Úsmev malého bábätka je pre rodičov jedným z najkrajších momentov. Ale kedy sa bábätká naozaj začínajú usmievať a kedy si začínajú uvedomovať samých seba? Táto cesta od reflexívnych pohybov k vedomému prejavu a sebauvedomeniu je fascinujúca a plná malých, ale významných krokov.
Úsmev ako prvý prejav
Dieťatko sa pravdepodobne usmievalo dávno predtým, než sa narodilo. „Deti sa vedia smiať už v maternici,“ hovorí pediater Mark Gettleman. Tieto prvé úsmevy však nie sú zámerné ani nie sú odpoveďou na niečo. Sú to reflexné úsmevy, podobné trhavým pohybom paží a nôh, ktoré môžete poznať ako úľakový reflex.
Reflexné úsmevy u bábätiek vymiznú približne do konca 2. mesiaca života a prvé skutočné úsmevy sa objavia medzi 6. až 12. týždňom. Rozdiel medzi reflexným a skutočným úsmevom zaznamenáte v čase, keď sa objaví a samotnej dĺžke trvania úsmevu. Vo všeobecnosti reflexné úsmevy sú kratšie a objavujú sa nepravidelne, napríklad keď dieťa zaspáva alebo spí ľahkým spánkom, prípadne keď je unavené. Na rozdiel od toho, cielené úsmevy sú odpoveďou na niečo, napríklad na to, že dieťa uvidí maminu tvár, počuje hlas súrodenca a sú konzistentné - teda objavia sa takmer vždy pri tom istom podnete.
Ak stále čakáte, až uvidíte skutočný úsmev vášho dieťaťa, skúste ho povzbudiť. Hovorte na neho/ju, dajte si záležať na očnom kontakte s dieťatkom a usmievajte sa naň. Niekedy aj preháňajte - robte smiešne výrazy tváre, vydávajte rôzne zvuky, hrajte sa s plienočkou prehodenou cez tvár na skrývačku. Dajte si však pozor, aby ste dieťa neprestimulovali.
Keď sa raz vaše dieťa začne cielene usmievať, bude to robiť znovu a znovu. Prečo by aj nie? Keď vás jeho úsmev poteší, vaše oči sa rozjasnia, pravdepodobne radostne zaochkáte a tiež sa na dieťa usmejete. Najskôr je úsmev vášho bábätka odpoveďou na rôzne zvuky a zrakové podnety. Neskôr, keď sa zdokonalí jeho zrak, úplne postačí pohľad na tváre „svojich“ ľudí a už sa smeje. Prijímateľom úsmevov dieťaťa bude najmä vy, mama a otec, jeho najbližší, s ktorými trávi najviac času. Po čase dieťa ku úsmevom začne pridávať aj radostné zvuky. V 5. mesiaci vás bábätko môže prekvapiť radostným, plným smiechom a výkrikmi nadšenia.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Deti sa začínajú cielene usmievať v rôznom veku. To, že sa vaše dvojmesačné bábätko neusmieva, neznamená, že je nešťastné alebo že je niečo v neporiadku, niektoré deti len potrebujú trocha viacej času a viacej podnetov. Ak sa však dieťatko neusmieva ani na konci tretieho mesiaca, upozornite na to pediatra pri pravidelnej prehliadke v poradni.
Prvé prejavy sebauvedomenia
Bábätko si tiež uvedomuje svoje pocity a vie, že má priamy vplyv na ľudí okolo seba. Bude sa usmievať, aby vyjadrilo radosť, vzrušenie, spokojnosť, či šťastie. Je to jeho spôsob, ako vyjadriť: „Halo mama, ty si taká skvelá!“
V 18. mesiaci dieťa už prejavuje majetnícke správanie. Na všetko hovorí moje, najmä keď sa o to má podeliť so súrodencom alebo s kamarátom z ihriska. Na druhej strane sa rado pochváli obľúbenými hračkami a ukazuje ich druhým. Začína si uvedomovať samo seba. Niektoré batoľatá sa v tomto veku už začínajú intenzívnejšie zaoberať vlastným telom, vedia ukazovať jeho jednotlivé časti, hoci ich ešte nedokážu pomenovať. Snažia sa vyzliekať a obliekať.
Psychomotorický vývoj a jeho vplyv na sebauvedomenie
Najintenzívnejší je vývoj dieťaťa v prvom roku života, potom sa spomaľuje až do puberty, keď dochádza k ďalšiemu výraznému skoku vo vývoji. Mamičky sa obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom. Treba si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že sa v 5 mesiacoch ešte nedokáže pretočiť na bruško, nemusí znamenať, že ho to treba nasilu učiť. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka kontaktujte svojho pediatra.
0. až 3. mesiac: Objavovanie vlastného tela
Novorodeniatko zvyčajne drží ručičky vo voľnej pästi. Postupne svoju ručičku začne uvoľňovať, aby sa pripravilo na cielené uchopovanie vecí vo svojom okolí. V tomto období má dieťatko tzv. tonický úchopový reflex, čo znamená, že keď vložíme náš prst do ručičky dieťatka, zovrie ho v päsť. Tento reflex by mal trvať do konca tretieho mesiaca. Na konci tretieho mesiaca by už bábätko malo objaviť svoje ruky. Začať si ich dávať pred tvár a do úst. Pomaly by sa mal začať objavovať fantómový úchop, čo znamená, že dieťatko pri kŕmení začína chytať fľašu.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami. Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky.
V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok.
3. až 6. mesiac: Koordinácia a interakcia
V treťom mesiaci by už dieťatko malo poznať svoje ruky. To znamená, že si ručičky oblizuje a strká do úst. V 4. mesiaci by sa u dieťatka malo začať rozvíjať uchopovanie zo strany. Podporiť to môžeme tak, že mu budeme zo strany podávať malé ľahké hračky. Hračky bábätku nevkladajte priamo do rúk, len mu ich podávajte. Dieťatko hračky začne dávať do úst, opäť je to prirodzené, preto mu to nezakazujte. V 4. mesiacoch sa ešte nedá povedať, či bude dieťatko pravák alebo ľavák. Bočný úchop by malo zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Keď zvládne úchop zo strany jednou rukou najneskôr do 14 dní by to malo zvládnuť aj druhou rukou.
V tomto období by už dieťatko malo byť schopné zvládnuť úchop pred strednou líniou tela. Postupne by malo vedieť si hračku preložiť z ruky do ruky. Podporiť to môžete tak, že mu budete podávať hračku zo strán a postupne prechádzať do strednej línie tela dieťatka. Na konci tohto obdobia by dieťatko malo začať uchopovať hračky aj na brušku. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť dieťaťa môžete tak, že mu položíte hračku vedľa ruky. Opäť hračky strká najprv do úst. Platí to, čo aj v predchádzajúcom období, dieťatko to musí zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Zatiaľ nie je pravákom ani ľavákom.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie). Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch lavičky hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie. Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Nemusí byť dokonalá a nezriedka sa objaví škúlenie. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Zvládne tzv. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
6. až 12. mesiac: Pohyb a komunikácia
Dieťatko by už malo vedieť hračku zobrať do ruky z každej strany a zároveň ju vedieť prekladať. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť mu môžete tak, že bude hračku podávať z každej strany a pomocou hračky ho motivovať otáčať sa na bok. Vhodné sú ľahké hračky, s ktorými sa dieťatku ľahko manipuluje. Hračku by si už nemalo len vkladať do úst, ale aj obzerať. Malo by vedieť zobrať si hračku, ktorá je vedľa neho, keď leží na chrbátiku. Zároveň je na chrbátiku schopné si hračku prekladať z ruky do ruky. Dieťatko sa najviac zaujíma o svoje nohy, dáva si dole ponožky a vkladá si nohy do úst. Na brušku sa otáča do oboch strán a berie si hračky z podložky.
V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie. Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec. Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby. Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchnúť do iného predmetu. Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám. Reaguje napr. na riekanky („ťapi, ťapi…“ a zatlieska rukami) a hry, rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie. Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom.
Vývoj bábätka napreduje, a zdokonaľuje sa jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala). Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča. Ešte stále nejde o aktívne slová.
V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia. Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie. Pri napodobovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč. Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie. V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie. Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci.
12. až 18. mesiac: Samostatnosť a emócie
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú. Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne. Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba. Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy. Stále je jeho správanie egocentrické a zamerané na jeho potreby.
Dieťa sa vo veku 13. mesiacoch stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením. Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace.
Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa sa dokáže samostatne pohybovať, jeho pohyby sa spresňujú, dokáže podľa želania ovládať každý pohyb. To značí, že dokáže naplniť a vyprázdniť krabice a nádoby s vecami. V 14. mesiacoch dieťa dokáže pochopiť omnoho viac slov, ako vie povedať, avšak denne sa nové slová učí. Nezriedka opakuje dookola jedno slovo, aby si ho osvojilo, žiada od vás, aby ste mu opa…
Prvého pol roka po prvých narodeninách je pre dieťa časom rýchleho a pozoruhodného emocionálneho vývinu. Problém je však v tom, že tieto nové emócie 16 - 19-mesačné batoľatá zažívajú a vyjadrujú, ale nie sú schopné ich ovládať! Napr. len malá snaha zabrániť dieťaťu, aby sa dotklo niečoho, môže byť sprevádzaná obrovským výbuchom plaču a hnevu, ktorý môže trvať aj niekoľko minút. Rovnako v tomto období začína ukazovať určitú mieru empatie. Keď je niekto v jeho okolí smutní alebo nešťastný aj dieťa vyjadruje úzkosť, alebo začne plakať, prípadne im poskytne nejakú formu útechy - donesie svoju hračku. Avšak aj napriek tomu stále platí, že samé seba pokladá za stred vesmíru a za najdôležitejšiu osobu pre svoje okolie. Dokáže sa veľmi hnevať, najmä ak nedostane to, čo chce. Nedokáže rešpektovať dohody. Jeho vnímanie času je veľmi subjektívne. Kauzálne vzťahy chápe veľmi priamočiaro - príčina a následok musia ísť bezprostredne za sebou, aby si ich spojilo. Preto je potrebné, aby pochvala aj pokarhanie nasledovali okamžite po určitom správaní.
Vaše batoľa v tomto období už pravdepodobne prekonalo separačnú úzkosť a začína nadväzovať priateľské vzťahy a obľubovať sociálne interakcie - je schopne mávať, usmievať sa, hrať jednoduché hry a postupovať podľa jednoduchých inštrukcií. Dieťatko v tomto období už dokáže pomenovať jednotlivé časti svojho tela, rovnako ako predmety vo svojich knihách. Vie a často napodobňuje zvuky zvierat. Rovnako si dokáže a samostatne si vyzlieka časti oblečenia - niekedy na požiadanie, niekedy samé od seba. Rovnako je skvelé v tom, že si uvedomuje, že obrázok, hračka a živé zviera sú všetko napr. mačka. V tomto období dieťatko oceňuje, že sú mu zverované určité úlohy a môže pomáhať mamine pri domácich prácach - varení, upratovaní apod. Tieto drobné úlohy podporujú odvahu dieťaťa skúšať nové veci a prinášajú mu pocit uspokojenia pri dosiahnutí činnosti. Jeho záujem je premenlivý - pri niektorých aktivitách vydrží veľmi dlho, pri niektorých pár sekúnd. Vždy je potrebné ho pochváliť, za vykonanú prácu. Na to, aby sme predišli nežiaducej zvedavosti dieťaťa - fascinujú ho zásuvky, skrinky a všetko, čo sa dá vytiahnuť - je dobré mať v kuchyni jednu zásuvku s „hračkami“ pre dieťa. Tam by mali byť bežné veci - varešky, nerozbitný hrnček, utierka a pod. a dieťa by malo mať k nemu voľný prístup. Z času na čas mu môžeme niečo pridať, alebo zobrať a tak mu zásobu obmeniť.
#