Vývoj dieťaťa je fascinujúci a zložitý proces, ktorý zahŕňa fyzický, psychický, emocionálny a sociálny rast. Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života, no dôležité zmeny nastávajú aj v neskoršom veku. Tento článok poskytuje prehľad o vývoji dieťaťa od narodenia až po vek troch rokov, s dôrazom na kľúčové míľniky, výživu, rečový vývoj a tipy pre rodičov.
Prvý mesiac života: Adaptácia na nový svet
Pôrod je za vami a vy prežívate prvé spoločné chvíle s vaším bábätkom. Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov. Prvý mesiac života je obdobím adaptácie na nové prostredie. Bábätko spočiatku veľa spí (14 až 18 hodín denne), aby spracovalo všetky nové vnemy. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz.
Dôležitosť bondingu
V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu.
Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta:
- Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
- Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
- Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
- Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
- Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Výživa v prvom mesiaci
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí. Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte. Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení. Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.
Dôležité míľniky a zmyslový vývoj
Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.
U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie:
- Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
- Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
- Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
- Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
- Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.
Dojčenské obdobie: Závratný pokrok (1 mesiac - 1 rok)
Dojčaťom je dieťa od ukončeného 1. mesiaca veku do dosiahnutia 1 roka. Dojča v tomto období urobí najväčší pokrok, ktorý za celý život dokáže v tak krátkej dobe dosiahnuť. Dojčenskému obdobiu predchádza obdobie novorodenecké, ktoré trvá len mesiac po narodení dieťaťa. Oslavou 1. narodenín končí obdobie dojčenské a nasleduje dvojročné obdobie batoľaťa.
Motorický vývoj dojčaťa
Bábätko v prvom roku života prechádza mnohými vývojovými štádiami. Veľmi dôležitý je motorický vývoj. Nasledujúci zoznam vám orientačne ukáže, aké etapy by mal váš potomok postupne zvládnuť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zručnosti získané v dojčenskom období:
- Udrží samostatne hlavičku.
- Keď leží na brušku, podoprie si rúčky a nadvihne chrbátik.
- Obráti sa z bruška späť na chrbátik.
- Obráti sa z chrbátika na bruško.
- Začne štvornožky loziť.
- Vie sa posadiť a sedieť.
- Vie v ľahu alebo v sede uchopiť rôzne predmety.
- S pomocou mamy alebo otca vie uchopiť predmety v pohybe.
- Vie stáť a začne chodiť.
- otáčanie hlavičkou
- uchopenie predmetov nachádzajúce sa v blízkosti dieťaťa
- sledovanie, čo sa okolo dieťaťa deje
- úmyselné siahanie po veciach v okolí
- zdvíhanie hlavičky, pasenie koníkov
- prevaľovanie sa z boku na bok
- vzpriamení hlavičky, samostatný sed
- zmyslové vnímanie
- chápanie priestorového pôsobenia (napr. ťahanie za šnúrky od hračiek)
- lezenie po štyroch
- chodenie
Kognitívny a zmyslový vývin
Okrem toho sa deti v prvých týždňoch a mesiacoch učia vnímať podnety. Samozrejme, nové veci najprv skončia v ústočkách malého prieskumníka. Bábätko spoznáva svet skrátka najskôr cez pusinku. V prvom roku života výrazne napreduje aj kognitívny vývin. Drobček sa postupne naučí, že hračky alebo ľudia môžu byť neviditeľní, ale stále sú nablízku. Na všetky vývojové kroky vášho miláčika platí široké časové okno. Niektoré deti preskočia jednotlivé motorické fázy, napríklad plazenie, zatiaľ čo iné potrebujú viac času na každú oblasť. Bábätko spočiatku nepotrebuje veľa. Aby mu bolo dobre, musí cítiť blízkosť mamy, otca či iných blízkych ľudí, ich hlasy a známe pachy. Dieťa rýchlo rastie a pozorným pohľadom objavuje svet. Miluje uspávanky, riekanky, hudbu a rado sa plazí. Obrázkové a dotykové knihy sú dobrou príležitosťou na hranie sa pre bábätká, ktoré už aktívne siahajú po predmetoch a hračkách. So zvyšujúcou sa pohyblivosťou sa rozširuje aj rozsah pohybu a akcie dojčaťa. Bábätká vo veku 6 až 8 mesiacov milujú jašenie sa s rodičmi a hry s jemným šteklením.
Výživa dojčaťa
Bez akejkoľvek diskusie, mlieko od mamy je úplne naj. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy, tzv. príkrmov. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie. Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná.
Pokiaľ ide o príkrmy, platí, že by mali:
- mať absolútne minimálny obsah soli a cukru,
- byť bez aromatických prísad alebo konzervačných látok,
- byť čo najprirodzenejšie a šetrne spracované.
Odporúča sa vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny, potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb. Po dovŕšení 1. roka môže jesť dieťa takmer všetko. Pri zavádzaní príkrmov sa u detí môžu začať objavovať rôzne potravinové alergie, napr. alergia na lepok, na mlieko, na vajcia a iné.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Dojčenie po prvom roku života
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné". Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Rečový vývoj v dojčenskom období
Vývin reči je dôležitou súčasťou celkového vývoja dieťaťa. V dojčenskom období sa dieťa pripravuje na rozprávanie prostredníctvom žvatlania, opakovania zvukov a napodobňovania reči dospelých.
PREZRADÍME VÁM, KEDY BUDETE POČUŤ PRVÉ „MAMA“ A „TATA“. Viete, kedy začína dieťa hovoriť a aké sú jeho najčastejšie prvé slová? Kedy začína dieťa hovoriť? Väčšinou okolo 1. Opakovanie je nielen matka múdrosti, ale aj rozvoja slovnej zásoby. Práve napodobňovanie vašej vlastnej reči spôsobí, že vás dieťatko začne tešiť svojimi prvými slovíčkami. Spočiatku to bývajú jednoslabičné a dvojslabičné slová, ale postupne sa rozhovorí oveľa viac. Väčšinou deti povedia svoje prvé slovo medzi 11. a 14. mesiacom, kedy sú už pery i jazyk obratnejšie a mozog je schopný priradiť veciam ich mená. Pochopiteľne, že každé dieťatko má i v tomto smere svoj čas, avšak jeho rozprávanie môžete podporiť jednoduchými návykmi. Všetko okolo pomenovávajte. Spoločne si čítajte. Spočiatku síce bábätko nebude rozumieť, čo mu predčítavate, bude si tak ale bystriť svoje zmysly a budovať lásku ku knihám. Hrajte hry. Vyskúšajte napríklad jednoduché hry typu „Ukáž, aký si veľký/veľká?“ alebo „Baran baran buc“. Spievajte si spolu. Hrajte sa so zvukmi a napodobnite bežnú konverzáciu. Úplne prvé slovo začujete z úst svojho zlatíčka väčšinou okolo prvých narodenín. Akoby snáď naši malí nezbedníci chceli dať rodičom ten najkrajší darček. Slovnú zásobu si potom postupne budujú opakovaním.
Na konci dojčenského obdobia začína dieťa hovoriť vlastnou rečou, ktorej najviac rozumejú rodičia a najbližší príbuzní. K popisu vecí používa gestá rúk a hlavy, tzv. znakovanie.
Starostlivosť o dojča
Dieťa sa počas prvého roka najviac vyvíja, objavuje okolitý svet a zdokonaľuje svoje pohyby a zručnosti. Rodičia by mali svoje dieťa motivovať, aby malo chuť a snahu zdokonaľovať svoju koordináciu a zlepšovať sa. S dieťaťom je možné navštevovať rôzne kurzy plávania dojčiat alebo cvičenie pre dojčatá.
Dôležité je správne držať bábätko - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.
Batoľací vek: Objavovanie a samostatnosť (1 rok - 3 roky)
Obdobie od jedného do troch rokov je charakteristické rýchlym rozvojom motorických, kognitívnych a sociálnych zručností. Dieťa sa stáva samostatnejším, objavuje svet a učí sa komunikovať.
Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa. Väčšina matiek netuší, že len obyčajným výberom batoľacieho mlieka (s obsahom LCP mastných kyselín) môže ovplyvniť rozvoj dieťaťa.
Motorický vývoj batoľaťa
Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začne používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej.
- 13. - 15. mesiac: Väčšina detí už začína chodiť, postupne sa zlepšuje stabilita v stoji a zdokonaľuje sa chôdza. Deti, ktoré doteraz chodili len okolo nábytku, sa pomaly púšťajú do sveta. Zdokonaľuje sa aj jemná motorika a niektoré deti sa pokúšajú samostatne jesť lyžičkou.
- 15. - 18. mesiac: V tomto veku deti už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Jedenapolročné dieťa vie vyliezť na malú stoličku (niekedy aj vyššie), takže hrozí pád. Šikovnejšie deti už začínajú behať a zrýchlený bezhlavý pohyb po priestore zvyšuje riziko úrazu. Väčšina detí už vie jesť samostatne lyžičkou a napiť sa z hrnčeka.
- 18. - 24. mesiac: Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky. V tomto veku sa deti tiež učia udržiavať čistotu - chodiť na nočník.
Rečový vývoj batoľaťa
Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3.
- 16. mesiac: Ďalšie slovíčka sa tak naučia napríklad tým, že vy poviete „špagety“ a v odpovedi budete počuť od svojho dieťatka „dety“.
- 18. - 24. mesiac: Nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať.
- Obdobie od 18. do 24. mesiaca: Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
- Obdobie od 24. do 30. mesiaca: Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
- Obdobie od 30. do 36. mesiaca: Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Rozvoj jazykových schopností
- Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenúva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
- Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
- Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Akceptujte tempo vývoja dieťaťa
Zatiaľ čo vaše staršie deti (ak ich máte) sa už vedia pekne hrať samé, malé batoľa potrebuje, aby ste ho pri hre viedli. Aby bolo nezávislé a samostatné, musí prejsť ešte pekný kus cesty. Deti sa nesprávajú podľa kalendára, takže sa neriaďte susedovým synom alebo dcérou, ale akceptujte individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí.
Častou témou rozhovoru mamičiek je porovnávanie pokrokov svojich ratolestí. Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii.