Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom je základným kameňom pre budovanie zdravých a harmonických vzťahov. V dnešnej dobe, kedy sa svet neustále mení a vyvíja, je efektívna komunikácia dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Ako rodičia sa často stretávame s rôznymi výzvami, keď sa naše deti začnú správať spôsobom, ktorý považujeme za problémový. Či už ide o výbuchy hnevu, neposlušnosť, alebo iné nežiaduce správanie, je dôležité si uvedomiť, že mnohé z týchto prejavov sú naučené a teda je možné ich aj odnaučiť. Efektívna komunikácia s dieťaťom prehlbuje vzájomné pozitívne vzťahy v rodine a buduje dôveru a porozumenie. A to je práve téma, ktorej sa budeme dnes podrobnejšie venovať.
Pochopenie problémového správania
Prvým krokom k riešeniu problémového správania je pochopiť, prečo k nemu dochádza. Deti sa často správajú určitým spôsobom, pretože sa snažia vyjadriť svoje potreby alebo pocity. Skúste zistiť, čo je základným motívom ich správania. Je dôležité zamyslieť sa nad tým, či predsa len nie je cesta, ktorá by naučila deti zodpovednosti, a tým aj samostatnému mysleniu. To však znamená vydať sa na cestu rizika, že my rodičia nemusíme mať vždy pravdu, ale najmä na cestu preverovania vlastných presvedčení o tom, ako veci majú či musia fungovať.
Zodpovednosť a samostatné myslenie
Zodpovedný je ten, kto sa dokáže rozhodnúť a niesť dôsledky za vykonanú voľbu. Ale, aby sme sa vedeli rozhodnúť, musíme situáciu najprv správne zhodnotiť, a teda sa nad ňou zamyslieť a úspešne ju dešifrovať. A tu sa dostávame ku koreňu veci. Učíme my deti rozmýšľať? Dávame im možnosť sa rozhodovať?
Posilňovanie pozitívneho správania
Jedným z hlavných princípov pozitívneho rodičovstva je zamerať sa na posilňovanie pozitívneho správania. Keď vaše dieťa vykazuje žiaduce správanie, nezabudnite ho pochváliť a povzbudiť. Týmto spôsobom posilňujete správanie, ktoré chcete vidieť častejšie.
Jasné a konzistentné hranice
Deti potrebujú jasné a konzistentné hranice, aby vedeli, čo sa od nich očakáva. Pozitívne rodičovstvo zahŕňa stanovenie týchto hraníc spôsobom, ktorý je spravodlivý a primeraný veku dieťaťa. Dôležité je, aby ste boli dôslední v ich uplatňovaní.
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov na komunikáciu s tínedžermi
Efektívna komunikácia ako kľúč k úspechu
Efektívna komunikácia je kľúčom k pozitívnemu rodičovstvu. Hovorte so svojimi deťmi otvorene o ich správaní a pýtajte sa ich, ako sa cítia. Prejavujte empatiu a snažte sa pochopiť ich pohľad na vec. Týmto spôsobom budujete vzájomný rešpekt a dôveru.
Modelovanie pozitívneho správania
Deti sa učia správaním dospelých, ktorí ich obklopujú. Buďte pre svoje deti vzorom pozitívneho správania. Ak vidia, že zvládate stresové situácie pokojne a s rozvahou, pravdepodobne si tento prístup osvoja aj ony.
Trpezlivosť a čas
Zmena naučeného správania si vyžaduje čas a trpezlivosť. Neočakávajte, že sa problémové správanie zmení zo dňa na deň. Pozitívne rodičovstvo je účinným nástrojom na riešenie problémového správania detí. Uvedomenie si, že mnohé správanie je naučené a dá sa odnaučiť, je prvým krokom k pozitívnym zmenám.
Princípy efektívnej komunikácie podľa Simona Sinek-a
Pri snahe zaujať iných sa často dopúšťame chyby, že začneme opisom toho, čo chceme robiť a až neskôr, ak vôbec, vysvetlíme, ako a prečo to chceme robiť. Simon Sinek navrhuje opačný postup. Odporúča najprv použiť otázku „Prečo?“. Akým spôsobom dokáže ovplyvniť ich život k lepšiemu? Akú budú mať výhodu oproti tisícke iných žiakov, ktorí sú na iných školách? Druhou dôležitou otázkou je otázka „Ako?“. Otázka prináša do našej komunikácie jasnosť a transparentnosť. Príklad: Akým spôsobom budeme danú tému riešiť? Treťou dôležitou otázkou je otázka „Čo?“.
Výťahové pravidlo
Na obsahové témy komunikácie by sme mali aplikovať tzv. Výťahové pravidlo alebo Výťahový test (Wikipedia). Je to princíp založený na myšlienke, že ak nevieme dôležitosť a krátky obsah toho, čo chceme povedať, resp. vyjadriť v priebehu jednej minúty, nevieme, o čom hovoríme. Ak niečo chceme prezentovať (napr. učivo, projekt, výhody školy, ktorú riadime), mali by sme byť schopní urobiť to do minúty, resp. Skôr, ako sa pustíme do nejakej komunikácie, presvedčme sa, že vieme prečo, ako a čo ideme komunikovať.
Prečítajte si tiež: Ako sa lepšie rozprávať s deťmi
Partnerská komunikácia
Jedným z kľúčových slov efektívnej komunikácie 21. storočia je partnerská komunikácia. Ide o vnímanie komunikačných partnerov ako plnohodnotných ľudí a v prípade komunikácie medzi dospelými treba dodať aj seberovných. Hierarchia začína byť čím ďalej, tým menej podstatná, avšak nie je nahrádzaná anarchiou, ale snahou o rovnosť, napr. v oblasti mužských a ženských práv, náboženských rozdielov, rasy, ale aj v mnohých iných oblastiach.
Transakčná analýza Erica Berne
Pri komunikácii by sme mali postupovať podľa princípov transakčnej analýzy Erica Berne (2011). Mali by sme vychádzať zo stavu dospelý - dospelý.
- STAV DIEŤAŤA - je to náš pocitový koncept života, ktorý v nás pretrval z detstva.
- STAV RODIČA - je to náš učiteľský koncept života a rodič v nás sa správa a cíti tak, ako sme my vnímali správanie svojich rodičov a iných autorít.
- STAV DOSPELÉHO - dospelý koncept života neznamená, že máme viac ako 18 rokov, alebo že máme skúsenosti a adekvátny vek. Dospelosť v komunikácii znamená racionálnosť, pragmatickosť.
Partnerská komunikácia znamená, že komunikujeme ako dospelí ľudia smerom k nášmu komunikačnému partnerovi. Pracujeme na základe vopred spoločne určených pravidiel a v prípade konfliktu sme ochotní odložiť detinské (submisívne, či vzťahovačné), ako aj rodičovské (panovačné, poučujúce) správanie bokom, aby sme vedeli dosiahnuť spoločný cieľ.
Počúvanie a spätná väzba
Súčasťou partnerskej komunikácie je aj počúvanie - snaha pochopiť to, ako vieme druhej strane pomôcť, aké sú jej potreby. Zásady po komunikácii odrážajú všetko, čo sa udeje po komunikovaní našej myšlienky, po interakcii, po transakcii, po prezentácii, po hodine.
Dôležitosť spätnej väzby
Pozitívna spätná väzba je mienená na replikovanie pozitívneho správania, príp. na zlepšenie. Osoba by mala mať čas na jej prijatie. Je špecifická, odkazuje na konkrétnu situáciu a ideálne je poskytnutá v krátkej dobe po komunikácii. Dôležitejšie, ako dávať spätnú väzbu, je, vedieť si ju vypýtať. Rovnako ako existujú pravidlá pri dávaní spätnej väzby, pravidlá sú aj pri jej prijímaní. Je dôležité si uvedomiť, že jej cieľom je v prípade negatívnej väzby zlepšiť momentálny stav. Nechajme toho, kto nám spätnú väzbu poskytuje, hovoriť a ak nám niečo nesedí, vždy sa môžeme rozhodnúť spätnú väzbu neaplikovať.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Zhrnutie princípov efektívnej komunikácie
Nefungujúca komunikácia spôsobuje stratu efektivity, zisku. V školstve zlyháva systém, ktorý vzdeláva mládež. Je prirodzené overiť si dôležitosť toho, čo chceme komunikovať a zamyslieť sa nad spôsobom, ako to ideme robiť. Rovnako je dôležité vedieť informácie zhrnúť. Je to dôkaz, že tomu, o čom komunikujeme, rozumieme. Pri komunikácii vnímame druhú stranu rovnocenne, a tak s ňou aj komunikujeme. Po komunikácii, okrem poďakovania, by mala nasledovať spätná väzba - pozitívna, resp. negatívna, ale hlavne konštruktívna. Iba tak sa vieme po každej interakcii niekam posunúť a svoju komunikáciu zlepšovať.
Ako naučiť deti zodpovednosti a samostatnému mysleniu
Ako riešiť naše každodenné konflikty, či malé súboje, ktoré dokážu zmeniť domov na bojisko? To je oblasť, kde by rodič rád prijal jasnú receptúru či návod, ktorým by sa bojové pole v okamžiku zmenilo na pokojné cvičisko, kde vojaci poslúchajú veliteľa. Ale skutočne by sme to chceli? Mali by sme radosť z detí bez názoru a vlastnej vôle? Z detí, ktoré by mysleli a robili presne to, čo chceme? To by už ale pravdepodobne neboli ľudské bytosti, ale dobre skrotené zvieratká. Popieralo by to akúkoľvek rôznorodosť, individualitu charakterov, ale najmä ľudskú potrebu myslieť a robiť rozhodnutia. Nemáme teda inú možnosť ako sa zamyslieť nad tým, či predsa len nie je cesta, ktorá by naučila deti zodpovednosti, a tým aj samostatnému mysleniu.
Príklad z reálneho života
Deti sa hlučne zabávajú v čakárni u lekárky, žďuchajú sa a podpichujú. Mama ich poprosí, aby s tým prestali, pretože to môže byť nepríjemné pre ľudí naokolo. Keďže rozhodla za nich, teda povedala deťom, čo majú urobiť, hádajte, čo sa stalo? Ani nie po minúte zábava pokračovala ďalej. Po chvíľke keď sa zjavne upokojila povedala deťom: „ Pozrite dievčatká moje, ste už dosť veľké a máte vlastný rozum. Čo myslíte páči sa vaše žďuchanie tej pani vedľa vás? Môže si ten pán oproti pokojne čítať svoje noviny, keď vy sa hlasno zabávate? Dievčence prekvapene hľadeli, bolo vidno, že rozmýšľajú, čo mama vlastne povedala . Po chvíli sa opýtali, či môžu čakať vonku. Keď mama súhlasila odišli. V čakárni už viac nevyrušovali.
Sloboda rozmýšľať
Nový prístup k výchove je zameraný na to ako majú deti myslieť a nie čo si majú myslieť. Najväčšou pascou je, že pri príkazoch a neustálom poučovaní či radách deti len pasívne prijímajú naše postoje a zásady bez možnosti overiť si ich pravdivosť sebe vlastným spôsobom. Okrem toho mnoho našich názorov už v budúcnosti nemusí byť pravdivých, pretože svet sa rýchlo vyvíja a mení. Naše deti budú pravdepodobne žiť dospelosť v podmienkach, kde tradičná rodina už nebude mať svoje ustálené miesto, budú iné ekonomické možnosti . Dokonca aj ponúknuté fungujúce riešenia vedia dieťa rozložiť nahlodávaním jeho sebadôvery.
Dôvera a zodpovednosť
Predpokladajme, že už rozumieme, prečo je dobré dieťa nechať samostatne rozmýšľať. Ak však samo dospeje k danému rozhodnutiu, vie, na základe akých presvedčení sa rozhodlo a overí si, či sú správne práve tým, že to vyskúša. Je to však jeho voľba a tým aj jeho zodpovednosť. Nemôže sa vyhovárať na nikoho, že mu to prikázal a že to nie je jeho chyba. Musí samostatne čeliť tomu, čo príde. A najmä bude vedieť prečo to prišlo, keďže samo si to vymyslelo.
Učenie sa z chýb
Často nám následok môže pripadať tvrdý či zbytočný najmä keď vieme, že dieťa nevolilo danú voľbu so zlým úmyslom. Avšak uvedomme si, že ak ho pred následkom ochránime, berieme mu šancu poučiť sa z vlastnej chyby a precítiť do dôsledkov, čo daná voľba znamená. V prípade, že bolesť či duševné utrpenie nehraničí s fatálnymi následkami (nevratné zdravotné či psychické zmeny) dieťa má šancu budovať svoju odolnosť a učiť sa, že chyby sú normálne a nevyhnutné v živote.
Riešenie problémov a logické dôsledky
Ako spracovávať dopady rozhodnutia, ktoré sú v konflikte s okolím, alebo dieťaťom samotným (napr. Príklad: Čo sa stane dieťaťu, ktoré si nabalí školskú tašku množstvom vecí? Bude musieť nosiť celý deň so sebou ťažký náklad. Je to prirodzený dôsledok toho, že si neskontrolovalo, či tam má len potrebné veci alebo, že si nezhodnotilo, že taška plná zábaviek mu neúnosne zaťaží tašku. S najväčšou pravdepodobnosťou si na budúce dá veľký pozor, aby si zobralo len potrebné. Oveľa viac je však situácií, kedy je potrebné zasiahnuť.
Logické dôsledky namiesto trestov
V prípade logických dôsledkov dieťa zakúsi od rodiča rešpekt (nie je ponížené vynadaním), dôsledok priamo súvisí so situáciou, je logický a spravodlivý (jedenkrát zamedzí dieťaťu použiť nástroje), sústreďuje sa na problém, nie na dieťa (chýbajúce nástroje), necháva ho rozmýšľať samostatne (ty vieš prečo), ponúka možnosť zmeny (skúsiš zajtra) a tým sa sústreďuje na budúce správanie. Naproti tomu trest zdôrazňuje autoritu dospelého a potrebu podriadiť sa , súdi a hodnotí dieťa (moralizovanie, kritika,..), často nesúvisí so situáciou (zákaz televízie), je obvykle uplatňovaný v hneve a tým často aj prehnaný a nezodpovedajúci vážnosti správania.
Ako sa vyhnúť konfliktom a lepšie komunikovať s deťmi
Jednou z vecí, ktoré rodičov najviac pri výchove trápia, sú neustále konflikty s deťmi. Ako sa im v každodennom živote vyhnúť? Ako lepšie komunikovať s deťmi? Naše konflikty zväčša začínajú zvyšovaním hlasu, pretože dieťa na výzvy nereaguje. Po čase na rad príde podozrenie, či dieťa dobre počuje. Návšteva ORL ambulancie so zámerom vyšetriť 100%-ný sluch dieťaťa však zvyčajne sklame. Problém nebýva v tom, že by deti rodičov nepočuli, jednoducho iba rodičov nepočúvajú.
Princípy efektívnej komunikácie v každodennom živote
- Držte sa prítomnosti: Dôležité je riešiť to, čo sa deje „tu a teraz.“ Občas potrebujeme hovoriť o minulosti alebo budúcnosti, ale mali by sme tak robiť, len ak sa s tým vieme niečo aktuálne urobiť. Držať sa prítomnosti znamená, že sa budete vyhýbať výčitkám zlyhaní v minulosti, varovaniam, prorokáciám a nálepkovaniu.
- Držte sa problému a vyhnite sa hodnoteniu osoby: Dodržiavanie tohto princípu umožňuje, aby sa v komunikácii cítil každý bezpečne. Držať sa problému znamená, že sa budete okrem iného vyhýbať zhadzovaniu a irónii, porovnávaniu a vydieraniu.
- Sprostredkujte zmysluplnosť: Vrodená potreba každého človeka je chcieť vedieť PREČO a AKO. Namiesto toho budete podávať informácie.
- Dávajte priestor: Aj schopnosť voliť, rozhodovať sa je u ľudí vrodená. Namiesto toho ponúkajte svoju spoluúčasť na riešení situácií a umožňujte deťom kreovať vlastné riešenia.
- Zamerajte sa na pozitíva: Ak sa správate a hovoríte s inými s pozitívnym tónom, motivuje to k spolupráci oveľa viac, než keď na nich hľadáte chyby a kritizujete.
- Vezmite do úvahy emócie: Pokiaľ vyjadríme najprv snahu o porozumenie, ako sa asi druhí cítia, tíši to negatívne emócie a motivuje ku spolupráci.
- Pri formulovaní požiadaviek šetrite slovami: Keď riešime nejaký problém, nemáme radi dlhé reči.
- Strážte si tón hlasu: Pokiaľ by sme vo svojom vyjadrovaní používali všetky predošlé princípy, ale náš tón by tomu nezodpovedal a znela by z neho nadradenosť, irónia, dešpekt, všetko by ste tým popierali.
Vývin reči u detí a komunikácia s rodičmi
V poslednom období som sa viac razy stretla v našej ambulancii, ale pri bežných rozhovoroch s rodičmi malých detí s tým, že dieťatko 2 - 3 ročné málo rozpráva. Poďme sa teda pozrieť na to, čo hovoria teórie a ako my rodičia môžeme ovplyvniť vývin reči u našich detí.
Dôležitosť prvých troch rokov života
Dieťa je sociálna bytosť od narodenia, lebo sa rodí do sveta ľudí a bez nich by hneď zahynula, keďže nemá žiadne vrodené biologické mechanizmy, zabezpečujúce prežitie. Dieťa nevyhnutne na prežitie potrebuje dospelého, ale nevie naňho vplývať. Prvý objekt, ktorý dokáže vnímať, je ľudská tvár. Už okolo 4. - 6. týždňa sa u bábätka objavuje sústredená reakcia na sluchové a zrakové podnety, čo vedie k zmene chaotických pohybových reakcií na prvé akty správania. Najlepším objektom je pre dieťa tvár dospelého - je to prvý komunikačný akt dieťaťa, že o tvár dospelého javí záujem.
Vývin reči a komunikácia
Bez toho, že dieťa najprv pochopí význam úkonu v bežných denných situáciách (lyžica je na jedlo, tričko je na oblečenie, kefka je na čistenie zúbkov), by malo problém zvládnuť operacionálno-technickú stránku (najesť sa s lyžicou, vyčistiť si zuby). Potrebe dieťaťa komunikovať už nepostačujú obmedzené neverbálne možnosti, gestá, objavujú sa prvé hovorené slová.
Komentovanie a rozlišovanie hlások
Ak v hrách a bežných denných úkonoch rodičia komentujú kto - komu - čím - ako - čo robí, dieťa mapuje reč dospelého a všíma si meniace sa tvary a koncovky slov. Pribúdanie slov v aktívnej slovnej zásobe (ktoré dieťa používa) a rozširujúci sa okruh slov, ktorým dieťa rozumie, vyžadujú od dieťaťa schopnosť fonematickej diferenciácie (sluchové rozlišovanie hlások).
Spoločná pozornosť a činnosť
Nesmieme zabudnúť ani na kľúčovú úlohu spoločnej pozornosti a spoločnej činnosti, keď sa matka/opatrovateľ a dieťa zamerajú na jeden predmet či aktivitu (je jedno, či je to hrkálka v čase, keď dieťa ešte len hrkúta alebo leporelo, keď už je väčšie). V týchto komunikačných situáciách odborníci nachádzajú počiatky vývinu reči ako vedomej formy komunikácie. Je teda zrejmé, že komunikácia s dieťaťom od jeho najútlejšieho veku je pre jeho budúci vývin reči nesmierne dôležitá.
Rešpektujúca výchova ako základ pre efektívnu komunikáciu
Rešpektujúca výchova, známa aj ako pozitívne rodičovstvo, sa v posledných rokoch stala jedným z najdiskutovanejších prístupov k výchove detí. Tento prístup kladie dôraz na vzájomný rešpekt, dôveru a komunikáciu medzi rodičmi a deťmi. Pomáha budovať silné a zdravé vzťahy, zlepšuje emocionálnu inteligenciu a podporuje rozvoj pozitívneho sebaobrazu u detí.
Základné princípy rešpektujúcej výchovy
Základné princípy rešpektujúcej výchovy zahŕňajú dôveru a rešpekt, emocionálnu inteligenciu, autonómiu dieťaťa a pozitívnu komunikáciu.
- Dôvera a rešpekt: Rodičia uznávajú a rešpektujú pocity a názory svojich detí, bez toho aby ich súdili alebo podceňovali.
- Emocionálna inteligencia: Schopnosť rozpoznať a adekvátne reagovať na emócie dieťaťa.
- Autonómia dieťaťa: Podpora jeho samostatnosti a schopnosti rozhodovať sa.
- Pozitívna komunikácia.
Techniky rešpektujúcej výchovy
Medzi techniky rešpektujúcej výchovy patria aktívne počúvanie, reflektívne odpovedanie, nastavovanie hraníc s rešpektom a riešenie konfliktov bez násilia.
- Aktívne počúvanie: Rodičia venujú plnú pozornosť tomu, čo dieťa hovorí, a reagujú na jeho potreby a pocity.
- Reflektívne odpovedanie: Opakovanie toho, čo dieťa povedalo, aby sa uistilo, že bolo správne pochopené.
- Nastavovanie hraníc s rešpektom: Rodičia stanovia jasné pravidlá a očakávania, ale zároveň rešpektujú potreby a pocity dieťaťa.
Príklad z každodenného života
Napríklad, keď dieťa odmieta jesť zeleninu, namiesto trestania alebo nútenia môže rodič ponúknuť rôzne druhy zeleniny a zapojiť dieťa do prípravy jedla. Tým sa dieťa cíti viac zapojené a pravdepodobnejšie zeleninu ochutná.
Dôležitosť komunikácie
Verbálna a neverbálna komunikácia sú rovnako dôležité. Efektívna komunikácia s deťmi zahŕňa použitie jednoduchých, jasných a pozitívnych slov. Rodičia by mali byť trpezliví a dať dieťaťu čas na vyjadrenie jeho myšlienok a pocitov.
Výhody rešpektujúcej výchovy
Rešpektujúca výchova prináša mnoho výhod. Posilňuje vzťahy v rodine tým, že podporuje otvorenú a úprimnú komunikáciu. Deti, ktoré sú vychovávané s rešpektom, majú často vyššie sebavedomie a sebadôveru, pretože cítia, že ich pocity a názory sú dôležité. Tento prístup tiež zlepšuje sociálne zručnosti, pretože deti sa učia, ako efektívne komunikovať a riešiť konflikty.
Kedy začať s rešpektujúcou výchovou
Rešpektujúca výchova nie je obmedzená na konkrétnu vekovú skupinu a môže byť začatá kedykoľvek počas detstva. Ideálne by však mala začať čo najskôr, pretože princípy rešpektu, dôvery a pozitívnej komunikácie sú základom zdravého emocionálneho a sociálneho vývoja.
tags: #komunikacia #rodic #dieta #dospely