Súčasný systém vzdelávania na Slovensku prechádza významnými zmenami, ktoré sa dotýkajú aj obsahu kurikula materských škôl. Cieľom týchto zmien je prispôsobiť vzdelávanie požiadavkám moderného sveta, rozvíjať komplexné schopnosti detí a zvýšiť autonómiu škôl pri určovaní obsahu vzdelávania.
Nevyhnutnosť zmien vo vzdelávaní
Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania sú nevyhnutné. Slovensko má voči základnému vzdelávaniu veľký dlh, keďže sa od 70. rokov minulého storočia v tomto vzdelávacom segmente vlastne neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by mu bola schopná dať misiu a dizajn, ktoré zodpovedajú súčasnému svetu a súčasným požiadavkám na ciele, obsah i formy vzdelávania. Nevyhnutnosť zmien potvrdzujú aj medzinárodné porovnania, v testovaní PISA dosahujú slovenskí žiaci podpriemerné výsledky (v porovnaní s krajinami OECD). Miera predpísaných cieľov a obsahu vzdelávania je vo viacerých predmetoch príliš podrobná a zameriava sa najmä na encyklopedické vedomosti, malý dôraz sa kladie na rozvoj komplexných spôsobilostí, kritického myslenia či schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami. Ak chceme zlepšiť vzdelávanie, musíme ísť od základov. A základná škola, ako z názvu vyplýva, sú práve tie základy. Predbieha mu síce predprimárne vzdelávanie, tam sme však zásadným spôsobom zmenili kurikulum už v roku 2016, a to tak, aby sme teraz mohli posunúť vpred práve základné vzdelávanie.
Kurikulum pre predprimárne vzdelávanie
Kurikulum pre predprimárne vzdelávanie bolo úplne prepracované a zavedené v roku 2016 s tým, že sa predvídalo jeho prepojenie s takým programom pre základnú školu, ako sa pripravuje teraz. Aj to bolo dôvodom pre zavedenie vzdelávacích oblastí totožných s týmito oblasťami. Po istom období áno, teraz je však prioritou základné vzdelávanie. Stredné školy budú vyžadovať osobitnú pozornosť a dôkladnejšie premyslenie štruktúry kurikula v nadväznosti na základnú školu. Dá sa predpokladať modulový systém, ktorý lepšie zohľadní potreby a možnosti žiakov v dvojročných učebných odboroch, v študijných odboroch odborného vzdelávania a v gymnaziálnom štúdiu. Je to predovšetkým možnosť prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám a možnostiam školy vo vzťahu ku konkrétnym žiakom, ktorí ju navštevujú.
Zvýšenie autonómie škôl
Ide vlastne o zvýšenie autonómie škôl pri určovaní obsahu vzdelávania, vzdelávacích foriem a metód pedagogickej práce. Veľmi dúfame, že im napomôže rozumieť zmyslu vzdelania pre nich samotných. Aby nemali pocit, že vzdelávanie je zbytočné a nerozumejú tomu, čo a prečo sa majú učiť. Členením kurikula na vzdelávacie oblasti chceme najmä v oblasti Človek a príroda a Človek a spoločnosť poukázať na nevyhnutnosť medzipredmetových vzťahov. Vo vzdelávacích oblastiach máme definované spoločné výkonové štandardy, ktoré pomáhajú tieto väzby efektívne vytvárať. Ponúkame možnosť tieto vzdelávacie oblasti vyučovať bez rozdelenia na vyučovacie predmety aj v treťom cykle, kde to doteraz možné nebolo.
Implementácia nového kurikula
Prvých 39 základných škôl učí po novom od septembra 2023. V septembri 2024 sa pridalo takmer 500 škôl. Očakáva sa, že v školskom roku 2025/2026 sa bude podľa nového kurikula učiť v približne 1000 základných školách po celom Slovensku. Každá škola v roku 2026/27 vstupuje do implementácie iba v 1. ročníku ZŠ. Cykly sa neoverujú, rovnako ako sa neoveruje ani nový ŠVP ZV (2023). Predmetom experimentálneho overovania sú ŠkVP, ktoré sa tvoria na základe nového ŠVP ZV (2023), čo nám umožňuje postupne proces implementácie nového ŠVP vylepšovať. Možnosť zriadiť úvodné ročníky vznikla nadobudnutím účinnosti zákona č 182/2023 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) dňa 9. mája 2023, teda po schválení nového štátneho vzdelávacieho programu (31.3. 2023). Okrem Metodického usmernenia sa Dodatkom č. 1 schváleného 10. 10. 2023 uvádza táto možnosť aj v novom štátnom vzdelávacom programe.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Integrácia predmetov
Za rozhodnutím integrovať predmety stojí niekoľko dlhodobých výziev vo výchove a vzdelávaní, na ktoré zavádzané zmeny v základnom vzdelávaní reagujú. Napríklad, nedostatočné zahrnutie globálnych výziev, ktoré presahujú jednu vednú disciplínu, absentujúca koordinácia cieľov a obsahu vzdelávania na úrovni štátneho vzdelávacieho programu, ktorá by reagovala na národné potreby a izolovanosť jednotlivých predmetov, ktorá neodzrkadľuje realitu. Tieto problémy sú pomenované v dokumentoch opisujúcich východiská zmien vo vzdelávaní, ktoré sú zverejnené na webe vzdelavanie21.sk. Integrácia predmetov v školskom vzdelávacom programe v 3. Sledujeme predovšetkým to, aby poznatky, ktoré sa žiaci v škole učia, boli v symbióze so zručnosťami a postojmi, ktoré si v škole žiaci dlhodobo budujú. Aby všetko to, čo sa žiaci učia, im dávalo zmysel. V tomto zmysle treba chápať aj to, ako smerujeme k posilneniu zmysluplného učenia, rozvíjaniu kritického myslenia a zručností pri práci s informáciami. Kurikulum bude viac klásť dôraz aj na súčasné globálne výzvy a problémy, ako sú klimatické zmeny, perspektívne zmeny na trhu práce alebo vysoké požiadavky na informačnú gramotnosť.
Špeciálne výchovné zariadenia
Obsah výchovy a vzdelávania v špeciálnych výchovných zariadeniach vymedzuje štátny výchovný program. Štátne výchovné programy pre špeciálne výchovné zariadenia schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 8. marca 2023 s platnosťou od 1. Žiak, ktorý je v striedavej starostlivosti, by mal mať určenú kmeňovú školu. Tento ŠkVP je pre žiaka prioritný a rovnako aj učebnice. Postupuje sa teda tak, ako doteraz. Aj v súčasnosti môžu školy využívať rozdielne učebnice a rozdielne usporiadanie obsahu vzdelávania.
Hodnotenie a testovanie
Zmena v obsahu vzdelávania sa odrazí v rovine rozšírenia typov štandardizovaných testovacích nástrojov o tzv. kriteriálne testy. Doterajšie celoplošné (národné/externé) testovania sa zameriavali na hodnotenie výkonu žiaka, v porovnaní s výkonom ostatných žiakov - napr. Testovanie 9. Zavedú sa nové štandardizované testovacie nástroje, ktoré sú zamerané na absolútny výkon žiaka - kriteriálne testy (výkon žiaka je porovnávaný s vopred určeným kritériom bez ohľadu na výkon iných žiakov). Testovacie nástroje budú pre 1. cyklus vytvárané z matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti, pre 2. cyklus budú vytvárané z matematickej, prírodovednej a čitateľskej a jazykovej gramotnosti a pre 3. cyklus z matematickej, prírodovednej, finančnej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti. V rámci celoplošného (napr. T9), ako aj nového, kriteriálneho testovania bude zabezpečené pokrytie celého obsahu vymedzeného reformovaným štátnym vzdelávacím programom pre daný testovaný predmet (t.j. obsahový aj výkonový štandard). Vzhľadom na technicko-organizačné obmedzenia papierového alebo elektronického testovania samozrejme nebude možné v testoch pokryť všetky komponenty, či už činnosti alebo mäkké zručnosti. V kontexte kurikulárnej reformy je snahou presunúť ťažisko pozornosti učiteľa, hlavne v prvých dvoch cykloch vzdelávania, z relatívneho výkonu žiaka v teste (v porovnaní s inými žiakmi, školami, regiónmi) na kvalitatívny progres samotného žiaka, t. j. učitelia by sa nemali sústreďovať na to, či ich žiaci dosahujú porovnateľné, alebo lepšie výsledky voči národnému priemeru, ale na to, či sa ich žiaci postupne zlepšujú v čase, postupne dosahujú očakávané ciele a ich progres má byť pre nich motiváciou k ďalšiemu vzdelávaniu. Tento koncept zohľadňuje práve špecifiká žiakov s rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S týmto zámerom sa v rámci základnej školy neplánuje celoplošné hodnotenie výsledkov v priebehu cyklov (napr. Testovanie 5), ale budú sa realizovať tzv. kriteriálne testy (vysvetlené v predošlých otázkach) po I. cykle a po II. cykle a tiež v 8. ročníku ZŠ. Relatívny výkon žiaka v celoštátnom meradle sa bude hodnotiť až na výstupe z III.
Testovanie 9 a cykly vzdelávania
Testovanie 9 v najbližších rokoch nebude prispôsobené cyklom, pretože cieľom Testovania 9 v súlade s jeho cieľmi je poskytnúť školám, decíznej sfére a širokej odbornej verejnosti spätnú väzbu a komplexnejší obraz o úrovni vedomostí a zručností žiakov v testovaných predmetoch na výstupe z nižšieho stredného vzdelávania, t.j. na konci 9. ročníka. Naplnenie uvedeného cieľa je možné zrealizovať pomocou normatívneho testovacieho nástroja, preto T9 budeme pripravovať rovnakou metodikou ako doteraz. Pri príprave testovacích nástrojov pre Testovanie 9 sa štandardne vychádza z aktuálne platného Štátneho vzdelávacieho programu s ohľadom na predmetové špecifiká. Znamená to, že Testovanie 9 v roku 2025 a rovnako aj testovania v najbližších rokoch budú vychádzať zo stále platného ŠVP pre nižšie stredné vzdelávanie. O príprave T9 v medziobdobí, keď niektoré školy už budú implementovať reformovaný ŠVP pre III. cyklus ešte diskutujeme a hľadáme riešenie tak, aby neboli žiadne školy znevýhodnené. Na konci I. a II. cyklu (t. j. na konci 3. ročníka, na začiatku 6. ročníka) a v 8. ročníku základnej školy budú realizované testovania na vybranej vzorke žiakov a z vybraného obsahového zamerania, ktorá bude vždy v dostatočnom predstihu komunikované so školami (bude zverejnená špecifikácia testu). Testovanie nebude mať charakter celonárodného testovania. Cieľom tohto testovania (tzv. kriteriálne testy) je poskytnúť školám štandardizovaný nástroj na identifikovanie absolútneho výkonu žiaka s primárnym cieľom vytvoriť také testovacie nástroje, ktorými možno detailnejšie identifikovať silné a slabé stránky vo výkone žiaka v presne špecifikovanom obsahu, prípadne odhaliť jeho nedostatky, chyby, ťažkosti a tým poskytnúť školám adresnejšiu spätnú väzbu o testovanej vzorke žiakov.Táto metodika prípravy testovacích nástrojov a ich realizácia priamo predurčuje, že výsledok testu nemá vplyv na postup žiaka z jedného cyklu do druhého. Výsledok slúži na identifikovanie s čím má žiak problém a na základe včasnej intervencie poskytnúť zo strany školy žiakovi podporu, t.j. aké obsahy a kompetencie žiaka je potrebné v procese učenia sa v nasledujúcm cykle (resp. v prípade testovania v III.
Podpora učiteľov a hodnotenie
V rámci kurikulárnych zmien budeme učiteľov sprevádzať v zmenách prístupu k hodnoteniu žiakov, akcept sa presúva z overovania vedomostí na overovanie komplexných spôsobilostí (gramotností). Podporu zabezpečíme prostredníctvom vzdelávania, odborných podujatí, ako aj mentoringu zo strany RCPU. Do konca r. 2024 pripravíme sprievodné a metodické materiály k hodnoteniu. Pokiaľ ide o oblasť testovania/overovania gramotností, bude sa realizovať prostredníctvom štandardizovaných testovacích nástrojov, tzv. kriteriálne testy, ktoré hodnotia/merajú absolútny výkon žiaka, pričom výkon žiaka je porovnávaný s vopred určeným kritériom bez ohľadu na výkon iných žiakov, ktorí sa tetovania zúčastnia. Kritériom je teoretický rámec, ktorý popisuje rovinu obsahu, rozsahu nadobudnutých spôsobilostí a kompetencií žiaka. V hodnotení, tak ako je nastavené, sa zatiaľ nič nemení. V sprievodných materiáloch k hodnoteniu budú školy usmernené k tomu, aby využívali čas vo vnútri cyklu, ktorý je vymedzený na zvládnutie predpísaných obsahov a môžu sa prispôsobovať potrebám žiakov. Podmienky na opakovanie ročníka si stanovuje škola v zmysle platnej legislatívy. V zmysle možnosti opakovania ročníka sa zatiaľ nič nemení. Pri prestupe na inú školu sa postupuje rovnako ako doteraz - realizuje sa pedagogická diagnostika a v prípade potreby sa nastaví podpora pre žiaka.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Vzdelávacie oblasti a stupne
Človek a spoločnosť alebo Človek a príroda. Počet žiakov v triedach prvého a druhého stupňa upravuje § 29 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. Nie, stále budú existovať dva stupne vzdelávania. Ale 1. stupeň bude členený na 2 cykly (1.-.3. ročník je súčasťou 1. cyklu a 4. a 5. ročník je súčasťou 2. cyklu). 2. stupeň je totožný s 3. cyklom (6.- 9. Cykly nie sú náhradou vzdelávacích stupňov. Stupne formálne rozčleňujú základné vzdelávanie na primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie. Cykly sú logikou vymedzenia vzdelávacích výstupov a ich gradácie počas základného vzdelávania. Prvý cyklus buduje elementárne základy gramotnosti, druhý ich upevňuje a rozvíja, súčasne pripravuje na komplexnejšie a diferencovanejšie vzdelávanie v poslednom treťom cykle, ktorého výstupom sú pevné základy všeobecného vzdelania. To, čo má základná škola rozvíjať, bude na štátnej úrovni určené ako učebné výstupy na konci jednotlivých cyklov. Rozloženie po ročníkoch si škola určí sama vzhľadom na špecifiká žiakov, s ktorými pracuje. Treba dodať, že vymedzenie cieľov a obsahu vzdelávania cez vzdelávacie cykly je v súčasnosti jeden z najpoužívanejších modelov kurikula - či už v európskych krajinách ale aj inde. Pripravujeme dokumenty, ktoré školám pomôžu si vybrať vhodné modelové riešenie aj na základe diskusie so zriaďovateľom,a po zvážení svojich možností. Neexistuje legislatívna prekážka obmedzujúca spájanie žiakov naprieč cyklami. Áno, až do školského roka, kedy sa prvý raz budú na vašej škole vzdelávať žiaci a žiačky podľa nového ŠVP, je 5. ročník triedou 2. stupňa v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. Z otázky nie je zrejmé, či ide o VO Človek a spoločnosť a Človek a príroda alebo o predmet z rámca disponibilných hodín, príp. o predmet z RUP. V prípade ČaS, ČaP alebo predmete z disponibilných hodín je odpoveď áno a kvalifikovanosť vyplýva z vyhlášky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (účinnosť od 1. 9.
Úväzky učiteľov a kvalifikácia
Nie, v kontexte reformy kurikula sa neplánuje zníženie úväzkov učiteľov. Záťaž spojená s prípravami na zmeny je zohľadnená aj v možnosti vstúpiť do implementácie v dlhodobejšom horizonte, od r. 2023 do r. Áno. Pre riaditeľov a riaditeľky, ktorí sú pedagogickými zamestnancami platia podľa vyhlášky (Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. Ak bude spĺňať kvalifikačné predpoklady, áno. Kvalifikačným predpokladom pre vyučovanie predmetu technika (podľa štátneho vzdelávacieho programu ide o predmet človek a svet práce) podľa prílohy 1 vyhlášky, III. časť - učiteľ druhého stupňa základnej školy (bod 73) je absolvovaný študijný odbor alebo študijný program obsahovo nadväzujúci na obsah predmetu technika podľa štátneho vzdelávacieho programu alebo na obsah jeho tematických celkov + doplnkové pedagogické štúdium, ako sa uvádza v otázke. 2. cyklus je podľa štátneho vzdelávacieho programu súčasťou 1. stupňa vzdelávania. Avšak, kvôli zabezpečeniu lepšieho prechodu na 2. stupeň ZŠ, je odporúčané, aby sa na vyučovaní v 2. cykle rovnomerne podieľali učitelia pre 1. stupeň aj 2. stupeň základnej školy. Reforma vzdelávania pedagogických aj odborných zamestnancov je súčasťou pripravovaných zmien. Jednou zložkou pripravovaných krokov je inovácia prípravy budúcich učiteľov, ktorá bude podporená aj špeciálnym grantom. Slovenská akreditačná agentúra v súčasnej dobe už niektorým vysokým školám doručila vyjadrenie k vnútornému systému zabezpečovania kvality. Časť škôl tak už postupne môže začať s akreditáciou nových študijných programov. Očakávame, že vyjadrenie zašle väčšine vysokých škôl agentúra v najbližších mesiacoch. • Áno. § 36 ods. 5 zákona č.138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov(v škole alebo školskom zariadení možno vykonávať na každých 20 detí, žiakov týždenne 1 hodinu špecializovanej činnosti v kariérovej pozícii supervízor, o ktorú sa znižuje základný úväzok, najviac však o 5 hodín) napr: škola má 540 žiakov, 540:20 = 27, Riaditeľ zníži úväzo…
Ciele predprimárneho vzdelávania
Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku. S účinnosťou od 1. septembra 2021 je pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31. Od 1. septembra 2021 do 31. augusta 2028 môžu deti povinné predprimárne vzdelávanie plniť aj v zariadení predprimárneho vzdelávania podľa § 161l zákona č. 245/2008 Z. z. dovŕšili 5 rokov veku do 31. 08.
Aktualizačné vzdelávanie pre učiteľov MŠ
Pre učiteľov materskej školy je odporúčané aktualizačné vzdelávanie, ktoré ich bližšie oboznámi s termínmi ako výtvarná tvorivosť, interdisciplinarita a výtvarný jazyk. Dozvedia sa o možnostiach a metódach prípravy projektového vyučovania a o hodnotení výtvarných aktivít v materskej škole. Po absolvovaní účastník nadobudne poznatky o tvorivosti ako takej, o výtvarnej tvorivosti, o tvorivom učení, tvorivom učiteľovi a žiakovi, ako môže naplánovať hodiny tak, aby motivoval žiakov/deti k tvorbe a o metódach na podporu tvorivosti, o výtvarnom jazyku, sprostredkovaní umenia a o výtvarných technikách, ako môžeme prepájať predmet výtvarná výchova s inými oblasťami vzdelávania, ako môžu deti vytvoriť výtvarné projekty.
Národné kurikulum predškolského vzdelávania a limity jeho detailnosti
Podobu vzdelávacích programov pre regionálne školstvo, ako ich poznáme na Slovensku dnes, predurčil školský zákon z roku 2008, deklarujúc tak zásadnú reformu školského vzdelávania. Práve tento zákon odoslal do zabudnutia predchádzajúcu formu kurikulárnych dokumentov a vymedzil, že kurikulum bude mať podobu štátnych a školských vzdelávacích programov. Súčasne celkom detailne stanovil, akú štruktúru tieto programy budú mať, bez ohľadu na to, či ide o materské, základné alebo stredné školy. Štát i školy vtedy v rýchlosti spracovali nové kurikulárne dokumenty, s malou istotou, či školám a vzdelávaniu budú naozaj prospešné. Prax veľmi skoro zachytila sporné miesta týchto nových dokumentov, čo sa stalo jedným z dôvodov, prečo sa už pred dvomi rokmi začalo pracovať na inovácii platných štátnych vzdelávacích programov (ŠVP), aby sa tieto dostali do škôl od septembra 2015.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Inovácia a jej zákonné limity
V procese inovácie ŠVP sa k najintenzívnejším zmenám pristúpilo v programe pre predškolské vzdelávanie. Dôvodom bolo to, že v predškolskom kurikule v roku 2008 prišlo k najväčším zmenám, keďže materské školy zo zákona, no i z vlastnej vôle prijali rovnaké princípy tvorby vzdelávacích programov, aké boli nastavené pre základné a stredné školy. Išlo o túžbu zmeniť status materských škôl z predškolských zariadení na status škôl, a tak prijať rovnakú logiku a princípy tvorby kurikula, aká je platná pre základné a stredné školy. Táto logika však súčasne narážala na dobre zabehnuté schémy predškolského vzdelávania, na zaužívané, relatívne otvorené kurikulum materských škôl a na špecifiká prevádzky materských škôl. Takže výsledný ŠVP z roku 2008 získal podobu málo prehľadného mixu kurikulárnych noriem, pohybujúcich sa v prekrýženom definovaní výkonových a obsahových štandardov, niekoľkých úrovní cieľových kategórií, s obsahom vzdelávania rozpracovaným v spleti tematických okruhov, vzdelávacích oblastí a prierezových tém. Všetko navyše spojené s novou povinnosťou, aby si materské školy v rámci svojich školských programov spracúvali učebné osnovy, ktoré nikdy predtým nemali a ani nepotrebovali.
Prax v materských školách
V praxi slovenských materských škôl sa vzápätí ukázalo, že hoci program nespôsobil ťažkosti v každodennej pedagogickej práci učiteliek, zásadným spôsobom zneistil učiteľky pri plánovaní výchovy a vzdelávania, zaťažil ich novými byrokratickými procedúrami v príprave na pedagogickú prácu a vyvolával bezradnosť, ak sa mali zorientovať v pojmovej spleti, v ktorej sa štátne kurikulum vymedzovalo. Aj keď sa učiteľky v priebehu niekoľkých rokov práce s týmto dokumentom svojpomocne naučili v ňom orientovať a nastavili si ho na svoje potreby (a na požiadavky externej kontroly - Štátnej školskej inšpekcie), nič to nezmenilo na skutočnosti, že ŠVP z roku 2008 nemá presvedčivé koncepčné kontúry a práca s ním je skôr byrokratickou hádankou, menej jasnou oporou pre zmysluplnú prácu materských škôl.
Inovovaný ŠVP pre materské školy
Inovovaný ŠVP pre materské školy, ktorý na začiatku decembra 2014 predstavil verejnosti minister školstva, prináša inováciu najmä v tom zmysle, že potláča štrukturálnu neprehľadnosť toho predchádzajúceho. Kurikulum je nastavené v jednoznačne vymedzených vzdelávacích oblastiach, očakávané výstupy predškolského vzdelávania sú odvodené z týchto oblastí a neznásobujú sa ďalšími formuláciami výstupov v podobe tzv. kompetencií. Vzdelávací obsah už nie je „nadstavovaný“ prierezovými témami, nekrižujú sa viaceré úrovne vzdelávacích cieľov. Bez diskusie o tom, či povinné prvky ŠVP, ako sú nastavené školským zákonom, naozaj vyhovujú špecifickým potrebám práce s deťmi v ranom veku, inovovaný program je spracovaný v súlade s týmto zákonom a rešpektuje základné jednotky, ktorými zákon definuje podobu ŠVP pre všetky školy v regionálnom školstve.
Zostavenie kurikula
Kurikulum je teda zostavené tak, aby v rámci týchto zákonných požiadaviek jednoznačnejšie vymedzil obsah výchovy a vzdelávania v materských školách a priamo naznačil vzťahy medzi výstupmi predškolského vzdelávania, aktivitami, ktoré sa k týmto výstupom viažu a možnosťami, ako možno účinnosť tohto procesu na ceste k očakávaným výkonom vyhodnocovať. Inovovaný ŠVP preto v tradičných vzdelávacích oblastiach vymedzuje výkonové štandardy na konci predškolského vzdelávania, voči nim sú ako obsahové štandardy načrtnuté typické aktivity pre deti, ktoré vedú k dosahovaniu očakávaných výkonov, a ako tretí prvok sú tu formulované evaluačné otázky, ktoré smerujú učiteľky k relevantnému a inteligentnému vyhodnocovaniu toho, ako a či deti v predškolskom vzdelávaní zaznamenávajú progres.
Triáda štandardov a legislatívne pravidlá
Triáda výkonových štandardov, obsahových štandardov a evaluačných otázok lokalizovaná do jasne vymedzených oblastí je v rámci exitujúcich legislatívnych pravidiel tvorby národného kurikula tou najprehľadnejšou a najjednoduchšou cestou, ktorou možno učiteľky predškolského vzdelávania sprevádzať pri zmysluplnom plánovaní pedagogickej práce v súčasných materských školách na Slovensku.
Hrozby a riziká
Aj keď inovovaný ŠVP bude pre vedenie a učiteľky materských škôl užívateľsky prijateľnejší ako ten predchádzajúci, a ako ukázali viaceré prieskumy, prijímajú ho naozaj pozitívne, nutnosť vytvárať ho na zásadách tvorby národného kurikula, ako ich vymedzuje slovenská školská legislatíva, vytvára pre prax isté hrozby a riziká. Tie treba pomenovať, mať ich na zreteli a snažiť sa ich potlačiť, ak sa im už nedá celkom vyhnúť.
Detailné vymedzenie kurikula
Povinnosť vymedzovať kurikulum predškolského vzdelávania vo výkonových štandardoch vedie k tomu, že kurikulum je vymedzené veľmi detailne, do najmenších podrobností. Výhodou takýchto detailných preskripcií výkonu je azda to, že vzdelávacie oblasti sú načrtnuté v analytických jednotkách, čo by mohlo znamenať, že každá učiteľka si dokáže jasne predstaviť, v akých vrstvách sa možno v predškolskom vzdelávaní pohybovať napríklad v rozvoji ranej gramotnosti alebo v každej inej oblasti výchovy a vzdelávania. To by bolo určite v poriadku, ak by výkonový štandard slúžil ako analytický záchytný bod pre učiteľky. Veľkým rizikom je však to, ak by sa štandard chápal ako definitívna kontrolná jednotka a stal sa nástrojom „objektívnych meraní“. Iniciačný, orientačný a analytický zmysel výkonových štandardov sa okamžite zmení na tvrdý nástroj kontroly, ktorý povahe predškolského vzdelávania a deťom v ranom veku môže skôr poškodiť ako pomôcť. Ak by sa výkonové štandardy mali stať definitívnym a statickým obrazom dieťaťa pred vstupom do školy a boli by základom plošného testovania detí, hrozba by bola zavážena.
Výkonový štandard v predškolskom vzdelávaní
Výkonový štandard v predškolskom vzdelávaní nemá byť chápaný ako statický obraz „štandardizovaného dieťaťa“ pred vstupom do školy. Má orientačný charakter, naznačuje možnosti, smery a potenciál detí.
Obsahové štandardy a aktivity
Popri výkonových štandardoch sú obsahové štandardy v novom ŠVP vymedzené ako príkladové či typické aktivity, ktoré sa na výkonové štandardy viažu a ktorých realizácia napomáha postupnému dosahovaniu naznačených výkonov. Aktivity, ktoré učiteľky v materských školách s deťmi reálne vykonávajú, sú nepochybne omnoho bohatšie, komplexnejšie a poznajú ich práve a len učiteľky. Akákoľvek hlbšia detailizácia obsahového štandardu by bola úplne kontraproduktívna a viedla by k hrubej centralizácii predškolského vzdelávania.