Nejedna mamička by vedela rozprávať o prebdených nociach, keď ju jej dieťatko neustále budilo hlasným plačom. Dôvodom plaču v noci je často hlad. Bábätko si pýta materské mlieko, čo núti matku vstať a svoje dieťa nadojčiť. Ale aj kojenie v noci si môže mamička určitým spôsobom uľahčiť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na nočné kojenie a prebaľovanie, a to od novorodencov až po staršie bábätká, pričom zohľadňuje individuálne potreby každého dieťaťa a preferencie matky.
Prečo kojiť v noci?
Dojčenie v noci nie je iba o kŕmení, ale poskytuje deťom úľavu od bolesti, možnosť zaspať jednoduchšie, upokojuje ich. Dojčenie dokonca reguluje deťom mnohé telesné funkcie ako dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu a znižuje prežívanie stresu. Navyše, niektoré detičky môžu práve cez noc vypiť hlavnú časť svojho príjmu mlieka.
Ľudský spánok charakterizujú viaceré spánkové cykly. Nikto nespí úplne neprerušeným spánkom. Na druhej strane, bábätká neupadajú do ďalšieho spánkového cyklu ihneď. Prechod medzi jedným a druhým cyklom spánku je bábätkám umožnený dojčením. Keď sa teda dieťa preberie úplne, môže ho mamička nadojčiť a práve dojčením mu uľahčí opätovné zaspatie. Dojčenie bábätko upokojí a uspí.
Mamička by nemala dieťa v noci budiť, aby ho nadojčila. Keď bábätko spí, necháme ho spať. Ak by sme ho budili, zbytočne by sme spôsobili, že jeho prirodzené čiastočné prebudenia nahradíme úplnými a zdravý nočný spánok ako celok zničíme.
Ako často kojiť v noci?
Neexistuje univerzálna odpoveď na túto otázku, ktorá by platila vo všetkých prípadoch. Novorodenci a najmenšie detičky vyžadujú omnoho častejší kontakt s matkou ako staršie deti. Nie vždy pritom ide o to, že potrebujú nutne jesť. Niektoré deti visia na prsníku stále, iné vyžadujú menej časté kojenie. Vo všeobecnosti je to však tak, že bábätko v noci vyžaduje kojenie v dvoj - trojhodinových intervaloch. Nie je potrebné dieťa budiť a núkať mu prsník, ak aj po troch hodinách od posledného dojčenia spí. Výnimkou sú deti, ktoré nepriberajú na hmotnosti - tie je dobré kvôli udržiavaniu ich zdravia na kŕmenie zobudiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Aj keď sa môže zdať, že je rozumné naučiť dieťa čo najskôr prespať celú noc, snaha o príliš skoré ukončenie dojčenia bude mať skôr opačný efekt. Dojčenie uľahčuje detičkám prejsť omnoho jednoduchšie z jedného cyklu spánku do druhého, preto by mamička nemala deti nasilu nútiť spať bez možnosti prisať sa na prsník.
Detský vývoj má mnoho fáz, keď sa určitá fáza naplní, dieťa sa posunie ďalej. Keď sa fáza v náručí naplní, dieťa začne liezť a od sústavného kontaktu s matkou sa prirodzene odpúta. Keď sa fáza lezenia naplní, dieťa začína chodiť. A tak ďalej. Preto treba mať na mysli aj to, že tiež fáza častého nočného kojenia sa raz naplní. Každý rodič si môže byť istý, že jeho dieťa sa raz v noci budiť prestane a bez problémov prespí celú noc.
Ako si uľahčiť nočné kojenie?
Každá mamička si môže kojenie v noci určitými spôsobmi uľahčiť.
Spoločné spanie
Ako prvý bod by sme uviedli spoločné spanie. Znamená to, že mamička a dieťatko spia spolu v jednej posteli. Spoločné spanie dokáže naozaj veľmi výrazne uľahčiť nočné kojenie, pričom mamička aj dieťatko sa lepšie vyspia, ako keby mala matka zakaždým k plačúcemu dieťatku v noci vstávať. Zároveň dieťa vie, že mamička bude schopná okamžite reagovať na jeho potreby. Veľkou výhodou spoločného spania v súvislosti s kojením je to, že mamička ani bábätko sa ani nemusia prebudiť úplne a napriek tomu sa dieťa dokáže nadojčiť. Rýchlejšie a lepšie opäť zaspí a aj jeho mamička má možnosť viac si pospať. Staršie bábätko sa dokonca dokáže "obslúžiť" aj samo.
Používanie tlmeného svetla
Keď mamička vstane, aby išla v noci nadojčiť svoje bábätko, je samozrejmé, že si zasvieti, aby naň videla. Ale pozor, je dôležité v žiadnom prípade nepoužívať ostré svetlo. Pre práve zobudené oči nie je silné svetlo práve to najpríjemnejšie. Bábätko sa musí postupne naučiť rozlišovať deň a noc, preto aj pri nočnom kojení treba navodiť pokojný režim a vytvoriť také prostredie, ktoré bude podporovať spánok.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Tichý režim
Časté kojenie v noci je pre matku vyčerpávajúce. Cieľom dojčenia v noci je jednak nakŕmiť bábätko, ale aj pomôcť mu opäť zaspať. Naopak, mali by sme byť potichu a tichým správaním dieťatko naviesť opäť na spánok. Mamička pozná svoje dieťa a ak vie, že mu pri zaspávaní pomáha jemné hladenie po hlavičke, môže ho hladkať.
Príprava všetkého potrebného
Ešte pred samotným ľahnutím do postele a uložením sa na spánok by sme si mali nachystať všetko potrebné, čo sa nám v noci môže zísť. Keď budeme k bábätku v noci vstávať, mali by sme mať na jednom mieste prichystané čisté plienky, vlhčené obrúsky, vreckovky ale aj pohár vody na pitie.
Kedy prebaľovať - pred alebo po kojení?
Otázka, kedy prebaľovať bábätko, nemá jednoznačné a jednoduché riešenie. Táto téma nemá jednoduchú odpoveď preto, že používanie plienok je z evolučného hľadiska pomerne nová vec a v minulosti matky reagovali na signály bábätka o potrebe cikať a kakať a nepotrebovali tak riešiť dilemu, ktorú spomínate aj vy - pred dojčením je bábätko pri prebaľovaní podráždené a často aj uplakané - po dojčení zase chce spinkať a prebaľovanie ho zobudí. Je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie, kedy je najvhodnejšie bábätko prebaliť.
Prebaľovanie pred kojením
V pôrodniciach často radia, že po prebudení treba bábätko najprv prebaliť a potom nadojčiť. Prebaľovaním sa však zbytočne odďaľuje moment prisatia. Bábätko by malo dostať prsník hneď, ako začne prejavovať záujem o dojčenie. Keď už začne plakať, je náročnejšie ho upokojiť a začať dojčiť. Po prebudení dieťa dajte najskôr na prsník, až potom prebaľujte.
Niektoré mamičky prebaľujú pred kojením grckajúce a ublinkávajúce deti, ktoré musia po napapaní zostať v kľude. Ak uspávate na prsníku, prebalíte predtým, aby sa vám potom nezobudilo.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Prebaľovanie po kojení
Mnohé mamičky prebaľujú až po nadojčení, navyše, často je to práve vtedy potrebné. Dieťa sa vyprázdňuje počas dojčenia, alebo najčastejšie po dojčení. Dieťa teda tak či tak treba opäť prebaliť.
Ak sa dieťa počas kojenia pokaká, tak je automatické, že ho prebalíte. Ak by ste ho nechali v hovienkach, malo by celú ritusku boľavú a určite by nebolo len tak zaspalo.
Ak sa bábätko napapalo, nechajte ho tak. Načo zbytočne budiť? Väčšina bábätiek potrebuje pomoc dospelého, aby sa dokázali upokojiť, a aby zaspali. Nechať teda dieťa spať na prsníku, na hrudi alebo v posteli pri matke nie je vôbec škodlivé, naopak. Ak sa bábätko dobre napapalo, nie je to žiaden problém. Ak nepije dosť mlieka, treba zlepšiť dojčenie.
Prebaľovanie počas dojčenia
Väčšina matiek túto situáciu rieši prebaľovaním počas dojčenia - napr. keď bábätko pustí jeden prsník, pred ponúknutím druhého ho mamička prebalí.
Individuálny prístup
Dôležité je riadiť sa podľa svojho dieťatka. Ak mu vyhovuje až po kojení, čiže ak sa pokaká počas kojenia, tak ho prebaľujte až po kojení. Ono sa to časom upraví a ak už nebude kakať, tak ho budete prebaľovať pred.
Každé dieťatko je iné. Urobte tak ako je jemu najlepšie a neriaďte sa nejakými pravidlami. Výnimky predsa pravidlá potvrdzujú.
Praktické tipy pre prebaľovanie
- Správna manipulácia: Napapané bábätká často grckajú počas manipulácie, ale toto sa dá dočasne zmierniť správnou manipuláciou - napríklad nedvíhať bábätku zadoček dohora pri podkladaním plienky, ale ho pregúliť na bok a potom ho znova vrátiť na chrbátik.
- Hygiena: Dôležité je umývať pod vodou, nepoužívať vlhčené utierky a používať dobrú mastičku, ktorá nezaťažuje detskú pokožku, ale pomáha. Pre najmenšie deti je dobrá masť Extra od Bepanthenu, obsahuje olivový olej, vitamín B3 a dexpanthenol, ktorý pomáha regenerácii pokožky.
- Bezplienková komunikačná metóda: Každá mama praktizujúca bezplienkovú komunikačnú metódu vie, že dieťa medzi dojčeniami ostane suché. Potrebu vyprázdniť sa dá jasne najavo.
Starostlivosť o bábätko: Čo je skutočne potrebné?
Starostlivosť o bábätko nie je až taká náročná, ako by sa mohlo zdať. Existuje množstvo činností, o ktorých sa traduje, že sú pri dieťatku nevyhnutné, ale v skutočnosti vôbec potrebné nie sú.
Zbytočná "nadpráca"
- Vážiť dieťa pred a po: Okrem toho, že ide tiež o odďaľovanie dojčenia, je to aj veľmi nepresná metóda zisťovania, či sa dieťaťu dostáva dostatok mlieka. Mamičku môže zbytočne znepokojiť alebo naopak. Signálom, že bábätko pije dostatočne, je skôr pohyb brady, presnejšie prestávka v pohybe brady.
- Dať dieťa odgrgnúť: Niektoré bábätká to nepotrebujú a pokojne zaspia na prsníku. Nechajte ich tak. Načo zbytočne budiť?
- Prekladať do postieľky: Väčšina bábätiek potrebuje pomoc dospelého, aby sa dokázali upokojiť, a aby zaspali. Nechať teda dieťa spať na prsníku, na hrudi alebo v posteli pri matke nie je vôbec škodlivé, naopak.
- Dbať, aby bábätko nezaspalo na prsníku: Ak sa bábätko dobre napapalo, nie je to žiaden problém. Ak nepije dosť mlieka, treba zlepšiť dojčenie.
- Dávať pozor na vlastný jedálniček: Obmedzovanie sa v strave je prežitok, dávno neplatí, že dojčiaca žena môže jesť len vybrané jedlá. Jedzte, na čo ste zvyknutá. Pestrú, vyváženú, zdravú stravu.
- Sledovať, koľko vypijete: Piť má žena vtedy, keď je smädná a koľko potrebuje na uhasenie smädu. Netreba sa nalievať tekutinami ani opačne - obmedzovať sa v pití v snahe predísť naliatiu prsníkov.
- Odsávať mlieko po dojčení: Ak je dojčenie dostatočné a nemáte na odsávanie konkrétny dôvod, nemá zmysel odsávať ´zvyšné mlieko´ v snahe udržať tvorbu mlieka či na to, aby nevznikol zápal. Namiesto toho treba dojčiť, kedykoľvek bábätko prejaví záujem, bez ohľadu na to, ako často.
- Baliť dieťa do perinky: Bábätku je v skutočnosti teplejšie v kontakte koža na kožu, perinka navyše sťažuje dojčenie a znemožňuje dieťaťu správne prisatie.
Dojčenie: Dôležitý vklad do budúcnosti
Dojčením dáva žena svojmu dieťaťu aj veľký vklad do budúcnosti - je to ako svojrázna očkovacia látka a tiež veľký stimul pre rozvoj inteligencie. Dojčené deti sú odolnejšie proti infekciám a bývajú menej často choré ako ich rovesníci vyrastajúci na umelom mlieku. Materské mlieko je tiež „liekom“ chrániacim pred vznikom alergií, ale aj pred civilizačnými ochoreniami v neskoršom veku. Je tiež „elixírom múdrosti“, stimulujúcim rozvoj mozgu dieťaťa. Navyše, každá žena, ktorá dojčila, vie povedať, aké úžasné spojenie sa vytvára medzi ňou a bábätkom, pre ktoré je táto chvíľa aj potvrdením, že je v bezpečí. Materské mlieko je navyše vždy poruke, vždy sterilné a šetrí rodine aj peniaze.
Dieťa by malo byť výhradne na materskom mlieku prvých šesť mesiacov a dojčené by malo byť aspoň do prvého roku, ak sa dá, aj do druhého roku života, prípadne i dlhšie.
Imunologické okno
Po ukončenom 17. týždni treba využiť imunotolerančné okno. Znamená to, že dieťa má dostať do úst mikromnožstvo rohlíka, varenej mrkvy, petržlenu, zemiakov aj mäsa. Prečo je to dôležité? Aby v budúcnosti nemalo na tieto veci alergiu. Neznamená to však, že žena má vynechať jednu dávku dojčenia ešte pred ukončením šiesteho mesiaca a považovať lyžičku mixovanej mrkvy za príkrm.
Cumeľ - áno alebo nie?
Ak dieťa plne dojčíte, nemalo by poznať cumeľ. Ak mu potrebujete podať inú tekutinu, mali by ste to urobiť lyžičkou alebo striekačkou, aby sa predčasne neodstavilo. Technika sania z cumľa a z prsníka je rozdielna. Z prsníka to ide dieťatku ťažie, a preto môže uprednostniť fľašu.
Mýty o dojčení
- Máš slabé mlieko! Neexistuje slabé ani riedke mlieko! Ľudské mlieko je v porovnaní s kravským „priesvitnejšie“, také však má byť.
- Dojčenie deformuje prsníky. Dojčenie nedeformuje prsníky, naopak, pomáha odbúrať nadbytočné kilá.
- Dojčenie spôsobuje ovisnutie prsníkov. Dojčenie nespôsobuje ovisnutie prsníkov. Tieto zmeny prebiehajú v dôsledku gravidity samotnej. Rovnaké sú aj u matiek, ktoré dieťa hneď po pôrode začnú kŕmiť umelým mliekom.
- Veľkosť prsníkov súvisí so schopnosťou tvoriť mlieko. Veľkosť prsníkov nesúvisí so schopnosťou tvoriť mlieko.
- Umelé mlieko sa vyrovná materskému. Ani to najdrahšie a najkrajšie zabalené umelé mlieko sa nemôže ani zďaleka vyrovnať materskému. Slovíčka „humanizované“ či „maternalizované“ znamenajú len toľko, že pomer hlavných zložiek kravského mlieka (bielkovín, tukov a cukrov) bol upravený tak, aby sa podobalo materskému.