Dedenie majetku je bežnou súčasťou života, s ktorou sa stretne takmer každý. Proces dedenia nehnuteľnosti je však zložitý a vyžaduje si splnenie právnych a administratívnych úkonov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a postupoch prevodu zdedeného majetku na dieťa.
Úvod do dedičského konania
Proces dedenia začína úmrtím poručiteľa. Matrika následne doručí úmrtný list okresnému súdu, ktorý poverí notára vedením dedičského konania. Notár vykoná predbežné vyšetrenie dedičstva, tzv. lustráciu, pri ktorej preverí stav majetku poručiteľa, zisťuje prípadné dlhy a oboznámi sa so všetkými možnými dedičmi.
Dedenie zo závetu verzus dedenie zo zákona
Existujú dva základné spôsoby dedenia:
- Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ zanechal závet, notár sa pri uzatváraní dedičskej dohody riadi jeho poslednou vôľou. V závete poručiteľ ustanoví dedičov a určí ich dedičské podiely alebo presne vymenuje veci a práva, ktoré majú pripadnúť konkrétnemu dedičovi.
- Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona. Kľúčovú úlohu pri určovaní oprávnených dedičov zohrávajú dedičské skupiny. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch skupín, ktoré určujú poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona.
Dedičské skupiny pri dedení zo zákona
Pri dedení zo zákona sa majetok rozdeľuje podľa nasledujúcich dedičských skupín:
Prečítajte si tiež: Ako prepísať byt na dieťa na Slovensku?
- Prvá skupina: Deti poručiteľa a manžel/manželka, ktorí dedia rovným dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov.
- Druhá skupina: Manžel/manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (spolužijúce osoby). Manžel/manželka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.
- Tretia skupina: Súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby, ktorí dedia rovnakým dielom.
- Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa, ktorí dedia rovnakým dielom.
Ak v niektorej skupine niet dedičov, dedí sa v nasledujúcej skupine.
Dedičské pojednávanie a uznesenie o dedičstve
Po preverení stavu dedičstva a zistení všetkých oprávnených dedičov notár nariadi dedičské pojednávanie. Všetkých dedičov informuje o ich dedičskom práve a možnosti odmietnuť dedičstvo. Lehota na odmietnutie dedičstva je 30 dní od upovedomenia zo strany notára.
Na pojednávaní sa notár a zúčastnené osoby snažia uzatvoriť konečnú dohodu o prerozdelení majetku. Ak všetci dediči súhlasia, notár potvrdí dedičskú dohodu a vydá záverečné uznesenie o dedičstve, ktorým schváli nadobudnutie nehnuteľného majetku. Uznesenie obsahuje všetky potrebné údaje k vyhláseniu právoplatnosti dedičstva.
V prípade nesúhlasu s uznesením môžu dediči do 15 dní požiadať o pokračovanie v dedičskom konaní.
Povinnosti dedičov po nadobudnutí nehnuteľnosti
Dedičom, ktorí nadobudnú nehnuteľnosť dedením, vyplývajú zo zákona určité povinnosti:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností: Vykonáva ho notár alebo nový majiteľ. Kataster po zápise vydá nový list vlastníctva.
- Daňová povinnosť voči mestu alebo obci: Vzniká k 1. dňu v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci nadobudnutia účinnosti právoplatnosti dedičstva.
Náklady dedičského konania
Dedičské konanie nie je bezplatné. Dedičov čaká poplatok za notára a súdny poplatok. Súdny poplatok sa vyráta percentuálnou sadzbou v závislosti od hodnoty dedičstva. Aj poplatok pre notára závisí od hodnoty dedičstva a vypočítava sa z viacerých položiek.
Dodatočné dedičské konanie
Ak sa po právoplatnom skončení pôvodného dedičského konania objaví ďalší nevysporiadaný majetok po zosnulom, súd začne dodatočné dedičské konanie. Okruh dedičov sa nemení.
Závet: Ako správne napísať a kedy je neplatný
Závet je dôležitý nástroj na zabezpečenie toho, aby bol majetok rozdelený podľa vôle poručiteľa. Je však dôležité, aby bol závet správne napísaný a platný.
Typy závetov
Existujú dva základné typy závetov:
- Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom.
- Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale ho napríklad nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
Kedy je závet neplatný?
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov).
- Závet nespĺňa formálne náležitosti (napr. chýba vlastnoručný podpis pri holografnom závete).
- Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.
- Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Najistejšia cesta, ako sa vyhnúť chybám, je spísať závet u notára, ktorý ho následne uloží do Centrálneho registra závetov.
Predaj zdedenej nehnuteľnosti
Dedič môže nehnuteľnosť predať v prípade, že dedičské konanie bolo právoplatne skončené. Predaj začína hľadaním kupujúceho a spísaním kúpnej zmluvy. Po podpise kúpnej zmluvy je potrebné jej podanie na katastri nehnuteľností a čakanie na prepis vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho. Finálnym krokom je fyzické odovzdanie nehnuteľnosti.
Daň z predaja zdedenej nehnuteľnosti
Podľa zákona je dané, že platiť daň za predaj akejkoľvek nehnuteľnosti je potrebné v prípade, ak ju majiteľ vlastní menej ako 5 rokov. Pri predávaní zdedenej nehnuteľnosti záleží na tom, v akom rodinnom vzťahu bol dedič s osobou, po ktorej nehnuteľnosť zdedil.
- Dedenie v priamom rade (napr. po rodičoch, starých rodičoch, deťoch, vnukoch): Ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (alebo poručiteľov), pri predaji sa neplatí daň z príjmov.
- Dedenie v nepriamom rade (napr. po sestre, bratovi, ujovi): Dedič daň platiť nebude iba v prípade, ak ju mal sám vo vlastníctve aspoň 5 rokov.
Ak príjem z predaja nehnuteľnosti nie je od dane z príjmov oslobodený, daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie.
Alternatívy k dedeniu: Darovanie a iné možnosti
Mnohí ľudia sa rozhodnú majetkové záležitosti vyriešiť ešte za života. Celý majetok, alebo jeho časť, je možné bez akýchkoľvek obmedzení darovať podľa svojho uváženia. Pomyselnou poistkou proti tomu, aby obdarovaní predali darcom „strechu nad hlavou“, je zriadenie vecného bremena, známeho aj pod pojmom doživotné právo na predmetnú nehnuteľnosť. Ak nastanú nepredvídané okolnosti v správaní sa obdarovaného a darca darovanie oľutuje, stále je možné domáhať sa vrátenia daru.
Darovanie verzus dedenie: Porovnanie z hľadiska nákladov
V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy a správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.
Výhody a nevýhody darovania
Výhody:
- Nižšie náklady ako pri dedení.
- Možnosť zabezpečiť si doživotné právo užívania nehnuteľnosti (vecné bremeno).
- Istota, že obdarovaný o dar nepríde (s výnimkou možnosti vrátenia daru).
Nevýhody:
- Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
- Darovanie môže byť právne neúčinné voči veriteľom darcu.