Žltá zimnica je infekčné vírusové ochorenie, ktoré sa často končí smrťou. Prenáša sa komármi a očkovanie proti nej je v súčasnosti jediné povinné očkovanie podľa Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Z neočkovaných cestovateľov pri manifestnom priebehu infekcie zomiera celá polovica. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žltú zimnicu a očkovanie proti nej, vrátane informácií o výskyte, prevencii, rizikách a odporúčaniach pre cestovateľov.
Čo je žltá zimnica?
Žltá zimnica je akútne vírusové ochorenie, ktoré sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach Afriky a Južnej Ameriky. Pôvodcom ochorenia je vírus žltej zimnice, ktorý prenášajú infikované komáre rodu Aedes a Haemagogus.
Príznaky a priebeh ochorenia
Ochorenie sa prejavuje horúčkou, bolesťami hlavy, svalov, nevoľnosťou, vracaním a žltačkou (žlté sfarbenie kože a očných bielkov). V ťažkých prípadoch môže dôjsť k zlyhaniu orgánov, krvácaniu a smrti.
Výskyt žltej zimnice
V súčasnosti existuje v Afrike 33 a v Južnej Amerike 9 oblastí, kde sa žltá zimnica vyskytuje. Presný, pravidelne aktualizovaný zoznam krajín, v ktorých sa vyžaduje očkovanie proti žltej zimnici, poskytuje Svetová zdravotnícka organizácia.
Očkovanie proti žltej zimnici
Očkovanie je najefektívnejší spôsob ochrany pred žltou zimnicou. Očkuje sa jednou dávkou vakcíny najmenej 10 dní pred vstupom do endemickej oblasti.
Prečítajte si tiež: Riziká neočkovaných ovčích kiahní
Vakcína STAMARIL
Očkovacia látka proti žltej zimnici je dostupná za cenu približne 90 €. Vakcína sa používa pre ľudí od 9 mesiacov veku.
Kedy sa očkovať?
Prvá dávka sa má podať najmenej 10 dní predtým, ako je potrebná ochrana proti žltej zimnici. Je to z toho dôvodu, že trvá 10 dní, kým prvá dávka vakcíny začne byť účinná a poskytne dostatočnú ochranu proti vírusu žltej zimnice.
Kto by sa mal očkovať?
Očkovanie je povinné pre všetkých ľudí prichádzajúcich z regiónov výskytu žltej zimnice. Mnohé krajiny vyžadujú doklad o očkovaní proti žltej zimnici pre vstup do krajiny.
Očkovanie sa vyžaduje od všetkých cestujúcich starších ako 1 rok pri cestách do krajín:
- AFRIKA: Benin, Burkina Faso, Kamerun, Stredoafrická republika, Kongo, Pobrežie Slonoviny, Demokratická republika Kongo (predtým Zaire), Gabon, Ghana, Libéria, Mali, Mauretánia (mimo tých, čo prichádzajú z neinfekčných oblastí s pobytom kratším ako 2 týždne), Niger, Rwanda, Sv. Tomáš a Princov ostrov, Togo.
- JUŽNÁ AMERIKA: Francúzska Guyana.
Kto by sa nemal očkovať?
Zo skúseností lekári neodporúčajú očkovanie ľuďom starším ako 60 rokov, tehotným a dojčiacim matkám a deťom mladším ako 9 mesiacov. Vždy sa poraďte so svojím lekárom. Počas tehotenstva alebo dojčenia vám nesmie byť podaný STAMARIL, ak to nie je nevyhnutné. Tiež sa odporúča, aby ste jeden mesiac po očkovaní STAMARILOM neotehotneli. V prípade, ak je očkovanie potrebné, odporúča sa prerušiť dojčenie aspoň na 2 týždne po očkovaní STAMARILOM.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Očkovanie sa musí odložiť, ak ste sa nedávno podrobili liečbe, ktorá môže oslabovať váš imunitný systém, kým laboratórne výsledky nepreukážu obnovenie imunitného systému.
Vedľajšie účinky očkovania
Po očkovaní sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, najčastejšie teplota 1-2 dni. Medzi možné vedľajšie účinky patria:
- bolesť hlavy
- bolesť svalov
- únava
- horúčka
- reakcie v mieste vpichu (bolesť, začervenanie, opuch)
Zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažné vedľajšie účinky, ako sú neurologické komplikácie alebo alergické reakcie.
Môžu sa objaviť v priebehu jedného mesiaca po očkovaní a v niektorých prípadoch boli smrteľné: strata pohybu alebo cítenia v časti alebo v celom tele.
Môžu sa objaviť do 10 dní po očkovaní a môžu mať smrteľný priebeh: reakcia sa môže podobať nákaze vírusom žltej zimnice. Obyčajne to začína pocitom únavy, horúčkou, bolesťou hlavy, bolesťou svalov a niekedy nízkym krvným tlakom. Tieto vedľajšie účinky sa zvyčajne objavili počas prvých 3 dní po očkovaní a zvyčajne netrvali viac než 3 dni.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára, lekárnika alebo zdravotnú sestru.
Platnosť očkovania
Ochrana po očkovaní trvá po celý život, preočkovanie nie je nutné. Aj keď jedna dávka poskytuje ochranu na celý život, niektoré krajiny vyžadujú posilňovaciu dávku, tzv. booster, po 10 rokoch.
Kde sa očkovať?
Pre získanie platného očkovacieho preukazu proti žltej zimnici je potrebné zaočkovať sa v autorizovanom očkovacom stredisku kvalifikovaným a zaškoleným zdravotníckym pracovníkom, aby mohol byť vydaný Medzinárodný očkovací preukaz. Tento preukaz je platný od 10 dňa po prvej dávke očkovacej látky.
Poraďte sa so svojim lekárom a ten vás potom odporučí na kliniky cudzokrajných chorôb alebo infekčné oddelenia v nemocnici. Dohodnite si termín a zaočkujte sa. Myslite na to, že na Slovensku býva táto vakcína dosť často nedostupná a môže sa stať, že budete čakať na to, kým príde. Tj, nikdy to neplánujte na poslednú chvíľu. Ak však cestujete pravidelne, tak odporúčam zaočkovať sa kedykoľvek, keď máte čas, aj keď zrovna neplánujete žiadnu cestu. Táto vakcína sa používa už 80 rokov a po podaní jednej dávky získavate doživotnú imunitu.
Prevencia žltej zimnice
Okrem očkovania je dôležité chrániť sa pred uštipnutím komármi.
Ako sa chrániť pred komármi?
- Používajte repelenty proti komárom.
- Noste oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami.
- Spite pod moskytiérou.
- Vyhýbajte sa oblastiam s vysokým výskytom komárov, najmä v čase ich aktivity (ráno a večer).
Cestovná lekárnička
Ak sa napriek všetkým vyššie uvedeným opatreniam vyskytne zdravotný problém, oceníte dobre vybavenú cestovnú lekárničku bez toho, aby ste sa museli obťažovať hľadaním otvorenej lekárne.
Ďalšie dôležité očkovania pri cestovaní
Okrem očkovania proti žltej zimnici sa odporúčajú aj ďalšie očkovania, v závislosti od destinácie a dĺžky pobytu.
Hepatitída A a B
Vakcíny proti hepatitíde typu A a B sa odporúčajú takmer pre všetky exotické destinácie, najmä tam, kde hrozí riziko kontaminácie potravín alebo vody alebo častý kontakt s miestnymi obyvateľmi. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ročne na svete ochorie na žltačku typu A okolo 1,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že nepoznaných ochorení je 4-10krát viac. Závažnosť ochorenia sa zväčšuje s narastajúcim vekom. Oveľa viac ľudí najmä v detskom veku získa infekciu a prekoná ju bez akýchkoľvek ťažkostí, takéto deti sú však nebezpečné z hľadiska možného prenosu infekcie na vnímavé osoby. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok epidémií, väčšinou z regiónov s nižším hygienickým štandardom. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť po konzumácii kontaminovanej potravy, napr. epidémia žltačky A v Československu v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 ľudí. Očkuje sa 2 dávkami vakcíny, alebo kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B 3 dávkami. Ochrana je dlhodobá, najnovšie poznatky hovoria o celoživotnej ochrane.
Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru - transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk…). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenia ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami.
Brušný týfus
Brušný týfus spolu s paratýfusom A a B je najmä v oblasti trópov označovaný aj ako črevná horúčka (enteric fever), pretože najväčšie chorobné zmeny aj s možným ohrozením života neliečeného týfusu sú práve na tenkom čreve. Choroba je známa už pradávna, podrobnejšie bola popísaná v 19. storočí. Výskyt týfusu sa dodnes odhaduje na 15-20 miliónov chorých s ročnou smrtnosťou okolo 600 000 ľudí, najmä v oblastiach juhovýchodnej Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Očkuje sa jednou dávkou vakcíny najmenej 14 dní pred odchodom do rizikovej oblasti.
Besnota
Besnota je doposiaľ jediné infekčné ochorenie, ktoré vždy končí smrťou. Takmer všetky cicavce sú vnímavé k tejto infekcii, predovšetkým však psovité šelmy (vlci, psi, líšky) a mačkovité šelmy. Nákazu môžu šíriť napríklad aj opice a netopiere. Človek sa nakazí uhryznutím infikovaného zvieraťa, poškriabaním alebo slinami besného zvieraťa. Vírus sa dostáva pozdĺž nervových vláken do mozgu, čo môže trvať týždne až mesiace. Očkovacia látka proti besnote patrí súčasne aj medzi terapeutické vakcíny, pretože len zavčasu podaná vakcína môže zachrániť ľudský život. U osôb, ktoré sú poranené alebo uhryznuté zvieraťom sa musí okamžite začať s očkovaním 5-6 dávkami vakcíny a zároveň sa aplikuje imunoglobulín.
Japonská encefalitída
Z klinického pohľadu je japonská encefalitída najhoršou zo všetkých vírusových zápalov mozgu. Až štvrtina končí smrťou a takmer polovica z tých, ktorí prežijú, má trvalé následky vo forme ochrnutí končatín. Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov do uvedených oblastí, hlavne pri dlhodobejšom pobyte aj mimo miest.
Meningokokové infekcie
Hnisavé zápaly mozgových blán sa vyskytovali vo všetkých vekových skupinách od pradávna. V niektorých krajinách Európy aj Ameriky boli príčinou aj epidémií, najmä v uzavretých kolektívoch (napr. vo vojenských jednotkách). V súčasnosti ide skôr o sporadický výskyt, ale vždy ide o veľmi závažné ochorenia s rýchlym priebehom a vysokou smrtnosťou. Najčastejšie bývajú postihnuté deti do 1 roku a najohrozenejšou skupinou je mládež. U tejto skupiny obyčajne ochorenie prebieha veľmi rýchlo a smrtnosť býva až 10%. V našej krajine a vo väčšine štátov Európy sa vyskytujú hlavne sérotypy meningokoka B a C, v štátoch Afriky dochádza aj k veľkým epidémiám spôsobenými meningokokom typu A. V USA sa najmä medzi študentmi univerzít šíri meningokok W 135,Y. Aplikácia vakcíny obsahujúca tieto sérotypy je povinná pre pútnikov do Mekky. Súčasne používané vakcíny (tzv.konjugované) obsahujú v jednej vakcíne subtypy meningokokov A,C,W 135,Y a v osobitnej vakcíne proti subtypu B. Štvorvalentná sa podáva jednorazovo a preočkováva sa každých 5 rokov, vakcína proti subtypu B sa očkuje 2 až 4 dávkami v závislosti od veku.
Očkovanie a cestovanie: Zhrnutie
Očkovanie proti žltej zimnici je často povinné pre vstup do vybraných krajín v Afrike a Južnej Amerike, kde sa choroba prirodzene vyskytuje. Je dôležité poradiť sa s lekárom alebo v cestovnej ambulancii o potrebných očkovaniach pred cestou do zahraničia.
Pred cestou
- Navštívte lekára alebo cestovnú ambulanciu aspoň 4-6 týždňov pred cestou.
- Informujte sa o povinných a odporúčaných očkovaniach pre vašu destináciu.
- Zabezpečte si medzinárodný očkovací preukaz.
- Zbaľte si cestovnú lekárničku.
Počas cesty
- Dodržiavajte hygienické zásady.
- Chráňte sa pred uštipnutím komármi.
- Konzumujte len balenú alebo filtrovanú vodu.
- Vyhýbajte sa konzumácii surových alebo nedostatočne tepelne upravených potravín.