Keď dieťa spí celú noc: Čo je normálne a ako si pomôcť?

Aj vaše dieťatko v noci horšie spí? Možno sa aj vy práve trápíte s týmto problémom, buď, že horšie spí, nechce zaspať alebo sa budí oveľa častejšie, než obyčajne. Ako si pomôcť, a prečo to môže mať aj svoju výhodu?

Materinský inštinkt nad všetko

Niekedy stačí počúvať jednoducho len materinský inštinkt. O spánku detí sa popísali celé traktáty a venovali sa mu mnohé štúdie. Napriek tomu sa zdá, že najviac vieme vďaka sedliackemu rozumu.

Prečo sa niektoré deti v noci často budia?

Spánok je pre nás nevyhnutný. V tom sa všetci zhodneme. Je dôležitý aj pre dospelých, o to viac pre dynamicky sa rozvíjajúci mozog a telo dojčaťa. Preto sme ako rodičia často v strese, ak sa nám zdá, že dieťa nespalo dosť. Koľko je to vlastne dosť? Treba z nedostatku spánku a častého nočného budenia robiť drámu, alebo je skrátka každé dieťa iné?

Luxus hlbokého spánku v histórii

Helen Ball, profesorka antropológie na Durham University pre BBC uvádza, že v histórii ľudstva sme sotva mali také luxusné podmienky na spánok, ako dnes. Nie vždy bolo možné ľahnúť si do ticha a tmy na 8 či viac hodín a prespať nerušene celú noc.

V minulosti bolo bežné, že priestory na bývanie boli menšie a bolo v nich viac ľudí. S tým sa spája väčší ruch, hluk a nevyhnutnosť prispôsobiť sa bežnému chodu domácnosti. Platilo to obzvlášť pre najmenšie deti, ktoré tak zďaleka nespávali v tichu a samostatnej izbičke.

Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ

Príroda verzus predstavy o spánku

Je zrejmé, že potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to podľa všetkého nielen u dospelých, ale aj u bábätiek. Je pravda, že spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, niekedy si však ako rodičia “nepomôžeme” a skrátka máme dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali.

Všetci pritom vieme, ako vyzerá nevyspaté, nervózne, unavené dieťa a vieme si porovnať kvalitu času s dieťaťom, ktoré je v takomto stave a s tým istým dieťaťom, ktoré sa doružova vyspí, spokojne sa hrá a o všetko sa vzorne zaujíma. Aj štúdie potvrdili, že dostatok spánku sa spája s lepšími pamäťovými výkonmi detí, ako aj s lepším zvládaním záťažových situácií.

Čo je "normálne"? Rozdiely v názoroch a štúdiách

Viaceré štúdie poukazujú na súvislosť nedostatku spánku a niektorých psychických porúch - nielen u dospelých, ale aj u detí. Je však otázka, či je nedostatok spánku príčinou (napr. ADHD) alebo len prejavom týchto porúch. Podobne je to aj s depresiou a nedostatkom spánku u dospelých.

V skutočnosti sa ale ani vedci nezhodnú na tom, koľko spánku je pre deti v určitom veku dosť. Existujú rozdiely v odporúčaniach rádovo až niekoľko hodín. To znamená, že “norma” nie je až taká úzka. A nielen norma, ale ani skutočnosť.

Austrálska štúdia, ktorá skúmala 554 štvor- až šesťmesačných detí, odhalila priemerné množstvo spánku 14 hodín. Avšak s veľkými individuálnymi rozdielmi - až 8 hodín medzi najväčšími spáčmi a naopak nespavcami.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky

Večierka: Záleží na nej? Kultúrne rozdiely v spánkových režimoch

Rôzny je tiež čas, kedy deti reálne idú večer do postele. Mnohé krajiny vo svete sú benevolentnejšie, než je u nás bežne zvykom. Talianske dojčatá nezriedka idú spať až okolo 22. hodiny, podobne deti v Argentíne či niektorých ázijských krajinách. Samozrejme, o to neskôr zvyčajne aj vstávajú. Spánkový režim je do veľkej miery spojený s kultúrou a zvykmi danej krajiny a nezdá sa, že by deti nejako týmito odlišnosťami trpeli.

Možno namietať, že viaceré štúdie potvrdili súvislosť neskorej večierky s obezitou či horšími výsledkami v škole. Išlo však o štúdie na starších deťoch, nie dojčatách. Tento súvis tiež nie je jednoznačný, pretože školopovinné deti, ktoré musia ráno vstávať, logicky majú pri neskoršej večierke menej spánku.

Budiť sa je normálne: Spánkové cykly a potreby detí

Ako rodičia by sme mali “vystriehnuť” ideálny čas, kedy má ísť dieťa spať. Tlačiť ho do postele príliš skoro môže mať nežiaduce následky. Dieťa opakovane plače, vylieza z izby, chodí si pýtať vodu alebo jednoducho chytí záchvat zlosti. Deti s menšou potrebou spánku kvôli priskorému zaspávaniu mávajú aj dlhodobejšie nočné prebudenia, kedy sa chcú hrať a cítia sa vyspané. Prípadne spia síce súvisle, ale ráno bývajú extrémne skoro hore. Ako rodičia sami najlepšie viete, kedy je dieťa zrelé na spánok a kedy nie.

My dospelí máme prirodzene cyklický spánok. Drobné prebudenia medzi jednotlivými cyklami si zvyčajne nepamätáme, pretože rýchlo upadneme do spánku znova. Jeden takýto cyklus trvá približne 90 minút. U malých detí to však môže byť polovica, preto sa deti môžu budiť častejšie a ak majú neuspokojenú niektorú potrebu, môže dochádzať k významnejšiemu prebudeniu.

Dojčenie v noci: Potreba kŕmenia a blízkosti

Dôvod, prečo je pre dieťa prirodzené sa v noci budiť, je napríklad aj prirodzená potreba nočného kŕmenia. Mozog bábätka sa najmä v prvých mesiacoch intenzívne vyvíja, preto je normálne, ak dieťa potrebuje aj v noci kŕmenie. Nakoľko je jeho žalúdok veľmi malý, môže bábätko absolvovať aj niekoľko kŕmení za noc.

Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku

Neskôr, približne v šiestich mesiacoch veku, bábätko už nočné kŕmenie nepotrebuje ani tak kvôli príjmu potravy, ako kvôli tomu, aby cítilo mamu. Tento dôvod je rovnako normálny ako samotné kŕmenie a býva dôvodom prebúdzania. Vedci upozorňujú, že hoci je častejšie prebúdzanie normálne aj po roku, vždy je lepšie u starších detí najprv vylúčiť medicínske dôvody - napríklad žalúdočný reflux.

Nočné prebúdzanie ako prevencia SIDS a vplyv na vývoj

Dobrou správou pre unaveného rodiča je, že častejšie prebúdzanie je prevenciou syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). U niektorých detí môže počas hlbokého spánku dôjsť k spontánnej zástave dýchania. To je dôvodom, prečo nie je vhodné nechať deti spávať na brušku, hoci sa mnohým tak spí lepšie. Práve lepší spánok s menším množstvom prebudení je z pohľadu SIDS rizikovejší.

Viaceré štúdie ukázali, že hlboký spánok bábätka s menším množstvom prebudení sa nespája s lepšími kognitívnymi či motorickými schopnosťami u detí. Čo však štúdie potvrdili, sú horšie výsledky u detí s celkovým nedostatkom spánku. Tu však nejde o časté prebúdzanie, ale o celkovo krátky čas spánku.

Uspávať či neuspávať? Rôzne prístupy a názory

Názory, či má bábätko zaspávať samo alebo nie, sa rôznia. Pri deväť- až dvanásťmesačných deťoch štúdia z Fínska zistila, že polovica rodičov uspáva, druhá približne polovica nie. Zástancovia samostatného spania však zvyčajne tiež tvrdia, že ani uspávanie dieťaťu neuškodí a neovplyvní negatívne jeho cestu k samostatnosti. Je normálne, ak sa bábätko dožaduje našej pozornosti a chce nás cítiť pri sebe v čase zaspávania. Nedokáže si samo uspokojiť svoje potreby.

Spoločné spanie: Výhody a nevýhody

Ďalšou veľkou témou je spanie s bábätkom v spoločnej posteli, ktoré niektorí milujú, iní nenávidia. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, no rodičov môžu zneistiť niektoré štúdie, ktoré tvrdia o možnej súvislosti spoločného spania s vyšším množstvom psychických porúch alebo porúch spánku v neskoršom veku dieťaťa.

V skutočnosti však tieto štúdie nezohľadnili dôvody, pre ktoré dieťa spávalo v posteli s mamou. Spoločné spanie preto nemusí byť príčinou, ale následkom určitej psychickej nepohody ako základu neskorších psychických problémov dieťaťa.

Zástancovia spoločného spania tvrdia, že vytvárajú so svojím dieťaťom bezpečnú väzbu a dávajú mu istotu a lásku aj týmto spôsobom. Štúdia z USA ukázala, že spoločné spanie s dieťaťom po tom, čo rodič odišiel za pracovnými povinnosťami, malo na deti dobrý vplyv v porovnaní s deťmi, ktoré s rodičom nespávali.

Kam zmizla prirodzenosť? Inštinkt a sedliacky rozum

Kedysi deti spali s rodičmi v posteli, pretože to bola nutnosť. Jednak pre nedostatok miesta, jednak kvôli teplu a bezpečiu dieťaťa. Deti sa budili vtedy, kedy potrebovali a tak aj zaspávali, pričom rodičom nezostávalo nič iné, len to akceptovať. Dnes sú mnohí rodičia vystrašení, či niečo nerobia zle, ak sa ich bábätko budí častejšie alebo máva obdobia, kedy toho veľa nenaspí.

V skutočnosti je často lepšie nerobiť z rodičovstva vedu a skôr nasledovať inštinkt a sedliacky rozum. Dostatok rodičovskej sebadôvery nadobudneme najmä skúsenosťami, preto je počiatočná neistota normálna. Dieťa však najviac profituje z nášho pokoja a z radosti, ktorú pociťujeme pri spoločne strávených chvíľach. Nie je preto odveci odporúčanie - menej riešiť, viac byť.

Kedy dieťa prespí celú noc? Individualita a faktory ovplyvňujúce spánok

Čas, kedy bábätko začne spávať celú noc, je veľmi individuálny. Približne od 6. mesiaca už deti nepotrebujú v noci jesť, pretože v tomto veku sa rytmus hladu a sýtosti zdravého dieťaťa úplne presunie na obdobie dňa. Krátke epizódy prebúdzania sa sú však normálne.

Majte na pamäti, že prebúdzanie sa alebo plač v noci môžu mať veľa príčin. Okrem hladu, smädu alebo plnej plienky sú ďalšie fázy - rast zúbkov, fázy intenzívneho telesného rastu, infekcie alebo po namáhavých dňoch, atď. - keď dieťa prejavuje nezvyčajné spánkové správanie: prebúdzanie sa, džavotanie a dožadovanie sa dojčenia alebo fľaše s mliekom. Niektoré bábätká plačú a kričia, ak potrebujú poláskať alebo len jednoducho ventilovať stres.

Nanešťastie neexistuje žiadna záruka, že bábätko bude spať celú noc. Môže sa stať aj to, že sa dieťatko, ktoré už spávalo celú noc, náhle začne znovu v noci budiť. Je dôležité mať každodennú pevnú rutinu s pravidelnými jedlami, ukladaním sa na spánok a ďalšími činnosťami, ako sú vychádzky vonku.

Nestrácajte trpezlivosť, ak si Vaše dieťa ihneď nedokáže vytvoriť pravidelné spánkové návyky. Neexistuje na to žiadny čarovný trik. Nemôžete riadiť spánok dieťaťa. Čo však môžete urobiť, je pomôcť bábätku nájsť si pevný rytmus a vytvoriť si zdravé spánkové návyky. Nenechajte sa odradiť, ak Vám iní rodičia hovoria, že ich bábätká už spia celú noc. Definícia spania celú noc je relatívna, pretože sa používa aj u dojčiat, dokonca aj keď spia iba od polnoci do 5. alebo 6. hodiny ráno.

Budiť 7 dňové dieťa, ktoré spi celú noc?

Dieťa by sa nemalo násilne budiť. Niektoré bábätká sa v noci nezobudia, pretože majú na spanie cumlík, prípadne si cmúľajú palec. Niektoré bábätká sa v noci nezobudia, pretože ich spánok nie je regulovaný kontaktom s matkou.

Ak by sa bábätko aj tak nebudilo, potom pri vašom zobudení v noci môže byť užitočné si mlieko odsať alebo odstriekať, aby ste nepociťovali bolesť. Mlieko môžete zamraziť a neskôr ho použiť do jedla alebo ho darovať inej matke, ktorá potrebuje svoje dieťatko dokrmovať.

Zobudeniu v noci na dojčenie môže pomôcť intenzívny kontakt koža na kožu počas dňa ako aj počas spania; spoločné spanie v posteli s vami a tiež nepoužívanie cumlíka. Tvorba prolaktínu (hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka) je v noci vysoká a môže niekedy pomôcť pri tvorbe mlieka. Potom je ďalšia otázka, čo urobiť, aby bábätko vypilo dostatok mlieka cez deň (bez ohľadu na to, či sa v noci zobudí alebo nie). Ak by ste chceli, bolo by užitočné posúdiť dojčenie počas dňa.

Kedy mi mesačné bábätko prespí viac-menej celú noc?

Toto ti tu nikto nepovie presne - je to individuálne. Niektoré deti prespia noc od narodenia, iné od dvoch rokov…A po prečítaní viacerých fór som zistila, že to nezávisí len od toho, či sú kojené alebo nie. (Aj keď tendencia je taká, že skôr sú "nespavci" kojené deti.)

Skúsenosti mamičiek: Individualita a rôzne prístupy

Mnohé mamičky sa podelili o svoje skúsenosti:

  • Niektoré deti spia celú noc od 3 týždňov.
  • Iné deti sa budia každú hodinu aj po roku.
  • Niektoré deti na UM spia lepšie, iné nie.
  • Spoločné spanie môže pomôcť, ale niekedy je náročné.
  • Dôležité je naučiť dieťa zaspávať samé.
  • Rutina a pravidelný režim môžu pomôcť.
  • Dojčenie nemusí vždy znamenať horší spánok.

Tréning spánku: Ako na to?

Niektorí rodičia sa rozhodnú pre tréning spánku. Dôležité je sledovať príznaky únavy u dieťaťa, robiť pravidelné rituály pred spaním a postupne učiť dieťa zaspávať samé vo vlastnej postieľke. Metóda Tracy Hoggovej je kompromisom medzi Ferberom a zaspávaním podľa Williama Searsa.

Faktory, ktoré ovplyvňujú spánok dieťaťa

  • Vek: Spánkové cykly sa menia s vekom.
  • Temperament: Niektoré deti sú od narodenia spáčmi, iné nie.
  • Dojčenie/UM: Nemusí mať vplyv na spánok.
  • Rutina: Pravidelný režim je dôležitý.
  • Prostredie: Tiché a pokojné prostredie pomáha.
  • Separačná úzkosť: Okolo 8. mesiaca môže ovplyvniť spánok.
  • Rast zúbkov, choroby: Môžu narušiť spánok.
  • Reakcie rodičov: Môžu nevedome ovplyvňovať spánok dieťaťa.

Ako zlepšiť spánok dieťaťa: Rady a tipy

  • Sledujte príznaky únavy: Uložte dieťa spať, keď je unavené.
  • Vytvorte si rutinu: Pravidelné rituály pred spaním pomáhajú.
  • Zabezpečte tiché a tmavé prostredie: Vytvorte ideálne podmienky na spánok.
  • Doprajte dieťaťu dostatok pohybu počas dňa: Aktívny deň podporuje lepší spánok.
  • Vyhnite sa stimulantom pred spaním: Obmedzte sledovanie televízie a hranie sa s elektronickými zariadeniami.
  • Buďte trpezliví: Spánok dieťaťa sa vyvíja postupne.
  • Nebojte sa požiadať o pomoc: Ak máte problémy so spánkom dieťaťa, poraďte sa s lekárom alebo spánkovým poradcom.
  • Intenzívny kontakt koža na kožu: ako aj počas spania; spoločné spanie v posteli s vami a tiež nepoužívanie cumlíka.

tags: #kedy #dieta #spi #uz #celu #noc