Grécko, krajina s bohatou a slávnou históriou, na ktorú sú jej obyvatelia právom hrdí, zohráva kľúčovú úlohu v európskej kultúre. História Grécka je všadeprítomná, obklopuje Grékov v monumentálnych pamiatkach a zachovalých kláštoroch. Ako kolíska európskej civilizácie, antická kultúra a slávni vojvodcovia zanechali v Grécku množstvo historických pamiatok, ktoré dodnes obdivujeme.
Atény: Centrum Antickej Kultúry
Atény, jedno z najvýznamnejších miest starovekého Grécka, je domovom mnohých architektonických a historických skvostov. Medzi ne patrí aj Diov chrám a slávna Akropola.
Diov Chrám v Aténach
Diov chrám, zasvätený najvyššiemu gréckemu bohu Diovi, bol budovaný viac ako šesť storočí. Jeho výstavba sa začala v 6. storočí pred n. l. a bola dokončená až za vlády rímskeho cisára Hadriána v 2. storočí n. l. V dobe svojej najväčšej slávy bol chrám skutočne majestátny, s rozmermi 108 x 40 metrov a zdobený 104 korintskými stĺpmi. Do dnešných dní sa zachovalo len 15 stĺpov.
Počiatky chrámu siahajú až do roku 515 pred n. l., kedy synovia aténskeho Peisistrata položili základy na mieste staršieho Diovho chrámu. V helenistickom období pokračovali v stavbe v korintskom štýle. Cisár Hadrián spojil okruh svätyne s mestom pomocou Hadriánovho oblúka. Terasa, na ktorej bol chrám postavený, bola rovnako veľká ako Colosseum. Po zemetrasení v 6. storočí n. l. sa na juhovýchodnej strane zachovalo 13 stĺpov a ďalšie dva stĺpy stoja na západnej strane.
Architektonické Slohy v Starovekom Grécku
Pre lepšie pochopenie architektonickej hodnoty Diovho chrámu a ďalších pamiatok je dôležité poznať základné architektonické slohy, ktoré sa v starovekom Grécku používali:
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
Dórsky Sloh
Dórsky sloh je charakteristický jednoduchou výzdobou a monumentálnosťou. Pravdepodobne vychádza z mykénskej drevenej architektúry a spája sa s dórskymi kmeňmi. Najstaršie pamiatky pochádzajú zo 7. storočia pred n. l. Medzi najznámejšie stavby patria Partenón a Diov chrám v Olympii.
Iónsky Sloh
Iónsky sloh vznikol v maloázijských gréckych osadách. Iónsky stĺp je štíhlejší a vyšší ako dórsky, s jemnejšou a vznešenejšou architektúrou. Medzi najznámejšie stavby patrí Erechteion a chrám Niké na Akropole.
Korintský Sloh
Korintský sloh sa objavuje okolo roku 400 pred n. l. a je charakterizovaný štíhlosťou, vysokými stĺpmi a dekoratívnosťou hlavíc. Korintská hlavica je zdobená listami akantu. Najznámejšou stavbou je Lysikratov pomník v Aténach.
Aténska Akropola
Akropola, doslova "horné mesto", bola hlavnou časťou väčšiny gréckych miest. V mykénskom období slúžila ako citadela, neskôr sa stala posvätným miestom s chrámami. Najznámejšia je aténska Akropola, komplex stavieb postavený na návrší kopca. Je považovaná za symbol klasického gréckeho umenia a kultúry.
Aténska Akropola je komplex stavieb postavený na návrší kopca Akropolis. Bola strediskom náboženského života. Komplex pozostáva z Propylají, chrámu Erechteion, malého chrámu Atény Niké, svätyne Pandrossos a hlavného chrámu Partenón. Bol postavený v rokoch 447 - 406 p. n. l. Návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 metrov. Bolo obývané už v neolite a počas mykénskej doby vďaka jeho vynikajúcej polohe a nedobytnosti.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Partenón
Partenón, najväčší chrám na Akropole, je zasvätený bohyni Aténe. Názov Partenón znamená "Chrám panny". Postavili ho Iktínius a Kaliikratos. Stavba začala v roku 447 pred n. l. a trvala deväť rokov. Za sochárske prevedenie zodpovedal Feidias, priateľ Perikla. Pred chrámom stála Feidiova socha Atény Promachos, odliata z bronzu, ktorá merala deväť metrov.
Partenón je postavený v dórskom slohu. Priečelie má osem stĺpov a po stranách 17 stĺpov. Všetky stĺpy sú mierne naklonené do vnútra a podlaha je vydutá. Vnútro Partenónu sa skladalo z dvoch častí. Vo väčšej miestnosti bola umiestnená Feidiova socha Atény Parthenons, ktorá merala až 12 metrov a bola vytvorená zo zlata a slonoviny.
Feidias bol aj autorom iónskeho vlysu, ktorý sa skladal z 92 reliéfnych dosiek, nazývaných metópy, ktoré zobrazovali priebeh Panathenajských slávností. Na štítoch Partenónu bolo zobrazené zrodenie Atény z Diovej hlavy a spor medzi Aténou a Poseidónom o vládu nad Atikou.
Partenón sa počas ďalších období stal kresťanským kostolom a islamskou mešitou. Slúžil aj ako sklad pušného prachu počas obliehania Benátčanmi, pričom po zásahu dela tento sklad vybuchol.
Propylaje
Propylaje sú vstupnou bránou na Akropolu. Postavil ich architekt Mnésikles v rokoch 437 - 432 p. n. l. Nachádzajú sa v západnej časti skalnatého návršia. Propylaje sú postavené z bieleho mramoru, tak ako všetky ostatné stavby na Akropole. Strop bol bohato vyzdobený a podopretý mramorovými nosníkmi a dvoma radmi iónskych stĺpov.
Prečítajte si tiež: Viažte šatku správne
V severnom krídle je Pinakotéka, obrazáreň, kde vystavovali svoje diela umelci z 5. storočia p. n. l. Tak ako centrálna budova, aj vedľajšie používajú dórsky stĺporadie a rímsy, aj keď hlavná budova má aj iónske stĺporadie. Je to prvá budova, ktorá použila dórske a iónske stĺpy súčasne. Je tiež prvá monumentálna budova z antického obdobia ktorá sa skladá z viacerých budov. Propylaje boli ozdobené majstrovskými dielami maliarov a sochárov.
Propylaje zdieľali osud Atén a Akropoly. V byzantskej dobe sa stali sídlom arcibiskupa, neskoršie si tu zriadil svoje sídlo Florenťan Nerio Acciaiuolli a pri južnom krídle postavil vysokú štvorhrannú vežu, ktorú dal v r. 1875 strhnúť nemecký archeológ Heinrich Schliemann.
Erechteion
Erechteion oslavuje víťazstvo Grécka nad Peržanmi. Postavili ho v rokoch 421 - 407 p. n. l. ako posledný z chrámov na Akropole. Je postavený v iónskom slohu z mramoru. Je známy aj ako chrám Atény Polias, čo bolo atické meno pre Poseidona.
Nepravidelný pôdorys svätyne bol výsledkom úsilia architektov zjednotiť rozličné kulty a vyrovnať sa s členitým terénom. Bolo tam až 6 rôznych svätýň a každá zasvätená inému kultu. Na západnej strane Erechteionu stojí posvätný olivovník ktorý darovala mestu bohyňa Aténa. V severnej strane sú stopy po Poseidónovom trojzubci. Strechu nad predsieňou chrániacou hrob mýtického Kekropa, podopierali karyatídy - stĺpy v tvare žien.
Chrám Atény Niké
Chrám Atény Niké bol postavený v iónskom slohu. Bol v ľavom krídle Propylají. Navrhol ju Kallikartes. Ako aj ostatné budovu bol zničený Peržanmi. Chrám bol postavený z bieleho mramoru. Vo vnútri stála socha Atény Niké, bola vyrobená z dreva, v ľavej ruke držala helmu a v pravej granátové jablko, ktoré bolo symbolom úrodnosti. Severný vlys zobrazoval bitku medzi Grékmi Južný vlys ukazuje víťazstvo nad Peržanmi v bitke pri Plataea. Východný vlys zobrazuje schôdzku bohov Atény, Poseidóna a Dia.
Ďalšie Významné Stavby v Aténach
Heródium
Odeion Heroda Attica (divadlo) na západnej časti južnej strany Akropoly je najdôležitejšie zo všetkých antických divadiel. Postavené bolo v roku 861 n. l., na pamiatku manželky Tibéria Klaudia Heróda Atického Rigilli. Zmestilo sa doň 5000 osôb a zakryté bolo strechou. Používalo sa na prednášky a hudobné súťaže. Dnes je ideálnym priestorom pre umelecké predstavenia, patriace pod Aténsky festival, ale aj samostatné. Má amfiteatrické usporiadanie a fantastickú akustiku.
Dionýzovo Divadlo
Dionýzovo divadlo je najstaršie divadlo na svete. Postavené bolo v 5 st. p. n. l. Konali sa tam premiéry hier dramatikov ako boli Aischylos, Aristofanes, Euripides a Sofokles. Neskôr toto divadlo prestavali. Najprv diváci sedeli len na svahu kopca, neskôr sa sedávalo na drevených laviciach a až v roku 330 pred n. l. boli nahradené kamennými lavicami.
Hadrianus a Atény
Rímsky cisár Hadrianus bol veľkým obdivovateľom Grécka a Atén. Počas svojej vlády strávil v Aténach veľa času a podporoval rozvoj mesta. Aténčania mu postavili víťazný oblúk a obriu sochu. Hadrianus dokončil výstavbu chrámu Dia Olympského a umiestnil doň grandióznu sochu Dia.
Staroveké Kultúry Grécka
V 3. storočí pred n. l. vznikli na území Grécka tri veľké civilizačné okruhy:
- Kykladská kultúra
- Minojská kultúra
- Mykénska kultúra
Kykladská Kultúra
Kykladská kultúra sa rozkladala na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne prisťahovalci z Malej Ázie. Už v tejto dobe poznali bronz a obchodovali s Krétou a ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori.
Minojská Kultúra
Minojská kultúra, datovaná od 2800/2600 až 1100 p. n. l., sa rozvíjala na ostrove Kréta. Jej meno bolo odvodené od bájneho kráľa Minoa. Krétska civilizácia sa opierala o menšie kráľovstvá a neskôr, v období najväčšieho rozkvetu, tvorila jednotnú monarchiu, na čele ktorej stál kráľ Minos. Hlavným mestom bol Knossos.
V tomto období sa písalo na mäkké ílové tabuľky. Najskôr vzniklo písmo hieroglyfické - piktografické (20.stor. pred n. l. - najstaršie písmo Európy), z ktorého sa neskôr (18.stor. pred n. l.) vytvorilo lineárne písmo A. Ktoré doposiaľ nebolo rozlúštené. Príchodom Achájcov sa zmenilo na lineárne písmo B. Toto písmo bolo rozlúštené v 15.stor. pred n. l., rozlúštené Johnom Chadwickom a Michaelom Ventrisom.
Ľudia uctievali kult bohyne Matky (Zeme), ktorá bola neskôr pomenovaná ako Rheia, matka Dia. Posvätnými zvieratami boli najmä had a býk. V umení sa maľby a fresky nachádzali na stenách palácov a znázorňovali ľudské postavy a prírodné motívy.
Knossos sa vyznačoval rafinovaným kanalizačným systémom a zložitou architektúrou. Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie, okolo ktorého boli rozmiestnené obytné a úžitkové priestory a možno aj svätyne.
Grécka archeologička Nannó Marinatosová zastáva názor, že vládu krétskych kráľov a veľkňazov ukončili silné zemetrasenia v minojskom období. Knossos bol úplne zničený až okolo roku 1400/1375 p. n. l. Od toho času možno všade nájsť dôkazy, že ostrov ovládli Achájci. Zánik zapríčinili aj iné, doposiaľ neobjasnené príčiny.
Mykénska Kultúra
Mykénčania ovládali po roku 1400 pred n. l. v dobe svojho rozkvetu celý juh Grécka. Na severe siahalo ich územie až do Boiótie a Thessálie a na západ až k Iónskym ostrovom. Mykénska kultúra sa rozvíjala v období rokov 1600 - 1100 pred n. l. Rozkvet mykénskej kultúry sa datuje okolo roku 1450, kedy prevzali súčasné krétske loďstvo a obchodné styky so skoro celým Stredomorím. Okolo roku 1100 sa mykénske panstvo zrútilo.
Rozhodujúce centrum moci predstavovali v Mykénach paláce, ktoré boli hospodárskym strediskom a súčasne rezidenciou vladára. Na vrchole mykénskej sociálnej pyramídy stál vladár - vodca (s titulom ranaka). Schlieman objavil v Mykénach hroby s kostrami a šperkami, ktoré považoval za pozostatky Agamemnóna a ďalších členov Átreovho rodu.
V mykénskych hradbách sa nachádza veľa starobylých hrobov, zvaných pokladnice. Najvýznamnejšou z nich je Átreova pokladnica. Známa „maska kráľa Agamemnóna“ je vytepaná z jediného kusu zlatého plechu a je ukážkou znamenitého portrétneho umenia Mykénčanov. Obdivuhodné sú aj mohutné stavby, ktoré obkolesujú mykénsku akropolis. Levia Brána, ktorá tvorí vstup do tohto hradu, pochádza z doby okolo roku 1300 a je časťou hradieb.
Delphi
Delphi ležia na ceste, ktorá viedla od Korintského zálivu do Stredného a Severného Grécka. Tu už v druhom storočí pred n. 1. Mykénskeho letopočtu uctievali bohyňu Zeme Gaiu, ktorá veštila z priepasti a bola strážená svojím synom, drakom Pythonom. Po ňom sa toto územie pôvodne volalo Pytho. Boh svetla a hudby Apollón, keď bol ešte veľmi mladý, zabil Pytha, potom sa vybral do sveta, aby ho ľudia uznali a korunovali. Keď sa korunovaný vrátil domov, prevzal vládu nad veštiarňou. Územie sa vtedy premenovalo z Pythia na Delphi a boh Apollón si dal priezvisko Pythios.
Celá história o delfskej veštiarni, Pythii a kňazoch okolo Pythie bola veľmi dobrá cesta na to, ako si zarobiť a získať majetok. Prezentovaním tohto územia ako svätého sa nikdy nezúčastňovali vojen ani územím ani svojimi obyvateľmi. Delfské hry boli druhé najznámejšie hneď po Olympijských, takže to bol ďalší veľký zisk. A samozrejme najväčší zisk bol z obetných darov, ktoré boli prinesené. Nielen jednoduchí ľudia, ale velitelia a králi celých území prišli do Delf a ponúkali tam svoje dary, najčastejšie zlato a iné cennosti, aby boli uchránení nielen pred veľkými katastrofami, ale aj sa poďakovať za vyhranú vojnu.
Elefsina: Mesto Mystérií a Kultúry
Elefsina, v starovekom Grécku považovaná za sväté mesto, bola viac ako tisíc rokov dejiskom Eleusínskych mystérií na počesť bohyne Démétér a jej dcéry Persefoné. Do Eleusis prichádzali pútnici na najvýznamnejší grécky iniciačný obrad, počas ktorého mohli vyvolení nahliadnuť do tajomstiev smrti. Jeho centrom je svätyňa Démétér, ktorá pochádza z mykénskeho obdobia (1600 p. n. l. - 1400 p. n. l.).
Múzeum postavené v roku 1890 sa nachádza na archeologickom nálezisku Eleusis. Medzi jeho najvýznamnejšie exponáty patrí monumentálna protoatická amfora z polovice 7. storočia p. n. l. Najslávnejším rodákom z Elefsiny je otec tragédií Aischylos, ktorý bol jedným z najpopulárnejších gréckych spisovateľov tragédií. Každé leto sa na počesť Aischyla organizuje festival Aischylia, ktorý je najstarším umeleckým podujatím v Grécku.
Elefsina, ako hlavné mesto kultúry Európy, si dala za cieľ obnoviť kultúrnu identitu mesta prezentáciou tisícročného duchovného a materiálneho dedičstva. Počas celého roka na návštevníkov čaká množstvo podujatí: výstavy histórie terakotovej armády, výstavy výtvarného umenia, koncerty klasickej a populárnej hudby, divadelné predstavenia, svetelná maľba, remeslá, multimediálne podujatia a dokonca aj ekologický festival.
Kolíska Európskej Kultúry - Francia Media
Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom sa stal súčasťou náučného chodníka, ktorý povedie cez deväť európskych krajín. Projekt financuje Európska únia a záštitu nad ním prevzal prezident EÚ Herman Van Rompuy. Jeho cieľom je vysvetliť na príklade raného stredoveku, čo je Európa, kedy vznikla a aké boli procesy jej zjednocovania.
Slovensko bude reprezentovať práve kostolík v Kostoľanoch pod Tríbečom v okrese Zlaté Moravce. Dôvodom je európsky význam nástenných malieb z 11. storočia v kostole. Náučný chodník kultúrneho dedičstva už vzniká vo virtuálnej podobe a budovať sa bude aj ako skutočný. Európsky projekt nesie názov Kolíska európskej kultúry - Francia media a jeho súčasťou bude aj výstava a publikácie.