Narodenie dieťaťa prináša do života rodičov radostné, no zároveň náročné obdobie plné zmien a výziev. Jednou z nich je aj naučiť dieťa zvládať rôzne situácie samostatne, od drobných pádov až po zaspávanie bez pomoci. Mnoho rodičov sa stretáva s tým, že ich dieťa zaspáva len vtedy, keď ho držia za ruku. Tento článok sa venuje hlbšiemu pochopeniu tohto správania, jeho príčinám a možným riešeniam, pričom zohľadňuje potreby dieťaťa aj rodiča.
Úvod
Zaspávanie je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. U malých detí je bežné, že potrebujú prítomnosť a blízkosť rodiča, aby sa cítili bezpečne a dokázali sa uvoľniť. Držanie za ruku je pre dieťa forma istoty a upokojenia, ktoré mu pomáha prekonať strach a úzkosť spojenú so zaspávaním.
Prečo dieťa potrebuje držať za ruku pri zaspávaní?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo si dieťa môže vyžadovať držanie za ruku pri zaspávaní:
- Pocit bezpečia: Blízkosť rodiča a fyzický kontakt s ním vytvára pre dieťa pocit bezpečia a istoty. Dieťa sa cíti chránené a vie, že v prípade potreby je rodič nablízku.
- Spánkové asociácie: Dieťa si mohlo vytvoriť spánkovú asociáciu, ktorá spája držanie za ruku s procesom zaspávania. To znamená, že dieťa sa naučilo zaspávať len vtedy, keď ho niekto drží za ruku.
- Separačná úzkosť: Separačná úzkosť je prirodzená súčasť vývoja dieťaťa, ktorá sa prejavuje strachom z odlúčenia od rodiča. Tento strach môže byť silnejší večer, keď sa dieťa cíti unavené a zraniteľné.
- Potreba fyzického kontaktu: Deti potrebujú veľa fyzického kontaktu a maznania, aby sa cítili milované a prijaté. Držanie za ruku je pre dieťa forma fyzického kontaktu, ktorá mu pomáha uvoľniť sa a zaspať.
- Zmeny v živote dieťaťa: Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti. Či už ide o odstavenie od kojenia, odplienkovanie, zmenu miesta na spánok alebo nástup do škôlky.
Riešenia a stratégie
Ak vám držanie za ruku pri zaspávaní nevyhovuje, existuje niekoľko stratégií, ktoré môžete vyskúšať:
- Postupná zmena: Namiesto toho, aby ste dieťaťu odopreli držanie za ruku naraz, skúste postupne znižovať čas, ktorý s ním trávite pri zaspávaní. Najprv ho držte za ruku, kým nezaspí, potom len kým nie je ospalé, a nakoniec ho nechajte zaspávať samé.
- Vytvorenie upokojujúceho rituálu: Vytvorte si s dieťaťom upokojujúci rituál pred spaním, ktorý mu pomôže uvoľniť sa a pripraviť sa na spánok. Môže to byť čítanie rozprávky, spievanie uspávanky, maznanie sa s plyšovou hračkou alebo jemná masáž.
- Poskytnutie alternatívnej formy upokojenia: Ak dieťa potrebuje fyzický kontakt, ponúknite mu alternatívnu formu upokojenia, ako napríklad plyšovú hračku, deku alebo vankúš, s ktorým sa môže túliť.
- Uistenie a podpora: Uistite dieťa, že ste nablízku a že ho máte radi. Vysvetlite mu, že je v bezpečí a že sa nemusí báť.
- Trpezlivosť a konzistencia: Zmena spánkových návykov si vyžaduje čas a trpezlivosť. Buďte konzistentní v svojom prístupe a nevzdávajte sa pri prvých prekážkach.
- Vytvorenie denného plánu: Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte obavy o spánok svojho dieťaťa, alebo ak sa vám nedarí zmeniť jeho spánkové návyky, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Pediatri, detskí psychológovia alebo spánkoví poradcovia vám môžu poskytnúť cenné rady a podporu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čo robiť, ak sa dieťa v noci budí a vyžaduje držanie za ruku?
Ak sa dieťa v noci budí a vyžaduje držanie za ruku, skúste najprv zistiť, či nie je hladné, smädné alebo či nepotrebuje prebaliť. Ak sú tieto potreby uspokojené, skúste ho upokojiť bez toho, aby ste ho držali za ruku. Môžete mu spievať, šepkať alebo ho jemne hladiť. Ak to nepomáha, skúste ho na chvíľu podržať za ruku, kým nezaspi, a potom ju opatrne uvoľnite.
Ako naučiť dieťa spať samé?
V princípe platí, že čím skôr začnete, tým lepšie. Ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk.
Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním.
Spánkové asociácie a ich vplyv
Spánkové asociácie sa často skloňujú, keď hovoríme o spánku. A to nielen spánku detí ale aj dospelých. Neexistuje presný zoznam spánkových asociácii. Už sme si spomenuli, že spánková asociácia je vlastne to, s čím si dieťatko asociuje (spája) zaspávanie, to čo potrebuje, aby zaspalo. Náš mozog totiž funguje na princípe asociácií. Spánkové asociácie nie sú dobré alebo zlé. Pretože ako všetko, nič nie je čierno-biele. A mojou úlohou vám nie je vravieť, ktorý spôsob zaspávania je správny. Pre každú rodinu a pre každé bábätko to môže byť niečo iné. V tom najmenšom veku dieťatka sme to my rodičia, ktorí máme vplyv na to, pomocou akej spánkovej asociácie naše dieťatko zaspí. Ak poznáme fungovanie detského spánku, chápeme aj tomu, ako môže spôsob zaspatia a konkrétna spánková asociácia vplývať na samotný spánok dieťatka. Ak chcete vedieť detailne, ako spánok funguje u novorodencoch a po prvej spánkovej regresii, prečítajte si môj článok Na spôsobe zaspatia záleží.
Metódy tréningu spánku
Ak dieťa nechce ísť spať, chce sa hojdať, dojčiť, hrať sa s maminými vlasmi, hladkať ockovu ruku, a keď naveľa naveľa po hodine uspávania konečne zaspí a vydýchnete si, že tú tortúru už máte za sebou, počas noci sa dieťa zobudí niekoľko krát a dožaduje si znova podobné uspávanie, máte dve možnosti: buď budete pokračovať ako superhrdinovia alebo niečo spravíte. A to niečo sa nazýva nahradenie nesprávnych spacích návykov správnymi alebo tréning spania.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vo všeobecnosti sú dva smery tréningu spania. Prvý sa v angličtine nazýva „cry-it-out“ (metóda kontrolovaného plaču), druhý smer „no-tears“ (metóda bez sĺz). Pri metóde „cry-it-out“ rodičia nechajú svoje dieťa plakať samé v postieľke v izbe až dovtedy, kým vyčerpaním nezaspí alebo sa nepovracia a podobne. Je pravda, že ho nechajú plakať, ale len na určitý, vopred stanovený čas pred tým, ako ho prídu uistiť a upokojiť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM