Stravovanie detí po treťom roku života je kľúčové pre ich zdravý rast a vývoj. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kontrolu stravy u detí po 3 rokoch, pričom zohľadňuje hygienické aspekty, legislatívne požiadavky, potenciálne riziká nevhodných potravín a dôležitosť správnych stravovacích návykov.
Hygienické a legislatívne aspekty stravovania v zariadeniach pre deti a mládež
Z hygienického hľadiska upravuje legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.
Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.).
Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z. Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Prečítajte si tiež: Kontrola v MŠ: Čo potrebujete vedieť?
Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z. Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. pobyt detí vonku najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. (§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Školské stravovanie a hygienické požiadavky počas mimoriadnej situácie
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nariadil opatrenia týkajúce sa zariadení pre deti a mládež, vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. Zakazuje sa prevádzka zariadení pre deti a mládež, vrátane zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. okrem zariadení školského stravovania s účinnosťou od 3. 4.
Pre prípravu a výdaj stravy obdobne platia ustanovenia uvedené v bode I. Pre sociálne znevýhodnené deti je možné pripravovať a podávať len suchú stravu formou napr. Seniori často predstavujú veľkú skupinu tzv. cudzích stravníkov, ktorým školské stravovacie zariadenia bez ohľadu na súčasnú krízovú situáciu ponúkajú svoje služby na dobrovoľnej báze, v závislosti od personálnych a technických možností. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že cieľom doplnenia opatrenia je snaha vyjsť v ústrety pri zabezpečení bazálnych potrieb seniorom a sociálne znevýhodneným deťom v zmysle poskytovania plnohodnotného stravovania v zložitej životnej situácii, akej sú aktuálne vystavení.
Požiadavky na priestorové usporiadanie a vybavenie základných škôl
Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z. Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z.
Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.) Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z. Hygienické podmienky na školách a školských stravovacích zariadeniach upravuje na úseku verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z. Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň. Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodené zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň.
Prečítajte si tiež: Postupy kontroly starostlivosti
Výživa detí po 3 rokoch: Čo by mali a nemali jesť
Stravovanie malých detí je kľúčovým faktorom, ktorý zásadne ovplyvňuje ich fyzický a mentálny vývoj. Rodičia často kladú dôraz na výber tých najlepších a najzdravších potravín, avšak nemenej dôležité je vedieť, ktoré potraviny môžu byť pre deti do 3 rokov nevhodné, ba dokonca nebezpečné. Nevhodné potraviny pre deti do 3 rokov môžu spôsobiť rad zdravotných problémov, od tráviacich ťažkostí až po vážnejšie komplikácie, ako sú alergické reakcie alebo problémy s rastom a vývojom. Raný vek je obdobím, kedy sa u detí formujú nielen chuťové preferencie, ale aj návyky, ktoré ich budú sprevádzať po zvyšok života. To, čo deti jedia počas prvých troch rokov, má priamy dopad na ich zdravie a vývoj. Nevhodné potraviny pre deti do 3 rokov môžu nielen spomaliť rast, ale aj prispieť k rozvoju chronických ochorení, ktoré sa môžu prejaviť až v neskoršom veku.
Potraviny, ktorým sa treba vyhnúť
Soľ: Detské obličky nie sú ešte plne vyvinuté, a preto nie sú schopné spracovať väčšie množstvo soli. Potraviny s vysokým obsahom soli, ako sú rôzne priemyselne spracované výrobky, polotovary alebo slané pochutiny, by mali byť z jedálnička detí do 3 rokov úplne vylúčené.
Cukor: Nadmerný príjem cukru je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k rozvoju detskej obezity, zubného kazu a môže tiež viesť k problémom so správaním, ako je hyperaktivita. Cukor je často skrytý v potravinách, kde by sme ho ani nečakali, ako sú napríklad niektoré mliečne výrobky, ovocné šťavy alebo cereálie určené pre deti.
Alergény: Niektoré potraviny, ako sú orechy, morské plody, mliečne výrobky alebo exotické ovocie, môžu u detí vyvolať silné alergické reakcie, ktoré môžu byť aj životu nebezpečné. Je dôležité tieto potraviny zavádzať do stravy detí veľmi opatrne a vždy sledovať, či sa neobjaví nežiaduca reakcia.
Potraviny s rizikom dusenia: Deti v tomto veku ešte nemajú plne vyvinutú schopnosť žuť a prehĺtať pevnú stravu, a preto by sa mali vyhnúť potravinám, ktoré môžu uviaznuť v dýchacích cestách. Patrí sem tvrdé cukríky, orechy, popcorn, surová zelenina ako mrkva alebo jablká.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a sociálna kontrola
Priemyselne spracované potraviny: Tieto potraviny často obsahujú rôzne konzervanty, farbivá, arómy a ďalšie chemické látky, ktoré sú pre malé deti nevhodné. Tieto umelé prísady môžu spôsobiť rôzne zdravotné problémy, od tráviacich ťažkostí po hyperaktivitu.
Dôležitosť domácej stravy
Príprava domácej stravy dáva rodičom kontrolu nad tým, čo ich dieťa skutočne je. V domácom prostredí možno ľahko prispôsobiť jedálniček potrebám dieťaťa, vyhnúť sa nevhodným potravinám a zvoliť suroviny, ktoré sú čerstvé, zdravé a bez nežiaducich prísad. Pri príprave pokrmov je dobré sa zamerať na rôzne druhy ovocia, zeleniny, celozrnné produkty a kvalitné bielkoviny, ktoré deťom poskytnú potrebné živiny pre zdravý rast a vývoj.
"Picky eaters": Čo robiť, ak je vaše dieťa vyberavé v jedle
Pojem „picky eaters“ nemá jednoznačne prijatý slovenský ekvivalent. Tento termín možno voľne preložiť ako deti, ktoré sú nadmerne vyberavé vo svojom stravovaní. Tieto deti majú obvykle silné preferencie niektorých druhov jedla, obmedzený výber prijatých potravín, jedia malé porcie, preferujú tekutiny pred jedlom a odmietajú skúšať nové druhy potravy.
Príčiny vyberavosti
Príčina tejto nadmernej vyberavosti nie je dosiaľ úplne objasnená. Určite zohráva rolu stravovanie tehotnej ženy a dojčiacej matky. Dojčené deti sú vystavené viacerým chuťovým podnetom cez materské mlieko a lepšie prijímajú nové chute a druhy potravín ako umelo živené. Genetická výbava dieťaťa tiež hrá rolu a niektoré deti sú prirodzene vyberavejšie.
Dôsledky vyberavosti
Všeobecne možno povedať, že „picky eaters“ majú nižší príjem zeleniny, ovocia, mäsa, jeho náhrad a rýb. Vo väčšine prípadov je nižší príjem vlákniny, čo sa prejavuje sklonmi k zápche. „Picky eaters“ často mávajú nižší príjem železa, zinku, vitamínov A, C, E, B1, B2 a B3. Časť detí označených ako „picky eaters“ má nižší BMI (Body Mass Index), nižšie množstvo tukového tkaniva, bývajú chudšie a menšieho vzrastu. Tieto deti sú tiež náchylnejšie na infekcie, najmä dýchacích ciest.
Po dosiahnutí školského veku bývajú „picky eaters“ častejšie uzavreté do seba, majú tendencie k somatizácii ťažkostí (t. j. udávajú telesnú úzkosť, napr. bolesti brucha, pri ťažkostiach napr. v škole), bývajú nervóznejšie, môžu mať sklony k depresívnym náladám a sú ustráchanejšie v neznámom prostredí.
Ako pristupovať k vyberavému dieťaťu
Pri podozrení na nadmernú vyberavosť v stravovaní dieťaťa je vhodné vyšetrenie praktickým lekárom pre deti a dorast (PLDD). PLDD podrobne rozoberie s rodičmi anamnézu, najmä čo sa týka stravovacích návykov, a fyzikálne vyšetrí dieťa. V prípade podozrenia na ochorenie prejavujúce sa nadmernou vyberavosťou sú indikované vybrané vyšetrenia. Výhodou je vyhodnotenie presne zapísaného 3- až 7-dňového jedálneho lístka nutričným terapeutom na odhalenie, eventuálne nedostatku energetického príjmu alebo niektorých zložiek stravy.
Pri potvrdení nadmernej vyberavosti je prvým krokom snaha o úpravu zloženia jedálneho lístka. Ak by to nebolo dostatočne efektívne, možno podávať špeciálne, energeticky bohaté tekuté a pudingové preparáty s cieľom zlepšenia skladby jedálneho lístka. Trojmesačné podávanie produktov enterálnej výživy vo veku 3 - 5 rokov viedlo v štúdiách k významnému zlepšeniu hmotnosti a výšky v porovnaní s deťmi, ktoré túto nutričnú podporu nemali. U detí s nutričnou intervenciou došlo k poklesu počtu infekcií najmä dýchacích ciest. Zdá sa, že dlhodobé podávanie enterálnej výživy podporuje rozmanitosť pokrmov a zaisťuje dostatočný príjem živín bez negatívneho dopadu na príjem bežnej rodinnej stravy.
Osmoro pre správne kŕmenie detí
- Desiate či olovranty by mali byť malé a mali by sa podávať v pravidelnom čase a časových intervaloch, aspoň 2 - 3 hod. po hlavnom jedle.
- Mlieko, výživné nápoje, ovocné šťavy, polievky a voda by sa mali podávať na konci hlavného jedla alebo desiatej či olovrantu.
- Neodlákavať pozornosť dieťaťa od kŕmenia, napr. hračkou, zapnutým televízorom, tabletom alebo inými elektronickými zariadeniami.
- Rodiny by sa mali stravovať spolu.
- Umožniť samostatné kŕmenie podľa veku dieťaťa s toleranciou vzniknutého neporiadku primeraného veku.
- Systematicky zavádzať nové pokrmy. K obľúbeným pokrmom dieťaťa pridávať malé porcie novej stravy. Ak dieťa odmieta nové pokrmy, ponúknuť len jeden kúsok a nenútiť dieťa zjesť väčšie množstvo. Nový pokrm by sa mal zaviesť znova až o niekoľko dní alebo týždňov.
- Príjem jedla by sa mal začať do 15 minút od posadenia sa k stolu a nemal by trvať dlhšie ako 20 - 30 minút. Po skončení kŕmenia by sa mali zvyšky jedla odstrániť zo stola a ďalšie kŕmenie ponúknuť až v bežnom čase stravovania.
- Podávané pokrmy musia zodpovedať veku dieťaťa. Z psychologického hľadiska je lepšie začať malou porciou a postupne pridávať na tanier, ako podať ihneď neprimerane veľkú porciu.
- Správanie rodičov počas kŕmenia by malo byť neutrálne.
Preventívne prehliadky a ich význam pre kontrolu stravy
Pri preventívnych prehliadkach sledujeme zdravý vývoj dieťaťa, posudzujeme úroveň vývoja psychomotoriky, robíme preventívne laboratórne vyšetrenia a realizujeme očkovanie podľa platnej očkovacej schémy pre SR. V rámci programu kardiovaskulárnej prevencie, pozývame 11 a 17 ročných adolescentov na preventívne odbery laboratórneho materiálu. V 11. roku sa kontroluje hladina cholesterolu, sedimentácia a moč chemicky, v 17.
Cestovanie s deťmi a stravovanie na palube lietadla
Dieťaťu môžem zobrať na palubu stravu a pitie na čas potrebný po dobu letu. Nie je to obmedzené množstvom. Je to obmedzené "potrebou po dobu letu". Samozrejme Ti to nikto nebude merať presne, len ide o to, že na dvojhodinový let asi nebudeš potrebovať kilo sušienok a dve kilá banánov. Úplná pohodička. Svoju by som naplnila až po kontrole. Syn by mohol mať aj vodu alebo tiež až po kontrole? Syn má 2, tak skúsime zobrať plnú fľašu ..v najhoršome po kontrole kúpime a dolejeme. Uz mam starsie a nebol problem. Ja som to ochutnavanie fakt nikde nezažila. A to lietame poslednych 10 rokov prakticky nonstop.
Poruchy príjmu potravy u detí
Hoci sa tieto ochorenia v spoločnosti zväčša spájajú s mladými ženami a mužmi, faktom je, že neobchádzajú ani malé deti dokonca vo veku žiakov prvého stupňa základnej školy. Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza liečbu detských pacientov s poruchami príjmu potravy, ako je bulímia a anorexia, na špecializovanom pracovisku ťažko liečiteľných porúch príjmu potravy v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave.