Očkovanie, najmä v kontexte pretrvávajúcej pandémie COVID-19, ostáva v spoločnosti vysoko diskutovanou témou. Príspevky o očkovaní, v rôznych právnych konotáciách, rezonujú v spoločnosti a sú cenným prínosom v odbornom diskurze. Táto téma vyvoláva polemické názory, najmä v otázke povinného verzus nepovinného očkovania. Rodičia sa často stretávajú s dilemou, či dať svoje dieťa zaočkovať, čo v niektorých prípadoch vedie až k súdnym sporom. Tento článok poukazuje na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ako aj Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Prešove) v konaniach o nahradenie súhlasu rodiča s očkovaním maloletého dieťaťa. Cieľom je prispieť k diskusii a poskytnúť prehľad o relevantnej judikatúre v tejto oblasti.
Právny Rámec Očkovania
Štandardne sú rodičia informovaní štátom o povinnom pravidelnom očkovaní detí, napríklad prostredníctvom pediatra. V prípade nezhody rodičov v otázke očkovania, môže vec skončiť na súde podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZoR).
Rovnocenné Práva Rodičov a Rozhodovanie o Podstatných Veciach
Jedným zo základných rodičovských práv je rovnocenné právo oboch rodičov rozhodovať o akýchkoľvek záležitostiach týkajúcich sa ich dieťaťa. Ak sa rodičia nezhodnú v "podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností" (§ 35 ZoR), rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z rodičov súd.
Česká právna doktrína k tomuto ustanoveniu priamo odkazuje na publikovanú judikatúru v sporoch rodičov o očkovaní dieťaťa [napr. nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22. 12. 2015 sp. zn. I. ÚS 1253/14 alebo nález Ústavného súdu ČR zo dňa 8. 10. 2018 sp. zn. II.
Povinné Očkovanie a Dohovor o Ľudských Právach
Na tomto mieste odkazujeme aj na recentný rozsudok veľkého senátu ESĽP vo veci Vavřička a spol. c/a Česká republika zo dňa 8. 4. 2021 (sťažnosť č. 47621/13 a 5 ďalších), týkajúci sa sankcií za nezaočkovanie dieťaťa a neprijatia nezaočkovaného dieťaťa do materskej školy, kde bola Slovenská republika treťou stranou v konaní. ESĽP v rozsudku zdôraznil, že povinné očkovanie detí, realizované v ČR, sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a ochrany práv iných, pretože očkovanie chráni osoby, ktoré ho dostanú, aj osoby, ktoré z medicínskych dôvodov nemôžu byť zaočkované a sú odkázané na kolektívnu imunitu proti závažným nákazlivým ochoreniam.
Prečítajte si tiež: Dôsledky rozhodnutia Najvyššieho súdu
Predmetom súdneho konania a autoritatívneho rozhodnutia nemôže byť teda nepodstatná, resp. bežná vec (§ 35 ZoR argumentum a contario), pri ktorej už podľa pôvodnej judikatúry dovolacieho súdu nie je potrebné vyjadrenie (súhlas) druhého rodiča (R 17/1968). Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu môže byť výlučne rodič, keďže toto právo nepatrí žiadnej inej (blízkej) osobe dieťaťa; teda ani starým rodičom dieťaťa, ktorým môže byť dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, či náhradnému rodičovi, ktorý rozhoduje len o bežných veciach dieťaťa. Vzhľadom na prirodzený konflikt záujmov musí maloletého v konaní ex lege zastupovať kolízny opatrovník podľa § 31 ods.
Judikatúra v Sporoch o Očkovaní
Judikatúra v oblasti konfliktu rodičov v otázke očkovania dieťaťa nie je vzhľadom na špecifický predmet konania bohatá. Prostredníctvom štandardných právnych informačných systémov (ASPI, EPI a pod.) je možné dohľadať približne 20 rozhodnutí, z ktorých drvivá väčšina je tvorená najmä rozhodnutiami súdov prvej inštancie. Napriek tomu sme z verejne dostupných rozhodnutí vyselektovali jedno rozhodnutie Ústavného súdu SR a jedno rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorých možno čerpať v prípade eventuálnych budúcich sporov rodičov. Nemožno vylúčiť, že ak by sa v budúcnosti zákonodarca rozhodol rozšíriť okruh povinných očkovaní maloletého dieťaťa (napr. o vakcínu proti COVID-19), mohlo by to zároveň navýšiť počet návrhov, podaných podľa § 35 ZoR. Oboznámenie sa s nižšie uvedenými rozhodnutiami môže preto prispieť k naplneniu základného princípu právnej istoty (čl. 2 ods. Pre úplnosť uvádzame, že Ústavný súd SR v náleze zo dňa 13. 2. 2020 sp. zn. IV. ÚS 164/2019 konštatoval, že rozhodovanie vo veciach maloletých s obdobným predmetom konania (nezhoda rodičov o očkovaní dieťaťa), pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva(m. m. III. ÚS 83/2015). Nemožno opomenúť, že väčšina očkovaní (osobitne, ak ide o povinné očkovanie detí) by mala byť podávaná v určitom štádiu (roku) života očkovanej osoby, aby mohlo efektívne naplniť svoj prevenčný potenciál.
Vybrané Rozhodnutia Súdov v Sporoch o Očkovaní
Nižšie sú uvedené dve vybrané rozhodnutia súdov, ktoré ilustrujú prístup súdov k sporom rodičov o očkovaní.
Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 25. 2. 2021 sp. zn. II. ÚS 600/2020
V tomto prípade sa sťažovateľka (matka) neúspešne domáhala ochrany svojich základných práv, ktoré jej mali byť porušené rozhodnutiami všeobecných súdov v konaní o nahradenie jej súhlasu s očkovaním jej maloletého dieťaťa.
Otec sa na Okresnom súde Zvolen domáhal, aby súd udelil súhlas namiesto matky s povinným očkovaním maloletej. Matka odôvodňovala svoj nesúhlas nepriaznivými účinkami očkovania a obavami z rizika. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca s poukazom na zákon o ochrane zdravia, v ktorom je stanovená povinnosť pre fyzické osoby podrobiť sa povinnému očkovaniu.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre rodičov: Materská škola
Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaniu matky nevyhovel a potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu. Odvolací súd zdôraznil, že matka nemá medicínske vzdelanie a jej tvrdenia o škodlivosti očkovania sú ovplyvnené sociálnymi sieťami a nepodloženými tvrdeniami.
Najvyšší súd SR dovolanie matky odmietol z dôvodu, že nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí súdov nižších inštancií považoval za dostatočné a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Ústavný súd SR v uznesení konštatoval, že argumentácia krajského súdu nesignalizuje žiadne logické protirečenia, nenesie znaky arbitrárnosti a nepopiera zmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem. Námietku sťažovateľky o nedostatku zákonného podkladu pre povinné očkovanie vyhodnotil ústavný súd ako zjavne nesprávnu.
Rozsudok Krajského Súdu v Prešove zo dňa 15. 12. 2020 sp. zn. 22CoP/71/2020
Otec sa na Okresnom súde Poprad domáhal, aby súd udelil súhlas namiesto matky s nepovinným očkovaním ich dvoch maloletých detí proti bakteriálnej meningitíde, keďže sa o potrebe vykonania požadovaného očkovania nevedel s matkou dohodnúť. Súd prvej inštancie si vyžiadal odborné stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR a vyhovel návrhu otca nasledovne: „Súd udeľuje súhlas otcovi namiesto matky na vykonanie očkovania maloletých detí (…) proti bakteriálnej meningitíde, ktoré vykoná odborný lekár po zvážení všetkých okolností po posúdení celkového zdravotného stavu maloletých detí v rámci určenia jednoznačnej indikácie daného očkovania.“
Povinné Očkovanie a Priestupky
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia stanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu. Porušenie tejto povinnosti môže viesť k uloženiu pokuty.
Prečítajte si tiež: Vzor rozhodnutia o prijatí
#
tags: #rozhodnutie #najvyssieho #sudu #sr #ockovanie