Júlia Hečková, speváčka s nezameniteľným hlasom a výraznou osobnosťou, patrí k ikonám slovenskej populárnej hudby. Jej kariéra odštartovala pred viac ako 30 rokmi a dodnes je aktívna na hudobnej scéne. Tento článok sa zameriava na jej život, kariéru a stravovacie návyky, ktoré prispievajú k jej vitalite a mladistvému vzhľadu.
Začiatky kariéry a úspechy v 80. rokoch
Júlia Hečková sa narodila 3. decembra 1961. Už v detstve prejavovala umelecké sklony a navštevovala Ľudovú školu umenia, rovnako ako jej starší brat Peter. Po maturite sa začala venovať spevu a v roku 1983 zaznamenala prvý výrazný úspech, keď vyhrala súťaž Bystrické zvony s piesňou "Horúci mráz".
V 80. rokoch sa Júlia Hečková stala jednou z najpopulárnejších speváčok na Slovensku, spolu s Marikou Gombitovou a Beátou Dubasovou. Bola maximálne vyťažená koncertmi a jej piesne sa stali hitmi. Medzi jej najznámejšie skladby patrí legendárny "Taliansky muzikál", ktorý naspievala so svojím bratom Petrom.
Súrodenecká spolupráca a hudobná tvorba
Júlia a Peter Hečkovci tvoria jednu z najznámejších súrodeneckých dvojíc v slovenskej populárnej hudbe. Ich spolupráca trvá už roky a je charakteristická vzájomným porozumením a rešpektom. Ako povedal Peter: "Určite máme demokraciu." Spolupracovali s mnohými textármi, medzi ktorých patrí aj Ľuboš Zeman, ktorý pre ňu napísal prvé dve piesne, Kráľovná pavlačí a dvorov a Leto našej lásky.
Vydali výberový album "Taliansky muzikál", ktorý obsahuje sedem ich najväčších hitov a päť skladieb, ktoré predstavujú popri nich tú najlepšiu kvalitu a nadčasovosť ich tvorby. Júlia spomína na vznik hitu "Taliansky muzikál": "Skladba Taliansky muzikál vznikla tak, že keď sa dalo v minulosti trochu cestovať, tak som bola párkrát v Taliansku. Taliani sú takí temperamentní a vykrikujú na dievčatá, aj na mňa - hej, bella, ciao… A tak som povedala Ľubošovi Zemanovi, že urob takýto text, to by sa hodilo."
Prečítajte si tiež: Julia Volkova: Životný príbeh
Ich hudobné nadanie sa prenieslo aj na ich deti. Júliin syn Tomáš sa venuje cudzím jazykom a historickej jazykovede, zatiaľ čo Petrov syn Michal je výborný hudobník, ktorý študoval hru na klavíri a gitare.
Júlia Hečková v súčasnosti
Júlia Hečková dnes žije v Prahe a jej priezvisko je Nečasová. So svojím manželom, ekonómom Jiřím Nečasom, sa zoznámila pri lyžovaní na Chopku. Majú spolu syna Tomáša a žijú vo vile neďaleko Prahy. Napriek hraniciam a vzdialenosti s bratom Petrom Hečkom stále koncertujú.
Minulý rok boli súrodenci Hečkovci hosťami v Inkognite. Stále sa venujú hudbe, koncertujú a tvoria.
Stravovacie návyky a recept na vitalitu
Júlia Hečková vyzerá aj v súčasnosti skvelo a za svoj mladistvý vzhľad vďačí aj zdravému životnému štýlu a stravovacím návykom. Ako sama hovorí: "Snažím sa neprejedať, a hlavne nevečeriam. Dám si len niečo malé na „oklamanie“ žalúdka, napríklad nejaký dobrý syr." Jej brat Peter dodáva: "Jem všetko, ale snažím sa príliš neprejedať a na večer už zjesť len niečo ľahšie alebo vôbec nejesť. Radšej si dám pohárik bieleho vína."
Júlia má rada vyskúšané jedlá, ale z času na čas skúša uvariť niečo, čo jedla a veľmi jej to chutilo. Obaja majú radi rozličné recepty s kuracinou. Často varí českú klasiku - sviečkovicu, guláš, "vepřo-knedlo-zelo".
Prečítajte si tiež: Umelé Oplodnenie: Inšpirácia pre Páry
Vianočné tradície a recept na vianočnú polievku
Keď sme jej volali, čo pripravuje na sviatočný stôl, ponáhľala sa práve na poštu, kde ju čakali vianočné oblátky, ktoré jej poslal brat Peter z Bratislavy. „Túto dôležitú slovenskú súčasť Vianoc v Prahe nekúpite,“ vysvetľuje Júlia a prezrádza aj to, ako ich na Štedrý večer jedia. Možno vás inšpiruje.„My oblátky jeme s medom, pridáme tenučké plátky cesnaku, pár hrozienok, vlašské orechy a niekedy aj arašidy. „V zásade dodržiavame na Vianoce slovenské zvyky, hoci môj manžel je Čech, ktorý dlho žil v Nórsku a Anglicku. Ale musím povedať, že vianočnú polievku robí môj muž. Je to vždy alebo halászlé z kapra, alebo česká vianočná polievka, ktorá je aj so zeleninou,“ prezrádza. Tento rok to bude tá česká, lebo halászlé robil manžel v poslednom čase viackrát, lebo máme radi kapra a kupujeme si ho aj počas roka. Hlavným jedlom bude vyprážaný kapor a zemiakový šalát. „Ja robím taký slovenský, bez majonézy, ale pre manžela robím vždy ,bramborový salátek' s majonézou.
Tu je recept na českú vianočnú polievku, ktorú pripravuje manžel Júlie Hečkovej:
POTREBUJETE: Hlavy a odrezky z 2 rýb, najlepšie z kaprov, bobkový list, nové korenie, čierne korenie, 2 menšie cibule, 400 g koreňovej zeleniny, 400 g ikier a mliečia, 60 g prepusteného masla, 50 g hladkej múky, 100 ml smotany na šľahanie, muškátový kvet a petržlenovú vňať.
POSTUP: Do studenej vody dajte variť odrezky a hlavy z rýb, pridajte 2 bobkové listy, 8 guličiek čierneho korenia, 3 guľky nového korenia, soľ a jednu cibuľu. Pomaly varte asi 30 minút. Zo scedených hláv a odrezkov oberte mäso. Na prepustenom masle alebo oleji opečte na drobno nakrájanú cibuľku. Po chvíli pridajte múku, zápražku prevoňajte muškátovým kvetom a zalejte vlažným vývarom zo zeleniny a z odrezkov. Vyšľahajte metličkou a prevarte asi 20 minút.
Zlatá lýra: Spomienka na festival populárnej hudby
Hudobná inscenácia "Zlatá lýra" poodhalí zákulisie a predstaví festival Bratislavská lýra ako fenomén doby, bez nostalgie, bez idealizácie, ale s nadhľadom, humorom a s pomenovaním defektov bývalého režimu, ktorý toto mimoriadne sledované a obľúbené podujatie prezentoval ako výkladnú skriňu kultúry socialistického Československa.
Prečítajte si tiež: Dovolenka v Oraviciach
Festival Bratislavská lýra bol nesmierne populárnym kultúrnym podujatím, s čím súvisel aj záujem politických orgánov. Nielen do hľadiska boli nasadení agenti Štátnej bezpečnosti. Odpočúvacie zariadenia boli súčasťou hotelových izieb účinkujúcich a kontrola neobišla ani texty súťažných piesní.
Inscenácia sleduje festival v časovom rozpätí rokov 1966 (1. ročník) až 1989 a poukazuje na to, akým spôsobom doba ovplyvnila festival a ako zasiahla do životov spevákov a speváčok. Je dôležité spomenúť prácu s dokumentárnym materiálom a odkazy na dobové súvislosti. Vnímame ich nielen prostredníctvom piesní a ich textov, ktoré odzneli na Bratislavskej lýre, ale aj prostredníctvom záznamov verejných prejavov Gustáva Husáka či Václava Havla, čím tvorcovia inscenáciu zasadzujú do veľmi konkrétneho, historicko-spoločenského kontextu.
Diéta pri črevných problémoch
Informácie o diétnych opatreniach sú určené pre pacientov s akútnymi hnačkami a chronickými hnačkovými ochoreniami všetkého druhu, pokiaľ nevyžadujú iné špeciálne diétne opatrenia, ďalej pri syndróme dráždivého čreva v období hnačiek, tiež pri ulceróznej kolitíde a Crohnovej chorobe. Diéta je vhodná aj po resekcii čriev a zo začiatku zavedenia vývodu z tenkého i hrubého čreva (najčastejšie jeden mesiac, ak lekár neurčí inak). Svojím obsahom živín sa diéta radí medzi plnohodnotné. Strava je pestrá, ľahko stráviteľná a nenadúvavá. Dietu je možné postupne upravovať podľa aktuálneho zdravotného stavu pacienta a jeho stravovacích možností.