Hysterické záchvaty u detí, najmä v obchodoch alebo na verejnosti, sú bežnou a náročnou skúsenosťou pre mnohých rodičov. Tieto záchvaty môžu byť frustrujúce, vyčerpávajúce a niekedy až ponižujúce. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku a ponúka konkrétne stratégie, ako zvládať takéto situácie a predchádzať im.
Pochopenie hysterických záchvatov
Hysterické záchvaty sú typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Tieto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života. Je dôležité si uvedomiť, že tieto záchvaty sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa.
Prečo k nim dochádza?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo deti prežívajú hysterické záchvaty:
- Nedostatočný pocit kontroly: Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou.
- Slovná zásoba: Aj keď je slovná zásoba detí širšia, vyjadriť emócie je pre ne stále náročné.
- Frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom: Rastie frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom.
- Zvýšený počet sociálnych interakcií: Zvýšený počet sociálnych interakcií v tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí.
- Únava, hlad, pocit nedostatku pozornosti a lásky, bolesť, akýkoľvek fyzický diskomfort, nepriaznivá udalosť v rodine, strach: Tieto faktory môžu prispievať k záchvatom zlosti.
Ako predchádzať hysterickým záchvatom?
Prevencia je kľúčová pri zvládaní hysterických záchvatov. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžete použiť:
- Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim.
- Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
- Sledujte príznaky únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
- Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia. Buďte dôslední.
- Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
- Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz…"
- Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách.
- Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých. Naučte ho rozpoznávať a reagovať na pocity jeho priateľov.
- Nastolenie rodinnej rutiny: Čas strávený s deťmi môže prebiehať ako spoločné čítanie pred spaním, rozhovor o prežitom dni, prezeranie fotografií, rozprávanie o predkoch, rozprávanie príhod z detstva.
- Nechajte slobodu výberu a samostatnej voľby: Dajte deťom príležitosť rozhodovať o sebe.
- Upozornite dieťa vopred, že budete odchádzať: Umožníte mu vyrovnať sa so zmenou situácie a dáte mu príležitosť rozhodnúť o sebe.
Ako reagovať počas hysterického záchvatu?
Ak už k záchvatu dôjde, je dôležité zachovať pokoj a reagovať efektívne. Tu je niekoľko stratégií, ktoré môžete použiť:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií.
- Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí."
- Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
- Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť.
- Využite kútik na upokojenie: Mať špeciálne miesto, kam sa môže dieťa chodiť upokojiť, vie byť aj v tomto veku veľmi užitočné.
- Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
- Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev…
- Dajte si prestávku: Krátka pauza, ktorú dieťa strávi v úplnom tichu, môže v tomto veku byť veľmi nápomocná.
- Rozptýľte ho: Skúste upriamiť pozornosť na iný podnet.
- Humor: Vyvolanie smiechu u dieťaťa vo fáze, keď sa v jeho tele emócie bijú a prekonáva hysterický záchvat, môže naozaj fungovať a hlavne dieťa nečaká, že budete reagovať humorom.
- Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény: Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
- Ak vás ovládne hnev a dieťa budete ťahať nasilu, vzprieči sa a situáciu len zhoršíte. Vyvarujte sa aj zdôrazňovaniu vašej mocenskej pozície spôsobom „urobíš to, lebo som povedala“.
- Ak dieťaťu poviete niečo ako: Neplač, nemáš prečo robiť cirkus, veď to je len to či ono, dávate mu najavo, že jeho pocity nie sú vôbec dôležité. Ale sú. Najprv dieťa vypočujte. Opýtajte sa, prečo má zlú náladu a dajte najavo porozumenie.
- Povedzte to jedným slovom: Na pripomenutie denne sa opakujúcich povinností niekedy pomáha jednoslovné heslo.
- Objatie: Ak sa dieťa nedokáže upokojiť, vezmite ho do náručia alebo ho hlaďte.
- Rozprávajte pokojným hlasom: Ak vaše dieťa testuje hranice, ktoré ste mu vymedzili, zostaňte pokojní a nedajte sa zatiahnuť do hádky.
Čo robiť po záchvate?
Po záchvate je dôležité pomôcť dieťaťu spracovať jeho emócie a naučiť ho, ako sa s nimi vysporiadať v budúcnosti. Tu je niekoľko tipov:
- Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
- Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
- Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity.
- Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
- Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
- Naučte ho prijať situáciu: Je to ideálny vek naučiť dieťa, že nie všetko môže ísť podľa jeho predstáv.
- Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.
- Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie.
- Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili.
Čomu sa vyhnúť?
Pri zvládaní hysterických záchvatov je dôležité vyhnúť sa určitým postupom, ktoré môžu situáciu zhoršiť:
- Ignorovanie dieťaťa a jeho výbuchu zlosti: Jediné, čo ignorovaním plačúceho a kričiaceho dieťaťa docielite je, že nadobudne pocit, že rodič tu preňho v núdzi, keď volá o pomoc a pochopenie, nie je.
- Hnev ako reakcia na hnev: Ani hnev rodiča, krik a snaha o prekričanie dieťaťa nijakým spôsobom k riešeniu situácie neprispejú.
- Bitka alebo trest: Najhoršie, čo môžete urobiť v tejto fáze je, ak budete na dieťa reagovať agresívne.
- Pošlite dieťa preč alebo odíďte: Tým, že dieťa necháte samo so sebou alebo ho pošlete do izby, podporíte vznik úzkostných stavov.
- Dieťaťu dajte najavo, že je zlé: Tým, že dieťaťu budete hovoriť, aké je neposlušné a zlé, nadobúda pocit, že nie je dostatočne dobré pre svoje okolie.
- Nesnažte sa záchvatom zúrivosti predchádzať tým, že dieťaťu vždy vyhoviete.
- V žiadnom prípade nedovoľte dieťaťu, aby v záchvate hnevu ubližovalo ostatným.
- Nenúťte ho: Ak napríklad nechce ísť spať, nenúťte ho.
- Sa neuchýľte k násiliu.
- Sa ho nesnažte fyzicky skrotiť, s výnimkou toho, ak sa rozbehne na ulicu alebo hrozí, že si ublíži.
- Sa počas prebiehajúcej drámy nevyhrážajte a netrestajte.
- Sa s nimi nehádajte.
- Nestrápňujte svoje dieťa, ani sa z neho nevysmievajte.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. Ak máte pocit, že záchvaty sú príliš časté, intenzívne alebo trvajú príliš dlho, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
tags: #hystericke #dieta #v #obchode