Abstrakt
V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Táto štúdia objasňuje vplyv socioekonomického statusu rodiny na dieťa (z hľadiska jeho fyzického i duševného rozvoja), ako jedného z možných determinantov jeho rozvoja. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou.
Úvod
Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a má nezastupiteľný vplyv na vývin dieťaťa. Rodinné prostredie, jeho sociálno-ekonomický status a sociálny kapitál významne ovplyvňujú detskú osobnosť, jeho súčasný aj budúci životný štandard. Tento článok sa zameriava na analýzu vplyvu sociálneho kapitálu osamelých matiek na Slovensku na životné šance ich detí, pričom vychádza z dostupných výskumov a teoretických poznatkov. Cieľom je objasniť, ako socioekonomický status rodiny, najmä v kontexte osamelého rodičovstva, ovplyvňuje rozvoj dieťaťa z hľadiska jeho fyzického aj duševného rozvoja.
Vplyv Rodiny na Vývin Dieťaťa
Je všeobecne známe, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa a výrazne sa podieľa na utváraní jeho osobnosti. Väčšina vlastností, názorov a životný štýl dieťaťa sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Dieťa je produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní a hodnotách. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa.
Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81) podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. Máme na mysli: vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď.
Na základe prác autorov Z. Bakošová (1994), Hroncová, J. (1996), S. vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia. spôsob života rodiny, v ktorom sa odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, vzťah k práci, k povolaniu, k obliekaniu, bývaniu, ako sa členovia rodiny správajú doma, aký majú vzťah k sebe, k vlastnému rozvoju. vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť, pre prípravu detí do školy a pod.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.
Socioekonomický Status Rodiny a Jeho Zložky
Socioekonomický status významne koreluje s ukazovateľmi osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže povolania, príjmu a vzdelania. Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167).
Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:
- Kultúrny kapitál rodiny: Vzdelanie a kultivovanosť rodičov, ktoré sa prejavujú v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
- Ekonomický kapitál: Bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopriať im zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytnúť im kvalitnejšie stravovacie návyky, lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
- Sociálny kapitál: Kontakty, známosti či priateľstvá, teda zdroje, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.
Rodinné prostredie, determinované vyššie uvedenými podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167).
Teória Kultúrneho a Sociálneho Kapitálu P.F. Bourdieu
S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí, ktoré pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž (Kopecký, M., 2002).
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Jazykový Kód a Sociálna Vrstva Rodiny
Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu (Kozma, B., 2001). Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca. S jeho názorom korešpondujú výsledky rozsiahlej štúdie, realizovanej na Novom Zélande, podľa ktorej ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole. Potvrdilo sa, že deti z anglicky hovoriaceho rodinného prostredia dosahovali lepšie výsledky v školách, kde sa používala angličtina ako komunikačný nástroj (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003). Podobné sú zistenia autorov N. L. Aikens a O. A.
Aj keď Bernsteinova teória aj teória P. Bourdieho vznikla ešte v 70. rokoch 20. storočia, ide stále o živú tému rozporov medzi prostredím rodiny a školy, medzi rovnosťou a nerovnosťou vzdelávacích šancí. I keď v súvislosti s oboma teóriami môžeme naraziť v literatúre na rôzne pripomienky a protesty, oba fenomény, jazykový kód aj kultúrny a sociálny kapitál, musíme chápať ako významné a špecifické determinanty školskej úspešnosti žiaka.
Chudoba a Jej Vplyv na Rodinu
V Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v 90. rokoch 20. storočia došlo i k zmenám v ekonomických podmienkach mnohých rodín. To, že dochádza k tzv. otváraniu nožníc v príjmoch rodín, môžeme vidieť i v škole, kde je možné rozpoznať deti z bohatších a deti z chudobnejších rodín. Môžeme povedať, že sa v súčasnej dobe stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. V kontexte s chudobou J.C.Gersten (1993, In Vajda, Zs. - Kósa, E., 2005, s.
Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.
Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Podobné zistenia uvádzajú O. Matoušek - H. Pazlarová (2010), podľa ktorých chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Na základe zahraničných zdrojov autori poukazujú na riziká v oblasti fyzického zdravia. Napr.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Neúplné Rodiny a Ich Ekonomická Situácia
Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.
Vplyv Socioekonomického Statusu na Vzdelanostnú Dráhu Dieťaťa
Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania (Conger, R.- Donnellan, M. B, 2007, In Bomba, L. - Zemančíková, V., 2011).
Podľa novozélandskej štúdie (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003) rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom). Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa.
Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. „Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.“ (Burns, J., 2011).
Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga (2000) rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Ich výskum však preukázal len malý vplyv spoločne tráveného času na dieťa. Napriek tomu, interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov.
Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon. T. Nechyba a kol. (1999) uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Potvrdilo sa, že nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Taktiež je dokázané, že deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života.
Možno konštatovať, že socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole. Podľa štúdie príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa.
Finančné Možnosti Rodiny a Školské Aktivity
Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. V minulosti bývalo samozrejmosťou, že spoločných kultúrnych akcií poriadaných školou sa zúčastnili všetky deti. Vstupné bolo skôr symbolické, účasť sa chápala ako povinná. O dôvodoch, prečo tomu tak bolo, môžeme diskutovať. Faktom zostáva, že deti i z toho najmenej podnetného sociokultúrneho prostredia počuli koncert vážnej hudby, prezreli si nejakú stavebnú pamiatku atď. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz.
Rodičovská Podpora a Domáca Príprava
Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Množstvo výskumov sociologickej či sociálno-psychologickej povahy potvrdilo existenciu diferencií v prístupe rodičov ku škole na základe ich príslušnosti k sociálnej triede. T. Katrňák (2004) uvádza, že rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičia z nižších tried uvedené síce robia taktiež, ale nie v takej miere, intenzite a s takou pravidelnosťou. Neznamená to, že rodičia z nižších sociálnych vrstiev si neželajú, aby ich dieťa v škole prospievalo, avšak skôr očakávajú, že dieťa samo bude prejavovať záujem a samo sa bude o pomoc hlásiť. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.
Sociálny Status Ako Posadnutosť
Sociálny status sa stáva často posadnutosťou. A je jedno, či chceme byť videné určitým profesným smerom ako odborníčky alebo chceme byť videné ako dokonalé matky, partnerky, priateľky, duchovné vedmy… Túžba po sociálnom statuse vychádza často zo strachu o svoje bytie. Túžba po sociálnom statuse často zrkadlí naše vlastné pochybnosti o sebe, ktoré potrebujeme zakryť cez vonkajšie zdanie, teda cez status.
Ženy sú často presvedčené, že sú menejcenné, ak nedosiahnu určitý status a jedno či, je to status matky, podnikateľky či dokonalej milenky…
Každá žena, ktorá túži po nejakom sociálnom statuse, je ovládaná mužským princípom a zanedbáva svoje ženské bytie, svoju ženskosť. Ženy, ktorá buduje nejaký svoj status, sa koncentruje na výkon, na budúcnosť, na fixovanie seba do určitej polohy, ale to sú všetko mužské atribúty. Ženskosť je o bytí a prítomnosti a prežívaní všetkého, čo teraz je. Je v poriadku mať statusy, ale treba ich vnímať iba ako pomôcky na komunikáciu s vonkajším svetom, ktorý nám môže cez statusy lepšie porozumieť.
Sociálny status má byť pre ženu iba komunikačnou pomôckou pri kontakte s vonkajším svetom. Jej vnútorný svet musí ostať nezaťažený sociálnymi prvkami. Čím som, ak nie som svojim statusom…
Čím je žena viac ponorená do sebapoznávania a vníma samu seba na hlbokej úrovni, najmä svoju ženskú dušu, o to menej lipne na spoločenských nálepkách. Rovnako to vidíme u skutočných odborníkov, ktorí sú neustále ponorený vo svojom obore a žijú vášňou pre danú vec, ktorá ich presahuje. Skutočný odborník nie je ten, ktorý ukazuje seba, ale ktorý ukazuje pravdu, ktorú objavil. A podobne je to i u žien, ktoré žijú v ženskom princípe natoľko, že sa neboja zahodiť i nálep…
Mladší, Stredný a Starší Školský Vek
1. Mladší školský vek (6-11 rokov)
Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy. To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu.
Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov . V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku.
Sociálne vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov. k učiteľom a škole ako takej, k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.
Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto:
- výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi
- mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia
- myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie (význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva)
- trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa)
- mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách ( trieda, záujmový krúžok ), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe
- pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania
- integruje a doplňuje sa detské “ ja “ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov
- motivácia správania sa a pod
Vývoj myslenia, spracovanie informácií a riešenie problémov
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických opierací. Premeň detského uvažovania je postupná.
Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude chovať aj v záťažovej situácií. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa ml.škl. veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť aký je, podľa akých pravidiel funguje.
Citový vývin
City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie (v porovnaní s predškolským vekom). Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat. Kým u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem. Strachovým podnetom sú duchovia, upíri, či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako sú: choroba, nehoda, smrť, tma, noc.
Čo je dôležité - objavuje sa strach zo školskej práce.
Rozvíjajú sa aj vyššie city:
- Estetické
- Intelektové (poznávacie)
- Morálne (etické)
- Sociálne.
Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah. Pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city. Estetické city. Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný - nepekný (škaredý). Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat. Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam). Postupne sa formuje vlastenecký cit. Sociálne city - učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič). V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy. Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov, formuje sa sociálno - motivovaná súťaž členov triedy. Pohlavná zrelosť, ktorá ešte v predškolskom veku nebola, sa v tomto období objavuje ako dosť závažný problém. V mladšom školskom veku sa chlapci a dievčatá takpovediac až neznášajú.
Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne:
- závisí od školského výkonu;
- od fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti, osobitného nadania.
Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie.
Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ - 5 - 7 detí).
Vonkajší citový prejav detí je značne slabý. Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čim sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať i na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. Koncom obdobia pribúdajú záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie, históriu.
2. Stredný školský vek (11/12 - 14/15)
Pre toto obdobie je typické pohlavné dozrievanie, spojené s prudkým telesným rastom a objavením sa aj druhotných pohlavných znakov (vyhraňovanie sa v mužský typ u chlapcov a ženský u dievčat.) Dievčatá začínajú vo vývine predbiehať chlapcov. Pohybová koordinácia sa značne narušuje . Osobnosť dospievajúceho sa stáva veľmi nestálou a nevyrovnanou.
Jeho pozornosť, predtým obrátená predovšetkým navonok sa začína zameriavať na vlastnú osobnosť, najmä na vlastné prežívanie, citový život. Silnejšie ako v predchádzajúcom období sa prejavuje aj fantázia ( najmä v sneniach a želaniach) Myslenie sa stáva abstraktnejším, čo spôsobuje (najmä vplyvmi citov a nedostatkov skúseností) aj rýchle, chybné zovšeobecnenia. Začínajú sa vyhraňovať záujmy a schopnosti.
V sociálnych vzťahoch dochádza k uvoľňovaniu rodinných zväzkov a nadväzovaniu intímnych priateľstiev s rovesníkmi. Vzrastá vyhraňovanie vlastných názorov, kritickosť voči dospelým, túžba po samostatnosti.
#