú lásku, teda nie len vtedy, keď sú "dobré" a poslúchajú, poznajú vlastnú hodnotu, čo je základom zdravého sebavedomia. Deti, ktoré vedia, že ich rodičia milujú aj v ťažkých chvíľach, si môžu dovoliť prehrať a napriek tomu budú cítiť rodičovskú lásku.
Láska sa prejavuje činmi
Láska je najsilnejšia emócia na svete a pre každého môže znamenať niečo iné. Naučiť deti, čo to je láska, nie je jednoduché. Jej podoby sú rôzne, rovnako ako aj intenzita. Pre deti môže byť ťažké vyrovnať sa so svojimi pocitmi a ako si s nimi poradiť, keď ich nemajú s kým prebrať alebo niečo také pred tým ešte nezažili.
Navyše, dospelí často používajú pojmy ako „láska“, „ľúbim“, „milujem“ bez toho, aby im prisudzovali nejaký zvláštny význam. Môžu milovať chuť kávy, ľúbiť čokoládovú zmrzlinu alebo láska povedať do telefónu zakaždým, keď mame zavolá nejaká kamarátka. Deti by však mali vedieť skutočný význam tohto slova, rovnako ako poznať jeho silný náboj.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku
Naučiť deti láske je najlepšie činmi a komunikáciou. Rodič je najlepším príkladom. Dieťa sa naučí, čo znamená láska a byť milované, keď ho rodičia objímajú, venujú mu svoj čas, hovoria mu: „Ľúbim ťa“. Ak ukazujete a dokazujete lásku deťom, dosť často ju dostanete späť v rovnakej podobe, v gestách, bozkoch, objatiach, či nakreslených obrázkoch.
Konflikty v rodine a ich vplyv na deti
V domácnosti sú deti svedkami nielen láskavého správania sa rodičov, ale aj odvrátenej stránky vzťahov, neporozumení a hádok. Odborníci sa zhodujú, že je lepšie svoje konflikty riešiť bez detských svedkov, no nie vždy sa tomu dokážeme vyhnúť. Iste, je lepšie najmä tie vyhrotené, s množstvom negatívnych emócií naozaj presunúť na dobu, keď deti nie sú prítomné.
No bežnú výmenu názorov, nesúhlas, či rôzny pohľad na vec, si môžete vymeniť aj v ich prítomnosti. Deti tak získajú možnosť naučiť sa, ako s rešpektom vyriešiť spor dvoch strán. Vidia partnerský nesúhlas, bez obviňovania, zastrašovania, vyhrážania, nadávok, vydierania, manipulácie. Raz tak budú vedieť, ako viesť spor, ako sa majú správať a čo už nie je akceptovateľné.
Preto je dôležité tiež spor pred nimi ukončiť. Niekedy sa totiž stane, že rodičia sa pohnevajú, deti to vidia a dospelí sa rozhodnú, že budú v hádke pokračovať neskôr, aby nezasiahli deti. Hoci to znie ako dobrý nápad, faktom je, že deti prídu o skúsenosť vyriešenia konfliktu a uspokojenia oboch strán. Nebudú ani tušiť, že sa rodičia nejako dohodli k obojstrannej spokojnosti. Stres z toho, že netušia, ako celá situácia dopadla, v nich môže pretrvávať. Preto je dobré aj vo vyhrotených chvíľach povedať, že niečo ľutujeme, že partnera ľúbime, že sa pokúsime nájsť riešenie.
Vysvetlite deťom ten jedinečný pocit
Ak sa vás dieťa opýta na lásku, pokúste sa im ju vysvetliť. Použite príklady, ktoré sú im blízke. Spýtajte sa, ako sa cítia s mamou, otcom, s ich obľúbeným plyšovým mackom či zbožňovaným domácim miláčikom. Zistite, čo by chceli urobiť, keď ich uvidia. Väčšina detí pravdepodobne povie, že sú šťastné a chceli by psíka, macka, tata či mamu objať. Povedzte, že práve toto sú pocity, ktoré vyvoláva láska.
Prečítajte si tiež: Keď láska praská posteľ
Povedzte im, že lásku môžu prejavovať mnohými spôsobmi, od fyzického kontaktu, po umelecké vyjadrenie. Môžu dať svoje myšlienky na papier, písať, maľovať, môžu niekoho slovne oceniť, ukázať milé gesto. Čím viac sa deti naučia o láske kým sú maličké, tým lepšie ju budú poznať ako dospelí. Pochopia, že láska je veľmi cenná a v živote ju venujeme ľuďom, na ktorých nám najviac záleží.
Ukážte deťom, ako dávate najavo lásku k ľuďom vo svojom okolí. Pobozkajte a objímte partnera pred svojimi drobcami. Hovorte s nimi o tom, ako ľúbite a ceníte si ich babky, dedkov, tety, ujov, bratrancov a sesternice. Myslite na to, aby ste každý deň pripomenuli svojmu drobcovi, ako veľmi ho ľúbite. Môžete využiť rôzne spôsoby, napíšte mu lístok, ktorý ukryjete do peračníka, pošlite mu sms, nakreslite srdiečko na zrkadlo, do ktorého sa bude ráno dívať, len tak ho objímte. Čím viac mu budete hovoriť o tom, ako veľmi ho milujete, tým viac to budete počúvať od neho. Keď dokážu deti dať najavo lásku k nám, podarilo sa nám predať im pravdepodobne tú najväčšiu životnú hodnotu.
Čo znamená láska?
- Náklonnosť: Objímajte svojich najbližších tak často, ako sa dá. Obyčajné objatie pomôže uvoľniť napätie, zlepšiť náladu a ukáže vašu účasť.
- „Ľúbim ťa“: Povedzte to deťom i partnerovi vždy, keď to cítite. Nečakajte na ideálnu príležitosť.
- Rešpekt: Neprerušujte deti, keď rozprávajú, nezľahčujte ich starosti, nesmejte sa z ich trápenia. Ich názory sú hodné rešpektu, aj keď nie sú tak prelomové, ako vaše. Pre ne sú stredobodom ich sveta.
- Podpora: Stojte za svojimi najbližšími aj vo chvíľach, kedy by ste si najradšej zaťukali na čelo. Ak nesúhlasíte, povedzte svoj názor, ale pridajte, že dieťa sa na vás môže vždy spoľahnúť. Byť láskavým nestojí nič.
Detská láska a jej špecifiká
Zamilovanosť, prvé bozky, nádej, ale aj žiarlivosť, roztrasené kolená a sklamania patria nielen do sveta dospelých, ale aj detí. I keď dospelí niekedy detské lásky zľahčujú a usmievajú sa nad nimi, pre deti nie sú o nič menej dôležitejšie a intenzívnejšie než pre nich.
Keď je láska krásna a bezproblémová, deti sa vedia krásne tešiť. Veľa o objekte záujmu rozprávajú, vykresľujú svoju lásku len v tých najkrajších farbách. Keď je láska neopätovaná alebo dôjde k zrade, prichádza bolesť, akú poznajú aj láskou sklamaní dospelí. Niekedy práve deti prežívajú všetky pocity spojené s láskou ešte intenzívnejšie, pretože o nej vedia málo a nemajú veľa skúseností.
Obdobie medzi tretím a piatym rokom života Freud nazval obdobím falickým. Jeho špecifikum sa prejavuje zvýšeným záujmom o genitálie a prebudeným sexuálnym záujmom o opačné pohlavie, čo však nie je to isté ako detské láska. Záujem o genitálie je vzbudený zvedavosťou, vôbec nie náklonnosťou alebo citom.
Prečítajte si tiež: Recenzie a podpora
Pre mladší až stredný školský vek je charakteristická tzv. latentná fáza, kedy sa obidve pohlavia viac diferencujú, vytvárajú väčšinou skupiny rovnakého pohlavia. Detským platonickým láskam sa darí aj v tomto období, ale len vo výnimočných prípadoch. Prejavuje sa to hlavne „robením si zle“ a podpichovaním. V tomto období príslušnosť k sociálnej skupine pre dieťa znamená viac ako láska k jednej osobe.
S príchodom puberty sa aj prežívanie lások začína meniť, čo súvisí so zmenou prežívania a vnímania v psychickej rovine a hormonálnymi zmenami. Erik Erikson označil obdobie puberty a adolescencie ako fázu hľadania a vytvárania vlastnej identity. Táto fáza je sprevádzaná precitlivenosťou, premenlivosťou nálad, labilitou, vzdorovitosťou, zraniteľnosťou a neistotou.
Prvé pubertálne zamilovania sú platonické, keď mladí ľudia túžia byť blízko svojej lásky, túžia vykonať veľké činy, obetovať sa. Prvé lásky sú často plaché a náhle. Väčšinou sú vnímané ako zázrak. Pubescent často nevie vysloviť to, čo cíti. Ďalším problémom, hlavne pri neopätovanej láske je, že mladý človek nie je spokojný so svojím telom. To, že mu niekto neopätuje lásku, pripisuje svojmu telu, ktoré je podľa neho nedokonalé.
Väčšina pubertálnych a adolescentných lások nevydrží do dospelosti, pretože na trvalý vzťah mladí ľudia ešte nie sú zrelí, ich vlastná identita sa rozvíja a hodnoty sa menia. Či je už dieťa vo svojej zamilovanosti šťastné alebo nešťastné, rodičia stoja pri ňom a majú veľkú šancu dodať mu odvahu, pochopiť ho a keď treba, vysvetliť mu určité skutočnosti, ktoré s týmto obdobím súvisia.
Rady pre rodičov zamilovaných detí
- Nedívajte sa na detské lásky svojimi dospelými očami, ale pozrite sa na ne očami detí. Z pohľadu dospelého o nič nejde, lebo my vieme, že nemajú dlhé trvanie a prídu ďalšie, ale pre deti znamenajú veľmi veľa.
- Podceňovaním a vysmievaním sa môžete stratiť dôveru dieťaťa.
- Deti veľmi citlivo vnímajú správanie dospelých. A najviac ich bolí, keď sa vysmievate z ich lások pred inými na verejnosti.
- Detské lásky sú prirodzené, normálne a nie je žiadny dôvod ich svojich deťom zakazovať s tým, že sú na také veci ešte veľmi malé.
- Buďte voči láskam svojich detí vnímaví, citliví, bavte sa o nich a počúvajte príhody, ktoré vám hovoria. Ak nastane problém, nedramatizujte. Pomôžte ich svojim deťom vyriešiť, buďte im k dispozícii, ale neriešte ich za ne.
5 jazykov lásky pre deti
Podľa doktora Garyho Chapmana existuje 5 jazykov lásky, ktorými deti (ale aj dospelí) vyjadrujú a prijímajú lásku:
- Fyzický dotyk: To nie je len pohladenie, bozk či objatie. Fyzický dotyk je aj keď dieťa sedí na kolenách svojej mamy a ona mu číta rozprávky. Obzvlášť ho však potrebujú deti, ktorých primárnym jazykom lásky sú práve dotyky. Tie si doslova vyžadujú extra dávky fyzickej blízkosti.
- Slová uistenia: Nemusia to byť len slová „Ľúbim ťa“, ale aj nežné, úprimné a s láskou vyslovené komplimenty, slová pochvaly, poďakovania či slová povzbudenia, ktorá dieťaťu dodávajú sebaistotu a odvahu. Cieľom rodiča je prichytiť dieťa pri niečom dobrom a úprimne, s radosťou ho za to pochváliť. Veľmi dôležité je, aby slová „Mám ťa rád“ alebo „Ľúbim ťa“ nikdy neboli zo strany rodičov podložené nejakou podmienkou, napr. „Mám ťa rád, ale toto robiť nebudeš“.
- Pozornosť: Detská túžba po výhradnej pozornosti rodičov je veľmi veľmi silná. Väčšina detskej neposlušnosti a neprimeraného správania je v podstate snahou získať si pozornosť. Pozornosť v preklade znamená plnohodnotne strávený spoločný čas. Je to dar prítomnosti, ktorý venuje rodič svojmu dieťaťu. Nesie v sebe posolstvo „Si pre mňa dôležitý, som s tebou rád“. Spôsob trávenia spoločného času by mal byť pritom primeraný vývinovej úrovni dieťaťa. Zatiaľ čo venovať pozornosť batoľaťu znamená hrať sa s ním na zemi, s malým školákom si môžete napríklad čítať a s tínedžerom sa porozprávate alebo si spolu zašportujete.
- Dary: Darček samotný môže byť pre dieťa doslova zhmotnením takého niečoho nehmatateľného ako je rodičovská láska. Pravý dar ale nie je splátkou za službu či odmenou, je skôr dobrovoľným vyjadrením lásky voči druhému človeku. Deti, ktorých primárnym jazykom lásky je prijímanie darov, budú na ne reagovať veľmi intenzívne.
- Skutky služby: Pre niektoré deti je najjasnejším prejavom lásky skutok služby. Ako rodič v podstate nepretržite slúžite svojmu dieťaťu. Láskyplná služba však nie je otroctvo dieťaťu. Služba je vtedy posolstvom lásky, ak ju rodič robí ako dar, bez nátlaku, dobrovoľne a z túžby venovať svoju energiu dieťaťu.
Každý z nás je disponovaný hovoriť všetkými piatimi jazykmi lásky. Aj rodičia by mali svojim deťom vyjadrovať lásku všetkými piatimi spôsobmi. Jeden z týchto jazykov je však u každého z nás rozvinutý najviac.
Ako zistiť, ktorý jazyk lásky je pre vaše dieťa primárny?
- Pozorujte, ako vyjadruje lásku dieťa vám.
- Sledujte, ako dieťa vyjadruje lásku či náklonnosť iným ľuďom.
- Počúvajte, o čo vás vaše dieťa najčastejšie žiada. Chce, aby ste sa s ním hrali? Potom bude jeho primárnym jazykom lásky pravdepodobne pozornosť. Alebo túži často po objatí?
- Všímajte si, na čo sa vaše dieťa najčastejšie sťažuje. Vyčíta vám, že nemáte na neho čas? Alebo že veľa pracujete?
- Dajte dieťaťu na výber z dvoch možností.
Nech už je jazyk vášho dieťaťa akýkoľvek, pamätajte si, že je dôležité hovoriť všetkými piatimi jazykmi lásky. Ak ste si istí, že vaše dieťa prijíma najviac lásky cez fyzické dotyky, doprajte mu ich požehnane. Nezabúdajte mu však z času na čas povedať, že ho milujete, doprajte mu drobný darček, venujte mu trochu času pri príjemných aktivitách a urobte pre neho niečo nezištné.
Rodičovská láska a partnerský vzťah
„Učia sa cítiť lásku už od svojho počatia a začína sa to láskou medzi rodičmi. Dieťa by malo vidieť normálny vzťah so všetkým, čo k tomu patrí. Vrátane konfliktov. (Ak ich teda s partnerom dokážete riešiť, a nelietajú u vás nadávky či taniere.) Deti musia vedieť, že aj nezhody patria k vzťahu, a spôsob, akým ich dospelí riešia, bude v ich podvedomí zapísaný. Ak sa s partnerom neľúbite, nemá význam zostávať spolu „kvôli deťom“, čo bol hlavný motív udržania rodiny najmä v minulosti. Citový chlad medzi rodičmi nie je najlepšie prostredie, v ktorom majú vyrastať, i keď ich ľúbi aj matka, aj otec. „Deti žijúce v citovom chlade nevedia, čo majú cítiť.
Z výchovného hľadiska však podľa nej nie je dobrý ani druhý extrém - dávať priveľa lásky. Jej hodnota sa znižuje a dieťa postupne znecitlivie, bude láskou presýtené. Na zachovanie zlatej strednej cesty je tu zdravý sedliacky rozum.
Kým ste nemali deti, bol tu váš partner. Nebyť jeho, nie sú ani deti. V hierarchii, komu dať prednosť, je to teda viac - menej jasné - prioritou je partnerský vzťah. „Bol prvý, dieťa sa narodilo z tohto vzťahu a potrebuje cítiť jeho silu,“ zdôrazňuje Lýdia Adamcová. „Neučte dieťa, že svet sa krúti okolo neho. Venujte sa sebe, partnerovi, pestujte svoje záujmy, ktoré budú mať pre vás význam aj vtedy, keď deti už odídu a vy zostanete sami.
I keď po narodení bábätka sú na prvom mieste potreby nového človiečika, ktoré prioritne zabezpečuje matka, práve cez ňu vníma dieťa aj svojho otca. Pre zdravý vývoj dieťaťa je najlepšie, ak je s rodičmi, ale nie centrom ich pozornosti. V prípade bábätka to znamená, že ho napríklad matka nosí v šatke, ale venuje sa pri tom aj svojim záujmom a povinnostiam. Dieťa cíti matku, bezpečie, a zároveň z jej náruče a jej perspektívy spoznáva svet okolo seba.
Naopak, spôsob rozšírený v našej civilizácii, keď dieťatko odložíme do postieľky, a potom ho pozorujeme, čo a či niečo nepotrebuje, spôsobuje, že rodičia nemajú čas na seba a na vlastný vzťah. Dieťatko sa navyše učí, že keď niečo chce, musí začať plakať alebo rezignuje, a už od únavy zaspí. A rodičia sú zasa vyčerpaní starostlivosťou o bábätko, či nešťastní, že veľa plače. Ich vzťah ide do úzadia a na prvom mieste sú deti, ktoré časom vytlačia všetko ostatné.
Ak rodičia nenájdu naplnenie svojho života a ich zmyslom sa stane výchova a deti, podľa Lýdie Adamcovej to vedie akurát tak k tomu, že samotné dieťa začne mať problémy. „Ak rodičia všetko plánujú, predvídajú možné stresy, neúspechy, ktoré preventívne riešia, zasahujú, čakajú ich problémy. Ich dieťa nebude vedieť, ktorú školu si vybrať, alebo sa prestane učiť, začne vzdorovať, odmietať ich rady…,“ opisuje.