Hypermobilita kĺbov, definovaná ako nadmerný rozsah pohybu v kĺboch, je pomerne bežný jav, najmä u detí. Hoci samotná hypermobilita nemusí spôsobovať problémy, u niektorých jedincov vedie k rozvoju hypermobilného syndrómu, ktorý je spojený s bolesťou a ďalšími ťažkosťami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o hypermobilite kolien u detí, vrátane jej príčin, príznakov, diagnostiky a možností liečby.
Čo je hypermobilita kĺbov?
Hypermobilita kĺbov znamená, že kĺby majú väčší rozsah pohybu, než je obvyklé. Slovo "hyper" znamená viac a "mobilný" znamená pohyb. Hypermobilné kĺby sa dokážu ohnúť za hranicu typického rozsahu pohybu. Môže sa vyskytovať v rôznych kĺboch v tele, pričom najčastejšie sú postihnuté kolená, ramená, lakte, zápästia alebo prsty. Hypermobilita je pomerne častá odchýlka, vyskytuje sa u 8 až 21 % detí vo veku od 5 do 17 rokov, s vekom postupne mizne a u dospelých je výskyt okolo 5 %. Štatisticky je preukázané, že u dievčat sa s týmto syndrómom stretávame častejšie než u chlapcov.
Hypermobilita vs. Hypermobilný syndróm
Dôležité je rozlišovať medzi jednoduchou hypermobilitou a hypermobilným syndrómom. Jednoduchá hypermobilita je prítomná, ak má jedinec len nadmernú pohyblivosť kĺbov bez ďalších pridružených ťažkostí. Na rozdiel od jednoduchej hypermobility, hypermobilný syndróm nie je len o kĺboch. Pri hypermobilnom syndróme (na rozdiel od jednoduchej hypermobility) nejde len o nadmernú pohyblivosť kĺbov, ale aj pridružené bolesti a iné príznaky mimo kĺbov. V dospelosti býva hypermobilný syndróm vysvetlením chronických bolestí a iných ťažkostí, kedy sa “nič nezistilo”.
Príčiny hypermobility
Jednoznačná príčina nadmernej kĺbnej voľnosti nie je doteraz presvedčivo objasnená, preto v medicíne toto ochorenie zaraďujeme k tzv. idiopatickým, teda vzniknutým z neznámej príčiny. Hypermobilita je porucha kolagénu v kĺboch, kedy sú kĺby nadmerne uvoľnené. S tým súvisí aj hyperlaxicita, teda zvýšená voľnosť väziva. U geneticky podmienenej hypermobility ide o poruchu kolagénu, čo spôsobuje zmenu v tkanive, ktoré je viac uvoľnené. Opakovane býva výskyt hypermobility popisovaný u viacerých členov rodiny, takže určitú rolu vo vzniku ochorenia zohráva pravdepodobne aj genetika.
Hypermobilita sa môže vyskytovať v rámci celkových ochorení spojivového tkaniva, ako sú:
Prečítajte si tiež: Bolesti Kĺbov a Bezlepková Diéta: Prepojenie
- Downov syndróm
- Kleidokraniálna dysostóza (dedičná porucha vývoja kostí)
- Ehlers-Danlosov syndróm (syndróm ovplyvňujúci elasticitu)
- Marfanov syndróm (porucha spojivového tkaniva)
- Morquiov syndróm (dedičná porucha ovplyvňujúca metabolizmus)
Môže však vzniknúť aj sekundárne, napríklad pri určitých športoch ako sú gymnastika, balet či joga, kde sa vyžaduje väčší rozsah pohybu. Tiež môže nastúpiť po úrazoch, alebo vplyvom hormonálnych zmien najmä v tehotenstve.
Príznaky hypermobility
Samotná hypermobilita môže byť pre niektoré povolania aj istou výhodou. Huslisti, gymnasti a tanečníci určite využijú nadmernú pohyblivosť svojich kĺbov. V bežnom živote nadmerná pohyblivosť kĺbov môže a nemusí spôsobovať problémy.
Ak sa však už bavíme o hypermobilnom syndróme, tak prvým príznakom, ktorý privádza pacienta k lekárovi, býva práve bolesť kĺbov. Bolesť môže byť lokalizovaná v hypermobilnom segmente alebo je sekundárne prenesená do šliach a iných mäkkých tkanív. Z postihnutých kĺbov je na prvom mieste kolenný kĺb, ďalej malé ručné kĺby, bedrový, lakťový a členkový. Bolesť môže vychádzať priamo z kĺbu, ale aj z okolitých svalov a šliach, keďže práve tie musia zápasiť s nadmernou voľnosťou väzov. Problémy sa zhoršujú pri dlhom státí, chodení či pri nesprávnom držaní tela, kedy je váha tela nesprávne rozložená a zbytočne preťažujeme niektorú oblasť viac. Bolesti kĺbov, šliach či natrhnuté väzy môžu mať príčinu v poruche kolagénu. Pomôcť môže pravidelný a správny pohyb.
Medzi ďalšie príznaky hypermobilného syndrómu patria:
- Častejšie úrazy kĺbov a väzov, vykĺbenia, vyvrtnutia či natiahnutia
- Problémy s močením či trávením (zápcha, najmä pri nižšej fyzickej aktivite)
- Únava, najmä po námahe
- Stuhnutosť kĺbov a svalov
- Zhoršenie rovnováhy tela
- Pukanie kĺbov, či už spontánne alebo cielené
- Nemotornosť
- Hernia (pruh)
- Točenie hlavy, omdlievanie
- Tenká pružná koža - “priesvitná” koža, modriny
- Skolióza
- Bolesti hlavy, často z nesprávneho držania tela
- Poranenia meniskov
- Chronické alebo únavové zlomeniny
- Výskyt “rastových” bolestí nôh v detstve - bolesti najmä v noci po námahe
- Syndróm rotátorovej manžety, synovitída, burzitída
- Fibromyalgia
- Poruchy jemnej motoriky a rýchla únava ruky pri ručnom písaní
- Syndróm karpálneho tunela, tarzálneho tunela
- Ploché nohy a ich dôsledky
- Kŕčové žily (varixy)
- Nešpecifická bolesť alebo tekutina v kĺbe - členok, koleno, bedrový kĺb, krk, rameno, lakeť, zápästie. Začervenanie ani zateplenie kĺbu nie sú prítomné.
- Bolesti chrbta
- Oneskorený vývoj motoriky u detí
- Vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu
- Bolesti spojené s cvičením
- Nízka kvalita nočného spánku
- Chronické bolesti
- Funkčné gastrointestinálne ťažkosti
- Dysfunkcia panvového dna
- Nesprávna funkcia niektorých žliaz
Pri podozrení na hypermobilný syndróm, pátrajte aj vo vašej rodine. Býva dedičný, preto sa pýtajte u svojich pokrvných príbuzných. Niekedy ho nájdete pod inými diagnózami, najmä:
Prečítajte si tiež: Riešenia pre bolesti kĺbov u detí
- Chronický únavový syndróm/myalgická encefalomyelitída
- Fibromyalgia, syndrómy chronickej bolesti
- Rôzne nevysvetliteľné príznaky zahrnuté pod diagnózami ako hypochondria, hystéria, konverzná porucha, somatizačná porucha, Munchhausenov syndróm
- Syndróm dráždivého čreva
- Funkčná dyspepsia (problémy s trávením, pri ktorých sa ani rozsiahlym vyšetrovaním nič nezistí)
V praxi to znamená, že môžete vy alebo vaši príbuzní chodiť lekárovi s rôznymi ťažkosťami - únavou, bolesťami brucha, búšením srdca, nízkym tlakom, rôznymi imunoalergickými prejavmi - žihľavkou na koži a podobne. Za týmito príznakmi môže byť spoločný menovateľ - hypermobilný syndróm.
Diagnostika hypermobility
Pre diagnostiku tohto syndrómu je dôležité v prvom rade vylúčenie iného ochorenia. Priama diagnostika hypermobility je daná vyšetrením určitých kĺbov. Na testovanie hypermobility využívame niekoľko klinických testov ako napr. Na stanovenie diagnózy hypermobilného syndrómu sa najčastejšie sa používa škála Beighton and Horan score, v ktorej je vyšetrenie kĺbov bodované a podľa súčtu bodov je určený stupeň a závažnosť hypermobility. Hodnotíme vždy obidve končatiny. Posúdenie ohnutia v zápästí a kĺboch malíčka smerom k chrbtu ruky, aby malíček bol rovnobežne s predlaktímĎalej pasívne priloženie palca k predlaktiuAlebo či sa dotkne pacient dlaňami zeme pri predklone s natiahnutými kolenami atď.
Ak zisťujete, či máte hypermobilné kĺby, vyskúšajte 5 nasledujúcich testov, ktoré vám napovedia Beighton skóre:
- Vystrite dlaň a ohnite pomocou druhej ruky svoj malíček dozadu smerom k chrbtu ruky. Ak opíše uhol 90 a viac stupňov, test je pozitívny.
- Keď vystriete dolnú končatinu v kolene, ohne sa viac než do roviny
- Keď vystriete hornú končatinu, v lakti sa ohne viac ako do roviny
- Palec dokážete priložiť k predlaktiu rovnakej ruky
- Zo stoja s vystretými kolenami sa zohnete k zemi sa dokážete sa dotknúť dlaňami zeme viac ako len končekmi prstov
U našich susedov hypermobilitu hodnotia podľa Jandu, v Británii napríklad podľa spomínaného Beightonského skóre. Na posúdenie hypermobilného syndrómu sú stanovené napríklad Brightonské kritériá - veľké a malé. Hypermobilný syndróm máte ak spĺňate dve veľké kritériá, alebo jedno veľké a dve malé, prípadne iba 4 malé.
Brightonské kritériá:
Prečítajte si tiež: Liečba bolesti kĺbov a svalov po pôrode
Veľké:
- Beightonovo skóre ≥ 4/9 (za každú končatinu je jeden bod, ak je pozitívna)
- Beightonovo skóre alebo bolesti kĺbov viac ako 3 mesiace vo viac ako 4 kĺboch
Malé:
- Beightonovo skóre 1-3
- Bolesti 1-3 kĺbov
- Anamnéza vykĺbenia kĺbu
- Poškodenie mäkkých tkanív viac ako 3
- Výzor ako pri Marfanovom syndróme
- Strie na koži, nadmerná elasticita kože alebo jazvenie
- Očné príznaky, voľné očné viečka
- Anamnéza varixov, pruhu, prolapsu vnútorných orgánov
Ak spĺňate stanovené kritériá, môžete mať hypermobilný syndróm.
Liečba hypermobility
Ak sa vám hypermobilita potvrdí, nezúfajte. Liečba je volená konzervatívne, pohybom. Na syndrómy hypermobility neexistuje žiadny univerzálny liek. Vyhliadky závisia predovšetkým od celkového zdravia človeka, liečebného režimu, ale predovšetkým od typu hypermobility, ktorú má. Vo väčšine prípadov sa liečba zameriava skôr na zvládnutie príznakov ako na základné ochorenie. Liečba hypermobility nie je potrebné riešiť medikamentami ani operatívne.
Niektoré možnosti liečby zahŕňajú:
- Lieky proti bolesti
- Fyzioterapiu
- Podporné a pomocné zariadenia na zníženie rizika zranenia
- Posilňovacie cvičenia na ochranu kostí a budovanie svalovej sily
- Terapiu pre zvládanie stresu
- Doplnky, ako sú vitamín D a vápnik, na prevenciu osteoporózy
- Priebežné sledovanie za účelom kontroly poranenia kostí a straty kostného minerálu
- Liečbu refluxu a ďalších tráviacich príznakov
Z hľadiska terapie sú dôležité stabilizačné cvičenia v správnom centrovanom postavení v jednotlivých segmentoch s nácvikom správnych pohybových stereotypov s dôrazom na trupovú stabilitu. Cvičiť treba pravidelne, aby sa vybudovali správne pohybové návyky. Súčasne treba posilniť svaly, ktoré stabilizujú kĺby v správnej polohe. Pozornosť je nutné venovať hlbokému stabilizačnému systému so správnym držaním tela v sede aj v stoji a pri rôznych pohybových aktivitách. Na posilnenie stredu tela možno využiť aj rôzne nestabilné plošiny i balančné cvičenia. Nevhodné sú švihové cviky, ktoré ešte zväčšujú rozsah pohybu. Pri naťahovaní sa je správne „nevyťahovať“ končatinu z kĺbu, ale udržať kĺb v centrovanom postavení. Skrátené svaly je dôležité uvoľniť jemne a v krajných polohách nezväčšovať rozsah pohybu. fyzioterapeut po dôkladnom zvážení "ušije na mieru" cvičebný plán.
Prevencia hypermobility
O tom, ako veľmi vás bude hypermobilita v živote obťažovať a obmedzovať, môžete z veľkej časti rozhodnúť práve vy. Ľudské telo nie je naprogramovaný stroj a niekedy bohužiaľ nefunguje tak, ako by sme si predstavovali. Pri liečbe tohto syndrómu je dôležité pochopiť, že bez samotnej snahy pacienta nie je možné nič zlepšiť a dané problémy sa budú len stupňovať.
Či už trpíme hypermobilitou, alebo nie, treba dodržiavať určité zásady, ktoré pomáhajú udržiavať kĺby zdravé či umožňujú predchádzať zhoršovaniu zdravotného stavu.
- Je vhodný nácvik správneho držania tela pri státí, sedení, správneho zdvíhania ťažších vecí (ako napríklad tašiek s nákupom). Hlavne u detí, ktoré trávia väčšiu časť dňa v lavici alebo za písacím stolíkom, je dôležité naučiť sa správne sedieť.
- Pravidelné cvičenie na posilňovanie svalstva je základom pre udržovanie zdravých kĺbov. Tréning pod dohľadom školeného trénera či fyzioterapeuta môže robiť hotové zázraky.
- Dôležitý je zdravotný matrac ideálnej tvrdosti a správna výška vankúša, ktorý by mal udržovať hlavu v predĺženej osi chrbtice.
- Podstatná ja kvalitná obuv, ktorá podporuje pozdĺžnu a priečnu klenbu nohy.
- Nadváha významne prispieva k zhoršeniu problémov. Dodržujte zásady správnej výživy a kontrolujte si svoju hmotnosť.
- Ak je to aspoň trošku možné, mali by ste dbať na to, aby ste v zamestnaní nemuseli príliš dlho zotrvávať v jednej polohe. Nevhodná je statická záťaž, teda dlhodobé sedenie alebo státie. Je teda ideálne, ak si počas práce môžete urobiť krátke prestávky na jednoduché cviky, ktorými rozhýbete stuhnuté telo.
Ďalšie odporúčania:
- Udržujte si správne držanie tela
- Stojte s kolenami zľahka ohnutými a vyhnite sa extrémnym rozsahom pohybov v kĺboch
- Noste obuv s podporou klenby nohy
- Využívajte pomôcky na korekciu plochých nôh
- Pri bolestiach vyhľadajte fyzioterapeuta, spevnite tie správne svaly a zlepšite postoj a rovnováhu
- Udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť
Medzi nevhodné športy radíme také, pri ktorých dochádza k náhlym zmenám smeru pohybu alebo rotáciám - tenis, hádzaná, volejbal, futbal, gymnastika, balet a tanec. Vždy je ale potrebné individuálne športy vyskúšať a odsledovať si, či sa vám pri danom športe problémy zhoršujú, alebo nie. Za ideálne sa považuje plávanie, turistika a cyklistika. Pri plávaní sa však treba vyhýbať štýlu prsia, pretože záber nohami namáha kolenné väzy. Pri behu sa odporúčajú kratšie kroky, pretože pri dlhých bežeckých krokoch je tendencia k väčšiemu “prelomeniu” kolien, čo je u hypermobility, samozrejme, nežiadúce. Pri posilňovaní vo fitnescentrách je nutné zvoliť správnu techniku cvičenia.
tags: #hypermobilita #kolennych #klbov #babatka