V súčasnosti pomoc logopéda potrebuje čoraz viac detí. Ak vaše dieťatko nerozpráva, aj keď už má na to vek, alebo má problém s výslovnosťou niektorých písmen, mali by ste zvážiť návštevu logopéda. To, či ísť k logopédovi, vám najlepšie napovie vaša intuícia. Akékoľvek poruchy reči určite nepodceňujte, pretože zlý návyk v reči nezmizne sám. Kedy je ten správny čas ísť k logopédovi a kedy má ešte dieťa čas naučiť sa ohýbať jazýček samo?
Vývoj Reči u Detí: Kľúčové Míľniky
Vývoj reči u každého malého človiečika má niekoľko fáz, ktoré sú dané práve jeho vekom. Je dôležité mať na pamäti, že vývin rečí prebieha u každého dieťaťa trochu inak. Kým niektoré sú prirodzene introvertnejšie a komunikujú s rodičmi či okolím menej, na iné sa nové slová a výrazy lepia sami. Odlišujú sa aj tempom vývoja - u niektorých vidíme postupné zmeny každý deň, u iných skôr vývinové skoky. Ako to teda je alebo by malo byť?
- 0 - 1 rok: Prvý rok života sa označuje aj ako predverbálne obdobie alebo obdobie pragmatizácie. Dieťa sa učí komunikovať predovšetkým od najbližšej osoby, ktorá s ním trávi čas. V tomto období by malo rozumieť jednoduchým príkazom alebo inštrukciám, ktoré sa spájajú s každodennou činnosťou (ukáž pápá, pošli pusu). Dieťa ešte nerozumie obsahu slov, ale rozpozná melódiu hlasu. Veľmi dôležité je, aby sa v medzi 6. až 8. mesiacom objavilo džavotanie, z ktorého sa postupne vyvinie reč. Dieťa si môže osvojiť niekoľko jednoduchých slov.
- 1 rok: Krátko po 1. roku by malo dieťa začať tvoriť jednoslovné vety, ktorými sa snaží vyjadriť svoje priania alebo potreby. Začína používať skomoleniny, ktoré sú často zrozumiteľné len rodičom. Dieťa v tomto období pomenúva svojich najbližších, napodobňuje zvuky zvierat či vecí. Typickým znakom je používanie jedného výrazu pri rôznych príležitostiach, ktorými dieťa napríklad vyjadruje, že sa mu niečo nepáči. Medzi 1,5 až 2. rokom dieťa aktívne používa 50 slov, pasívna slovná zásoba by mala obsahovať 200 až 300 slov. Polovicu slovnej zásoby tvoria podstatné mená. Dieťa ešte nedodržiava slovosled vety, pretože prvé slovo je preňho najdôležitejšia.
- 2 roky: V tomto období prichádzajú otázky čo je to, kde je to, kto je to. Súvisia s procesom sebauvedomenia. Dieťa začína používať odmietanie a opakuje nie, nechcem, nebudem. Tvorí gramaticky nesprávne vety, avšak ich významu už rozumie. V tomto období by malo poznať aj zdvorilostné frázy, ako je prosím či ďakujem. Na konci druhého roku vie dieťa v reči rozlíšiť minulý čas a blízku budúcnosť. Počet slov, ktoré dieťa ovláda, pribúda. Pasívnu slovnú zásobu tvorí asi 450 výrazov. Súčasťou viet sú aj predložky (v, na, do). Medzi druhým a tretím rokom prestáva oslovovať samo seba vlastným meno (Dominika si prosí) a začína používať slovo “ja”.
- 3 roky: Tretí rok zvyčajne znamená aj nástup do škôlky, ktorý značne rozšíri detský svet. Dieťa začína komunikovať dlhšími a zložitejšími vetami, používa súvetia. Čoraz viac sa v rozprávaní objavujú rôzne nové predložky, ako aj spojky (ktorý, lebo, kde). Krátko pred štvrtými narodeninami by malo byť dieťa schopné prerozprávať krátky príbeh alebo zopakovať, ako strávilo deň v škôlke, čo robilo doma s rodičmi a podobne. Trojročné dieťa ešte nemusí hovoriť čisto, ale podľa logopédov by sme trojročnému dieťaťu mali rozumieť až 75 % toho, čo hovorí. Ak po treťom roku netvorí dieťa jednoduché vety, nepoužíva žiadne predložky, má chybnú výslovnosť hlások (chybný spôsob tvorenia, napr. „francúzske r“ alebo šušlanie), má celkovo nezrozumiteľnú reč, je najvyšší čas navštíviť logopéda.
- 4 roky: Po 4. roku nastáva vo vývine detskej reči obdobie intelektualizácie. Pasívne slovná zásoba obsahuje 2500 až 3000 slov, dieťa aktívne používa asi 1500 až 2000 slov. V rozprávaní sa snaží dodržiavať gramatické zásady ako skloňovanie či časovanie. Začína opisovať nielen svoje zážitky, ale aj to, čo prežíva, nad čím rozmýšľa. V tomto období si tiež začína uvedomovať, že s rôznymi ľuďmi musí komunikovať inak (napríklad, že starším ľuďom sa vyká). Dokáže sa zapojiť do rozhovoru, rešpektovať pravidlá dialógu. Štvorročnému dieťaťu by už mali rozumieť aj cudzí.
- Do 4,5 roku veku už vaše dieťa vie krásne stavbu viet, rozumie aj tomu, čo mu rozprávate, aj deju príbehu alebo rozprávky, rovnako skúša rozprávať samo. A priraďuje ďalšie hlásky, ako sú C, S a Z.
- 5 rokov: Správne vyslovovať L a R by dieťa malo vedieť po dovŕšení piatich rokov. Krátko pred piatymi narodeninami zvládne vytvorenie jednoduchého rýmu.
- Do siedmich rokov potom dieťa dobre rozumie jednoduché aj zložité deje a príbehy. Jeho slovná zásoba je veľká a zvláda aj stavbu nielen viet, ale aj jednoduchých súvetí. A k hláskam sa pridávajú R a Š.
- Okolo 2 rokov začínajú deti rozprávať. V tomto období dieťa napodobňuje reč svojich rodičov a ľudí vo svojom okolí. Začína tvoriť prvé vety, ktoré sú veľmi jednoduché.
Kedy Je Čas Navštíviť Logopéda?
Všeobecne nie je úplne presne možné určiť obdobie, kedy je dobré navštíviť logopéda. Je to dosť individuálne, pretože každé dieťa je iné. Niektoré včas sedí aj chodí, iné si dáva načas. Rovnaké je to aj s rečou.
Podľa odborníkov len 50% detí perfektne “sedí” do vývivinových tabuliek. Niektoré sú napred, iné postupujú pomalšie. Na logopéda sa obráťte v prípade, že dieťa zaostáva za rovesníkmi vo viacerých bodoch.
Spomínanom veku troch až štyroch rokov by sme však mali v prípade zlej artikulácie, deformovanej reči alebo slabej slovnej zásoby, prípadne malej výslovnosti hlások vždy vyhľadať logopéda. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa rozpráva dobre, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Rečové pokroky, resp. správnu výslovnosť detí mladších než tri roky logopédi len sledujú, nenaprávajú. Nervový systém týchto detí sa totiž stále vyvíja, a je teda prirodzené, že nevyslovujú ešte všetko správne.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Signály, ktoré by mali rodičov znepokojiť:
- Dieťa zaostáva za rovesníkmi vo viacerých bodoch vývoja reči.
- Dieťa nezameškáva okrem rečového aj v pohybovom či kognitívnom vývoji, čo by mohlo indikovať problém.
- Dieťa odmieta komunikovať, pri vašej snahe o rozhovor sa hnevá, neudrží očný kontakt, alebo sa jeho slovná zásoba nerozširuje.
- Reč dieťaťa nie je dostatočne čistá a zrozumiteľná (s ohľadom na vek dieťaťa).
- V treťom roku by sa mali objaviť logické otázky, snaha o nadviazanie komunikácie, prerozprávanie jednoduchého príbehu.
- Ak sa v rodine v minulosti vyskytol problém so zajakavosťou, je dobré navštíviť logopéda tiež.
- Používa často nesprávnu gramatiku (napr.
- Vyslovuje niektorú hlásku už chybne napr. hlásku R nevynecháva resp.
- Používa často nesprávnu gramatiku (napr. napr.
Je lepšie prísť k logopédovi s dieťaťom skôr, napr. už po štvrtom roku života dieťaťa, než prísť v šiestom roku života dieťaťa. Šesťročné dieťa už má mať správnu výslovnosť všetkých hlások, aby mohlo v škole správne čítať a písať všetky písmená. Ak je príčinou nesprávnej výslovnosti jazyková uzdička alebo iná organická alebo funkčná porucha, ktorá si bude vyžadovať dlhý čas, kým dieťa bude schopné správne a čisto artikulovať, nestihne ísť do školy so správnou artikuláciou.
Čo Očakávať od Návštevy Logopéda?
Platí, že čím skôr s problémom za logopédom prídeme - hoci len po radu - tým lepšie a skôr sa so šliapaním na jazyk vaše dieťa vyrovná. Logopéd je de facto akýsi tréner rozprávania. Ten športový s deťmi trénuje pohyb a aktivitu tela, logopéd trénuje s vaším dieťatkom slová, správnu výslovnosť a um reči.
Pri stretnutí s logopédom prebehne najskôr prvotná konzultácia. Po nej nasleduje vyšetrenie dieťaťa a potom samotný tréning reči s logopédom. Môže sa stať, že logopéd dieťa vyhodnotí ako príliš malé na tréning. V takom prípade vám logopéd môže odporučiť nejaké cviky, ktoré môžete s dieťaťom precvičovať aj vy sami doma.
Na začiatku je teda vždy konzultácia s logopédom, potom vyšetrenie dieťaťa a až nakoniec nastáva tréning. Ak logopéd vyhodnotí dieťa ako príliš malé a nespôsobilé na učenie, teda tréning, odporučí vám nejaké cviky a riekanky a dohodne s vami návštevu napríklad za pol roka alebo za rok.
V iných prípadoch ukáže dieťaťu, ako na to, čo robiť s ústami, jazykom, kam oprieť jazyk atď. A vám rodičom odporučí logopedické hry, básničky a cvičenia, ktoré budete s dieťaťom pravidelne precvičovať doma. Stačí chvíľku, ale pravidelne.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Klinicko-logopedická terapia zvyčajne predstavuje pravidelné návštevy ambulancie, pričom frekvencia stretnutí a celková dĺžka i priebeh terapie je veľmi individuálny. Dĺžka tohto procesu závisí od viacerých faktorov ako sú napr. typ narušenej komunikačnej schopnosti, jej závažnosť. vek pacienta, dĺžka trvania problému, spolupráca s pacientom, motivácia, podpora blízkeho okolia a práca na stanovených cieľoch v domácom prostredí.
Čo si priniesť na prvé stretnutie:
- Platný preukaz poistenca
- Výmenný lístok od pediatra/všeobecného lekára, poprípade iný zdravotný záznam (lekárske správy zo súvisiacich vyšetrení napr.
Ako Môžu Rodičia Podporiť Vývin Reči Dieťaťa?
Reč sa rozvíja na základe toho, koľko sa dospelí dieťaťu venujú. Pomáhajú k tomu riekanky, básničky, pesničky a rozprávky. Niekedy môžu rodičia robiť všetko, venovať sa dieťatku na 100% a aj tak má dieťa problém so správnym rozprávaním.
Podporiť vývin rečí detí môžu rodičia tým, že s nimi budú veľa hovoriť, odporúča sa hovoriť pomaly a v jednoduchých krátkych vetách. Ak sa dieťa niečo pýtame, nechajme im čas na odpoveď, pokojne počkajme aj 10 sekúnd. Ďalšia užitočná činnosť je čítanie, je dobré, ak rodičia deťom čítajú už od útleho veku. Deti netreba nútiť rozprávať či opakovať slová po rodičoch, lepšie je im vytvoriť situáciu, ktorá ich bude motivovať ku komunikácii. No a napokon aj v tomto prípade platí, že matkou múdrosti je opakovanie. „Opakujte, opakujte, opakujte. Povedzte jedno slovo, jednu vetu veľakrát. Hrajte sa tie isté hry dookola, opakujte tie isté pesničky, rečňovanky.
Angažovať môžete aj ostatných dospelých, babičky, dedkov, strýkov a tety, aby s vaším potomkom veľa rozprávali a skúšali s ním hravou formou cviky alebo básničky.
Dôležité zásady pre podporu vývinu reči:
- Venujte dieťaťu dostatok času na rozprávanie a počúvajte ho pozorne.
- Používajte jednoduché a zrozumiteľné vety.
- Čítajte dieťaťu knihy a rozprávajte mu príbehy.
- Spievajte si s dieťaťom pesničky a hrajte sa riekanky.
- Vytvárajte pre dieťa podnetné prostredie, ktoré ho bude motivovať ku komunikácii.
- Neopravujte dieťa neustále, ale chváľte ho za každý pokrok.
- Ak sa dieťa zajakáva, buďte trpezliví a nechajte ho dokončiť vetu.
- Netrápte sa, ak vaše dieťa nerozpráva presne ako jeho rovesníci. Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom.
Najčastejšie Poruchy Reči u Detí
Rečové chyby - to nie len zlá výslovnosť písmena “r”, nezrozumiteľné hlásky či zajakavosť.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
- Dyslália (detská hatlavosť): Dieťa obtiažne alebo nesprávne vyslovuje niektoré hlásky, prípadne je jeho reč nezrozumieteľná. Najčastejšou poruchou artikulácie, ktorá sa vyskytuje u detí predškolského veku, sú sykavky (scz, ščž),deti ich hovoria medzi zubami - „ šušľajú“ alebo ich zamieňajú (namiesto scz hovoria ščž alebo opačne) alebo ich vynechávajú. Ďalšou veľmi častou nesprávne artikulovanou je hláska L a R, ktorú deti artikulujú zadnou časťou jazýčka, alebo hrdielkom (tzv. ráčkovanie) alebo uvedené hlásky nahrádzajú inými hláskami (napr. R nahrádzajú hláskou L alebo J, hlásku L nahrádzajú hláskou J). Stávajú sa aj prípady, že dieťa nie je schopné artikulovať znelé spoluhlásky (dieťa hovorí B ako P, Z ako S, Ž ako Š, D ako T, V ako F, G ako K). Alebo dieťa nahrádza hlásku K hláskou T alebo opačne.
- Agramatizmus: Používanie agramatických slov, zlé skloňovanie a časovanie a nesprávne tvarovanie. Dieťa nesprávne časuje, hovorí jednoducho a bez skloňovania, často len krátke a útržkovité vety (ty hrať, ja padol.)
- Nedostatky v používaní reči: Deti si často zamieňajú slová, majú slabú pasívnu slovnú zásobu alebo nedokáže porozumieť kontextu reči.
- Zajakavosť: Okrem nesprávnej výslovnosti je ďalším rozšíreným problémom zajakavosť. Postihuje zhruba päť percent detskej populácie a u jedného percenta pretrvá do dospelosti.
Faktory Ovplyvňujúce Vývoj Reči
Nesprávny vývoj reči ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, ktorým nie vždy môže rodič zabrániť.
- Genetika: Niektoré deti si vyžadujú logopedickú starostlivosť takpovediac automaticky - teda ak sa v rodine v minulosti vyskytol problém so zajakavosťou, je dobré navštíviť logopéda tiež.
- Vrodené poruchy: Niektoré deti si vyžadujú logopedickú starostlivosť takpovediac automaticky - teda ak vývinovo zaostávajú alebo majú nejaké vrodené poruchy (zraku, sluchu, neurologické, autizmus), prípadne ak sú predčasne narodené, mali popôrodné adaptačné problémy a podobne.
- Oromotorické schopnosti: Podmienkou pre správnu artikuláciu je zdravý dozretý centrálny nervový systém dieťaťa, v rámci ktorého je nielen dostatočná schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od rodičov, iných dospelých, od kamarátov), ale aj zdravé tzv. oromotorické schopnosti, t.j. schopnosť jazyka a ostatných orgánov, podieľajúcich sa na výslovnosti (pery, zuby, ďasná, podnebie,) pohybovať sa tak, aby boli vôbec schopné hlásky správne vytvoriť, vysloviť. Veľmi často je obmedzená pohyblivosť jazyka u dieťaťa z dôvodu krátkej tzv. jazykovej uzdičky(spája jazyk a spodnú časť ústnej dutiny). Niekedy je hrubá, inokedy je príliš blízko za špičkou jazýčka (menej ako 1 cm). Pri takejto krátkej uzdičke dieťa nie je schopné vyplaziť jazýček nielen von z pusy, ale ani ho zdvihnúť hore k vrchným zúbkom. Ak je uzdička cca. 1 cm od špičky jazýčka, dieťa je schopné jazýček vyplaziť a vtedy vidíme na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra, svaly jazýčka sú skrátené, zhrubnuté. V dôsledku jazykovej uzdičky dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž).
- Nesprávny rečový vzor: Dávajú deťom nesprávny rečový vzor, hovoria k nemu „maznavou" rečou. Dieťa potrebuje vidieť a počuť správne artikulované hlásky, aby ich mohlo napodobniť vtedy, keď jeho centrálny nervový systém bude pripravený uložiť zvuk hlásky a naprogramovať pohyb artikulačných orgánov, aby uvedenú hlásku vyslovili. Nútia napr. 3.ročné dieťa, ktoré ešte nemá dostatočne pohyblivú špičku jazýčka a namiesto R hovorí L alebo J, aby povedalo slovo RYBA. Dieťa počuje u dospelého v slove RYBA hlásku R, chce ju napodobniť, skúša to a tak sa mu podarí povedať hlásku R vzadu a začne „ráčkovať“.
tags: #kedy #zobrat #dieta #k #logopedovi