Základným kameňom rodinného práva na Slovensku je zákon č. 36/2005 Z. z., známy ako Zákon o rodine. Práve v ňom nájdeme právnu úpravu vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom. Tento článok sa zameriava na to, kedy môže dieťa požiadať o výživné na Slovensku, s ohľadom na rôzne životné situácie a zmeny v právnej úprave.
Čo je Výživné?
Pojem výživné alebo alimenty nie je v Zákone o rodine priamo definovaný. Avšak, môžeme ho odvodiť z rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo inom rodinnom vzťahu, najčastejšie úhrada potrieb detí ich rodičmi. Každý rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia Povinnosť Rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného všeobecného určenia opäť vyplýva, že bude záležať na konkrétnych pomeroch dieťaťa, hoci už aj plnoletého. Rodičovskú dohodu možno neskôr tiež zmeniť, ak sa zmenia pomery, napr. uplynul značný čas od poslednej úpravy (od dohody alebo od súdneho rozhodnutia). S vekom rastú nálady. iné zmeny majetkovej či sociálnej situácie rodiča - napr. rodič začal žiť s novým partnerom, ktorý prispieva a domácnosť, rodič nadobudol významný dar, nový druh príjmu (napr.
Minimálna Výška Výživného
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima. Výška životného minima je stanovená zákonom o životnom minime. Na rok 2024 (od 01.07.2024 do 30.06.2025) je výška životného minima jednej plnoletej osoby stanovená na 273,99 EUR mesačne. Na rok 2024 je výška tzv. minimálneho výživného 30% zo životného minima.
Faktory Ovplyvňujúce Výšku Výživného
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia majú teda zákonnú vyživovaciu povinnosť, avšak pri vyčíslení výšky výživného a určení povinného rodiča (ktorý bude podľa súdneho rozhodnutia výživné k rukám druhého rodiča hradiť) súd prihliada na rôzne faktory, a to najmä na to, kto sa o dieťa v prevažnej miere stará. Osobná starostlivosť o dieťa je tiež akoby istou hodnotou, ktorou rodič prispieva na výživu dieťaťa, preto ju súd zohľadňuje. Pri striedavej starostlivosti výživné môže alebo aj nemusí byť určené. Rodičia si výšku výživného buď určia sami, alebo ju určí súd. Pri spoločnej starostlivosti oboch rodičov (nová forma starostlivosti, účinná od roku 2023) súd nevykonáva dokazovanie ohľadne výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade vyššej životnej úrovne jedného z rodičov bude tento povinný „doplatiť“ k rukám druhého rodiča istú sumu výživného na dieťa, aby malo toto zabezpečenú porovnateľnú životnú úroveň u každého z rodičov.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Na Čo Slúži Výživné?
Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.
Dohoda Rodičov a Súdne Rozhodnutie
V prípade dohody rodičov o výživnom odporúčame nechať súdom schváliť dohodu rodičov, pretože len tak bude vykonateľná a bude možné exekučne vymáhať plnenie tejto povinnosti, ak povinný rodič nebude výživné k rukám oprávneného rodiča uhrádzať. Navyše, ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. požiadať o náhradné výživné.
Ako Určiť Výšku Výživného?
Skutočnosť, že nejde presne vyčísliť všeobecné tabuľky na určovanie výšky výživného zhrnul Najvyšší súd Slovenskej republiky: „Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Predsa však možno nájsť aspoň orientačné čísla. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd prihliada ďalej na osobitné okolnosti prípadu, napr. ak má dieťa osobitné potreby (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie).
Výdavky musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Prípustné sú i osobitné výdavky, ak má dieťa osobitné potreby (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie). Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Áno, ak sa tak rozhodne sám rodič. Súd môže tiež určiť povinnosť tvorby úspor, ale iba ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Odporúčacie Tabuľky na Výpočet Výživného
V tomto článku nájdete tabuľku, ktorú môžete použiť ako pomôcku pri výpočte výživného na základe veku dieťaťa, počtu detí a príjmu povinného rodiča.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Príklad č. 1: Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov. Pre 4-ročné dieťa sa použije prvý riadok (predškolský vek), kde odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu. Pre 10-ročné dieťa sa použije tretí riadok (druhý stupeň základnej školy), kde odporúčaná výška výživného je 13 %. Pre 17-ročné dieťa sa použije štvrtý riadok (stredná škola), kde odporúčaná výška výživného je 15 %.
Príklad č. 2: Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur. Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.
Príklad č. 3: Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“. Pre 20-ročné dieťa (vysoká škola) je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu. Pre 14-ročné dieťa (druhý stupeň ZŠ) je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu.
Súdy na Slovensku však tieto odporúčacie tabuľky rešpektujú, preto ich je možné použiť napr. pri príprave na súdne konanie. Dôležité však je, že pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča. Úlohu zohrávajú napr. aj miera starostlivosti/stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča (aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami) resp. aj iné faktory, pričom platí to aj opačne.
Práva a Povinnosti
Platí, že právo na výživné sa nepremlčuje, ale práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine sa premlčujú. Áno, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného - na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, napr. V prípade maloletého dieťaťa súd môže zvýšiť výživné i bez návrhu rodiča. V rámci zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti netreba zabúdať na to, že nejde iba o výživné na maloleté deti, ale aj plnoleté deti a ďalšie osoby. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Výživné pre Plnoleté Deti
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežného daru.
Kedy Zaniká Vyživovacia Povinnosť?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. To znamená, že nie je stanovený presný vek, kedy povinnosť automaticky zaniká - rozhodujúca je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, nie jeho vek. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Štúdium a Vyživovacia Povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Osobitné Formy Vzdelávania
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Zvýšenie Výživného Počas Štúdia na Vysokej Škole
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Schopnosť Samostatne sa Živiť
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Ako Postupovať Pri Žiadosti o Výživné?
- Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta.
- Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka). Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
- Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde. Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Náhradné Výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Vymáhanie Výživného zo Zahraničia
So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk). Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len “Centrum”) plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia.