Otázka, či dieťaťu stačí materské mlieko, je veľmi častá u čerstvých mamičiek. Chcete mať istotu, že vaše dieťa dostáva všetku výživu, ktorú potrebuje, avšak nikdy presne neviete, koľko mlieka vaše dieťa v skutočnosti počas dojčenia vypije. Väčšina mamičiek je schopná svojim mliekom poskytnúť dieťaťu všetko, čo potrebuje, no niekedy dochádza k situácii, kedy deti jednoducho nemajú dosť. Pokiaľ by sa táto situácia neriešila, dieťa môže začať trpieť dehydratáciou alebo neprospievať. Tento článok sa venuje príznakom, ktoré signalizujú, že dieťaťu nestačí dojčenie, a ponúka rady a riešenia pre túto situáciu.
Príznaky, že dieťaťu nestačí materské mlieko
Je dôležité sledovať rôzne indikátory, ktoré môžu naznačovať, že dieťaťu nestačí materské mlieko. Medzi tieto príznaky patrí:
Nedostatočné priberanie na váhe: Aj potom, čo bábätko získa späť svoju pôvodnú pôrodnú váhu, naďalej priberá na váhe. Pre orientáciu: V prvom mesiaci by bábätko malo priberať približne 150-300 gramov za týždeň; v 2. a 3. mesiaci by to malo byť 150-250 gramov týždenne; medzi 3. a 6. mesiacom približne 70-130 gramov týždenne; a od 6. do 12. mesiaca 40-80 gramov týždenne. Vaše dieťa stále chudne.
Nízky počet mokrých plienok: V prvom mesiaci (od piateho dňa po narodení) by dieťa malo mať najmenej šesť precikaných plienok za deň. V prvých niekoľkých dňoch dostáva dieťa veľmi silné a cenné mledzivo, takže môže mať mokrú plienku iba raz alebo dvakrát za deň.
Zriedkavá stolica: V prvom mesiaci (od piateho dňa po narodení) by dieťa malo mať najmenej tri stolice za deň a to v zažltnutej horčicovej farbe. Po uplynutí jedného mesiaca sú pohyby čriev menej časté, takže nie je nezvyčajné (pre dojčené deti), že niektorý deň bude vyprázdňovanie vynechané.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Tmavý moč: Moč bábätka je veľmi tmavý, ako farba jablčnej šťavy (ak je moč bledý, je jasné, že má dostatok tekutín).
Úzkostlivosť alebo apatia: Dieťa je väčšinu času úzkostlivé alebo apatické.
Nedostatok prehĺtania: Len zriedka počujete dieťa pri dojčení prehĺtať.
Frekvencia a množstvo dojčenia
Pre orientáciu, čo je typické (po prvých 24 hodinách, kedy je vaše dieťa ešte príliš ospalé i na kŕmenie):
Prvý mesiac: Dieťa môže chcieť piť každé dve až tri hodiny, alebo 8 až 12-krát každých 24 hodín. Až do jedného mesiaca veku sa väčšina detí kŕmi asi 8-krát denne po 70-90 ml materského mlieka na jednu dávku, v celkovom objeme 600-750ml za 24 hodín.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Druhý mesiac: Dojčatá zvyčajne pijú 8 alebo 9 krát denne.
Tretí mesiac: 7-8 krát denne.
Po 4 mesiacoch: Frekvencia opäť klesá.
Od 6 mesiacov: S najväčšou pravdepodobnosťou maximálne päť alebo šesť kŕmení každých 24 hodín. Potom, až do šiesteho mesiaca, sa priemerné množstvo potrebného materského mlieka pohybuje okolo 750-850 ml denne, rozdelených do šiestich až ôsmich dávok.
"Pokiaľ sa Vám dieťa zdá hladné, jedlo mu neodopierajte", hovorí špecialista na dojčenie Jan Barger, " ale neprepchávajte ho len preto, že si myslíte, že by mal prijímať určité množstvo mlieka".
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Techniky kŕmenia z fľaše
Kým dojčené dieťa sa môže pri prsníku upokojiť a zároveň vypiť len minimálne množstvo mlieka alebo len také množstvo, aby uhasilo smäd, deti kŕmené z fľaše túto možnosť nemajú. Ak chcete pomôcť dieťaťu prijať správne množstvo mlieka, kŕmte ho pomaly a robte mu malé prestávky, aby vám mohlo dať najavo, že má dosť. Ak sa Vám zdá, že dieťa mlieko prehĺta príliš rýchlo a zadúša sa, pomôžte mu chytiť dych tým, že ho od mlieka odtrhnete vždy po niekoľkých, napríklad desiatich prehltnutiach.
Zavedenie tuhej stravy
Väčšina detí starších ako sedem až jedenásť mesiacov prijíma už celý rad potravín v pevnom stave dvakrát alebo trikrát denne, plus malé občerstvenie, spolu so štyrmi alebo piatimi desiatami materského mlieka denne. Majte na pamäti, že zatiaľ čo kravské mlieko je pre nich dobré, nesmiete to s ním preháňať, alebo znížite dieťaťu chuť na pevnú stravu a iné zdravé potraviny. Veľké množstvo kravského mlieka môže dokonca viesť k anémii z nedostatku železa. Samozrejme môžete pokračovať s dojčením aj po uplynutí jedného roka, pokiaľ to vy aj dieťa chcete.
Mýty o materskom mlieku
Ešte dnes mnohé mamy a ich mamy veria, že existuje tzv. predné a zadné mlieko. Predné mlieko vraj malo uhasiť smäd bábätiek a zadné podľa povier funguje na nasýtenie bábätka, vďaka vyššiemu obsahu tuku. Stále platí, že je nenahraditeľnou tekutinou pre vaše dieťa. A to najdôležitejšie, čo pri dojčení bábätka treba sledovať, je správnosť prisatia, polohy a či dieťatko naozaj pije (tzv. Tip: Jeden z najväčších mýtov je tzv. „slabé” mlieko. Je stále zneužívaný marketingovými aktivitami firiem vyrábajúcich dojčenskú výživu.
Riešenie problémov s dojčením
Ak má mama pocit, že nemá dosť materského mlieka, zvyčajne to súvisí s tým, ako sa bábätko správa na prsníku - plače, ošíva sa, odťahuje sa. Zároveň celkovo slabšie prosperuje a nepriberá na hmotnosti.
Správne prisatie a technika dojčenia: Efektívne vyprázdňovanie prsníka je signál pre telo, aby ho opäť naplnilo. Takže čím viac bábätko pije, tým viac mlieka sa vytvorí.
Kontakt koža na kožu: Je pre tvorbu mlieka kľúčový. V začiatkoch dojčenia, ale aj neskôr. Preto ak máte pocit, že tvorba mlieka klesla, alebo nie je dostatočná, pokračujte v častom kontakte koža na kožu s dieťatkom.
Stláčanie prsníka počas dojčenia: Podporuje pitie dieťatka, pretože mu mliečko tečie ľahšie, a to aj v situácii, kedy by inak iba „dudlovalo“ a salo naprázdno. Pomáha to najmä novorodencom. A rozhodne sa nebojte, neučíte dieťatko zlozvyku! Keď sa mlieko a dojčenie rozbehne, bude piť aj bez takejto pomoci. Dôležité pravidlo je, aby ste prsník držali čo najďalej od dvorca. Rukou prsník obopnite (ruka vytvára písmeno C), nech palec tlačí proti ostatným prstom. Stlačenie nesmie bolieť! Nemusíte robiť rukou žiadne pohyby (pumpovanie, vytláčanie, a pod.). Keď bábo pije a prehĺta (pauza v brade), prsník uvoľnite a nestláčajte. Keď bábätko začne opäť sať, stlačte a držte prsník stlačený. Ak dieťatko vôbec nesaje a odpočíva, prsník uvoľnite. Znovu ho stlačte, keď dieťatko začne opäť sať.
Niektoré mamy, naopak, bojujú s prebytkom mlieka.
Dojčiť bábätko častejšie a aktívne mu ponúkať prsník: Bábätko bude trpezlivejšie a vaše prsníky nebudú úplne naliate.
Odsávať/odstriekavať prsníky IBA ak to cítite ako nevyhnutné a IBA do úľavy: Pretože čím viac budete odstriekavať, tým viac sa mlieko bude tvoriť. Tip: Pred klasickou odsávačkou skúste uprednostniť odstriekanie mlieka v teplej sprche.
Dojčenie po 6. mesiaci
Podľa niektorých štúdií materské mlieko po šiestom mesiaci dieťatka už netreba. Dokonca vraj môže uškodiť! Rôzne štúdie prichádzajúce s týmito zvesťami kolujú po internete. V Nemecku výskumníci odhalili, že dlhodobo dojčené deti, ktoré majú rodičov alergikov, sú vraj ohrozené atopickým ekzémom a astmou!
Údajne však nielen dlhé, ale aj výlučné dojčenie bez iných zdrojov stravy môže bábätko ohrozovať. Podľa britských odborníkov ak dieťa nezačne ochutnávať niektoré potraviny pred dosiahnutým prvým polrokom života, najmä ak máte potravinové alergie v rodine, je väčšia pravdepodobnosť, že ich získa tiež. Mary Fewtrellová z londýnskeho detského výživového centra odporúča výlučne dojčiť maximálne do štyroch mesiacov.
Súvislosť dojčenia so vznikom alergií či anémie spochybňuje aj laktačná poradkyňa Mgr. Andrea Kvintová. „Náchylnosť na alergie má aj genetické základy. Bez ohľadu na to, či matka dojčí a ako dlho, prenáša na svoje dieťa zvýšené riziko vzniku alergií. Výskumy potvrdili, že dojčenie poskytuje dieťaťu ideálny spôsob, ako budovať vlastnú imunitu, čo je najvýraznejšie v prvých troch rokoch života,“ hovorí. Naopak, priťažiť dieťatku môže skoré vystavenie iným pokrmom. „Materské mlieko poskytuje ideálnu ochranu pre črevo dieťaťa a práve tam sídli najväčšia časť našej imunity. Preto je príliš skoré vystavovanie čreva potravinám škodlivé a dieťa ohrozuje. Takže práve opačne, dieťa matky alergičky, ktoré je dlhodobo dojčené, má lepšiu ochranu pred vznikom alergií a ak sa objavia, je to až vo vyššom veku alebo v miernejšej forme než u nedojčeného dieťaťa,“ hovorí laktačná poradkyňa. Ak aj chcete znížiť riziko potravinovej alergie preventívnym zaradením alergénov, je dôležité najmä to, aby bolo dieťa dojčené, a teda jeho črevá chránené látkami z vášho mliečka.
Dôvodom odstaviť bábo a siahnuť po umelej mliečnej formule nie je podľa laktačnej poradkyne ani údajný nedostatok železa v materskom mlieku. Ubezpečuje, že telo matky ho počas prvých šesť mesiacov produkuje dosť. Príčinu anemických detí vidí inde.„Nie je to v dojčení. Je to následok nevhodného rutinného postupu pri pôrode a nedotepaného pupočníka. U nás sa prerušuje čo najskôr a bábätko tým príde zhruba o dve až dve a pol deci krvi, čo je pri trojkilovom drobcovi obrovské množstvo, až tretina celkového objemu. Práve placentárna krv je mimoriadne bohatým zdrojom železa a spolu s materským mliekom ideálne postačí dieťaťu v období výlučného dojčenia.Z materského, na rozdiel od umelého mlieka ho dieťa navyše využije úplne, vo vhodnom pomere k ostatným látkam,“ hovorí poradkyňa. O tom, že môžete pokojne dojčiť bez strachu, že bábätko ohrozíte, ubezpečuje aj WHO.„Dojčenie je pre dieťa veľmi prospešné do šiesteho mesiaca života pre posilňovanie imunity a dodávanie potrebných živín prostredníctvom materského mlieka. Žena, ktorá môže a je ochotná dojčiť aj neskôr, by nemala prestať. Dojčenie v žiadnom prípade nie je pre dieťa v ďalších mesiacoch škodlivé,“ tvrdí jednoznačne Dr. Darina Sedláková, riaditeľka slovenskej kancelárie WHO.
Dieťaťu, ktoré dojčíte aj po pol roku, teda určite neubližujete. No či okrem psychologického efektu poskytujete dieťatku mliečkom aj zdravotný darček, nie je ani podľa odborníkov celkom isté. „Dojčiť dlhšie ako šesť mesiacov je zbytočné, dieťaťu to nepomôže a neskôr to už má nulový efekt,“ tvrdia dokonca aj niektorí imunológovia. Potvrdzuje to i slovenská zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie.„Po šiestom mesiaci z hľadiska imunity prestáva materské mlieko plniť svoju funkciu a je potrebné dieťa začať prikrmovať, pretože vaše mlieko už nestačí pokryť potrebný príjem živín. Dojčenie však výrazným spôsobom naďalej posilňuje citovú väzbu medzi dieťaťom a vami,“ hovorí. Laktačná poradkyňa však dojčenie len za citový luxus nepovažuje.„Nie je logické, aby existovala hranica, po prekročení ktorej by už mlieko nemalo dôležité výživové hodnoty. Mlieko sa prispôsobuje dopytu dieťaťa po celý čas dojčenia, mení sa podľa dennej, nočnej hodiny aj podľa aktuálnej imunitnej potreby dieťaťa, ak bojuje s infekciou, mení sa podľa veku. Väčšina lekárov sa zhodne, že kravské mlieko je výživná tekutina a mali by sme ju mať v strave zastúpenú.Zisťoval však niekto, či pije mlieko od kravy, ktorá ho dáva ešte len pol roka, alebo od dojnice, ktorá má mlieko už niekoľko rokov? Nepochybujeme, že mlieko od zvieraťa je vždy plnohodnotné.
Ako zistiť, či má mamička dostatok mlieka?
Počas dojčenia často dochádza k situáciám, kedy sa mamičke zdá, že má menej mlieka a zvažuje, či by nebolo vhodné dieťatko prikrmovať aj umelým mliekom. Neraz však ide o neopodstatnené obavy a dojčenie bábätku postačuje. Ako vlastne zistiť, kedy sú naše starosti zbytočné a kedy naozaj zvážiť prikrmovanie bábätka?
Ak ste tesne po pôrode a bojíte sa, že vám ešte z prsníkov netečie „skutočné“ mlieko, nemajte obavy. Materské mlieko sa tvorí už asi okolo 16. týždňa tehotenstva, takže ho má pre svoje bábätko pripravené každá mamička. V prvých dňoch však ide o takzvané kolostrum, žltkastú tekutinu, ktorá je pre dieťatko veľmi cenná a obsahuje veľké množstvo látok dôležitých okrem iného pre imunitný systém dieťatka. Prsia sa vám nemusia na druhý či tretí deň po pôrode „naliať“, ako sa to neraz dozviete v pôrodnici či z iných zdrojov. Dôležité je bábätko prikladať od začiatku a pokiaľ možno už hneď po pôrode mu umožniť samému sa prisať na prsník (takzvané „samoprisatie“).
Jednou z obáv, ktoré majú mamičky v súvislosti s dojčením je, či ich drobček dostatočne priberá. Niektoré bábätká priberajú rýchlejšie, iné pomalšie. Ak máte pediatra, ktorý je príliš „tabuľkový“ a vaše dieťatko nespĺňa celkom presne rastové a váhové tabuľky, môže na vás lekár naliehať, aby ste dieťa prikrmovali. Často to je ale zbytočné, pretože nie každé dieťa je „tabuľkové“.
To, či bábätko pije a či pije dostatok materského mlieka, zistíte okrem iného aj podľa množstva pocikaných plienok. Napríklad bábätko vo veku jedného týždňa by malo mať asi 6 precikaných plienok (nielen trošku ocikaných, ale skutočne „plných“) za deň. Farbu stolice si príliš všímať netreba, ani zelená stolica nemusí znamenať problém, pokiaľ je bábätko očividne spokojné a priberá. Váženie pred a po dojčení s cieľom odhadnúť, koľko mlieka dieťa vypije, je veľmi zavádzajúce a často vedie k zbytočnému začiatku prikrmovania.
Aby dieťatko dobre priberalo a celkovo prospievalo, mamičky by sa nemali držať žiadnych harmonogramov dojčenia! Nie je správne robiť medzi dojčeniami 3-4-hodinové prestávky a nechávať dieťa na prsníku len 5-10 minút. Dojčenie by malo byť na požiadanie, teda podľa potrieb dieťaťa. Niektoré bábätká vyžadujú dojčenie častejšie, niektoré menej často. Treba si uvedomiť, že dojčenie nie je len zdrojom výživy, ale dieťatko sa na prsníku aj upokojí, mnohé pri dojčení najlepšie zaspávajú (a neraz ani nevedia inak zaspať) a počas dojčenia sa vytvára puto medzi matkou a jej drobčekom.
Problémom však je, ak dieťa dlhšie nič nepriberá či dokonca chudne a málo močí. Taktiež ak odmieta prisať sa na prsník, alebo krátko po priložení na prsník zaspáva a očividne sa nenapije dostatočne. Ak sa bábätko málo dojčí, mamičke klesá tvorba mlieka a potom môže byť problém naozaj na svete. Takéto situácie je vhodné riešiť s poradkyňou pri dojčení. Tá mamičke zhodnotí vážnosť problému a poradí s jeho nápravou.
Niekedy, ak je situácia už naozaj vážna, môže byť príkrm umelým mliekom skutočne vhodným riešením (minimálne na prechodné obdobie, kým sa mamičke nezvýši tvorba mlieka). Je však stále možné podávať príkrm spôsobom, ktorý nenaruší dojčenie a zároveň pomôže mamičke zvýšiť produkciu materského mlieka. Ide o prikrmovanie laktačnou pomôckou (tenkou hadičkou, ktorej jeden koniec sa zasunie dieťatku do ústočiek a druhý koniec do nádobky s príkrmom), pričom toto prikrmovanie prebieha na prsníku. Teda dieťatko saje na prsníku a okrem materského mlieka „ťahá“ aj mlieko z nádobky cez hadičku. Tým, že dieťa saje prsník, stimuluje sa i tvorba mlieka. Ak mamička nechce skončiť s dojčením, respektíve nechce bábätko predčasne odstaviť, mala by sa pri podávaní príkrmu vyhnúť kŕmeniu z fľaše. Hoci sú niektoré bábätká, ktorým nevadí kŕmenie z fľaše kombinované s dojčením, väčšina detí sa takýmto spôsobom zbytočne rýchlo odstaví, alebo sa zhorší technika dojčenia. Aby bola mamička pripravená problémy s dojčením čo najlepšie riešiť, je dobré zabezpečiť si kontakt na laktačnú poradkyňu ešte pred pôrodom.
Dojčenecký štrajk
V minulosti sa „štrajk“ v dojčení považoval za samostatný problém, ktorého príčina nebola známa a ktorý bol typický pre určité obdobia/mesiace života dieťaťa. Prípadne sa myslelo, že "štrajk" je spojený s "rastovým špurtom". Existovala predstava, že „štrajk“ nastáva náhle a v podstate bez príčiny. Avšak „štrajk“ a jeho prejavy sú spojené s otázkou zníženia toku mlieka a zníženia tohto toku v dôsledku zníženej tvorby mlieka. Inými slovami, „štrajk“ v skutočnosti zodpovedá zníženiu tvorby mlieka v neskoršom období (teda po tom, čo sa určitú dobu bábätko dojčilo) a často nastáva pri deťoch, ktorých matky mali spočiatku veľmi vysokú tvorbu mlieka. Jedno typické obdobie, v ktorom dochádza k zníženiu tvorby mlieka je 3. - 5. mesiac. Dieťa, ktoré sa dojčilo relatívne dobre a prisávalo sa na prsník bez problémov, sa začne pri dojčení správať inak - nie je spokojné, prípadne môže dojčenie odmietať, hoci predtým sa prisávalo. Môže sa prisať a chvíľku byť spokojné, následne sa môže vrtieť, naťahovať bradavku, púšťať bradavku a znova sa prisávať, prípadne začne odmietať prisať sa na prsník a dojčiť sa. Toto robí bez toho, aby sa dostatočne napilo z prsníka. Dieťa plače a odtláča sa, keď ho chce matka priblížiť k prsníku. Často sa stáva, že čím viac sa matka snaží, tým viac dieťa protestuje. Dieťa väčšinou neodmieta dojčenie po celý deň, ale môže dojčenie odmietať mnoho hodín počas dňa alebo aj celý deň, môže mať suchú plienku, pretože nepilo mlieko z prsníka. Prisaje sa napríklad v polospánku - pri zaspávaní alebo pri prebúdzaní a lepšie sa môže dojčiť v noci. V bdelom stave však dieťa odmieta dojčenie napriek hladu a uprednostní napríklad satie ručičky. Môže sa vyskytnúť kedykoľvek, najtypickejšie však okolo 3. a 4. mesiaca veku dieťaťa - ide o neskoršiu zníženú tvorbu mlieka po dobrej počiatočnej tvorbe mlieka. Najčastejšou príčinou takéhoto správania je reakcia na znížený tok mlieka v dôsledku toho, že tvorba mlieka matky poklesla. Takáto situácia sa paradoxne často stáva aj ženám, ktorých bábätká zo začiatku vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka.
Ako prekonať dojčenecký štrajk
- Odstráňte všetky možné prípadné príčiny poklesu tvorby mlieka, uvedené v protokole dr. Jacka Newmana Pomalé priberanie po počiatočnom dobrom priberaní, vrátane odporúčaní ohľadom nepoužívania cumlíka a fľaše. Odstránenie používania cumlíka a fľaše (prípadne klobúčika) môže byť kľúčové pre zlepšenie situácie.
- Zvýšte tvorbu mlieka. Zásadné zvýšenie tvorby mlieka je v takýchto prípadoch jedným z dôležitých kľúčov k úspechu.
- Keď sa dieťa dlhšiu dobu odmieta prisať a je potrebné ho dokŕmiť, urobte tak pohárikom alebo lyžičkou. Odstriekavajte si mlieko vždy vtedy, keď sa dieťa nedojčí (odmietne prsník a nenadojčí sa).
- Vo vhodnej chvíli ponúknite dieťaťu prsník, ale nenúťte ho a neznechuťte mu dojčenie tým, že mu ho budete vnucovať.
- Ak má vaše bábätko viac ako 4 mesiace a situácia sa napriek všetkým opatreniam nezlepšuje, môže pomôcť, ak bábätku začnete dávať príkrmy (výdatné kalorické jedlo).
Štrajk je do veľkej miery otázka toho, ako sa dieťatko správa pri dojčení. Viac ako prospievanie či preberanie bábätka predstavuje problém to, ako sa bábätko správa pri dojčení. Pamätajte, že štrajk nie je signálom dieťaťa, že sa chce odstaviť.
Správanie bábätiek, ktoré tieto matky popisujú, súvisí s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný. Takáto situácia sa paradoxne často stáva ženám, ktorých bábätká vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka. Mnohé z týchto detí si okrem nespokojného správania pri dojčení začnú cmúľať palček alebo pästičku. Ak nie je tok mlieka dostatočný a bábätko nepije dostatočne, mnohé bábätká si nahrádzajú satie na prsníku satím pästičky alebo palčeka. Pri deťoch, ktoré sú staršie ako 6 mesiacov, je jednou z častých príčin, že bábätko papá príliš veľké množstvá príkrmov príliš často. Ak to je tak, skúste znížiť množstvo jedla. Prikrmovať bábätko je vhodné primeranými dávkami jedla tak, aby sa neznížilo množstvo a výdatnosť dojčení. Príkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, príkrmy dojčenie nenahrádzajú. Ďalším faktorom, ktorý po 6. mesiaci často znižuje tvorbu mlieka sú zásahy, ktoré znižujú častosť dojčenia - napr. učenie bábätka, aby prespalo celú noc, snaha o väčšie intervaly medzi dojčeniami a podobne. Bábätko je dobré dojčiť bez obmedzenia, to znamená, ak má chuť tak, aj pred jedlom, aj po jedle a kedykoľvek inokedy, keď má záujem. Ak si bábätko dojčenie nepýta, tak mu ho ponúkať. Čiže aj v tomto veku (až do veku približne 18. Odmietanie prsníka, zvlášť pri staršom bábätku, sa často nesprávne považuje za signál dieťaťa, že už je pripravené skončiť s dojčením. Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení. Ďalšou častou príčinou je začatie užívania hormonálnej antikoncepcie. Niekedy je možné, že ochorenie, ktoré je spojené s horúčkou (ako napríklad pri črevnej viróze), spôsobí pokles tvorby mlieka.
Tipy na prekonanie dojčenského štrajku
- Dajte si bábätko do šatky alebo do nosiča a dojčite v ňom.
- Pri dojčení sa postavte.
- Ponúkajte dojčenie pri prebúdzaní a pri zaspávaní.
- Využívajte fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie - je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní. Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili.
- Ak má bábätko už viac ako 4. mesiace - v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka - je najlepším riešením podávanie jedla; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické jedlo (čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie kalorickým jedlom.
Bojkot dojčenia
Bojkot dojčenia je stav, keď dieťa mladšie ako 2 až 2,5 roka veku odmieta dojčenie. Pred dovŕšením tohto veku sa nejedná o prirodzené odstavenie. Bojkot dojčenia sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas obdobia dojčenia, ale najčastejšie to býva medzi 3. a 4. mesiacom. Často dieťa neodmieta prsník celý deň, ale v noci, v polospánku, pri zaspávaní alebo prebúdzaní sa nakojí ochotne a bez problémov.
Príčiny bojkotu dojčenia
Bojkot dojčenia je zvyčajne reakciou dieťaťa na nízky tok a nízku tvorbu mlieka. Nespokojnosť dieťaťa pri prsníku sa môže zvyšovať postupne, alebo sa môže bojkot dojčenia objaviť náhle bez varovných signálov. Varovným signálom znižovania laktácie môže byť aj dostavenie sa menštruácie skoro po pôrode. Dôvodom poklesu laktácie a následného nízkeho toku mlieka môže byť nie úplne dokonalé prisatie bábätka už od začiatku dojčenia, snaha pretiahnuť intervaly medzi dojčením, skracovanie doby, ktorú dieťa pri jednom dojčení strávi pri prsníku, dojčenie podľa harmonogramov a tabuliek, ukončenie nočného dojčenia, používanie dojčenskej fľaše, cumlíka, dokrmovanie umelým mliekom, užívanie hormonálnej antikoncepcie, príliš rýchle zavádzanie príkrmov, alebo horúčkovité ochorenie matky.
Mlieko začne po prvých niekoľkých mesiacoch dojčenia tiecť pomalšie. Dieťa musí pri saní vyvinúť väčšie úsilie a je s týmto stavom nespokojné. Ďalšou možnou príčinou bojkotu je ľaknutie sa dieťaťa pri dojčení, napríklad po výkriku matky, keď ju dieťa pohrýzlo do bradavky prerezávajúcím sa zúbkom.
#