Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov je komplexná téma, ktorá vyvoláva množstvo diskusií. Čo na tom vysvedčení je? Známky, slová či percentá? Ktoré z hodnotení je správne a najefektívnejšie, najpravdivejšie? Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty hodnotenia v školskom prostredí, poukázať na jeho funkcie, zásady a didaktické požiadavky, ako aj na alternatívne prístupy, ktoré môžu byť pre dieťa prospešnejšie.
Úvod do Hodnotenia
Hodnotenie je v podstate výsledok komunikácie žiak - učiteľ - rodič a má poznávaciu i motivačnú funkciu. Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.
Rozlišovanie Pojmov: Hodnotenie, Ohodnotenie a Známka
Nemýľme si pojmy s dojmami Za slovo hodnotenie sa často používajú aj iné slová (známka, ohodnotenie…) ako synonymá, ale nie je to celkom to isté. Termín ohodnotenie je výrazom emocionálneho vzťahu, hodnotiaceho posudku a oznámkovania (známky). Známka je stupeň ocenenia prospechu a správania žiaka.
Zásady Hodnotenia
Hodnotenie žiaka je sa vykonáva priebežne, a to buď klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.
Niektoré školy pracujú aj s percentuálnym hodnotením. Podľa percent teda žiak vie presne, v rámci zadanej stupnice, akú známku (výsledok) dostane. Takéto hodnotenie sa osvedčilo aj vo viacerých krajinách Európy. Výsledky študentov sa však nechávajú iba v percentuálnom vyjadrením. Aj na vysvedčeniach.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Klasifikácia v Školstve
V našom školstve sa na ohodnotenie žiakov využíva klasifikácia, čiže hodnotenie, ktorého výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami: 1 - výborný, 2 - chválitebný, 3 - dobrý, 4 - dostatočný, 5 - nedostatočný. Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami: 1- veľmi dobré, 2- uspokojivé, 3 - menej uspokojivé, 4 - neuspokojivé. Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove vychádza z § 55 - § 58 zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Didaktické Požiadavky na Hodnotenie Známkami
Pri hodnotení žiackych vedomostí pomocou známok musí učiteľ rešpektovať isté didaktické požiadavky:
- Objektívnosť hodnotenia: Známka má odzrkadľovať skutočnú, reálnu úroveň vedomostí z učiva, požadovaného osnovami.
- Diferencovaný charakter známok: Učebné výsledky žiakov treba hodnotiť z rôznych stránok rôznym spôsobom. Učiteľ má žiakov systematicky sledovať, pozorovať ich prácu, aby tým dosiahol čo najväčšiu objektivitu a diferencovanosť.
- Adekvátnosť známkovania v očiach žiaka: Žiak má vedieť a pochopiť, prečo dostal príslušnú známku. S číselným vyjadrením je dobré podať aj ústny alebo písomný hodnotiaci posudok.
Slovné Hodnotenie ako Alternatíva
Ide o odlišný systém hodnotenia, založený na inom pohľade na žiaka a na inej výchovno-vzdelávacej koncepcii. Nejde len o prevod známky (čísla) na slová. Slovné hodnotenie sa zaviedlo, aby sa vylúčilo, obmedzilo negatívne pôsobenie klasifikácie. Používa sa aj v špeciálnych zariadeniach na vypracovanie individuálneho reedukačného plánu. Môže však poslúžiť aj v bežnej škole vtedy, ak má učiteľ napísať posudok na žiaka, alebo využíva slovné hodnotenie.
Stupne Slovného Hodnotenia
Slovné hodnotenie možno uplatniť na hodnotenie vyučovacích predmetov v prípravnom, nultom, 1. až 4. ročníku základnej školy stupňami:
- dosiahol veľmi dobré výsledky
- dosiahol dobré výsledky
- dosiahol uspokojivé výsledky
- dosiahol neuspokojivé výsledky
Súčasťou vysvedčenia so slovným hodnotením môže byť slovný komentár za každý polrok. V 2. až 9. ročníku a v každom ročníku strednej školy sa celkové hodnotenie vyjadruje stupňami prospel s vyznamenaním, prospel veľmi dobre, prospel, neprospel. Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet. V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu všetci vyučujúci po vzájomnej dohode. Slovné hodnotenie využívajú aj mnohé alternatívne školy. Napríklad v Dánsku sa neznámkuje (číslami) až do 7. triedy, ale potom práve pre potreby nástupu na stredné školy, sa deti posledné 2 roky známkujú.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Problémy Známkovania a Slovného Hodnotenia
Známkou často používa učiteľ ako nástroj na udržanie disciplíny, ako spôsob nátlaku na žiaka. Známka býva zdrojom negatívnej motivácie žiakov k učeniu a zlých postojov k učiteľovi a škole. Medzi žiakmi vládne aj „známková rivalita“ - snaha mať lepšiu známku, nie lepšie alebo viac vedieť. Nie je zriedkavosťou, že známka určuje postavenie žiaka v triede, vzťah rodičov k jeho úspechom a pre mnohých je známka zmyslom učenia.
Slovné hodnotenie je zase aj o jazykovej zručnosti učiteľa. Ako a aké slová, slovné spojenia použije, ako rozsiahle je hodnotenie. Dôležitý je aj potenciál prijímateľa na správne pochopenie napísaného. Kladné ohodnotenie posilňuje sebadôveru žiaka, záporné je prostriedkom, ktorý možno pomôže žiakovi odstrániť chyby a nedostatky. Hodnotiaci vzťah a jeho vyjadrenie má veľký vplyv na formovanie vlastného hodnotenia, sebahodnotenia, ktoré je istým prvkom sebavedomia.
Percentuálne Hodnotenie
Percentuálne výsledky sú jasne dané matematikou, ktorá nepustí. Žiaľ, ani toto hodnotenie žiakov nie je úplne bez chýb. Škála stupnice je široká (0 - 100 %) a často 1 % rozhoduje o inom výsledku.
Sebahodnotenie a Hodnotenie Učiteľom
Mnohé školy v zahraničí využívajú aj sebahodnotenie, dokonca slovné hodnotenie učiteľa. Žiak musí na niekoľko viet zhodnotiť svoju prácu počas daného školského obdobia, zápory i klady.
Skúsenosti z Praxe
Janka Marcineková učí viac ako 25 rokov. Z toho iba krátko na začiatku svojej praxe používala známkovanie. A dokonca aj vtedy si pomáhala dodatkom slovného hodnotenia. Áno, slovné hodnotenie môže byť aj omáčka. Záleží to od toho, ako zodpovedne k nemu učiteľ pristúpi. Slovné hodnotenie môže - a malo by - formovať cestu dieťaťa a jeho osobnosť: „Ocení jeho pokroky, poradí mu, kde vylepšiť jeho prácu. Aj my na Bakomi známkujeme, keďže to káže zákon. Máme jasné kritériá, ale súčasťou je vždy aj slovné hodnotenie,“ vysvetľuje Janka. Škola má zverejnený aj manuál hodnotenia, ktorý pomôže pochopiť systém nielen žiakom, ale aj rodičom. „Dôverujú nám a nemáme s tým starosť.“ Okrem hodnotení jednotlivých aktivít majú učitelia so žiakmi pravidelné stretnutia, kde sa rozprávajú o svojom napredovaní.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Martina Štesková je absolventkou Komenského inštitútu, ktorá učí v komunitnej škole na Zaježovej, kde známky rovnako nepoužívajú. Vytvorila vysvedčenie fiktívnemu žiakovi, ktorý bol po vedomostnej stránke veľmi slabý, ale snažil sa byť aktívny a komunikatívny. Jedno vysvedčenie bolo klasické so známkami, druhé bolo slovné hodnotenie. Rodičia jej mali vrátiť to, ktoré chcú, aby používala v škole.
Dôležitosť Hodnotenia Zručností a Postojov
„Nemali by sme hodnotiť iba vedomosti žiaka. Hodnotia sa zručnosti, schopnosť použiť danú vedomosť, postoje, aktivita. Či rodič porozumie hodnoteniu svojho dieťaťa, je otázne aj pri klasickom známkovaní, tvrdí Maťa. „Z jednotky zo slovenčiny rodič nevie vyrozumieť, či sa to dieťa vie správne vyjadrovať, či vie používať zvukomalebné slová, či vie tvoriť vety alebo gramatiku.“ Pri slovnom hodnotení to vedia učitelia presne pomenovať a zároveň dať odporučenie, čo a ako zlepšiť. Pri známke dieťa ani rodič presne nevie, kde zapracovať. Iba ťažko sa tu hľadá priestor na správnu sebareflexiu.
Vnútorná Motivácia
Janka pripomína, že pri slovnom hodnotení sa nehodnotí iba obsah nejakého predmetu, ale životná zručnosť. „Dieťa nemá pracovať pre známku, ale smerovať k vlastnej reflexii - darí sa mi? Baví ma to, čo robím? Podarila sa mi tá práca?“ Vnútornej motivácii môže nahrať aj to, ak si žiak môže zvoliť niečo z viacerých možností alebo aby dostalo šancu realizovať vlastný nápad.
Maťa upozorňuje, že hľadanie vnútornej motivácie už v ranom veku, sa môže pretaviť aj neskôr v živote. „Prečo sa tie deti majú učiť? Lebo ich potrestá rodič alebo budú považovaní za menejcenných? Alebo preto, že to chcú vedieť a chcú sa učiť? Budem rada, ak deti v sebe objavia vnútornú motiváciu. Hľadajme cesty, ako ich motivovať, prečo sa chcú učiť a nie čo za to dostanú. „Závisí to od vedenia od samého začiatku. Ovplyvňuje to aj v akom prostredí dieťa je, ako ho vedú v rodine, ako to zažije v škole od nástupu,“ Janka zároveň dodáva, že rozdiel badá aj na deťoch, ktoré prichádzajú na Bakomi z iných škôl. „Pýtajú si od nás, aby sme im povedali, čo robia zle, čo majú robiť. Ale toto nie je našim cieľom ani úlohou v životoch detí, aby dostávali iba pokyny.
Martina radí, že aj učiteľ, ktorého nie je silnou stránkou písať obsiahle texty hodnotenia, môže slovné hodnotenie používať tak, aby mu to vyhovovalo. Napríklad pri jednotlivých témach môže používať znaky plus a mínus. Dôležité je deti pri akomkoľvek hodnotení neporovnávať. Často to robia žiaci sami od seba. Dokonca aj pri hodnotení bez známok. Sú deti, ktoré sú supertalentované, iné skôr introverti. Niekto je stredobod pozornosti triedy, iný sa nevie presadiť a môže ho to trápiť.
Podpora Silných Stránok Dieťaťa
„Áno, nie každé dieťa je napríklad vodca, ale to je v poriadku, lebo ľudia, ktorí nie sú lídrami, sú tiež veľmi dôležití. A dieťa vieme priviesť k tomu, v čom všetkom môže byť dobré. Každé dieťa má nejaké talenty. Je na nás učiteľoch, či povieme - aha, toto dieťa je zakríknuté a či to živíme v triede alebo naopak sa snažíme nájsť a podporiť jeho silné stránky. Sú deti, ktoré sú lídri, ale ich slabá stránka je, že sú veľmi slabí dokončovači. Janka dodáva, že deti nepotrebujú neustále pochvaly. „Ak sa dieťa učí čítať, nepotrebuje od učiteľa počuť, aké je super. Aj učiteľ to ale musí vydržať nepovedať.“
Žiakom, ktorí prišli do Bakomi z iných škôl a boli naučení na motivácie, pochvaly a konkrétne rady, čo urobiť inak, pomáhajú na škole hodnotiace hárky. Sám žiak v ňom napríklad opíše, kedy bol na hodine pozorný a kedy skôr nedával pozor. To isté v hárku zhodnotil aj učiteľ a potom si ich porovnali. Učitelia plne rešpektujú sebahodnotenia detí a v takejto spolupráci vzniká ich hodnotenie. Na druhom stupni to je aj známka, ale vždy aj slovný komentár. „Dieťa má tendenciu súťaživosti, aj keď ho k tomu cielene nevedieme. Cíti, že niekomu niečo ide ľahko a ono sa v tom trápi, samozrejme, že to vidí. Dôležité je, aby sa prijalo také, aké je a toto je v našej moci.
Príhoda z Lyžiarskeho Strediska
„Raz sa mi stalo, že v lyžiarskom stredisku bola akcia, že ak prídu žiaci s polročným vysvedčením so samými jednotkami, môžu lyžovať zadarmo. Dieťaťu som dala na mňa číslo, nech mi od vleku zavolajú a dala som mu aj sprievodný list. Vlekári to pochopili a pustili dieťa lyžovať,“ spomína Maťa. Je to však len úsmevná príhoda.
Otvorenosť Učiteľa k Nesympatiám
Martina hovorí, že podľa nej nie je možné mať každé dieťa v triede rovnako rada. Napokon vyplýva to z ľudskej podstaty. „Je to aj o vyzretosti učiteľa. Či sa dokáže aj na dieťa, ktoré mu možno v niečom nesedí, pozrieť s tým, či v ňom vidí niečo dobré. Možno niekto v triede je hlučný alebo vzťahovačný, ale na druhej strane je úžasne optimistický, nadaný napríklad pre výtvarné projekty, ako dokáže prepájať svoj vnútorný snílkovský svet s niečím reálnym. Ak nám je niekto nesympatický, okej, ale poďme nájsť na vyváženie rovnaký počet vecí, v ktorých je super a skúsme s nimi pracovať,“ vysvetľuje Martina. Dôležité je nesympatiu si otvorene pripustiť, ale vedome s ňou pracovať.
Slovné Hodnotenie Počas Korona Epidémie
Škola v Bakomi aj Zaježovská škola prešli v čase korona pandémie na online vyučovanie. Spolu s Maťou sa zhodujú, že je to ideálny čas na prechod na slovné hodnotenie. „Už len keď tomu dieťaťu napíšete štyri vety, je to super a môžete takto začať,“ povzbudzuje učiteľov Martina. Testy teraz Janka neodporúča, radšej by žiakom zadávala zaujímavé úlohy.
Neurovedecký Pohľad na Chyby
„Najnovšie neurovedecké výskumy ukazujú, že náš mozog sa učí práve prostredníctvom chýb. V našich školách sme ale chyby naučení trestať horšou známkou, čím ideme úplne proti poznatkom modernej vedy. Sú ale školy, kde známky na hodnotenie nepoužívajú a hľadajú iné formy hodnotenia,“ uvádza Juraj Hipš z Komenského inštitútu.
Alternatívne Prístupy k Vzdelávaniu
Existujú však školy, kde vysvedčenie vnímajú skôr ako spätnú väzbu: „Ako dieťa dokázalo myslieť v súvislostiach, tímovo spolupracovať, kreatívne riešiť problémy alebo kriticky myslieť. Ako dokázalo napredovať v nejakej téme alebo dosiahnuť učebný pokrok, ktorý si stanovili spolu s učiteľom. Také vysvedčenia zmysel majú. Juraj Hipš videl rôzne školy na Slovensku aj vo svete a môže porovnávať. Veľmi zaujímavý je model v škole nemeckej reformátorky Margret Rasfeld, kde sa sám žiak rozhoduje, kedy bude preskúšaný z daného učiva. Veľkou inšpiráciou môže byť podľa Juraja Hipša aj pražské Prírodné gymnázium, kde sa veľká časť vyučovania odohráva priamo v prírode.
Prekážky Reformy Známkovania
Je reálne, aby sa v slovenskej spoločnosti vôbec začala seriózna debata, ako deti v školách hodnotiť a či nie je súčasný systém známkovania náhodou prežitkom? „Treba povedať, že debata o zmene hodnotenia nie je náročná len na Slovensku, ale v celom svete. Jednou z najväčších prekážok na reformu známkovania sú ale práve rodičia. Mnohí chcú vidieť číslice tak, ako boli zvyknutí oni, keď chodili do školy,“ uvádza Juraj Hipš.
Radikálny Názor na Zrušenie Známok
„Som radikálna, známky by som úplne zrušila, pretože je dôležité, čo človek vie, naozaj vie, a nie to, čo odrapoce pred tabuľou. Známky podľa nej spôsobujú zbytočný stres, zvlášť v písomkách, kde chýba jeden bod, aby malo dieťa jednotku, dvojku či trojku: „Potom sa cíti zle, menejcenne v porovnaní s kamarátmi, ktorí dostali jednotku či dvojku. Deti preberanému učivu nemusia rozumieť, ani ich nezaujíma, ale chcú jednotku. „Ja som sa tak učila naspamäť príklady z matiky či fyziky, aby som mala aspoň dvojku a vôbec som tomu nerozumela. O tom má byť učenie, škola? Zbytočný stres namiesto radosti z tvorenia, objavovania, študovania,“ je presvedčená Anna.
Alternatívne Školy a Prístup Rodičov
Ak patríte k rodičom, podľa ktorých číslovky od jedna do päť nemôžu vyjadriť skutočné znalosti detí a zaužívaný systém hodnotenia odmietate, môžete dieťa prihlásiť do niektorej z alternatívnych škôl. Napríklad montessori školy využívajú slovné hodnotenie i sebahodnotenie žiaka. Prihlásiť dieťa do alternatívnej školy však nemôže či nechce každý rodič. Odborníci preto radia jednoducho neprikladať známkam väčšiu váhu, ako naozaj majú. „Dospelý človek si často ani nepamätá, aké mal na vysvedčení známky, a ani snáď nevie, kde ich má uložené. Školské vysvedčenia, až na niekoľko výnimiek, k životu vôbec nepotrebujeme. Možno niekedy, keď sa chceme popýšiť jednotkami pred deťmi alebo vnukmi, alebo aby sme ich namotivovali k učeniu. Presne tak pristupujte aj k vysvedčeniu vášho dieťaťa. Nie je podstatné, aké má známky, ale ako je dieťa spokojné, čo sa naučilo a ako zvláda zručnosti potrebné pre život,“ odporúča školská psychologička Gabriela Herényiová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vplyv Známok na Deti na Prvom Stupni ZŠ
Celá vývinová psychológia je postavená na tom, že práve vo veku šesť rokov je dieťa vo vývinovom štádiu usilovnosti, deti sú veľmi snaživé, chcú pracovať a zároveň je to obdobie budovania identity dieťaťa. Čiže rozvíja sa uňho sebauvedomenie. Deti sú obraz, ktorý ešte nie je vytvorený, je veľmi krehký a vytvára sa podľa hodnotenia, ktoré k nim ide zvonka.
Hodnotenie je podľa psychológov jedna z najnebezpečnejších metód, ktoré boli zavedené. Takéto podmieňovanie pri zvieratách funguje, ale u ľudí je to veľmi nebezpečné. Podmieňovanie sa totiž spája so sebaobrazom, dieťa je presvedčené, že je akceptované a hodné lásky len vtedy, keď robí to, čo v danej chvíli dospelý považuje za správne. Lenže týmto sa potom vytvára sebaobraz, to „ja“, „self“ dieťaťa, ktoré je závislé od toho, ako naňho reagujú dospelí. Z toho sa vyvíjajú všetky sociálno-patologické javy, od porúch s príjmom potravy až po sebapoškodzovanie. Keď dieťa nemá vnútorný vzťah samo k sebe, keď nie je vnútorne motivované, nevie si vytvoriť to svoje ja.
Nejde len o známky, ale o všetky komentáre dospelých, ktoré nie sú dostatočne zamerané na vnútorný rozvoj dieťaťa, ale sú zacielené na hodnotenie, kritiku a pochvalu - spôsobujú, že dieťa prispôsobuje svoju osobnosť tomu, čo práve v danej chvíli prichádza zvonka. Ak nefixujeme jeho vnútorný svet, ale učíme ho, že má čakať na to, čo príde zvonka, tak tu Albert Bandura hovorí o sociálnom učení sa, ktoré môže byť veľmi pozitívne, ale aj veľmi negatívne. Všetky vedecké teórie aj novšie poznatky a štúdie poukazujú na to, že táto cesta je zlá, napriek tomu to školský systém desaťročia nereflektuje.
Negatívne Dôsledky Pozitívneho Hodnotenia
Keď je dieťa závislé od pozitívneho hodnotenia zvonka, môže toto pozitívne hodnotenie očakávať aj od nesprávnych ľudí a dostať sa tak na zlé chodníčky. Aj tu vidíte, aké nebezpečné je hodnotenie ako také, nie iba negatívne hodnotenie. Keď som závislý od pozitívneho hodnotenia, vlastne chcem, aby mi niekto iný povedal, akú mám hodnotu. Samozrejme, všetci chceme vnímať svoju hodnotu pozitívne, ale to sa nebuduje pozitívnym hodnotením.
Pozitívne hodnotenia sú rovnako nebezpečné, je to takzvaná zlatá klietka. Známy syndróm vedie napríklad dievčatá k tomu, že si vytvárajú sebaobraz, že „my dievčatá musíme byť vždy dobré, krehké, nežné a poslušné“. Potom tu vzniká aj mizogýnia. Tlačíme deti, aby boli s rukami za chrbtom, ale ani dievčatá nechcú byť s rukami za chrbtom, tiež chcú byť samy sebou. Učiteľ od prvej triedy vytvára hodnotenie, napríklad „chlapci, pozrite sa na dievčatá, ako fungujú“. Je to pasca, lebo v živote zažívame celé spektrum pocitov a potrieb. Je v poriadku byť občas aj nahnevaný alebo smutný, to sú zdravé pocity, nie sú zlé, tie pocity prichádzajú, keď nemáme naplnené nejaké potreby. Hnev a konflikt sú veľmi dobrá súčasť praxe. Neriešim len to, že sa hnevajú alebo niekto niekoho kopol, ale čo je za tým, dávam tým deťom porozumenie. Ony vedia, že kopnúť niekoho je zlé, netreba im to stále opakovať, ale treba riešiť, prečo sa k tomu dieťa uchýlilo, čo prežívalo. Väčšinou sa vždy hľadá vinník, ale nerieši sa, čo to dieťa prežívalo.
Sloboda a Zodpovednosť
Deti nepotrebujú nekonečno slobody a mohli by sa pri tom cítiť aj zle. Skôr je potrebné citlivo sledovať v ich vývine, kedy sa vyvíja napríklad potreba viac sa rozhodovať. Napríklad prváčikovi dáte na výber z dvoch možností, piatakovi z troch a ôsmakovi z väčšieho množstva možností. Jedna z kľúčových potrieb detí je cítiť sa bezpečne a bezpečie je formulované aj nejakými hranicami, štruktúrou a predvídateľnosťou prostredia. Treba vedieť, kedy koľko, a potom vidíme, ako chcú so slobodou postupne preberať aj zodpovednosť. Nemôžem prváčikovi povedať, tak začni pracovať, keď sa na to budeš cítiť, on sa v tom môže stratiť a nebude vedieť, čo má robiť. Humanitný koncept, z ktorého vychádzam a ktorý je jedným z troch kľúčových konceptov výchovy, vzdelávania a psychoterapie, nie je postavený na anarchii, ako si mnohí myslia.
Atmosféra v Školách Bez Známkovania
Atmosféra je naozaj priateľská, postavená na dôvere a vzájomnom rešpekte. Tým, ktorí čakajú v škole úplné ticho žiakov a len výklad učiteľa, by sa mohla zdať aj hlučná. U nás deti samy objavujú, skúmajú, diskutujú, pracujú v tímoch a to si vyžaduje oveľa viac pohybu po triede a viac komunikácie.
Vyučovanie Bez Známkovania
Spĺňame Štátny vzdelávací program a, tak ako každá škola, sami si ho prispôsobujeme na Školský vzdelávací program. Obsah učiva je však jedna vec a druhá sú metódy, ktorými tento obsah deťom sprostredkávame. Využívame inovatívne metódy založené na takzvanom pedagogickom konštruktivizme, ako je napríklad Hejného metóda vyučovania matematiky, Informatika s Emilom, ExpEdícia a podobne.
Jednotlivé čiastkové úlohy a písomky hodnotíme väčšinou percentami alebo bodmi, podrobné slovné hodnotenie u nás nahrádza známky na vysvedčení.
Veríme, že dieťa by k učeniu sa malo mať vnútornú motiváciu, teda chuť niečo sa dozvedieť, objaviť. Keď odídete zo školy, oceníte v reálnom živote to, že niečomu rozumiete a viete to využiť, alebo to, na akú známku ste to vedeli v piatom ročníku ZŠ? Aj veľa jednotkárov vám povie frázu „to sme sa učili, ale nič si z toho nepamätám“. Slovné hodnotenie je navyše oveľa presnejšie a povie vám oveľa viac o tom, čo vám ide a v čom sa ešte môžete zlepšovať. Ak vám napríklad poviem, že vaše dieťa má zo slovenčiny trojku, viete, čo presne z tohto predmetu zvládlo a čo nie?
Zákon umožňuje hodnotiť žiakov slovne, známkami alebo kombinovane. V rámci kurikulárnej reformy sú školy povzbudzované k tomu, aby viac využívali slovné hodnotenie.
Snažíme sa klásť dôraz na individualitu každého dieťaťa. Všetci naši učitelia sa snažia dobre poznať svojich žiakov, vedieť, aký je ich potenciál, a pomáhajú im ho využiť naplno. Využívame na to napríklad gradované úlohy, teda žiaci v jednej triede riešia rôzne náročné úlohy podľa toho, na čo sa aktuálne cítia.
Každý potrebuje spätnú väzbu, z ktorej presne pochopí, čo už zvládol a čo má ešte pred sebou, kde je jeho potenciál. Hodnotenie je pojem, s ktorým sa stretávame každý deň a pomáha nám zlepšovať svoje schopnosti. Hodnotenie prebieha či už vedome alebo nevedome a prichádza od nás, ale aj pre nás. V školskom prostredí nie sú, akoby sa očakávalo, iba žiaci, ale pre neustále zlepšovanie sa aj samotní učitelia. Spätnou väzbou od žiakov, resp. Sme si vedomí toho, že hodnotenie (máme na mysli jeho kvantitatívnu podobu - klasifikáciu) je predpokladom štartu žiaka do ďalšieho života, resp. predpokladom vstupu na vyšší stupeň školy. Pre rodičov plní školské hodnotenie okrem informatívnej funkcie i funkciu sociálnu, pretože v súčasných podmienkach ovplyvňuje možnosť dieťaťa zaradiť sa do určitej sociálnej štruktúry. Z hore uvedených dôvodov nám hodnotenie nie je ľahostajné, sme si vedomí faktu, že pre žiakov s menšími úspechmi je často obávanou súčasťou učenia sa a to hlavne hodnotenie sumatívne (finálne) - vysvedčenie. V našej škole sa snažíme hodnotením pripraviť žiakov na život. Upriamiť ich pozornosť na seba samých, naučiť ich pracovať na sebe. Pracujeme na tom, aby hodnotenie realizované na našej škole bolo inšpirujúce, motivujúce a bolo prostriedkom spätnej väzby, ktorá je nevyhnutnou súčasťou edukačného procesu. Vo vyučovacom procese hodnotíme písomný aj ústny prejav.
Hodnotenie na Prvom a Druhom Stupni ZŠ
Na hodinách slovenského jazyka cvičné diktáty, pravopisné cvičenia, slohové práce, krátke testy hodnotíme uvedením počtu chýb, slovným komentárom, bodmi (počet bodov/chýb = počet slov/javov/…, napr. 10 slov v pravopisnom cvičení = 10 bodov). Prácu na hodinách matematiky, napr. bleskovky, päťminútovky krátke testy hodnotíme uvedením počtu chýb, slovným komentárom, bodmi (napr. 10 príkladov = 10 bodov).Výkony žiaka, praktické zručnosti pri pokusoch, teoretické vedomosti, aktivitu na hodinách prírodovedy a vlastivedy učiteľ hodnotí slovne, pochvalou, motivačnou známkou. Ústne odpovede sú hodnotené známkou. Výchovné predmety - výtvarná výchova, telesná výchova, hudobná výchova sú klasifikované a hodnotené známkou.
Päťminútovky, desaťminútovky, bleskovky sú hodnotené uvedením počtu chýb, resp. 100 - 90 % … 89 - 75 % … 74 - 50 % … 49 - 25 % … 24 - 0 % … Ústne odpovede hodnotíme známkou, slovným komentárom. Pri hodnotení žiakov vychádzame z Metodických pokynov MŠ SR č.
tags: #kedy #dieta #nie #je #znamkovane