Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, patrí k najvýznamnejším a najčítanejším slovenským básnikom 20. storočia. Jeho tvorba, preniknutá vitalizmom, oslavou života, lásky a krásy, ovplyvnila celú jednu epochu slovenskej poézie. Bol nielen básnikom, ale aj redaktorom, vydavateľom a prekladateľom, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj slovenskej kultúry.
Raný život a štúdiá
Ján Čietek sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom pri Trenčíne. Jeho detstvo poznačila strata otca v roku 1907, po ktorej bol umiestnený do evanjelického sirotinca v Modre. Táto skúsenosť, hoci ťažká, ho formovala a ovplyvnila jeho pohľad na svet. V sirotinci sa mu dostalo vzdelania a podpory, najmä vďaka evanjelickému farárovi Samuelovi Zochovi, ktorý rozpoznal jeho talent a potenciál.
Po ukončení učiteľského ústavu v Modre študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, no štúdium nedokončil. Namiesto toho sa venoval novinárčine a stal sa redaktorom Slovenského denníka a neskôr Národných novín v Martine.
Prvá svetová vojna a literárne začiatky
Do života mladého Jána Čieteka zasiahla aj prvá svetová vojna. Narukoval do armády a dostal sa až do Turecka a Palestíny. Hoci o svojich vojnových zážitkoch neskôr hovoril len zriedka, táto skúsenosť ho nepochybne ovplyvnila.
Jeho prvé literárne pokusy sa datujú do obdobia stredoškolských štúdií. Svoje diela publikoval v rôznych periodikách, ako Slovenský denník, Národné noviny, Živena a Slovenské pohľady. Jeho raná tvorba niesla vplyv symbolizmu a odrážala ťažké skúsenosti z detstva.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vitalizmus a rozkvet tvorby
Prelom v Smrekovej tvorbe nastal s vydaním zbierky Cválajúce dni v roku 1925. Táto zbierka priniesla do slovenskej poézie nový prúd - vitalizmus. Smrek oslavoval mladosť, životný elán, aktivitu, pokrok a civilizáciu. Vyjadroval pocity celej mladej generácie, ktorá po hrôzach vojny túžila po obnove a zmene.
Vitalizmus, ako myšlienkový prúd, vznikol ako reakcia na ukončenie prvej svetovej vojny. Umelci verili v mier a obnovu vojnou zničených hodnôt. Smrek sa stal jeho popredným predstaviteľom v slovenskej literatúre.
V nasledujúcich zbierkach, ako Božské uzly (1929) a Iba oči (1933), Smrek pokračoval v rozvíjaní vitalistickej poetiky. Jeho verše boli plné lásky, optimizmu a radosti zo života. Dôležitým motívom jeho tvorby bola žena, ktorú vnímal ako zdroj krásy a inšpirácie.
Básnik a žena: Vrchol ľúbostnej lyriky
Jedným z vrcholov Smrekovej tvorby je básnická zbierka Básnik a žena (1934). Táto zbierka predstavuje dialóg medzi básnikom a ženou, v ktorom básnik vyznáva svoju lásku a obdiv k žene. Zbierka je preniknutá intímnou atmosférou a hlbokými citmi.
Príbeh vzniku tejto zbierky je legendárny. Inšpiráciou pre ňu bola neznáma žena, ktorú Smrek stretol počas prechádzky po zasneženej Bratislave. Jej prítomnosť v ňom prebudila básnickú inšpiráciu a on začal písať verše priamo na ulici.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Redaktor a vydavateľ
Okrem básnickej tvorby sa Ján Smrek venoval aj redaktorskej a vydavateľskej činnosti. V rokoch 1925 - 1937 založil a redigoval Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA), ktorá vychádzala v Prahe. V roku 1930 sa presťahoval do Prahy, kde založil literárny mesačník Elán.
Elán sa stal významným kultúrnym časopisom, ktorý propagoval modernú slovenskú literatúru a umenie. Smrek do neho získal popredných slovenských spisovateľov, literárnych kritikov a výtvarníkov. Časopis sa orientoval na európsku kultúru a prinášal state o symbolizme, surrealizme a sovietskej literatúre.
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie
Druhá svetová vojna a povojnové obdobie priniesli zmeny aj do Smrekovej tvorby. V zbierkach Hostina (1944) a Studňa (1945) sa objavili tragické tóny a reflexie vojnových udalostí. Smrek obviňoval pôvodcov vojny a vyjadroval nádej a vzdor.
Po roku 1948 sa Smrek ako básnik dostal do nemilosti komunistického režimu. Jeho tvorba bola cenzurovaná a on sám politicky diskriminovaný. Napriek tomu pokračoval v písaní a venoval sa prekladateľskej činnosti.
Prekladateľská tvorba
Ján Smrek sa významne zaslúžil o preklad slovenskej literatúry do iných jazykov. Prekladal z maďarčiny, francúzštiny, ruštiny, poľštiny a turečtiny. Jeho preklady boli verné originálu a zároveň sa snažil o ich zmodernizovanie a priblíženie súčasnému publiku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Medzi jeho najvýznamnejšie preklady patria diela Françoisa Villona, Endre Adyho, Sándora Petőfiho, Alexandra Sergejeviča Puškina a Juliana Tuwima. Jeho preklady maďarských básnikov boli vysoko cenené aj v Maďarsku.
Memoárová a publicistická tvorba
V 60. rokoch sa Ján Smrek začal venovať memoárovej tvorbe. V autobiografickej knihe Poézia moja láska (v dvoch častiach) vyjadril svoje životné skúsenosti a náhľady na umenie a poéziu. Kniha zachytáva poprevratové obdobie jeho života a slovenské kultúrne dianie.
Ako novinár uverejňoval články, fejtóny a besednice v Národných novinách a Slovenskom denníku. Po vzniku Elánu komentoval aktuálne otázky kultúrneho a literárneho života.
Tvorba pre deti
Ján Smrek sa venoval aj tvorbe pre deti. Napísal zbierky básní Maľovaná abeceda (1954) a Machule (1956).
Ocenenia a uznanie
Za svoju tvorbu získal Ján Smrek niekoľko ocenení, vrátane Štátnej ceny a titulu národný umelec (1966). Bol zaradený do kalendára najvýznamnejších osobností UNESCO.