Detstvo je obdobie hier a objavovania, no niekedy sa stáva, že dieťa namiesto radostnej hry len vystrája. Tento článok sa zaoberá možnými príčinami takéhoto správania a ponúka rady a riešenia pre rodičov, ktorí sa s touto situáciou stretávajú.
Naviazanosť na Maminku a Bezpečie
Častým dôvodom, prečo sa dieťa nechce hrať samo, je silná naviazanosť na matku, najmä ak sa narodilo predčasne alebo prežilo ťažké obdobie, napríklad pobyt v inkubátore. Tieto deti môžu mať zvýšenú potrebu blízkosti a istoty, preto sa najlepšie cítia v prítomnosti matky.
Príkladom je príbeh Beátinej dcérky, ktorá sa narodila predčasne a je na ňu veľmi naviazaná. Beáta sa obáva, že jej dcérka nebude šťastná, no zároveň verí, že z toho vyrastie. Odborníci odporúčajú rešpektovať detské správanie a vyhovieť jeho potrebám, najmä ak ide o dopĺňanie deficitu z raného detstva. Uisťovanie o láske a prítomnosti môže dieťaťu pomôcť cítiť sa bezpečnejšie a istejšie.
Introvertnosť a Individualita
Nie všetky deti sú extrovertné a vyhľadávajú spoločnosť. Niektoré deti sú introvertné a preferujú samotu, tiché aktivity a vlastné projekty. Dôležité je akceptovať dieťa také, aké je, a netlačiť ho do polôh, ktoré mu nevyhovujú.
Príkladom je príbeh Jarkinho syna, ktorý je výrazným introvertom a na rodinu je veľmi naviazaný. Napriek tomu zvládol klasickú škôlku a školu, no zlom nastal, keď nastúpil na gymnázium a odlúčil sa od svojich kamarátov. Jarka si uvedomila, že chyba nie je v synovi, ale v tom, že ho odmietala akceptovať takého, aký je. Snaží sa ho akceptovať a myslí si, že bude šťastnejší, keď bude vedieť, že je akceptovaný taký, aký naozaj je.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prejav Sebadôvery a Autenticity
Niekedy môže byť neochota dieťaťa zapájať sa do skupinových hier prejavom jeho sebadôvery a autenticity. Dieťa sa nebojí cudzích nárokov na seba a je autentické. Rodinná poradkyňa Naomi Aldort pripomína, že takéto správanie môže byť prejavom toho, že dieťa je autentické a nebojí sa cudzích nárokov na seba.
Obdobie Vzdoru a Testovanie Hraníc
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktoré trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období deti testujú hranice, snažia si potvrdiť svoju nezávislosť a učia sa hovoriť „nie“. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti, ktoré sú spôsobené tým, že dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Riešenia pre Obdobie Vzdoru:
- Nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou.
- Pozorovať situáciu ako nestranný divák a hľadať optimálne riešenie.
- Odstrániť z dosahu dieťaťa všetko, čím by si mohlo ublížiť.
- Vyčkať, kým záchvat zlosti prejde.
- Pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať.
- Odvedenie pozornosti (napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky).
- Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné.
- Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
- Dať presne opačný povel ako to, čo by sme chceli od dieťaťa.
- Naučiť ich povedať, čo chcú.
- Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať.
- Hovoriť s nimi ako s partnermi.
Nevhodné Výchovné Metódy
Niektoré výchovné metódy môžu mať negatívny vplyv na správanie dieťaťa a spôsobovať, že sa dieťa nechce hrať, len vystrája. Medzi tieto metódy patria:
- Vyčítanie zlého správania: Hovoriť dieťaťu len to, čo práve robí, bez toho, aby sme mu ponúkli riešenie.
- Otázky: „Prečo?“: Pýtať sa dieťaťa na dôvody jeho nevhodného správania bez toho, aby sme mu pomohli nájsť odpoveď.
- Prosenie a prosíkanie: Prosiť dieťa, aby zmenilo svoje správanie bez toho, aby sme mu dali jasne najavo, že to myslíme vážne.
- Výzvy bez následkov: Vyzývať dieťa, aby niečo urobilo alebo s niečím prestalo, bez toho, aby sme zabezpečili, že sa tak aj stane.
- Napomenutia bez následkov: Oznámiť dieťaťu, aké následky bude mať jeho neposlušnosť, ale v skutočnosti sa nič nestane.
- Ignorovanie nevhodného správania: Ignorovať nevhodné správanie dieťaťa, čo môže viesť k tomu, že dieťa stratí voči nám rešpekt.
- Nepriateľské reakcie: Vyhražovať sa, nadávať, prísne trestať alebo biť dieťa.
Duševné Problémy
V niektorých prípadoch môže byť vystrájanie dieťaťa prejavom duševných problémov, ako sú úzkosti, depresie, poruchy príjmu potravy, posttraumatická stresová porucha (PTSD), bipolárna afektívna porucha (BAP) alebo ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou). Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí duševnou poruchou, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.
Príznaky Duševných Problémov u Detí:
- Časté plače bez jasného dôvodu
- Neustály smútok
- Strata záujmu o aktivity, ktoré predtým zbožňovalo
- Izolácia
- Problémy so spánkom
- Zmeny v stravovacích návykoch
- Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania
- Problémy s učením a sústredením
- Hyperaktivita a impulzívnosť
Autizmus
Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. U detí s autizmom sa často prejavujú problémy so socializáciou, komunikáciou a hrou. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má autizmus, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Príznaky Autizmu u Detí:
- Vyhýbanie sa očnému kontaktu
- Citlivosť na zmyslové podnety (zvuky, dotyky, chute, vône)
- Opakovanie pohybov alebo slov
- Fixácia na určité predmety alebo témy
- Problémy s komunikáciou a socializáciou
- Samostatná hra
- Chýbajúca predstava zručnosti
- Neochota hovoriť
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM