Výchova dieťaťa je komplexná úloha plná radostí, ale aj výziev. Rodičia sa často stretávajú s ťažkými situáciami, na ktoré ich nikto nepripravil. Ako sa vyrovnať so smútkom a stratou, keď dieťa zomrie? Táto otázka je nesmierne bolestivá a vyžaduje si citlivý prístup.
Pochopenie Náročnosti Výchovy a Strachu
Výchova dieťaťa je jednou z najťažších úloh v živote, hoci sa o nej nikde neučí. Každý rodič sa snaží robiť to najlepšie, čo vie, no nie vždy je to jednoduché. Hľadanie správneho prístupu, ktorý by nebol príliš benevolentný ani ustráchaný, môže byť náročné. Neexistuje univerzálny návod, ktorý by zaručil úspech.
Daniel Rušar, osobný konzultant a tréner sociálnych zručností, si uvedomil, že na trhu chýbajú knihy pre deti, ktoré by im pomohli pochopiť zložité situácie, ako je strach a smrť blízkeho. Jeho knihy sa venujú práve týmto náročným témam, pričom vychádzajú z jeho vlastných skúseností a pozorovaní.
Strach ako Osobná Téma a Inšpirácia
Rušar sa priznal, že strach je jeho osobnou témou. Ako dieťa sa bál tmy a ako dospelý mal rôzne iné strachy. Keď sa mu narodil syn, mal strach aj ako rodič. Inšpiroval ho jeho synček, ktorý sa ako malý vôbec nebál tmy, no neskôr sa to zmenilo. To ho fascinovalo a začal sa zamýšľať nad tým, čo vlastne strach znamená.
V jeho knihe "Vlk a tma" mravček pomáha vlkovi prekonať strach z tmy. Vychádza z teórie, ktorá hovorí, že strach je potrebné prijať a nebojovať proti nemu. Dôležité je priznať si, čo prežívame, pomenovať to, uvedomiť si, čo sa deje, stíšiť sa, nebojovať proti tomu, pustiť to a venovať pozornosť niečomu, čo nám dáva silu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Smrť Blízkeho: Tabu v Detskej Literatúre
Rušar si uvedomil, že smrť je v detskej literatúre často tabuizovaná téma. Keď mu zomrel blízky strýko, hľadal v literatúre spôsob, ako túto tému komunikovať dieťaťu. Chcel to spracovať cez jednoduchý príbeh, ktorý by deťom pomohol pochopiť, čo sa deje, keď niekto zomrie.
V knihe "Kamzíkov veľký skok" zomrie jednému kamzíkovi braček. Rušar sa snažil ukázať, že aj keď niekto zomrie, väzba medzi blízkymi môže stále pretrvávať. Vychádzal z vlastnej skúsenosti, keď mu zomrel starší brat na leukémiu. Ako dieťa to prežíval, no jeho rodičia s ním o tom nehovorili a nebol ani na pohrebe. Ako rodič sa snažil uvedomiť si, čo by mu vtedy ako dieťaťu pomohlo.
Jednoduché Otázky a Ťažké Odpovede
Deti sa často pýtajú jednoduché otázky o smrti, ktoré môžu byť pre dospelých ťažké. Pýtajú sa, čo sa stane, keď zomrie babička, alebo čo budú mať, keď zomrú ich rodičia. Rušar zdôrazňuje, že s deťmi sa o tom dá hovoriť a že je dôležité nekomplikovať si to tým, že sa budeme zaoberať tým, čo si o tom bude myslieť niekto druhý.
Deti nerozlišujú, o akú tému ide, ich otázka "prečo?" je krásna. Otázky o smrti máme aj my, ale niekedy ich potlačujeme. Dôležité je neobávať sa hovoriť o smrti a nebrať si na seba príliš veľa energie tým, že sa budeme báť vysloviť svoje obavy.
Príbehy ako Forma Učenia a Prijatie Strachu
Rušar zdôrazňuje, že cez príbehy sa učíme. Preto na konci jeho kníh nie je sumár pre rodičov a učiteľov, ako postupovať. V knižke o strachu z tmy, kde mravček pomôže vlkovi, to vychádza z teórie, ktorá hovorí, že strach je potrebné prijať a nebojovať proti nemu.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Často sa hovorí deťom, že sa nemajú báť. No dobre, ale ako nemať niečo, čo už prežívam? To jednoducho nejde. To ani dospelý nezvládne. Vychádza sa teda z jedného smeru: priznať si, čo prežívam, pomenovať to, uvedomiť si, čo sa deje, stíšiť sa, nebojovať proti tomu, pustiť to a venovať pozornosť niečomu, čo mi dáva silu.
Začať od Seba a Učiť sa Radosti
Rušar radí rodičom, aby začali od seba. Nemusia vychovávať dieťa, stačí, keď budú vychovávať sami seba - pozrieť sa na svoje strachy, domnienky, hnevy. A byť s tým potomkom, keď on niečo potrebuje. A odpúšťať sám sebe, ostatným čo bolo v minulosti, keď niečo nevyšlo podľa predstáv. Prijať to a učiť sa radosti. Predsa radosť je silnejšia ako strach. A nežiť v očakávaní.
Jeho knihy sú určené pre rodičov, predškolákov a začínajúcich čitateľov. Rodičia môžu deťom príbeh prerozprávať, prečítať. Vďaka krásnym ilustráciám Ley Točekovej a Ľuba Paľa sú knihy čitateľné aj cez obrázky a deti si tak môžu vytvárať vzťah k čítaniu a ku knihám vôbec.
Prenášanie Strachov a Koučovanie
Rodičia často prenášajú svoje strachy na deti. Napríklad: je zima, hovorí sa, nechoď bosý, prechladneš. Vychádza to zo skúsenosti niekoho iného, kto bosý chodil a prechladol. Ale my už nevieme prečo prechladol, aké boli okolnosti. Takže sa táto informácia posúva ďalej bez vlastnej skúsenosti a ukotvila sa ako fakt.
Rušar sa snaží prepojiť rodičovstvo s leadershipom a koučovaním. Synovi kladie viac otázok: Ako by si to riešil? Aké sú možnosti? Čo by si urobil ako prvé? On začne premýšľať a niekedy, keď už nevie ako ďalej, tak povie a čo by si mi poradil ty. V tej chvíli vie, že je náchylnejší počúvať jeho názor.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prítomnosť Rodiča a Experiment Výchovy
Dôležitá je prítomnosť rodiča, ktorá sa postupne možno vytráca. Každý sa snaží vychovávať ako najlepšie vie a robí, čo je v jeho silách. Bolo by pekné získať po rokoch reflexiu na vlastnú výchovu. Keď bude mať syn toľko rokov ako on teraz, môže sa ho spýtať - chcel si byť ako dieťa zabezpečený, alebo chcel si vtedy viac pozornosti?
Výchova je experiment, ktorý bude trvať ďalších zopár rokov, kým syn dospeje. Každá výchova je novým experimentom. Rodič si môže nájsť vlastnú cestu na základe toho, že nekopíruje výchovu, ktorú dostával. Musí vychádzať z neho, z naozajstného vnútra a potrieb toho dieťaťa. A sleduje signály, či sa dieťa zaujíma, ako reaguje, čiže výchova rodiča by mala vychádzať z potrieb dieťaťa a potrieb rodiča.
Strata Rodičov a Smútok
Väčšina z nás sa v živote dostane do bodu, keď naši rodičia odídu z tohto sveta. Postupne vnímame ako starnú, už nie sú tí silní, o ktorých sme sa ako deti opierali. Už nie sú tí, ktorí za nás množstvo problémov vyriešili, ktorí nám vytvárali domov a zázemie a ponúkali pocit opory a istoty.
Alexander Levy, americký psychoterapeut, stratil oboch svojich rodičov, ktorí neboli mladí. Ich smrť ho veľmi zasiahla. Uvedomil si, že o tom, čo znamená strata starších rodičov sa v dnešnom svete veľa nehovorí a pritom nás tak veľmi zasahuje. V knihe "Zbohom mami, zbohom tati" popisuje svoj osobný príbeh, dopĺňa ho hlbokými a osobnými úvahami a príbehmi svojich priateľov a klientov.
Rodičia (prípadne iné osoby, ktoré sa o nás starajú), predstavujú konštantu v našom živote. Bez nich neprežijeme. Nech máme s nimi akýkoľvek vzťah, ich existencia aj v dospelom veku často vytvára pocit, že život je spoľahlivý, poznateľný, zvládnuteľný. Sú našimi najväčšími učiteľmi života a dávajú nám základ všetkých našich budúcich vzťahov. Učia nás milovať a vnímať a rozlišovať hodnoty života. Vedia, prečo sú veci aké sú, čo sa má a nemá.
Keď ich strácame, pocit vnútorného bezpečia a istoty sa významne naruší. Strácame domov, stávame sa sirotami, prestávame byť deťmi. Už nikdy nebudeme tými, kým sme boli. Sme zmätení, kto vlastne teraz sme? Smútime a vydávame sa na cestu do neznáma. Sme dezorientovaní. Čo bude v našom živote ďalej? Život už nikdy nebude taký, aký bol. Krehkosť a tajomnosť života nás po smrti rodičov pohlcuje. Prichádza opustenosť, prázdnota, úzkosť, a to aj vtedy, keď máme vlastnú rodinu a deti. Je nám ľúto, že sme s rodičmi nestihli všetko, čo sme chceli. Pretože nikdy nestihneme všetko. Ak sa smútku nebudeme brániť, jeho intenzita sa časom zmierni, ale budeme smútiť do konca nášho života. Spomienky s rodičmi sa nám budú opakovane vracať.
Zmeny vo Vzťahoch a Tajomstvo Života
Po strate rodičov sa menia aj naše najbližšie vzťahy - partnerské aj priateľské. V manželstve, partnerstve aj v priateľstve potrebujeme oporu. Potrebujeme, aby ľudia okolo dokázali vnímať a zvládnuť našu bolesť a pritom byť chvíľami s nami. Nie je to jednoduché. A tak sa môže stať, že s ľuďmi, ktorí nám boli blízki, sa odcudzíme, alebo naopak sa s nimi viac zblížime. Niektorí ľudia z nášho života odídu, nových možno nečakane stretneme.
Nie je zriedkavosťou, že aj v širšej rodine sa udejú zmeny. Všetci smútia a všetci sa menia. Delí sa majetok. Problémy, ktoré tleli, niekedy vybuchnú. Po smrti rodičov často premýšľame nad tajomstvom života, nad jeho večnosťou, nad tým, kto nám bude do konca života oporou. Dokážeme čerpať silu z Boha a viery? Alebo sa od nej odvraciame prípadne hľadáme novú? Rodičia nám ponúkli svoju vieru a spiritualitu, ktorá, kým žili, bola aspoň čiastočne aj naša.
Smútok ako Dôležitá Životná Skúsenosť
Stratiť rodičov vo vyššom veku je "normálne". Prečo sa toho tak bojíme? Prečo nás to tak zasahuje? Načo smútime? Na niektoré otázky neexistujú jednoduché a všeobecné odpovede. To, odkiaľ prichádzame, ovplyvňuje náš celý život, aj kam kráčame. Smútok po strate rodičov je dôležitou životnou skúsenosťou. Pomáha nám uvedomiť si pominuteľnosť nášho života a upozorňuje nás, aby sme dôležité vzťahy či ciele v živote neodkladali.
Kniha "Nechcem Byť Bez Teba"
Kniha "Nechcem byť bez teba" je krásny, jemný, nežný a láskavý príbeh o priateľstve, smútku a strate. Je to dojímavé, citlivo napísané (a preveršované), hoci ide o náročnú tému. Práve pri čítaní môžu rodičia začať vysvetľovať, že občas niekoho stratíme, odíde, zomrie; že príde smútok a bolesť na srdiečku. No to neznamená, že svet nie je krásny.
Vzdelávanie a Úprimné Dialógy
Ľudí môžete vzdelávať, len ak s nimi budete viesť úprimnejšie, hlbšie dialógy bez strachu. Vždy sa bojíme práve tých vecí, ktoré nepoznáme. A mať príliš veľa ochrany, to sa môže obrátiť proti nám. Nenájdeme však dve rovnaké deti ani rovnakých rodičov. Je veľmi zvláštne hovoriť o detských knihách, keď je toľko rôznych detí.
Dôležité je dokázať povedať: Myslím si, že by to mohlo byť napríklad takto, ale nie som si istá. Možno by sme to mohli spoločne preskúmať. Sme zvyknutí rozprávať sa s deťmi spôsobom: Ja som dospelá a ty ma počúvaj, lebo ja som tá, čo vie. Mne sa zdajú deti mnohokrát oveľa múdrejšie než dospelí.
Dôležitosť Učiteľov a Uvoľnenie Detí
Musíme deťom ponúknuť nástroje, vďaka ktorým sa budú môcť cítiť uvoľnene a byť sami sebou. Stále je tu tlak, aby sa správali slušne. A pritom mnohí umelci hovoria, že dospievanie je smutné, lebo strácate svoje umelecké ja, že dospievaním naň zabudnete.
Myslenie na Rodičov a Skvelé Knihy
Keď píšete pre deti, nemyslíte na ich rodičov. Ako malá som si s rodičmi čítala skvelé knihy - Bratia levie srdce Astrid Lindgrenovej, Mauricea Sendaka, Porculus od Arnolda Lobela. Tie knihy si stále pamätám, pamätám si svetlo u nás doma, bola som nimi úplne pohltená.
Príbehy a Skutočné Veci
Verím, že dobrá detská kniha je taká, ktorú si človek zapamätá. Ideš večer spať a vravíš si: Bože môj. Kniha ťa prenasleduje. O také knihy sa snažím aj ja. Snažím sa najlepšie, ako viem. Ako dieťa som bola veľmi náročná. Chcela som "ozajstné veci". Nepotrebovala som malé hlúpe blbosti, ktoré ma po chvíli začali nudiť. Možno boli milé, ale necítila som v sebe, vnútri, žiadne veľké pocity.
Rozprávačka a Ilustrátorka
Ste viac rozprávačka než ilustrátorka. Ale vaše príbehy sú v podstate veľmi stručné, používate len málo slov. V našom regióne čítame a píšeme knihy s oveľa väčším množstvom textu a menej ilustráciami. Naše knihy nechcú zahraniční vydavatelia vydávať, lebo je v nich priveľa textu.
Čítanie Každý Deň a Storytelling
Tak či onak, mali by sme čítať každý deň. Každý deň v škole sa má začínať jednoduchým čítaním, nie až tak prácou s textom. Len si vytvoriť jednoduchý zvyk. Chodím do krajín, kde sa zaoberajú rozprávaním príbehov viac. Majú dokonca súťaže v storytellingu.
Vizuálna Doba a Fantázia
Hovorí sa, že žijeme v dobe, ktorá je vizuálna a príbehová, ale v skutočnosti je najmä vizuálna. Sme obklopení reklamami, obrázkami, maľbami… Ale myslím si, že mnohí ľudia tie obrazy nedokážu prečítať. Uvedomujeme si, že obrazy oslovujú našu fantáziu, vôľu, niečo v našom vnútri, ale nie sme vzdelávaní k tomu, aby sme ich dokázali čítať.
Spoločné Čítanie a Vôňa Starej Mamy
Mám strašne rada, keď si rodičia sadnú k dieťaťu, ktoré má desať, štrnásť, pätnásť rokov a žijú spoločný moment, môžu si spolu čítať. Myslím, že je to obrovská vec. A aj keď tomu, čo čítate, poriadne nerozumiete, nevadí to. Ja si napríklad stále pamätám vôňu mojej starej mamy, jej parfum. Vyfajčila aj dva balíčky cigariet denne a ja som cítila tento mix vôní jej tela.
Hlad po Príbehoch a Ťažké Témy
Verím, že ľudia sú v skutočnosti zamilovaní do príbehov, skutočne ich potrebujú, potrebujú beletriu. Chodia možno do kina, na hollywoodské filmy, čítajú si časopisy, prezliekajú sa… To všetko je tiež rozprávanie príbehov - čo hovorím sám sebe a čo hovorím druhým. A všetko je to otázka toho, ako to vybudujem. Verím, že ľudia sú hladní po príbehoch. A len na ujasnenie: aj keď píšem o ťažkých témach alebo o tom, čo sa javí ako ťažká téma, nikdy neviem, kam vlastne smerujem, nikdy neviem, ako sa ten príbeh skončí. Nie je to tak, že sa raz ráno zobudím a poviem si, že napíšem smutný príbeh. Jednoducho si vyberiem. Začínam postavami. Mám notesy, kam kreslím a zrazu v tom celom nájdem postavu a poviem si: Hm, toto sú zaujímavé postavy, hm… stretnú sa a čo sa potom stane?
Inšpirácia a Hranice
Myslím, že je zábavné zneisťovať ľudí v ich presvedčení alebo viere. Ale možno je to aj o mojej osobnosti - ako ďaleko môže človek zájsť. Vždy som sa rada hrala s hranicami. Môžete povedať: fajn, toto je príbeh o smrti a o chorom dievčatku, lenže pre mňa je to o niečom inom - je to viac príbeh o láske, než príbeh o smrti či chorobe.
Smrť a Ježiško
Nebojím sa deťom vysvetľovať veci. S detskou psychológiou je to veľmi zaujímavé, lebo keď sa dieťa pýta, čo je smrť, v skutočnosti to vie, len vás testuje, chce počuť vaše myšlienky. Ak sa trochu hanbí alebo sa vás trochu bojí, alebo vás chce potešiť, a vy mu poviete, čo si myslíte, ono si napríklad pomyslí, že to, čo im vraveli v škole, je fakt blbosť a bude veriť tomu, čo vravíte vy. Milujem, keď som v škole s deckami a ony sa ma pýtajú: "Veríš, že je život po smrti?" Ja poviem, že fakt netuším, ale skúsme si predstaviť, ak by to mohlo byť akokoľvek, ako by ony chceli, aby to bolo. A ony vravia svoje nápady. Môjmu synovi napríklad niekto v škole povedal, že Ježiško neexistuje, ale ja prosto milujem predstierať, že existovať môže čokoľvek, v mojom svete existuje všetko, ale to je môj svet.
Odpovede a Viera
Vy nechcete dávať odpovede? Cieľom nie je pomôcť rodičom? Vy máte odpoveď? Nie. Takže? Ja sa snažím mojim deťom vysvetliť, že ľudia z rôznych krajín vyznávajú rôzne náboženstvá a predstavujú si život po smrti rôzne. Samozrejme. A v čo verím ja, ale nie som si istá, bojím sa… Podľa mňa je to tá najväčšia vec, že v našich životoch nevieme, kam kráčame. Nevieme, odkiaľ sme prišli, vieme len, kam sme pristáli. A bojíme sa toho, kam ideme.
Ochrana Detí a Rituály
Naša kultúra možno až príliš chráni deti pred tým, čo dospelí považujú za tú horšiu stránku života. Zvykneme deti od starých, chorých, slabých či zomierajúcich oddeľovať. Napríklad Mexiko má iný vzťah k smrti, oslavujú ju. Pred nejakými sto rokmi bol podobný rituál aj v Belgicku - jestvoval moment, keď mŕtvi môžu byť prítomní niekde pri nás. Mám rada rituály, ale viac sa mi páči vytvárať si vlastné.
Knihy a Hra na Smrť
S knihami je to podobné - je dobré mať rôzne príbehy. Pekná, milá kniha má svoje miesto rovnako ako tá temná. A tiež si myslím, že je dôležité mať priestor, v ktorom môžeme konať a nemusíme mať pocit, že sa to nesmie. Knihy si nájdu dieťa a dieťa knihy. Podľa mňa je dôležité, aby ste si čítali knihy spolu s deťmi. Verím, že oveľa lepšie je hrať sa na smrť. Urobiť si malé bábiky a povedať si: aha, my sme bohovia a toto je naše stvorenstvo, čo vymyslíme? Budú tieto naše stvorenia smrteľné? Budú len na jedno použitie a čo bude potom? Odpoveďami detí budeme veľmi prekvapení, ich odpovede sú niekedy neuveriteľné, oveľa viac ako si dospelí či filozofi vedia predstaviť. Mám to strašne rada. Vidia veci jasnejšie, no potom to zabudnú. Byť s deťmi je ako vrátiť sa tam späť.
Fyzika a Rozum
Začala ma zaujímať fyzika. Keď si začnete čítať o fyzike, kvantovej mechanike, dôjde vám, že kto som, aby som mohol povedať, že je to takto alebo takto? Niektoré decká sú úplne v pohode so všetkým a niektoré potrebujú jasnú štruktúru. Ak sa príliš snažíte, nemusí sa vám to podariť. Ale ak niečo robíte hravo, ako hru, divadlo, je to iné. Hovoriť deťom - takto to proste je a basta, je brutálne nebezpečné! Viera je dôležitá, ale myslím, že tá najväčšia pravda na svete má byť prosto rozum.
Dnešné Deti a Technológie
Myslíte si, že dnešné deti sú iné, než sme boli my? Samozrejme. V čom je ten rozdiel? V technológiách? Hmmm… Rozprávam sa s učiteľmi dvadsať rokov. Vždy som bola fascinovaná pedagogikou. Vidím však, že veľa učiteľov deti stráca. Myslím, že pre dnešné deti, aspoň čo viem o deťoch v Belgicku a Francúzsku, je ťažké obsedieť celý deň v lavici. Ťažko sa im učí, keď to robia len kvôli učeniu samotnému. Veľa detí sa pýta, prečo sa to vlastne učia, chýba im zmysel. Myslím, že celý vzdelávací systém sa musí zmeniť. Decká sú omnoho pokročilejšie, no topia sa v technológiách. Obrazovky sú ako drogy, kokaín. Uvidíme, či to bude ešte horšie a budeme mať psychopatickú generáciu, ktorá bude zavesená len na obrazovkách. Je smutné vidieť mamy a tatkov a ich deti, často bábätká, na mobiloch. To je také smutné!
Krátke Texty a Sústredenie
Deti sú teraz zvyknuté čítať veľmi krátke texty, sms správy, statusy, slogany. Myslím si však, že dlhé texty učia deti sústrediť sa. Podľa mňa sú to dve rôzne veci. Vždy som mala rada knihy s dlhými textami a myslím, že je to super pre mozog, ale tiež mám rada, keď je text krátky, pretože vtedy sa veľa vecí deje medzi riadkami. A preto nemám rada slovo ilustrácie. Vždy ma fascinovalo, že veci, ktoré sa javia smutné v texte, sa tak nejavia na obrázkoch a sú veci, ktoré sa javia ako smutné v obrázkoch a v texte nie až tak. Sú ako pár, patria jednoducho k sebe. To sa mi zdá skvelé pre mozog! Aj pre dušu - dotvoriť si zvyšok obrázku.
Predstavenie Knihy a Úprimnosť
Myslíte, že treba deťom niektoré knihy - napríklad Malú smrť - predstaviť? Uviesť? To si nemyslím. Ja by som to nerobila, pretože tak vyvoláte očakávanie, dáte kľúč, akým sa má kniha interpretovať. Už dvadsaťtri rokov robím knihy, rôzne, a pochopila som, že ľudia čítajú knihy s ich vlastnou ochranou, ich vlastným strachom a ich vlastnou obavou. Je to veľmi rozmanité a myslím, že je to tak dobre. Mne sa páči pozorovať a rozprávať sa a dať dieťaťu priestor rozhodnúť sa, čo je smutné a čo nie je a čo je smiešne a čo nie. Milujem, keď sa môžete podeliť o ten moment - Čo sa to vlastne stalo? A tiež sa rada zaoberám vecami, ktorým nerozumiem. Keď som bola dieťa, bolo toľko vecí, ktorým som nerozumela. To bolo krásne!
Porozumenie Sveta a Hranice
Aj pre autora je písanie spôsob, ako porozumieť svetu - nielen pre čitateľa. Porozumenie svojmu vlastnému svetu, samozrejme. Skúmanie a prekonávanie hranice.
Dobrý Rodič a Výchovný Model Becky Kennedy
V posledných rokoch vyvolala psychologička a spisovateľka Becky Kennedy rodičovskú revolúciu. Obracali sa na ňu rodičia, ktorí sa odrazu ocitli v zložitých situáciách vyvolávajúcich pocity frustrácie, vyčerpanosti a bezmocnosti. Ich spoločná túžba však bola rovnaká: všetci chceli byť lepšími rodičmi. Autorka zosumarizovala všetky poznatky o vzťahovej väzbe, všímavosti a rodinných konšteláciách, čo boli teoretické prístupy, ktoré boli súčasťou jej súkromnej praxe, a snažila sa pretransformovať tieto myšlienky do metódy práce s rodičmi, ktorá by bola konkrétna, prístupná a zrozumiteľná. Jej výchovný model je efektívny, no zároveň nenarúša blízkosť medzi rodičom a dieťaťom. Je zástankyňou jasne stanovených hraníc, rodičovskej autority a pevného vedenia pri súčasnom zachovaní pozitívneho vzťahu, dôvery a rešpektu.
V knihe "Objavte v sebe dobrého rodiča" sa s čitateľmi a čitateľkami podelí o svoju výchovnú filozofiu a ponúkne im mnoho užitočných a praktických stratégií a metód, ktorých cieľom je blaho rodiča a súčasne blaho dieťaťa. Autorka zároveň ponúka riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom. Všetci chceme vnímať naše deti ako dobré deti, seba vnímať ako dobrých rodičov a pracovať na tom, aby sa nám všetkým žilo pokojnejšie. Je to možné. Nemusíme si vyberať. Môžeme mať všetko.
Detektív Krauz a Stratená Lydia
Na jeseň 2008 rozohral detektív Krauz špionážno-detektívnu hru netušiac, kedy a ako sa skončí. Angus a Sarah Moorcroftovci ešte donedávna viedli vysnívaný život v krásnom londýnskom dome a tešili sa zo svojich dvojčiat Kirstie a Lydie a z malého psíka. Lenže všetko sa zmenilo, keď malá Lydia nešťastnou náhodou vypadla z balkóna.
Smrť a Negatívne Stránky
Dieťa sa stretáva so smrťou v moderných rozprávkach a filmoch v takej forme, že je často konfrontované hlavne s negatívnou stránkou smrti. A tak učíme deti smrti sa báť, odvracať od nej svoju tvár. Deti by sme však mali na smrť učiť pozerať ako na niečo, čo patrí do nášho sveta. Ako na situáciu, kedy sa treba citlivo a s láskou rozlúčiť aj s ľuďmi, ktorých sme mali radi.
Médiá a Fyziologické Zomieranie
Áno, musím priznať, že tomuto nesprávnemu postoju, tejto filozofii nahrávajú aj médiá, pretože smrť stavajú do svetla niečoho, čo je neznesiteľné, kde sa tá bolesť stále stupňuje. Ako keby v procese zomierania nebola pomoc, ako keby každá smrť musela byť strašne dramatická a traumatická. A navyše traumatizujúca aj pre tých, ktorí sa na ňu pozerajú. Ale fyziologicky je naše telo uspôsobené tak, aby väčšina ľudí zomierala pokojne. A o tomto sa málo hovorí.
Príprava a Informácie
Jednoducho. Musíme byť pripravení. Pravda je totiž taká, že aj zomierajúcim aj príbuzným veľmi pomáha, ak vedia, ako typicky smrť prebieha. A my vieme dnes aj v literatúre nájsť presne, čo sa môže stať a čo sa väčšinou stáva. Bolesť, ťažkosti s dýchaním či iné sprievodné fyzické príznaky pomáha zmierniť paliatívna medicína. Samotu môžu pomáhať zmierniť všetci, ktorí prichádzajú k lôžku.