Náhradné materstvo, známe aj ako surogácia, je proces, pri ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre iný pár alebo osobu. Táto komplexná problematika je v rôznych krajinách právne upravená odlišne, pričom na Slovensku je stále ilegálna.
Dôvody pre náhradné materstvo
Páry sa k náhradnému materstvu uchýlia z rôznych dôvodov, často spojených s neplodnosťou. Žijeme v dobe, keď sa čoraz viac hovorí o "pandémii neplodnosti", pričom približne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím. Medzi zdravotné dôvody patria vážne ťažkosti žien, ako sú nádory maternice, opakované potraty s nefunkčnou maternicou, alebo tokofóbia (chorobný strach z pôrodu).
Právna úprava náhradného materstva
Česká republika
U našich českých susedov sa náhradné materstvo pohybuje v "sivej zóne". Česká legislatíva tento inštitút výslovne neupravuje, ale ani nezakazuje. Občiansky zákonník Českej republiky sa o ňom zmieňuje len v súvislosti s osvojením. Právna úprava v ČR nie je detailne prepracovaná, avšak surogačné materstvo pripúšťa, najmä altruistickú formu, kde je komerčný zisk trestný. Matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, čo je princíp platný v ČR aj na Slovensku. Preto je potrebný proces osvojenia ženou z objednávateľského páru.
Slovensko
Slovenská legislatíva neobsahuje právnu úpravu náhradného materstva. Zákon o rodine striktne definuje, že matka je žena, ktorá dieťa porodila. Akékoľvek dohody, ktoré by boli v rozpore so zákonom, sú neplatné. Bez ohľadu na výsledok testu DNA, matkou bude žena, ktorá dieťa porodila.
Zahraničie
V niektorých krajinách, ako napríklad Veľká Británia, Dánsko či Belgicko, je náhradné materstvo zákonom povolené, ale za podmienky, že žena, ktorá dieťa vynosí, nežiada finančnú odmenu. Komerčná forma náhradného materstva prekvitá najmä v krajinách ako India, kde sa na profesionálne tehotenstvo dáva množstvo chudobných žien. Ukrajina náhradné materstvo zlegalizovala v roku 2002, nekomerčná forma je povolená aj v štátoch, ako je Dánsko, Španielsko či Kanada. V Rakúsku, vo Francúzsku či v Nemecku je to výslovne zakázané.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Genetika a vplyv náhradnej matky
V prípadoch gestačného surogátneho materstva má dieťa genetickú výbavu zamýšľaných rodičov. Bunky, ktoré prenikajú cez placentu od gestačnej nositeľky, to nijako neovplyvnia. Náhradná matka však ovplyvňuje dieťa inými spôsobmi. Výživa a celkové zdravie náhradnej matky ovplyvňujú dieťa. Surogátne tehotenstvo sa v zásade nelíši od akéhokoľvek iného tehotenstva. Preto si musí gestačná nositeľka dávať pozor na to, čo je. Okrem toho musí znížiť úroveň stresu a námahy, ktorú znáša, pretože tieto faktory významne ovplyvňujú dieťa.
Náhradná matka neprispieva genetickým materiálom pri gestačnom surogátnom materstve. Napriek tomu môže ovplyvniť expresiu génov dieťaťa. Štúdium epigenetiky nám hovorí, že každé prostredie ovplyvňuje spôsob, akým sa gény exprimujú. To zahŕňa prvotné prostredie - maternicu. Genetická výbava už existuje. Je určená pri počatí. Genetický materiál náhradnej matky teda neovplyvní typy génov, ktoré dieťa má. Môže však ovplyvniť spôsob ich aktivácie. Preto je nevyhnutné udržiavať ideálne podmienky počas tehotenstva. Maternica môže mať environmentálny vplyv na spôsob, akým sa dieťa vyvíja.
Etické a právne aspekty
S náhradným materstvom sa spájajú etické, psychologické a právne problémy. Náš zákonodarca sa s typom šalamúnskej otázky vysporiadal tak, že za matku sa považuje žena, ktorá dieťa porodila. Hoci náš zákon o rodine apriori nevylučuje surogačné materstvo, postoj k dohodám či zmluvám tohto typu je jasný: akékoľvek dohody a zmluvy, ktoré by boli v rozpore so zákonom (matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila), sú neplatné. Bez ohľadu na výsledok testu DNA, matkou bude žena, ktorá dieťa porodila.
Podľa Ľubice Lacinovej z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied je etickým rizikom náhradného materstva postupná premena materstva na trhovú komoditu. Internetové stránky sú síce plné spovedí náhradných matiek, ktoré sú na svoju úlohu rodičiek hrdé, ba pristupujú k nej aj opakovane, je to však naozaj takéto idylické? „Je dosť ťažké uveriť v čistý altruizmus zdravej mladej ženy v najlepšom reprodukčnom veku," myslí si Lacinová.
Dôležité otázky a úvahy
Pred uzavretím dohody o náhradnom materstve je potrebné zvážiť množstvo zdravotných, emocionálnych, finančných a právnych otázok. S náhradným materstvom sú spojené určité zdravotné riziká, ktoré sú podobné rizikám iných postupov asistovanej reprodukcie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pár/osamelý rodič aj náhradná matka by mali uzavrieť zmluvu o náhradnom materstve týkajúcu sa všetkých otázok, ktorá by bola právne vymožiteľná. Vek náhradnej matky by mal byť 21-35 rokov a nemala by porodiť viac ako 5-krát vrátane vlastných detí. Náhradnej matke by nemalo byť umožnené podstúpiť embryotransfer viac ako 3-krát pre ten istý pár. Ak je náhradnou matkou vydatá žena, na zabránenie akémukoľvek právnemu alebo manželskému sporu bude potrebný súhlas aj jej manžela.
Náhradná matka by mala byť vyšetrená na pohlavne prenosné choroby, infekčné choroby a za posledných 6 mesiacov by nemala prijať krvnú transfúziu, pretože tá môže tiež mať nepriaznivý vplyv na výsledok tehotenstva. Všetky výdavky (vrátane poistenia a iných primeraných výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom) by mali znášať určení rodičia. Zmluva o náhradnom materstve by mala obsahovať aj životné poistenie náhradnej matky.
Náhradná matka môže tiež dostať peňažnú kompenzáciu od páru alebo jednotlivca, podľa toho, o aký prípad ide. V dohode o náhradnom materstve by sa mala zabezpečiť aj finančná podpora pre takto vynosené dieťa v prípade, že objednávateľský pár zomrie pred pôrodom alebo v prípade rozvodu medzi rodičmi a následným nezáujmom oboch z nich sa dieťaťa ujať, aby sa predišlo nespravodlivosti voči tomuto dieťaťu.
Náhradné materstvo v minulosti
Neplodnosť nepredstavuje v dejinách ľudstva nijaký nový problém. Abrahámova žena Sára patrí určite medzi najznámejšie prípady. Kým jej Boh nedoprial tehotenstvo v požehnanom veku, vypomohla slúžka Hagar, ktorá s Abrahámovým pričinením priviedla pre tento pôvodne neplodný pár syna Izmaela.
Prvé pokusy o umelú insemináciu sa udiali ešte v 19. storočí. Louise Brownová, prvé dieťa zo skúmavky, sa narodila 25. júla 1978 v Manchestri. Dnes je metódou IVF, teda „in vitro fertilisation", splodených niekoľko miliónov detí po celom svete.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Surogácia a novela ústavy na Slovensku
Novela ústavy na Slovensku zakazuje dohodu o porodení dieťaťa pre iného. Hoci táto prax nebola povolená ani predtým, novela ju výslovne zakazuje. Experti však upozorňujú, že je potrebné nadviazať na túto novelu zákonmi, aby sa zabezpečila jej účinnosť. Navrhujú tresty pre ľudí, ktorí si nechajú vynosiť dieťa, aj pre firmy sprostredkúvajúce a inzerujúce náhradné materstvo.
Skúsenosti a príbehy
Anna, ktorá má doma 15-ročného syna, sa rozhodla, že sa stane náhradnou matkou. Spriatelila sa s homosexuálnym mužom, ktorému vynosila dieťa. Upozorňuje však na "odvrátenú" stránku náhradného materstva, kde existuje množstvo podvodníčok, ktoré zúfalým rodičom sľúbia, že im vynosia dieťa, a vylákajú od nich peniaze.
Soňa a Dušan, slovenský pár, ktorý hľadal pomoc v zahraničí, natrafil na viaceré podvodníčky. Nakoniec našli náhradnú matku v Česku. Soňa sa narodila s vývojovou vadou a nemá plne vyvinutú maternicu, čo znamená, že dieťa vynosiť nemôže.
Adopcia ako alternatíva
Ďalšou možnosťou pre neplodné páry je osvojiť si dieťa. Pre mnohé z nich je to až posledná možnosť, keď zlyhajú všetky pokusy o umelé oplodnenie. Pri adopcii sa pre dieťa hľadajú vhodní budúci rodičia, nie naopak.