Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť môže byť realizovaná v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. Často sa objavujú otázky ohľadom dĺžky trvania tejto povinnosti, či je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice a v akých prípadoch vzniká nárok na náhradné výživné. Cieľom tohto článku je poskytnúť odpovede na tieto a ďalšie praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.
Právny Rámec Vyživovacej Povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle týchto ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, pretože dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Dĺžka Trvania Vyživovacej Povinnosti
Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Dôležité je zdôrazniť pojmy „úplne a trvale“. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Rodičia majú viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.
Obnoviteľný Charakter Vyživovacej Povinnosti
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Ukončenie Prípravy na Budúce Povolanie
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Plnoletosť a Vyživovacia Povinnosť
Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
Zvýšenie Výživného Počas Štúdia na Vysokej Škole
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď.
Čo sa Nepovažuje za Výživné
Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežného darovania.
Štipendium a Výživné
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Schopnosť Dieťaťa Osamostatniť sa
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Spôsob Platenia Výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Minimálna Výška Výživného
Zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Náhradné Výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods.
V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Návrh na Zrušenie Vyživovacej Povinnosti
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.
Dobré Mravy a Vyživovacia Povinnosť
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Kedy je Nevyhnutné Podať Návrh na Súd?
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Ako Zistiť, Či Dieťa Je Schopné sa Samé Živiť?
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Dohoda o Zrušení Výživného
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Miesto Podania Návrhu na Súd
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Náležitosti Návrhu na Súd
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
- Prílohy: a) rodný list mal.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Dokedy Platiť Výživné?
Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Preplatok na Výživnom
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Zastúpenie Advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci praxe advokáti sa dlhodobo špecializujú na rodinné právo a ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vedia pomôcť predovšetkým ako radcovia pri určení priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Plnoletosť a Opätovný Návrh na Súd
V súvislosti s dosiahnutím plnoletosti platí, že plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti. Dôvodom je, že rozhodnutie súdu z času keď ste ešte neboli plnoletá je stále právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej. Zmena nastáva najmä v tom, že ak by ste podali návrh na zvýšenie výživného tak Vás napr. Vaša matka už nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie.
Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Tento fakt je vyjadrený jednak v Zákone o rodine § 62 ods.1, podľa ktorého "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." a vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov. Rozsudok NS SSR sp. zn. "Veková hranica 18 rokov je podľa Zákona o rodine § 86 ods. 3; (v súčasnosti § 65 ods.
Po dovŕšení 18 rokov ste plnoletá, ale ak naďalej študujete a nie ste schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Súd určil, že výživné má byť platené do rúk matky, keďže ste boli zverená do jej starostlivosti ako maloletá. Po dovŕšení plnoletosti však už nie ste v starostlivosti matky, ste už za seba sama zodpovedná, môžete sa sama zastupovať, a teda výživné by mal povinný rodič hradiť do Vašich rúk.
Otec má taktiež právo žiadať od Vás potvrdenie o návšteve školy, aby si overil, že ste stále nezaopatrené dieťa. Nie je povinný zisťovať tieto informácie cez Edupage alebo kontaktovaním školy, keďže potvrdenie o návšteve školy je štandardný doklad, ktorý sa v týchto prípadoch predkladá. Odporúčam mu potvrdenie poskytnúť, aby ste predišli zbytočným sporom alebo prípadnému návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak účet nemáte a nechcete si ho zriadiť, môžete sa s otcom dohodnúť aj na inom spôsobe vyplácania (napr. v zmysle Zákona o rodine platí, že vyživovacia povinnosť sa nekončí automaticky dosiahnutím 18 roku veku dieťaťa, ani vtedy, ak začne študovať externe a nie dennoou formou. Kým je vaše dieťa závislé na vašej podpore a nie je objektívne schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť pretrváva.
Vyživovacia Povinnosť a Denné Štúdium
Ak syn študuje dennou formou a popritom brigáduje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej, a to až do času, kým syn nenadobudne schopnosť sám sa živiť. V predmetnom prípade to znamená, až do času skončenia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (nadobudnutie titulu Mgr. / Ing. /MUDr. a pod.) samozrejme za predpokladu, že skôr nedôjde k ukončeniu štúdia zo strany vášho syna. Uvedené vyplýva z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá ustálila, že v prípade, ak plnoleté dieťa študuje na vysokej škole dennou formou štúdia, vyživovacia povinnosť zaniká až skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa.
Podľa § 62 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti zákonnou povinnosťou a trvá do času "kým deti nie sú schopné samé sa živiť.". Teda to, že syn nadobudol plnoletosť nemá v tomto prípade význam. Kedy nastane takýto stav, závisí vždy od jednotlivého prípadu samostatne. Rozhodujúce faktory na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Dieťa je teda schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
Platobné Miesto Výživného
Výživné je nárokom dieťaťa a nie rodiča. Ak bolo výživné určené súdom a v rozhodnutí bolo určené, že máte výživné platiť k rukám matky, je to len určenie platobného miesta. Ak by ste platili priamo dieťaťu, svoju povinnosť si tak či tak splníte. Ak si nechce založiť účet, môžete mu výživné zasielať napr. šekom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď si dokáže vlastnou prácou a úsilím zabezpečiť svoje potreby a uhrádzať náklady na život. Ak to dokážete z príjmu z brigády, potom ste už nadobudli schopnosť sama sa živiť a otec Vám nie je povinný platiť.
Rozhodovanie o Vyživovacej Povinnosti Súdom
Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.
Existujú prípady, kedy súd stanovil zaplatenie výživného na niekoľko mesiacov vopred. Minimálne výživné je stanovená zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Nezanikne teda ani dovŕšením 26 rokov, ako sa občas nesprávne interpretuje. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Môže sa však stať, že súčasťou dedičského konania sú nedoplatky na výživnom vypočítané ku dňu smrti. Obnovenie vyživovacej povinnosti nastáva vtedy, keď dieťa nemá schopnosť samo sa živiť.
Vyživovacia Povinnosť na Vysokoškoláka
Ak je vaše dieťa už plnoleté, ale ešte študuje na vysokej škole. Aká je vyživovacia povinnosť rodičov na vysokoškoláka? Výživné je obsiahnuté v tretej hlave zákona o rodine. V súčasnej legislatíve je vymedzené plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Je to ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až pokým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon nepozná zánik práva na výživu na konkrétny rok života dieťaťa. Závisí to od viacerých faktorov, ako vek dieťaťa, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery. Väčšinou výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Čiže, ak by dieťa chcelo ísť študovať ďalšiu vysokú školu, ale už má ukončenú jednu vysokú školu, vyživovacia povinnosť už netrvá. Samozrejme, čo sa týka schopnosti zamestnať sa, treba podotknúť, že ak dieťa ukončilo prípravu na povolanie a má aj pracovné príležitosti, ale dieťa nemá záujem pracovať, v tomto prípade povinnosť platiť výživné nepokračuje. Dokonca, ak žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, dieťa je povinné prispievať na domácnosť podľa jeho možností. Výživné na vysokoškoláka nezaniká ani vtedy, ak dieťa popri dennom štúdiu na vysokej škole brigáduje. Výnimka by bola jedine vtedy, ak by dieťa pracovalo a popri tom študovalo externe, nakoľko sa dokáže samo živiť. Vo vzťahu k rodičom môžeme hovoriť aj o princípe solidarity, kedy deti sú oprávnené mať rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Napríklad, ak by boli majetkové pomery dieťaťa lepšie ako rodičov, nemá to vplyv na ich vyživovaciu povinnosť. Do úvahy pri stanovení výšky výživného sa berú majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom, a príde k zániku dôvodov, prečo bola určená, je pre ochranu rodiča vhodné, aby podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Pokiaľ podáte takýto návrh, výživné stále musíte platiť, až kým rozhodnutie o zrušení nadobudne právoplatnosť. Ak máte plnoleté dieťa, alebo ním ste, študujúce na vysokej škole, dieťa nebýva s rodičmi, má partnera, rodičia majú stále povinnosť platiť výživné, až kým by dieťa neuzatvorilo zväzok manželský (vyživovacia povinnosť prejde na manžela/lku, resp.