Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný míľnikov, ktoré rodičia s nadšením sledujú. Od prvého úsmevu až po prvé kroky, každá nová zručnosť je dôvodom na radosť. Jednou z dôležitých zručností, ktorú sa dieťa učí, je aj samostatné jedenie lyžičkou. Kedy je ten správny čas a ako dieťaťu pomôcť? Tento článok vás prevedie psychomotorickým vývojom dieťaťa a poskytne praktické rady, ako podporiť jeho samostatnosť pri jedení.
Vývoj dieťaťa po mesiacoch: Cesta k samostatnosti
Najintenzívnejší vývoj prebieha v prvom roku života, kedy sa dieťa učí nové veci takmer každý deň. Potom sa vývoj spomaľuje až do puberty, kedy dochádza k ďalšiemu výraznému skoku. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 1. mesiaci
Už v prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun. Hoci bábätko väčšinu času leží, začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou.
Čo dokáže 2-mesačné bábätko?
U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 3. mesiaci
V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Čo dokáže 4-mesačné bábätko?
Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore. Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 5. mesiaci
Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť.
Čo dokáže 6-mesačné bábätko?
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 7. mesiaci
V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie. Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec.
Čo dokáže 8-mesačné bábätko?
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 9. mesiaci
V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov.
Čo dokáže 10-mesačné bábätko?
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 11. mesiaci
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie.
Čo dokáže 12-mesačné dieťa?
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 13. mesiaci
Dieťa sa vo veku 13. mesiacoch stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Kedy dať dieťaťu lyžicu do ruky?
Ponúknite dieťaťu lyžicu, keď prejaví o ňu záujem a nechajte ho, nech si skúša. Ako to bude ďalej prebiehať, to už závisí od povahy dieťaťa a okolností. Niektoré deti dostanú lyžicu, vidličku aj nožík hneď ako prejavia záujem (lyžicu pred 1 rokom, vidličku asi 15 mesiacov), ale nenaučia sa pekne samostatne jesť nejako rýchlo, lebo ich to po čase vždy prestane baviť, už to nie je nové. Navyše nemajú nejaký extra vzťah k jedlu, veľa averzií, motivácia malá, a rodičia sa hlavne snažia zaviesť mu pestrú stravu, aby malo z jedla všetko potrebné a samostatné jedenie nevyžadujú za každú cenu.
Ako podporiť správny úchop lyžice?
Úchop pera ale nie je izolovaná aktivita. Súvisí aj s hrubou motorikou, celkovým nastavením tela. Pri prvých pokusoch s kreslením pohyb vychádza z ramena. Neskôr z lakťa. Zápästie by nemalo byť pri kreslení vykrivené. Pohyb má vychádzať z prstov, ktorými dieťa pri držaní ceruzky má vedieť voľne hýbať. Lakeť by mal byť položený na stole.
Posilňovanie ramena
Vo veku 1 - 3 roky si dieťa potrebuje precvičiť rameno. Na kreslenie je dobré mu ponúkať veľké plochy. Papier môžete nalepiť na stenu, či dať na zem. Prípadne ponúknuť veľkú stenu a kreslenie kriedou. Umožniť mu aktivity, pri ktorých robí veľké pohyby rukou. Z aktivít praktického života mu môžeme ponúknuť umývanie okna handričkou, či umývanie stola hubkou.
Posilňovanie zápästia
Úchop dieťaťa a celkové postavenie ruky si môžeme všímať aj pri rôznych sebaobslužných činnostiach v kuchyni. Ako si dieťa naberá polievku naberačkou? Ako drží lyžicu? Kuchynské aktivity bývajú medzi deťmi veľmi obľúbené a sú jedným zo spôsobov, ako si dieťa hravou formou pripraví ruku na neskoršie písanie. Zápästie dieťa zapája a uvoľňuje napríklad aj pri prelievaní tekutín.
Posilňovanie prstov
Prsty dieťaťa majú byť uvoľnené a má nimi vedieť pohybovať nezávisle. Každým prstom samostatne. Jednoduchý cvik, ktorý môžeme s dieťaťom robiť, je “kamarát palec”. Palec sa chce kamarátiť s každým prstom. Aktivity, ktoré môžeme dieťaťu ponúknuť na precvičenie si prstov: Navliekanie korálikov, práca s pinzetou, pipetou, vkladanie malých predmetov do fľaše, mozaika s hríbikmi, navliekanie spiniek na papier, oddeliť spojené kocky lega, či trhanie papiera. Z aktivít praktického života si dieťa prsty precvičuje pri šúpaní mandarínok, oddeľovaní hrozien od stopiek, oddeľovaní ríbezlí, pripínaní štipcov, strúhaní ceruzky.
Triky na správne držanie ceruzky (a teda aj lyžice)
Dieťatu do veku 5 rokov určite netreba cielene napravovať úchop. Stačí ho sledovať a ponúkať vhodné, vyššie spomenuté preventívne aktivity. Neskôr, v predškolskom veku, sú rôzne triky, ktorými môžeme dieťaťu pomôcť so správnym úchopom.
- Krátke ceruzky/lyžice: Čím menšia ceruzka/lyžica, tým lepší úchop. Úplne najprirodzenejšia metóda, ako dieťa motivovať k správnemu písaniu, je ponúknuť mu krátke voskovky, či ceruzky. Tým, že sú krátke, dieťa si ich musí chytiť medzi prsty. Neskôr môžeme ponúknuť trojhranné ceruzky/lyžice.
- Gumička okolo zápästia a prstov: Navlečme dieťaťu na ruku gumičku a zatočme ju okolo ceruzky, ktorú dieťa drží v prstoch.
- Držanie niečoho v dlani: Pomôcka, ako dieťaťu pomôcť nezapájať pri písaní malíček a prstenník. Môžete použiť detskú obľúbenú figúrku, alebo miniatúru zvieratka. Použiť sa dá aj vreckovka, alebo pom-pom, dieťa bude ale radšej držať niečo, čo má rado. Dieťa spomínanú vec drží v dlani pomocou malíčka a prstenníka.
- Plastelína na ceruzke: Navrhnime dieťaťu, aby okolo ceruzky obmotalo plastelínu. Následne dieťa drží ceruzku rovno nad obmotanou plastelínou. Tento trik môžeme použiť, ak dieťa drží ceruzku veľmi blízko hrotu, prípadne ďaleko od hrotu ceruzky.
- Trik s ponožkou: Spýtame sa dieťaťa: A skúsila si už, ako sa píše, keď máš na ruke ponožku? Môžeme najprv strčiť ruku do celej ponožky. “Aha, to nejde, potrebujeme prsty”, Tak skúsme si do ponožky vystrihnúť diery (dieťaťu je jasné, že ide o starú ponožku, ku ktorej napr, nemáme pár, nerobíme to s hocijakými ponožkami, ktoré stále nosíme)”. Následne vystrihneme otvory pre písacie prsty a skúšame písať s ponožkou. Prsty, ktoré nepotrebujeme, ostávajú prirodzene schované v ponožke.
Praktické tipy pre kŕmenie
- Pripravte sa na neporiadok: Stať sa majstrom v zvládaní neporiadku, našťastie, nevyžaduje vysokú školu. Stačí mať poruke pár čistých utierok ku každému jedlu, s ktorými skrotíte všetky neposlušné kúsky jedla. A malému maškrtníkovi nachystať na stôl plastové prestieranie, ktoré sa ľahko čistí, a na krk zavesiť podbradník.
- Urobte z prípravy jedla súčasť stolovania: Umožnite svojmu malému zvedavcovi sledovať, čo robíte v kuchyni, aby vedel, ako sa pripravujú tie dobroty, ktoré bude jesť.
- Majte dostatok pomôcok: Ideálne je mať dve alebo tri súpravy podbradníkov, misiek, lyžičiek a pohárikov, aby ste mali vždy aspoň jednu čistú v rezerve, pripravenú na každú situáciu.
Samostatnosť v sebaobsluhe: Príprava na školu
Pred nástupom do školy sa u dieťaťa sleduje nielen fyzická, kognitívna a psycho-sociálna zrelosť, ale aj samostatnosť v sebaobsluhe. Učitelia rátajú s tým, že prvák je schopný zvládať bežné úkony bez neustálej pomoci dospelého. Zvládanie bežných zručností v oblasti hygieny, obliekania, stolovania, vedenie k samostatnosti, či zvykanie si na drobné povinnosti uľahčujú podľa odborníkov nástup dieťaťa do školy.
Ako podporiť samostatnosť dieťaťa?
- Podporujte túžbu po nezávislosti: Dieťa pomerne zavčasu začína prejavovať túžbu po nezávislosti. Chce veci skúšať, napodobňovať („ja sám,“ „ja tiež.) Podľa odborníčok na školskú zrelosť je užitočné túto tendenciu podporiť a využiť ju k učeniu potrebných zručností.
- Nechajte dieťa robiť veci samé: Nenúťte dieťa len pasívne sledovať, lebo sa bojíte, že sa poreže, obleje či spadne.
- Dajte dieťaťu viac času: V zhone je jednoduchšie obuť ho, než čakať, kým sa trápi so šnúrkou. Namiesto obvyklého: „Rýchlo, dám ti bundu, ponáhľame sa,“ by niekedy stačilo dať dieťaťu o 5 minút viac času nech si bundu skúsi samo (áno, možno treba privstať si kvôli tomu skôr).