Každý rodič s radosťou sleduje dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je moment, keď dieťa začne samo sedieť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako podporiť vývoj sedenia a posilniť chrbtové a brušné svaly u 7-mesačného dieťaťa, pričom zdôrazňuje dôležitosť prirodzeného vývoja a správnej manipulácie.
Kedy môže bábätko sedieť?
Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Je však dôležité brať do úvahy individuálne rozdiely, ktoré môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi. Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu. Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie. Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú. Sedenie je až vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.
Samostatné sedenie vs. pasívne sedenie
Nemýľte si samostatné sedenie s pasívnym. Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie.
Samostatný sed znamená, že dieťa sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás. Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Deti, ktoré sa posadia sami si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici. To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8 mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí. Keď sa stretneme vidím, že dieťa sedí vystreto ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali. Často rodičia aj cítia, že dieťatko by sa chcelo vybrať do priestoru samé, ale nevedia mu pomôcť. Niektorí ho postavia a chodia s ním za ruky (ale o tom až niekedy inokedy).
Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch.
Ideálny sed dieťaťa
- Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
- Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
- Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.
Ako dopomôcť bábätku v sedení?
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Ako dieťaťu neublížiť?
Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov.
Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania.
Čo v prípade, že dieťa stále nesedí, aj keď by už malo?
Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces. Približne do druhého roku života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin. Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu. Ak si však chcete byť 100% istí, že vaše dieťatko sa vyvíja správne, poraďte sa s pediatrom.
Dôležitosť otáčania sa
Jedným z prvých vývojových míľnikov v hrubej motorike dieťatka je schopnosť pretočiť sa. Aj keď sa táto činnosť môže zdať jednoduchá, nie je to tak. Dieťatko musí mať dostatočne spevnené svaly celého tela, aby ich dokázalo koordinovane použiť na otočenie. Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, musí najprv pevne držať hlavičku a posilniť všetky svaly hrudníka, bruška a chrbta. Už od narodenia preto bábätko dávajte pravidelne na brušku, podporujte ho v dvíhaní sa, čiže v cvičení svalov krku a chrbta. Bábätko môžete stimulovať pomocou farebných hračiek, ktoré ho budú lákať natoľko, aby sa za nimi dvíhalo. Pri tomto cvičení buďte vždy bábätku na blízku a určite ho tak nenechávajte na začiatku samotné. Keď s istotou zvládne zodvihnúť hlavičku, udržať ju hore a zároveň ňou cielene otáčať do strán, je čas pridať k tomu cvičenie rúk a nôh. Hračky teraz už klaďte pred dieťatko tak, aby sa za nimi muselo samé naťahovať. Postupne si tak osvojí cvik označovaný ako lietadielko. Odborné tabuľky hovoria, že bábätko by malo byť schopné pretočiť sa z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov. Opačne, čiže z chrbátika na bruško o čosi neskôr a to v 5. až 7. mesiaci. Nezúfajte však, ak vaše bábätko rovesníkov nepredbehlo, alebo ak iné dieťatko tento pohyb už ovláda a vaše ešte nie. Pri každom vývojovom míľniku je totiž oveľa dôležitejšia kvalita prevedenia pohybu ako je vek, kedy sa mu to podarí prvýkrát. Dbajte teda hlavne na kvalitné prevedenie predchádzajúcich cvikov, ako je dostatočne pevné dvíhanie a držanie hlavičky, pasenie koníčkov či lietadielko. Keď ich má dieťatko zvládnuté, začnite ho motivovať na cielené otáčanie sa. Keď sa to už dieťatku darí, robí to úmyselne a nie náhodne, sledujte, či sa otáča na obidve strany rovnako dobre, alebo či niektorú zo strán nepreferuje viac. Ak sa vám zdá, že to nie je úplne ideálne, môžete prevedenie pohybu konzultovať s vaším pediatrom alebo vyhľadať detského fyzioterapeuta. Ak sa vám zdá, že by sa dieťa už aj chcelo prevaliť na bruško, skúste ho motivovať obľúbenou hračkou alebo zaujímavým objektom, za ktorým sa rád obráti. Nerobte to ale tak, aby mal hračku v dohľade. Umiestnite ju tak, aby po prevalení na bruško hračku dočiahlo a uchopilo ju. Bude to pre neho najlepšia motivácia. Na tento účel sú výborné hračky Oball, ktoré sú nielen ľahké, výrazne farebné, ale pre malé bábätká skvelo uchopiteľné. Ak bábo leží na chrbte, ukážte mu hračku a potom ju položte v jeho dosahu. Motiváciou preň bude aj vaša vlastná radosť. Ak sa pretočí, ukážte mu, že z toho máte radosť. Usmejte sa na neho, pohladkajte ho, či zatlieskajte. Ak to chcete nechať na „prirodzený priebeh“, sledujte, kedy sa bábo začne otáčať samé. Najčastejšie prichádza k prvému pretočeniu na prebaľovacej podložke. Pri prebaľovaní dieťaťa radšej používajte prebaľovacie podložky a pulty so zvýšenými okrajmi. Aj keď sčasti pomôžu zabrániť pádu, dieťatko radšej nikdy nenechávajte na nich osamote.
Dôležitosť brušných svalov
Zdravé deti dnes stále viac vykazujú známky fyzického oslabenia, ako je nesprávne držanie tela, nedostatočné svalové napätie, vbočené členky, vpadnutú nožnú klenbu, mediálne rotované kolená či dyspláziu bedier. Za tým všetkým do veľkej miery stojí aj slabé brušné svalstvo, ktoré má pomáhať držať stabilitu a rovnováhu tela. Diplomovaná fyzioterapeutka Anna Kašpriková považuje za veľmi dôležité, aby si rodičia uvedomovali, že bábätká už od narodenia potrebujú prirodzený pohyb. Deti potrebujú vnímať čas a priestor. V ňom spočíva rozvoj motorických funkcií. Keby im bol dostatočne vytvorený priestor pre ich inštinktívny pohyb, možno by nemuseli neskôr absolvovať fyzioterapiu napríklad kvôli stuhnutému krku či slabému brušnému svalstvu, nesprávnemu držaniu tela.
Každý prirodzený pohyb, ktorý dieťa vykonáva, je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Dieťa samé vie, čo v pohybovom procese vývoja potrebuje. Pohyby, ktoré dieťatko prirodzene od narodenia vykonáva, majú svoj význam. Už v prvý deň jeho života sa má pohybovať? Áno, stačí ležanie dieťatka v polohe na brušku na matkinej hrudi v prvých dňoch života, a už sa tým pohybovo rozvíja. Dieťatko totiž v tejto polohe reaguje snahou priblížiť sa k prsníku, otáča hlavičku, naťahuje sa smerom dopredu, zapiera končatiny o telo matky. Všeobecne, keď je telo bábätka pri jeho spontánnych pohyboch tlačené k nejakému povrchu prednou časťou tela, panva a lebka sú navzájom od seba maximálne vzdialené. Takto sa naťahuje chrbtica v oblasti krku. Navyše sa takouto snahou bábätka pomáha vybudovať okruh spojov v rámci dvanástich hlavových, mozgových nervov, ktoré prenášajú impulzy spojené so zmyslami - sluchom, zrakom, čuchom aj chuťou. Najdôležitejší je tu desiaty (blúdivý) nerv, ktorý vychádza z mozgového kmeňa a pokračuje do brucha. Takouto snahou bábätka v polohe na brušku zabezpečuje blúdivý nerv napríklad aj inerváciu orgánov krku a hrdla.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Od narodenia dieťaťa je dôležité, ako s ním manipulujeme. Bruško dieťaťa je mäkké, neforemné, organizmus je plný vody a hnedého tuku. To, ako s bábätkom narábame počas prvých troch mesiacov, je pre jeho ďalší život veľmi dôležité. Ak ho matka priveľa nosí vo vertikálnej polohe, na rukách či v šatke, brucho dieťaťa ostáva neforemné a jeho chrbát kopíruje tvar písmena C. Telo ostáva v prenatálnej polohe. A dieťa sa predsa narodí, aby svet mohlo spoznávať, nie zas byť kdesi schované. Brucho prebúdza bránica. Treba dieťaťu dopriať dostatok času na tvrdej podložke pre pohyby rukami a nohami, až kým sa mu nepodarí veľmi dôležitá vec, zdvihnúť nohy a cmúľať si palec. Dieťa bruško napína a zase ho sťahuje, začína pracovať, aktivujú sa pohybové vzorce. Ich výsledkom je, že vo chvíli, keď sa dieťa samé postaví na nohy, má byť brucho pevné. Zdravému dieťaťu nevadí byť na bruchu. Práve naopak, ležanie na brušku má dieťaťu vyhovovať. Ak mu v tejto polohe ale nie je dobre, leží na neaktívnom alebo zle aktívnom brušku, nevládze tam byť, mrnčí, trápi sa tam, je ako na balóne, preťažuje krčnú chrbticu, robí priveľké záklony hlavičky, pretože sa nedokáže pevne oprieť. Ak dieťa nemá dostatok príležitostí ležať na brušku, nemá potom dosť pevný chrbátik, dôsledkom sú guľaté chrbátiky, prehnuté driekové oblasti.
Dieťa sa má pohybmi stať do troch mesiacov od narodenia symetrické, čo to znamená? Má si vedieť spojiť ruky, kontaktovať noha nohu a pod., vedieť sa oprieť, vedieť, že sa ho niekto dotýka, nie len že ho stále niekto drží, obmedzuje nosením v pohybe. Vtedy nespoznáva svoju senzoriku - kde má kožu, či leží na niečom teplom, studenom, mäkkom, či má na nožičkách ponožky, či sa mu niekto hrá s prštekmi, kde jeho telo končí, rukami aj nohami spoznávať priestor. Ale ak je pričasto uviazané v šatke, nenájde si rúčky, nôžky ani ich nestimuluje k dostatočnému pohybu. Toto je často krát podceňované pod rúškom potreby emocionálnej väzby na matku. Tá je nesmierne dôležitá, ale nie za cenu obmedzovania potreby prirodzeného pohybu. Vo vývinovom období 4.-5. mesiaca sa začne klopiť panva, chrbátik sa oprie, svalstvo už má byť pripravené na ďalšie aktivovanie, na otáčanie sa. Je zlé, keď dieťa dvihne nohy a rebrá sa „rozlejú“, to znamená, že nemá kvalitný pohyb, nemá pevné brušné svalstvo.
Tu treba zdôrazniť, že do polohy sedu sa má dieťa dostať samé, bez pomoci dospelého či nejakých podopieracích pomôcok. Ak sa dieťa vyvíja správne a kvalitne, nepotrebuje pomoc, všetko zvládne postupne v čase samo svojou vlastnou aktivitou a prácou. Súčasne s budovaním silných nôh, odrážaním sa od podložky, aktivovaním prstov sa buduje aj stred tela. Ak je to dostatočne silné, dokáže stabilizovať chrbticu v akejkoľvek polohe.
Postačuje nechávať dieťaťu priestor pre prirodzený pohyb, aby si aktivovalo svalové reťazce počas svojho vývinu? Je otázne, čo je dostatočný priestor a čo považujú rodičia za prirodzený pohyb. Predošlá generácia považovala za prirodzenú aktivitu povedzme lozenie po stromoch, počas ktorého sa aktivovali také svalové skupiny, ktoré súčasná generácia aktivuje podstatne menej. Rovnako prirodzené bolo skákanie cez gumu, ktoré tiež aktivovalo veľmi dôležité svaly do takej miery, že deti mali pevnejšie držanie tela, stabilitu. Dnes je potrebné motivovať deti k fúkaniu bubliniek, fúkaniu do píšťalky. Dôležité je dovoliť dieťaťu, aby bolo aktívne, aby samo zdolávalo prekážky, ktoré sú preň výzvou, dovoliť mu objavovať a skúmať. Ak dieťa „nespadne“, nenaučí sa vstávať.
Diagnostika a sledovanie vývinu
Pri bežných preventívnych prehliadkach sa u pediatra nerobí podrobná diagnostika kvality pohybov. Bábätku sa zisťujú základné parametre, pozornosť sa venuje predovšetkým množstvu pohybov, nie ich kvalite.„Pritom už medzi štyrmi a šiestimi týždňami života sa dá spoľahlivo určiť, či svaly a svalové skupiny fungujú tak, ako by mali,“ vysvetľuje Mgr. Tomáš Rychnovský.
Čo prezradia vrásky?„Deti sú z pediatrického i ortopedického hľadiska úplne zdravé, nebudú mať nijaké problémy s učením, sú fyzicky zdatné, presne podľa vývinových tabuliek, ale pomocou špeciálnej diagnostiky sa dá pozorovať, že niektoré svaly a ich skupiny sa nezapájajú tak, ako by mali. Na trojmesačnom dojčati sa dá z postavenia hlavičky, pliecok, zápästia spoznať všeličo, i keď sa zdá, že ešte mnoho pohybov nedokáže. Má päty skôr zdvihnuté nad podložkou? Pokrčenú kožu na chrbtici? Nožičky skôr natiahnuté alebo skrčené? Podľa výraznej vrásky na zadnej časti krku sa dá rozpoznať vysoká záťaž krčnej chrbtice.“
Problémy mohli nastať už v tehotenstve alebo pri pôrode: pôrod panvovým koncom, kliešťami, nevýhodná poloha plodu v maternici. To sú iba niektoré z príčin. Potom existuje rad dôvodov, ktoré vôbec nie sú známe. Úplná, totálna neznáma.
Rodičia by si mali všímať pohyby (hoci ešte veľmi drobné) svojho potomka. A ešte lepšie urobia, ak vo 4. až 6. týždni života navštívia odborníka na hodnotenie správneho svalového vývinu dieťatka. V prípade, že sa v rodine vyskytujú problémy s chrbticou, bolesti chrbta, obmedzená pohyblivosť, by takáto konzultácia bola celkom namieste.
Ako podporiť motorický vývin
- Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
- Pozor na nevhodnú manipuláciu: Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
- Pozor na pasívny sed: V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
- Balenie na široko, len ak je potrebné: Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
- Najlepšia pomoc je žiadna pomoc: Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Fázy motorického vývinu
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku. Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie. Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia. V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť). Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný. Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné. Dôležité je, aby to dieťa zvládlo. Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti. Nebude napríklad schopné dosahovať hračky. Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien. Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly. Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško. Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne. Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu. Je to preťažením šijových svalov. Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly. Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško. Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky. Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu. Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.