Alfonz Bednár patrí medzi významných slovenských prozaikov, ktorého tvorba sa vyznačuje originálnym pohľadom na spoločenské a historické udalosti. Jeho novela Kolíska, ktorá je súčasťou zbierky Hodiny a minúty, je majstrovským dielom, ktoré odhaľuje strach, utrpenie a hrôzy, ktorým muselo čeliť civilné obyvateľstvo počas druhej svetovej vojny a v období stalinizmu. Bednár sa však nesústreďuje len na dramatické situácie, ale predovšetkým na psychológiu ľudí, ich myslenie, duševný stav, správanie, pocity, výčitky svedomia a spomienky. Autor využíva retrospektívny kompozičný postup, ktorý mu umožňuje obsiahnuť široký záber udalostí a hlbšie preniknúť do vnútra postáv.
Alfonz Bednár - Inovátor slovenskej literatúry
Alfonz Bednár (1914-1989) bol stredoškolský profesor jazykov, ktorý vďaka svojmu povolaniu mal možnosť zoznámiť sa s kvalitnou zahraničnou literatúrou. Táto skúsenosť ho výrazne ovplyvnila a inšpirovala v jeho vlastnej tvorbe. Okrem prózy sa venoval aj filmu, pričom jeho najznámejším dielom je Slnko v sieti. Bednár sa vo svojej tvorbe často zaoberal témami Slovenského národného povstania a povojnovej spoločnosti, pričom sa snažil o realistické a neidealizované zobrazenie skutočnosti. Jeho diela sa vymykali vtedajšiemu socialistickému realizmu a boli často kritizované za "netriednosť" a "abstraktný humanizmus".
Kompozícia a dej novely Kolíska
Kolíska je novela s retrospektívnym kompozičným postupom. Dej sa odohráva v troch časových rovinách:
- Prítomnosť: Zita Černeková počúva v rádiu prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel Mišo. Táto časová rovina tvorí rámec novely.
- Minulosť: Zita si spomína na rok 1945, na obdobie Slovenského národného povstania, kedy Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Nemci hľadali ukrytých partizánov a jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla.
- Minulosť v minulosti: V spomienkach sa Zita vracia do 30. rokov, kedy žila spolu s Majerským v Radotíne. Spomína na ich vzťah a na to, ako ju Majerský oklamal.
Tento zložitý časový postup umožňuje Bednárovi hlbšie preniknúť do psychológie postáv a ukázať, ako minulosť ovplyvňuje ich prítomnosť.
Polarizovaný svet a postavy
Dej novely sa odohráva v polarizovanom svete, kde na jednej strane stoja nemeckí vojaci a na druhej strane slovenskí partizáni a civilisti. Bednár sa vyhýba čierno-bielemu zobrazeniu a idealizácii partizánov. Neukazuje ich ako bezúhonných hrdinov, ale ako bežných ľudí, ktorí prežívajú strach, zúfalstvo a bezmocnosť.
Prečítajte si tiež: Kolíska – dielo o neslobode od A. Bednára
Postavy nemeckých vojakov tiež nie sú vykreslené jednoznačne. Hoci sú navonok drsní a bezcitní, vo vnútri sú často sentimentálni a spomínajú na chvíle mladosti a detstva. Napríklad, vojaci, ktorí sa ocitli v mlyne, počuli kolísku, ktorá im pripomenula domov.
Hlavné postavy:
- Zita Černeková (rodená Furková): Mladá, pekná a chudobná žena, ktorá je manželka Miša Černeka a má s ním syna. Zita je silná a odvážna žena, ktorá sa snaží prežiť v ťažkých časoch. Je ovplyvnená svojou minulosťou a nedokáže sa úplne odpútať od svojej prvej lásky, Jozefa Majerského.
- Mišo Černeka: Starostlivý manžel, ktorý miluje Zitu. Je pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny. Kvôli Zite je ochotný urobiť čokoľvek, aj krivo svedčiť.
- Jozef Majerský: Nespravodlivý, lakomý a vypočítavý. Oklamal Zitu, keď s ňou čakal dieťa. Na konci sa však obetuje a strieľa na nemeckých vojakov.
Symbolika kolísky
Kolíska zohráva v novele dôležitú symbolickú úlohu. Je symbolom domova, detstva a bezpečia. Zvuk kolísky pripomína nemeckým vojakom ich domov a vyvoláva v nich sentimentálne spomienky. Zároveň je kolíska aj symbolom ohrozenia, pretože Nemci si myslia, že zvuk kolísky slúži na vysielanie správ partizánom.
Tri podoby zla
V diele môžeme nájsť tri podoby zla:
- Individuálne zlo: V podobe Majerského, ktorý oklamal Zitu a spôsobil jej potrat.
- Zlo spôsobené Nemcami: Vojaci SS, ktorí páchajú zločiny a terorizujú obyvateľstvo.
- Zlo komunizmu: Čistky, procesy, sledovanie, polícia.
Súdne procesy v 50. rokoch
Dej novely je situovaný do obdobia 50. rokov, kedy v Československu prebiehali politické procesy. Tieto procesy boli zmanipulované a obvinení boli často odsúdení na základe vykonštruovaných dôkazov a krivých svedectiev. V novele je táto atmosféra strachu a nedôvery veľmi silno prítomná. Zita má strach aj zo svojho muža Miša, ktorý krivo svedčil. Uvedomuje si, že štát klame ľudí a ľudia sa klamú medzi sebou.
Interpretácia vzťahov Zity s mužmi
Zita prechádza v novele zložitým vývojom a stretáva sa s tromi dôležitými mužmi, ktorí ovplyvňujú jej život:
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
- Jozef Majerský: Zita sa do Majerského zamiluje ako mladé dievča. Majerský ju však oklame a zraní. Napriek tomu Zita na neho nikdy úplne nezabudne.
- Jano Ragala: Zita sa za Ragalu vydá z núdze, ale ich manželstvo je nešťastné. Ragala je násilník a Zitu bije.
- Mišo Černek: Mišo je pre Zitu starostlivý manžel, ktorý jej vytvoril zázemie a zabezpečil životnú istotu. Zita si ho váži, ale nikdy ho nebude ľúbiť tak ako Majerského.
Vzťahy Zity s mužmi sú komplikované a plné sklamaní. Zita sa mení z naivného dievčaťa na dospelú ženu, ktorá vidí život realisticky.
Bednárove zobrazenie partizánov
Bednár sa vo svojej novele snaží o realistické zobrazenie partizánov. Neidealizuje ich a neukazuje ich ako bezchybných hrdinov. Partizáni sú tiež len ľudia, ktorí prežívajú strach, zúfalstvo a robia chyby. Napríklad, Majerský opustí partizánsku skupinu, pretože je chorý a nechce trpieť. Černek zas svedčí proti Majerskému, aby ochránil svoju rodinu.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach