Dokumentárny film Para nad riekou režisérskeho dua Robert Kirchhoff a Filip Remunda prináša tragikomický pohľad na život troch slovenských muzikantských osobností zo 60. rokov, medzi ktorými nechýba ani fenomenálny džezový trubkár Laco Deczi. Film, ktorý vznikal takmer desaťročie, divákom odkrýva nielen slávu, ale aj úpadok bohémskeho života.
Príbehy troch muzikantov
Film Para nad riekou sleduje osudy troch výrazných postáv slovenskej hudobnej scény: Laca Decziho, kontrabasistu Jána Jankeje a saxofonistu Ľuba Tamaškoviča. Každý z nich zažil svoju chvíľu slávy, no ich životné cesty sa rôzne preplietali a menili. Laco Deczi je stále aktívny a koncertuje, Jano Jankeje hľadá spokojný život a Ľubomír Tamaškovič žil ku koncu života vo svojej minulosti. Všetci traja vo filme hľadajú stratenú slávu.
Laco Deczi: Hviezda, ktorá stále žiari
Laco Deczi, pôvodným menom Ladislav Déči, sa narodil 29. marca. Počas rokov strávených v Prahe sa stal hviezdou vo svojom žánri. V roku 1985 emigroval do Západného Nemecka a po roku do Spojených štátov amerických, kde žije dodnes. Tu obnovil svoju bývalú skupinu Celula Jazz, ktorá vystupuje pod názvom Celula New York. Laco Déczi od roku 1990 pravidelne, dvakrát do roka, usporadúva koncertnú šnúru po Česku i Slovensku. Výnimkou nie je ani Poľsko, Rakúsko ale hlavne Nemecko. V pravidelných intervaloch vydáva svoje štúdiové projekty, ale aj živé záznamy zo svojich koncertov. Jeho diskografia je veľmi bohatá, pretože, okrem svojich vlastných projektov, má množstvo spoluúčasti na projektoch iných umelcov.
Jano Jankeje a Ľubo Tamaškovič: Osudy v tieni slávy
Film Para nad riekou poukazuje aj na životné osudy Jána Jankeje a Ľuba Tamaškoviča. Ich príbehy dopĺňajú mozaiku o živote hudobníkov, ktorí zažili slávu, no neskôr sa museli vyrovnať s jej pominuteľnosťou. Ľubomír Tamaškovič sa premiéry filmu nedožil, zomrel v roku 2013.
Koncepcia filmu ako dokumentárnej jam session
Režiséri Robert Kirchhoff a Filip Remunda koncipovali film ako sled absurdných obrazov dokumentárnej jam session. Postavy voľne improvizujú a reagujú na situácie, ktorých koniec nechávajú otvorený. Ako sami tvorcovia uviedli: „Je to v podstate hraný film s reálnymi postavami.“ Dôraz kládli na casting, ktorý považovali za rovnako dôležitý ako pri hranom filme. Príbehy postáv sa vyvíjali a niektoré situácie, ktoré nakrútili, považujú za dokumentárny zázrak.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Autoréžia a improvizácia
Tvorcovia filmu vysvetlili, že pri nakrúcaní improvizovali ako v jazzovej muzike a niekedy nechali situácie úplne bez dozoru. Nazvali to autoréžia. Hľadali, v čom sa životy troch muzikantov prepájajú a prišli na to, že ten zvláštny smútok a strach zo smrti potláčajú vôľou, ktorá občas vyzerá ako šialený úškľabok a inokedy ako existenciálna úzkosť. Vznikla tak kombinácia tragiky a komiky.
Premiéry a uvedenie filmu
Para nad riekou mala svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Visions Du Reel v NYON vo Švajčiarsku. Československá premiéra sa konala na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava na jeseň 2015. Slovenskú predpremiéru si snímka odbila na Medzinárodnom festivale filmových klubov Febiofest 2016. Do kín film priniesla Asociácia slovenských filmových klubov s premiérou 19. mája 2016.
Recept na život v absurdných situáciách
Film Para nad riekou prináša na plátno muzikantov v nečakaných, priam absurdných situáciách, v intímnych výpovediach i úvahách o živote. Z každodennosti sa stáva sled očakávaní, hľadaní, prekvapení, sklamaní a prehier. Podľa tvorcov je film vlastne recept na život.
Svetská sláva, poľná tráva
Slová Ľubomíra Tamaškoviča: „Svetská sláva, poľná tráva. Ľudský život je ako para nad riekou a preto niet kam sa ponáhľať,“ vystihujú pominuteľnosť slávy a života, ktorú film reflektuje.
Laco Deczi: Osobnosť s ostrým jazykom a neutíchajúcou energiou
Laco Deczi je nielen fenomenálny hudobník, ale aj osobnosť s ostrým jazykom a neutíchajúcou energiou. Jeho strhujúce vystúpenia trvajú aj tri hodiny a jeho energia a charizma divákov okamžite dostanú. S každým si tyká a slávu si užíva po svojom.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Decziho pohľad na slávu a hudbu
Na otázku, či robí hudbu pre zábavu, odpovedá: „Vždy.“ A na margo ľudí, ktorí sa chcú stať slávnymi, hovorí: „Ľudia, čo chcú byť stále slávnejší, hovoria: „Vždy to stálo za hovno, teraz to stojí za hovno a bude to stáť za hovno.“ A niektorí sa začnú učiť hrať na hudobnom nástroji alebo spievať len preto, aby boli slávni.“
Deczi kandidátom na prezidenta?
V minulosti Laco Deczi žartovne vyhlásil, že sa rozhodol kandidovať na prezidenta. Svoj program definoval nasledovne: „Vyhodím všetkých úradníkov, zakážem na Hrade fajčenie cigariet a usporiadam obrovský džezový festival. Z časti Hradu potom urobím nahrávacie štúdio a z druhej vychýrený bordel, kde budú tancovať dievčatá pri tyči. O rozpočet strach nemám - keď sa to rozkríkne, turisti sa budú môcť pretrhnúť, aby sa do Prahy pozreli, čo za šialenca tu vládne.“
Deczi a turisti
K turistom má Laco Deczi ambivalentný postoj. Hovorí: „Turista je to najhoršie, čo môže byť.“
Zaujímavosti zo života Laca Decziho
- Prvým hudobným nástrojom, s ktorým prišiel do styku bol trombón.
- Záujem o hru na trúbku prejavil už ako jedenásťročný.
- V Amerike mu prekážajú kliešte a chýbajú žihľavy.
- Jeho syn sa volá Džingischán.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM