Koľko by malo priberať trojmesačné dieťa? Dôležité informácie a tabuľky

V prvých rokoch života dieťaťa je sledovanie váhového prírastku jedným z hlavných ukazovateľov jeho zdravého prospievania. Pediatri pri pravidelných prehliadkach starostlivo sledujú, ako bábätko priberá, a porovnávajú tieto údaje s tabuľkami a grafmi. Je však dôležité mať na pamäti, že každé dieťa je jedinečné a priberá vlastným tempom.

Váhový prírastok ako ukazovateľ zdravého prospievania

Po narodení bábätka je váhový prírastok jedným z hlavných ukazovateľov zdravého prospievania. Pediatri sa pri poradniach naň prihliadajú, no striktne sa neriadia tabuľkami, pretože každé dieťa je iné a má vlastné tempo. Prvý rok života bábätka je najdôležitejší vo vývine a z tohto dôvodu je aj najviac sledovaný pediatrami. Pri každej návšteve pediatrickej poradne sa bábätko váži a údaje sa zapisujú do zdravotnej dokumentácie a porovnávajú s údajmi v tabuľke určenej pre daný vek a pohlavie novorodeniatka.

Individuálne tempo a vplyv genetiky

Každé dieťatko je iné, preto si každé z hľadiska genetiky, individuálneho vývoja a niekoľkých premenných priberá vlastným tempom. Určite sa striktne nedržte ani tabuliek, ani svoje dieťa neporovnávajte s ostatnými. Deti sa zvyknú vzájomne „dobiehať“ v istých časových obdobiach.

Orientačné zásady priberania

Podľa pediatričky MUDr. Leny Kováčikovej, platí zásada, že v prvom trimestri by malo bábätko pribrať 200 - 250 g/týždeň, počas druhého trimestra 200 g/týždeň, tretí trimester 150 g/týždeň a štvrtý trimester 50 g/týždeň. Do polroka by malo dieťa zdvojnásobiť svoju hmotnosť, do roka strojnásobiť. Tieto údaje sú len hrubé obrysy a niekedy, keď dieťatko priberie menej, je mu daná „šanca“ do budúcej poradne. Dôležité sú aj iné okolnosti, napríklad či je dieťa dojčené, akú má chuť do jedla, počet a vzhľad stolice, celkové prospievanie, alebo aj to, či neprekonalo nejaký infekt. Nedá sa to paušalizovať.

Štandardizované tabuľky a grafy

Pri určovaní prospievania dieťatka sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO a CDC majú tieto tabuľky platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobené konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Údaje sú len orientačné a ukazujú len priemerné hodnoty/prírastky. Z pár meraní nerobte nikdy unáhlené závery. Tabuľky obsahujú spodnú a vrchnú hranicu (extrémy primálo - priveľa, ktoré môžu byť príznakom zdravotných problémov alebo spojené so zdravotným rizikom napr. nevhodnou stravou, stresom, fyzickou záťažou - do stredu spadá veľká väčšina detí). Sleduje sa okrem priberania aj rast detí, meria sa obvod hlavičky, pozoruje celkový psychomotorický vývoj a neskôr aj výška dieťaťa, aby sa mohlo prísť na prípadné odchýlky v napredovaní, napr. spomalený, oneskorený vývin, neprospievanie.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Hmotnosť novorodenca a jej zmena po pôrode

Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. - 42. týždňom tehotenstva je cca od 2 500 do 4 000 gramov. Po pôrode bábätká strácajú na váhe - zvyčajne do 10 % svojej pôvodnej váhy - len 5 % detí stratí viac ako 10 %. Je teda prirodzené, ak za 5 dní novorodenec s pôrodnou váhou 3 500 gramov váži zrazu 3 100 gramov. Okrem nabehnutia na dojčenie (prípadne na umelé mliečko) detské telíčko vylúči aj prebytočnú tekutinu, čo súvisí s adaptáciou dieťaťa na život mimo maternice. Do 2 týždňov sa však zvyčajne bábätká dostávajú na váhu pôvodnú.

Priemerná hmotnosť dieťaťa do 13 týždňov podľa WHO

Nasledujúca tabuľka uvádza priemernú hmotnosť dievčat a chlapcov v prvých 13 týždňoch života podľa údajov WHO:

Dievčatá:

Vek v týždňochPriemerná váhaDolná hranicaHorná hranica
Narodeniecca 3,2 kg2,4 kg4,2 kg
1. týždeňcca 3,3 kg2,5 kg4,4 kg
2. týždeňcca 3,6 kg2,7 kg4,7 kg
3. týždeňcca 3,8 kg2,9 kg5,0 kg
4. týždeňcca 4,1 kg3,1 kg5,4 kg
5. týždeňcca 4,3 kg3,3 kg5,7 kg
6. týždeňcca 4,6 kg3,5 kg6,0 kg
7. týždeňcca 4,8 kg3,7 kg6,2 kg
8. týždeňcca 5,0 kg3,8 kg6,5 kg
9. týždeňcca 5,2 kg4,0 kg6,7 kg
10. týždeňcca 5,4 kg4,1 kg6,9 kg
11. týždeňcca 5,5 kg4,3 kg7,1 kg
12. týždeňcca 5,7 kg4,4 kg7,3 kg
13. týždeňcca 5,8 kg4,5 kg7,5 kg

Chlapci:

Vek v týždňochPriemerná váhaDolná hranicaHorná hranica
Narodeniecca 3,3 kg2,5 kg4,4 kg
1. týždeňcca 3,5 kg2,6 kg4,6 kg
2. týždeňcca 3,8 kg2,8 kg4,9 kg
3. týždeňcca 4,1 kg3,1 kg5,3 kg
4. týždeňcca 4,4 kg3,3 kg5,7 kg
5. týždeňcca 4,7 kg3,5 kg6,0 kg
6. týždeňcca 4,9 kg3,8 kg6,3 kg
7. týždeňcca 5,2 kg4,0 kg6,6 kg
8. týždeňcca 5,4 kg4,2 kg6,9 kg
9. týždeňcca 5,6 kg4,4 kg7,2 kg
10. týždeňcca 5,8 kg4,5 kg7,4 kg
11. týždeňcca 6,0 kg4,7 kg7,6 kg
12. týždeňcca 6,2 kg4,9 kg7,8 kg
13. týždeňcca 6,4 kg5,0 kg8,0 kg

Priemerná hmotnosť dieťaťa do 5 rokov podľa WHO

Nasledujúca tabuľka uvádza priemernú hmotnosť dievčat a chlapcov do 5 rokov (60 mesiacov) podľa údajov WHO:

Dievčatá:

Vek v mesiacochPriemerná váhaHorná hranicaDolná hranica
Narodeniecca 3,2 kg4,2 kg2,4 kg
1. mesiaccca 4,2 kg5,5 kg3,2 kg
2. mesiaccca 5,1 kg6,6 kg3,9 kg
3. mesiaccca 5,8 kg7,5 kg4,5 kg
4. mesiaccca 6,4 kg8,2 kg5,0 kg
5. mesiaccca 6,9 kg8,8 kg5,4 kg
6. mesiaccca 7,3 kg9,3 kg5,7 kg
7. mesiaccca 7,6 kg9,8 kg6,0 kg
8. mesiaccca 7,9 kg10,2 kg6,3 kg
9. mesiaccca 8,2 kg10,5 kg6,5 kg
10. mesiaccca 8,5 kg10,9 kg6,7 kg
11. mesiaccca 8,7 kg11,2 kg6,9 kg
12. mesiac (1 rok)cca 8,9 kg11,5 kg7,0 kg
13. mesiaccca 9,2 kg11,8 kg7,2 kg
14. mesiaccca 9,4 kg12,1 kg7,4 kg
15. mesiaccca 9,6 kg12,4 kg7,6 kg
16. mesiaccca 9,8 kg12,6 kg7,7 kg
17. mesiaccca 10,0 kg12,9 kg7,9 kg
18. mesiaccca 10,2 kg13,2 kg8,1 kg
19. mesiaccca 10,4 kg13,5 kg8,2 kg
20. mesiaccca 10,6 kg13,7 kg8,4 kg
21. mesiaccca 10,9 kg14,0 kg8,6 kg
22. mesiaccca 11,1 kg14,3 kg8,7 kg
23. mesiaccca 11,3 kg14,6 kg8,9 kg
24. mesiac (2 roky)cca 11,5 kg14,8 kg9,0 kg
36. mesiac (3 roky)cca 13,9 kg18,1 kg10,8 kg
41. mesiac (3,5 roka)cca 14,8 kg19,5 kg11,5 kg
48. mesiac (4 roky)cca 16,1 kg21,5 kg12,3 kg
53. mesiac (4,5 roka)cca 17,0 kg22,9 kg12,9 kg
60. mesiac (5 rokov)cca 18,2 kg24,9 kg13,7 kg

Chlapci:

Vek v mesiacochPriemerná váhaHorná hranicaDolná hranica
Narodeniecca 3,3 kg4,4 kg2,5 kg
1. mesiaccca 4,5 kg5,8 kg3,4 kg
2. mesiaccca 5,6 kg7,1 kg4,3 kg
3. mesiaccca 6,4 kg8,0 kg5,0 kg
4. mesiaccca 7,0 kg8,7 kg5,6 kg
5. mesiaccca 7,5 kg9,3 kg6,0 kg
6. mesiaccca 7,9 kg9,8 kg6,4 kg
7. mesiaccca 8,3 kg10,3 kg6,7 kg
8. mesiaccca 8,6 kg10,7 kg6,9 kg
9. mesiaccca 8,9 kg11,0 kg7,1 kg
10. mesiaccca 9,2 kg11,4 kg7,4 kg
11. mesiaccca 9,4 kg11,7 kg7,6 kg
12. mesiac (1 rok)cca 9,6 kg12,0 kg7,7 kg
13. mesiaccca 9,9 kg12,3 kg7,9 kg
14. mesiaccca 10,1 kg12,6 kg8,1 kg
15. mesiaccca 10,3 kg12,8 kg8,3 kg
16. mesiaccca 10,5 kg13,1 kg8,4 kg
17. mesiaccca 10,7 kg13,4 kg8,6 kg
18. mesiaccca 10,9 kg13,7 kg8,8 kg
19. mesiaccca 11,1 kg13,9 kg8,9 kg
20. mesiaccca 11,3 kg14,2 kg9,1 kg
21. mesiaccca 11,5 kg14,5 kg9,2 kg
22. mesiaccca 11,8 kg14,7 kg9,4 kg
23. mesiaccca 12,0 kg15,0 kg9,5 kg
24. mesiac (2 roky)cca 12,2 kg15,3 kg9,7 kg
36. mesiac (3 roky)cca 14,3 kg18,3 kg11,3 kg
41. mesiac (3,5 roka)cca 15,2 kg19,5 kg11,9 kg
48. mesiac (4 roky)cca 16,3 kg21,2 kg12,7 kg
53. mesiac (4,5 roka)cca 17,2 kg22,4 kg13,3 kg
60. mesiac (5 rokov)cca 18,3 kg24,2 kg14,1 kg

Súvislosť medzi priberaním a dostatočným príjmom potravy

Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. Dôležitá je aj strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice. Ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.

Faktory ovplyvňujúce váhový prírastok dieťaťa

Na váhový prírastok má vplyv niekoľko faktorov, na ktoré treba prihliadať, napríklad:

Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa

  1. Priebeh gravidity (zdravie aj stravovanie počas tehotenstva) a prípadné komplikácie pri pôrode
  2. Termín pôrodu (donosené dieťatko bude vážiť inak ako predčasne narodené či prenášané)
  3. Pôrodná hmotnosť aj genetika (nerozhoduje o všetkom - preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, spánok)
  4. Spôsob výživy: Inak bude priberať dieťa výlučne dojčené, veď materské mliečko sa považuje za najideálnejšiu stravu pre dieťa a WHO odporúča výlučne dojčiť aspoň prvých 6 mesiacov života dojčaťa, ale s dojčením podporuje pokračovať aspoň do 2-3 rokov veku dieťaťa. Inak priberá dieťa dojčené a zároveň prikrmované a inak dieťa na umelej dojčenskej výžive - kvôli odlišnému obsahu tukov, sacharidov a bielkovín môže dieťa neskôr priberať z UM viac - no než mamička nájde to správne umelé mliečko. Nie každému totiž zo začiatku sadne každé UM a treba hľadať, preto zo začiatku sa vám môže zdať, že priberá pomalšie a menej.
  5. Prvé príkrmy: Niektoré deti nemajú so zavádzaním prvých príkrmov a teda prijímaním tuhej stravy problém a priberajú opäť inak ako deti, ktoré ešte papkať veľmi nechcú a naďalej aj po 6. mesiaci sa len výlučne dojčia. No vplyv má aj fyzická aktivita dieťaťa, dostatok či nedostatok spánku, psychická pohoda.
  6. Pohlavie: Chlapci priberajú viac než dievčatá, priemerne sa tiež rodia väčší a ťažší (súvisí to s genetickou predispozíciou, ale opäť to nemusí byť pravidlo).
  7. Rastový špurt: Prvým prejde dieťatko vtedy, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko - jedná sa o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac - veď za rok strojnásobí svoju váhu aj výšku!

Rastový špurt

Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy (objavujú sa v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné). Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.

Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok.

Rastové grafy a percentilové hodnotenie detí

Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.

Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25.percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnakú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).

Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať.

Prečítajte si tiež: Kinedryl a deti: dávkovanie

V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu.

Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.

Čo znamená BMI u detí?

Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity (počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch). Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov - preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele.

Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu.

Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.

Úloha génov a ďalšie faktory ovplyvňujúce rast a priberanie na váhe u detí

  1. Genetika: Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast.

tags: #kolko #ma #priberat #trojmesacne #dieta