Skúšobná doba je obdobím, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ môžu overiť, či si navzájom vyhovujú. Predstavuje dôležitú etapu na začiatku pracovného pomeru, ktorá ponúka obom stranám priestor na rozhodnutie, či spolupráca zodpovedá ich predstavám a či sa môžu tešiť na dlhodobé partnerstvo.
Dohodnutie Skúšobnej Doby
Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná platne, musí byť dohodnutá písomne. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu. Skúšobná doba musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Konštantná judikatúra ustálila, že skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne, rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru.
Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu. Podľa rozhodnutia R 6/1984: Skúšobná doba nemôže byť platne dohodnutá po tom, čo už vznikol pracovný pomer; nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce.
Ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V takom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu.
Prečítajte si tiež: Súvislosť medzi kontrakciami a mechúrom počas tehotenstva
Obmedzenia Dohody o Skúšobnej Dobe
Skúšobnú dobu nemožno dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Vyplýva to z ustanovenia § 45 ods. 4 Zákonníka práce. Ak ten istý zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, nemožno dohodnúť skúšobnú dobu znova.
Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť medzi zamestnávateľom a žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorý sa pre tohto zamestnávateľa pripravoval na povolanie.
Predĺženie Skúšobnej Doby
V zmysle zákonníka práce je zakázané predlžovanie skúšobnej doby. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať. Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď.
Práceneschopnosť, ako jedna z prekážok na strane zamestnanca nie je počas plynutia skúšobnej doby vylúčená. Je však potrebné zdôrazniť už spomenutú skutočnosť, a síce, že v takom prípade sa predlžuje skúšobná doba o čas strávený na tzv. práceneschopnosti.
Skončenie Pracovného Pomeru v Skúšobnej Dobe
Podľa § 72 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ako zreteľne vyplýva z tohto ustanovenia, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným za najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov skončenia pracovného pomeru. Tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu a dokonca aj bez uvedenia dôvodu.
Prečítajte si tiež: Svalová kontrakcia: Typy a mechanizmy
Skúšobná doba, ako už z názvu vyplýva, slúži na odskúšanie pracovných podmienok u zamestnávateľa, resp. na testovanie schopností a vhodnosti zamestnanca pre danú pozíciu.
Ochrana Niektorých Zamestnancov
Jedinou výnimkou, ktorá odzrkadľuje zvýšenú ochranu zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, podľa § 64 ods. 1, t. j. v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 do skončenia otcovskej dovolenky, v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe, keď je zamestnanec uvoľnený na výkon verejnej funkcie, na výkon občianskeho povolenia, na výkon vojenského cvičenia alebo výnimočného vojenského cvičenia a v dobe, keď je zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákaz výpovede počas ochrannej doby sa na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neaplikuje.
Forma a Doručenie Oznámenia
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa názorov odbornej verejnosti ako aj ustálenej súdnej praxe ide o len o tzv. poriadkovú lehotu. Uvedená 3 dňová lehota je lehota poriadková, čo znamená, že zákon s jej nedodržaním nespája neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Napriek tomu, že takéto skončenie pracovného pomeru nebude v dôsledku nedodržania lehoty neplatné, odporúčame účastníkom pracovného pomeru podľa možností túto lehotu dodržať, nakoľko v prípade jej nedodržania si druhá strana môže uplatniť pracovnoprávne sankcie vyplývajúce z nedodržania tejto lehoty.
Nedodržanie písomnej formy oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je postihované neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. V tomto prípade je však dôležité uistiť sa, že pre platnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebola účastníkmi pracovného pomeru dohodnutá písomná forma, pretože napriek tomu, že zákonník práce nepostihuje nedodržanie písomnej formy neplatnosťou právneho úkonu, pokiaľ by si pre jej platnosť dohodli písomnú formu účastníci v pracovnej zmluve, nedodržanie písomnej formy by malo za následok neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Všetko o CTG a kontrakciách pred pôrodom
Zákonník práce síce ustanovuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe možno skončiť písomne, avšak to neznamená, že ho nemožno skončiť platne aj ústne. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce totiž platí, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Inými slovami povedané, na to, aby bol právny úkon podľa Zákonníka práce neplatný, musí v konkrétnom paragrafe týkajúcom sa daného právneho úkonu nasledovať formulácia „inak je neplatný“, resp. iná výslovná formulácia tohto typu. Ak si vezmeme príklad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Vzhľadom k tomu, že pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zákonné ustanovenie § 72 neobsahuje (okrem skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou) dodatok „inak je neplatný“, možno z toho logicky vyvodiť záver, že aj v prípade ústneho skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pôjde o platný právny úkon a dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Takýto výklad potvrdzuje jednak odborná verejnosť a rovnako tak aj aplikačná prax súdov.
Ak teda zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, ústne, tento pracovný pomer sa platne skončí. Ak by však zamestnávateľ podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, zamestnanec by veľmi ťažko dokazoval, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo. Preto je lepšie končiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomnou formou. Písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk.
V oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by mal zamestnanec, resp. zamestnávateľ určiť ku ktorému dňu tento pomer končí. Ak deň v tomto oznámení neurčí, končí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe oznámením druhej strane. Ak by bol v oznámení o skončení pracovného pomeru určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.
Iná situácia nastane, ak si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve výslovne dohodli, že sa pracovný pomer v skúšobnej dobe môže ukončiť len písomne. Týmto si dohodli konkrétnu podmienku zmluvy a v prípade, ak by nebola dodržaná a jedna zo strán by aj tak skončila pracovný pomer napríklad ústne, nešlo by o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Možné Dôsledky Skončenia Pracovného Pomeru
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Čerpanie Dovolenky Počas Skúšobnej Doby
Pokiaľ ide o dovolenku, Zákonník práce ani v tomto prípade nevylučuje možnosť zamestnanca v skúšobnej dobe, čerpať dovolenku. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom.
V tejto súvislosti je potrebné zistiť, na akú dovolenku vznikol zamestnancovi v konkrétnom prípade nárok. Podľa § 101 Zákonníka práce Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Nárok na dovolenku teda zamestnancovi môže vzniknúť aj počas skúšobnej doby a tento zamestnanec má právo v skúšobnej dobe dovolenku aj čerpať.
Adaptácia Zamestnanca Počas Skúšobnej Doby
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.
Kroky Úspešnej Adaptácie
- Proces adaptácie začína ešte pred samotným nástupom nového zamestnanca. Je dôležité zabezpečiť, aby boli vopred pripravené všetky potrebné materiály, dokumenty, pracovné nástroje a prístupové údaje.
- Úvodné školenie by malo pokrývať nielen konkrétne pracovné a zákonné povinnosti, ale aj celkovú firemnú štruktúru, hodnoty a víziu. Zamestnanec by mal jasne rozumieť tomu, ako jeho práca prispieva k celkovému úspechu firmy.
- Každý nový zamestnanec by mal mať prideleného mentora alebo skúseného kolegu, ktorý mu pomôže rýchlo sa zorientovať v prostredí firmy, odpovie na otázky a poskytne spätnú väzbu.
- Zamestnávateľ by mal na začiatku jasne definovať, čo očakáva od zamestnanca v rámci skúšobnej doby a následne jeho dlhodobého pôsobenia vo firme.
- Poskytovanie pravidelnej a konštruktívnej spätnej väzby je nevyhnutné pre efektívnu adaptáciu. Zamestnanec by mal mať príležitosť diskutovať o svojom pokroku, zlepšeniach a prípadných problémoch s nadriadeným alebo mentorom.
- Noví zamestnanci sa musia čo najskôr stať plnohodnotnými členmi tímu. Organizovanie neformálnych stretnutí, teambuildingov alebo iných tímových aktivít môže pomôcť rýchlejšie budovať vzťahy a zlepšiť spoluprácu medzi kolegami.
- Po ukončení skúšobnej doby je dôležité uskutočniť hodnotiaci rozhovor, kde sa zhodnotí, ako prebiehal adaptačný proces, či boli naplnené očakávania a kde je možný priestor na zlepšenie.
Praktické Rady pre Zamestnancov Počas Skúšobnej Doby
- Prečítajte si Zákonník práce, na trhu sú prístupné texty s komentármi od profesionálov.
- Oboznámte sa s internými predpismi zamestnávateľa, aby ste vedeli, aké priority sú v tom ktorom pracovnom prostredí, aké povinnosti sa vzťahujú na zamestnanca a aké na zamestnávateľa.
- Dochádzanie na čas je základom dobrého dojmu. Ak sa vám podarí byť dochvíľnym a spoľahlivým zamestnancom od začiatku, budujete si dobrú povesť a ukazujete, že rešpektujete pracovné pravidlá.
- Firemná kultúra ovplyvňuje, ako sa cítite v práci a či budete spokojní. Pozorujte, ako sa správajú vaši kolegovia, aké hodnoty sú v spoločnosti cenené a aký je spôsob komunikácie.
- Jednou z kľúčových vlastností je schopnosť efektívnej komunikácie. Nebojte sa klásť otázky, ak niečomu nerozumiete. Aktívne sa zúčastňujte na stretnutiach, ponúkajte svoje názory a nápady, ale tiež počúvajte ostatných.
- Snažte sa plniť úlohy nielen kvalitne, ale aj včas a s pridanou hodnotou.
- Chyby sú prirodzenou a potrebnou súčasťou učenia sa. Dôležité je, ako sa s nimi vyrovnáte. Ak spravíte chybu, priznať si ju a ponúknuť riešenie je optimálna cesta, nie sa ju snažiť zamaskovať.
- Vaša pracovná etika sa prejavuje v tom, ako pristupujete k povinnostiam, kolegom a k vedeniu. Riešte problémy konštruktívne, snažte sa dosiahnuť fungujúce výsledky.
- Prijímanie spätnej väzby je kľúčové pre váš rast. Buďte otvorení hodnoteniu.
- Pozitívny prístup k práci a k riešeniu problémov je cenený vo všetkých zamestnaniach.
Skúšobná doba je ideálnou príležitosťou ukázať, že ste tým adekvátnym kandidátom pre danú pozíciu. Využite ju naplno, učte sa, adaptujte sa a snažte sa byť najlepšou verziou seba samého.
tags: #kontrakcie #v #siestom #mesiaci