Dojčenie je prirodzený a ideálny spôsob výživy pre novorodencov, ktorý zaručuje všetko, čo dieťa v prvom období života potrebuje. Okrem toho pomáha matke a dieťaťu nadviazať hlboký vzťah. Otázkou však zostáva, kedy s dojčením skončiť. Zatiaľ čo imunológovia tvrdia, že pre imunitu nemá zmysel pokračovať dlhšie ako rok, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť aj do dvoch rokov. V posledných rokoch sa objavujú aj názory, ktoré posúvajú hranicu ešte ďalej. Kanadskí vedci napríklad odporúčajú dojčiť až do štyroch rokov.
Dĺžka dojčenia: Odporúčania a realita
Odporúčania WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresávajú len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a dĺžka dojčenia by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám matky a dieťaťa. Ako uvádza Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky Univerzitnej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave: "Všeobecne platí, že matka môže svoje dieťa dojčiť dovtedy, pokiaľ to obom - jej samej i jej a dieťatku - vyhovuje."
Názory odborníkov
Názory odborníkov na dĺžku dojčenia sa rôznia. Niektorí zdôrazňujú výhody dlhodobého dojčenia pre imunitu a emocionálnu väzbu medzi matkou a dieťaťom. Iní upozorňujú na možné riziká prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku a odporúčajú ukončiť dojčenie okolo dvoch rokov.
- Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc.: Zdôrazňuje význam dojčenia pre výživu a emocionálnu väzbu. Uvádza, že dojčenie aj dlhšie ako dva roky môže zohrávať veľkú úlohu v prehlbovaní vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom.
- PhDr. Anna Dvorská, psychologička: Je proti takejto dĺžke dojčenia. Vidí tu riziko prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku, čo môže viesť k nesamostatnosti, úzkostiam a nízkej tolerančnej hranici.
- MUDr. Mária Halandová, zubná lekárka: Z praktického hľadiska si nevie predstaviť dojčenie do štyroch rokov. Chce sa vrátiť do práce a štvorročné dieťa je už dosť veľké na to, aby liplo na matkiných prsiach, kedykoľvek dostane chuť. Jej predstava ideálneho dojčenia je do dvoch rokov.
- Bc. Anka Borzíková, dizajnérka: Aspoň rok považuje za základ. Do štyroch rokov si to prakticky nevie predstaviť. Nahrádzal by prsník riadnu stravu? Ako by si zvykalo na nové chute a stravu primeranú veku?
Skúsenosti matiek
Skúsenosti matiek s dĺžkou dojčenia sú rôznorodé. Niektoré dojčia svoje deti aj niekoľko rokov a vnímajú to ako prirodzenú súčasť materstva. Iné sa rozhodnú pre skoršie ukončenie dojčenia z rôznych dôvodov, ako sú návrat do práce, vyčerpanosť alebo pocit obmedzovania.
Prečítajte si tiež: Dojčenie ako ochrana pred pneumóniou
- Ing. arch. Drahoslava Miklósová, architekta: Dojčenie považuje za prirodzené. Staršieho syna dojčila rok a mladšieho plánuje aspoň rok a pol. Štyri roky sú však podľa nej dlho, pretože trojročné deti idú predsa do škôlky.
- Marta: Dojčí svoju trojapolročnú dcéru niekoľkokrát za deň. Dojčenie predstavuje pre Tamaru hlavne pocit bezpečia. Marta vidí, že dcéra dojčenie stále potrebuje, no ona je z neho unavená a vyčerpaná.
- Diana: Dojčí svoje dcéry aj do šiestich rokov. V dojčení vidí spôsob starostlivosti o deti, ktorý jej uľahčuje materstvo. Dcéry dokáže vďaka nemu pomerne pohodlne upokojiť či uspať, automaticky im dáva fyzický kontakt, ktorý veľmi potrebujú.
Výhody dlhodobého dojčenia
Dlhodobé dojčenie má pre dieťa aj matku niekoľko preukázateľných výhod:
- Výživa: Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
- Imunita: Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení.
- Emocionálna väzba: Dojčenie prehlbuje vzťah medzi matkou a dieťaťom. Je to unikátny vzťah, z ktorého môže dieťa profitovať vo svojom ďalšom živote z citového i sociálneho aspektu.
- Prevencia chorôb: Dojčenie má dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
- Vyšší intelekt: Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
- Dobré správanie: Dojčené deti majú o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov.
- Úľava od bolesti: Nielen pri bábätkách, ale aj pri starších deťoch má dojčenie lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti.
Možné riziká dlhodobého dojčenia
Pri dlhodobom dojčení je potrebné zvážiť aj možné riziká:
- Prehnaná naviazanosť: Hrozí riziko prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku, čo môže viesť k nesamostatnosti, úzkostiam a nízkej tolerančnej hranici.
- Obmedzovanie matky: Dojčenie môže obmedzovať matku v jej aktivitách, ako je návrat do práce alebo spoločenský život.
- Zubný kaz: Vyššia pravdepodobnosť zubného kazu v prípade nočného dojčenia a nekvalitne vyčistených detských zúbkov.
- Strata telesnej autonómie matky: Mnoho žien má skúsenosť so stratou telesnej autonómie matky.
Ako podporiť tvorbu materského mlieka?
Ak máte spočiatku ťažkosti s dojčením, či už z dôvodu zdravotného stavu bábätka či mamičky, je dobré prsia podporiť v tom, aby tvorili mliečko. Prvotným impulzom je už samotné tehotenstvo, ktoré pripravuje mamičku na dojčenie. Niektoré ženy dokonca už pred pôrodom produkujú malé množstvo mledziva. Tvorba materského mlieka je daná hormonálne, je ale tiež rovnako závislá na dopyte po materskom mlieku a na psychickej pohode mamičky.
Jednou z najnáročnejších situácií, ktoré môžu po pôrode skomplikovať dojčenie, je narodenie nedonoseného bábätka. V tejto situácii závisí na stupni nedonosenosti a jeho zdravotnom stave. Tu je riešenie spôsobu výživy v rukách lekárov. V prípade, že je bábätko schopné byť priložené mamičke k prsníku, je vhodné začať stimulovať prsník a zároveň tak podporovať sací reflex bábätka.
Deti, ktoré už nie sú závislé na podanie výživy pomocou sondy, je možné kŕmiť niekoľkými spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Použitie prsných klobúčikov Medela v Banskej Bystrici
- Dojčenie s využitím suplementora: Suplementor sa skladá z plochej uzatvárateľnej nádobky, ktorú má mamička zavesenú na svojom krku a z dvoch tenkých mäkkých hadičiek, ktoré si umiestni k prsiam. Do nádobky je ideálny dať vopred odstriekané materské mlieko, v prípade jeho nedostupnosti aj mlieko umelé. Hadičku si mamička pridrží či bezpečne prilepí k prsníku tak, aby jej vývod bol medzi bradavkou a dvorcom. Bábätko po priložení k prsníku stimuluje prsník, čo podporuje tvorbu mlieka a sací reflex, zároveň je dieťaťu uvoľňované mlieko z vopred naplnené nádobky.
- Kŕmenie striekačkou po prste: Sterilná plastová striekačka sa naplní mliekom, mamička vloží bábätku do pusinky svoj malíček bruškom nahor a potom opatrne zasunie aj časť konca striekačky. Mamičkin prst v tomto prípade imituje bradavku, aj keď spôsob sania je tu odlišný, pretože mliečko je dieťaťu vstrekované do úst bez jeho zvýšeného úsilia.
- Použitie špeciálnej fľaše: Ide o špeciálne vytvorenú fľašu, z ktorej musí bábätko pri saní vyvinúť väčšie úsilie, aby sa napilo, než pri podavaní mlieka z bežnej dojčenskej fľaše. Špeciálne prieduchy umiestnené z vnútornej strany cumlíka umožňujú imitáciu sania z prsníka a približujú sa tejto špecifickej technike.
Dojčenie v minulosti a dnes
Dojčenie bolo v dobách minulých jedinou možnou stravou bábätka. V 50. rokoch 20. storočia však prišlo k výraznému poklesu dojčiacich matiek. Dôvodmi boli zákaz dojčenia na verejnosti, rodinné ochorenia či nedostatok mlieka. Spoločnosť začala hlásať, že dojčenie je skôr zvierací pozostatok, že pitím materského mlieka sa prenášajú rôzne ochorenia, neustálym prikladaním k prsníku matky zbytočne deti rozmaznávajú a v podstate môžeme povedať, že prirodzené dojčenie bolo spoločensky nevhodné. Umelé mlieko tak bolo až do konca 70. rokov 20. storočia preferované. Vedecký pohľad na materské mlieko sa však začal postupne meniť a v 80. rokoch 20. storočia sa matky opäť vrátili k prirodzenému dojčeniu. A tento trend pretrváva až do dnešnej doby.
Prečítajte si tiež: 7-mesačné dieťa a príkrmy