Marián Hossa, meno, ktoré rezonuje v srdciach slovenských hokejových fanúšikov, dosiahol vrchol svojej kariéry vstupom do Hokejovej Siene slávy v Toronte. Stal sa tak tretím Slovákom, ktorý sa môže pýšiť týmto prestížnym ocenením, po legendách Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnom. Jeho cesta na hokejový Olymp bola plná odhodlania, talentu a tvrdej práce, sprevádzaná podporou rodiny a trénerov.
Slávnostný vstup do Hokejovej Siene slávy
Bývalý slovenský útočník Marián Hossa sa stal oficiálne členom hokejovej Siene slávy v Toronte (HHOF). Do vybranej spoločnosti vstúpil slávnostne s ďalšími štyrmi novými členmi a po Stanovi Mikitovi (1983) a Petrovi Šťastnom (1998) je Hossa tretí rodák zo Slovenska v HHOF. Spoločne s ním vstúpili do Siene slávy aj kanadská brankárka Kim St-Pierrová, obrancovia Kevin Lowe a Doug Wilson, útočník Jarome Iginla a generálny manažér Ken Holland.
Hossa vo svojom prejave pri vstupe do Siene slávy ďakoval najmä svojej rodine a nezabudol spomenúť ani to, že sa rád ocitol medzi svojimi rodákmi Mikitom a Šťastným. Hostí pobavil výrokom o svojom otcovi Františkovi.
Detstvo a hokejové začiatky v Trenčíne
Lásku k hokeju získal od svojho otca Františka, ktorý bol defenzívnym obrancom. S bratom Marcelom mu budú navždy vďační za jeho podporu. Hossa vyrastal v komunistickom Československu a o NHL veľa nevedel. Jeho cieľom bolo reprezentovať svoju krajinu, nesníval o najlepšej lige sveta. Všetko však zmenil jeden deň, keď sa mu do rúk dostala videokazeta s Waynom Gretzkým. Bol ohromený, keď videl, s akou ľahkosťou prechádzal cez súperov. Wayne ho inšpiroval a snažil sa napodobniť jeho kúsky.
Keď boli malí, tak s bratom Marcelom vstávali v noci, aby si pozreli finále NHL. Spomínajú, ako sledovali Maria Lemieuxa a Jaromíra Jágra, ako získavali pohár za pohárom. V Mariovi našiel ďalší vzor a pri Jágrovi si uvedomil, že aj dieťa z Československa sa dokáže presadiť v najlepšej lige na svete.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Hossa nezabudol ani na rodný Trenčín a keď spomínal, koľko skvelých hokejistov toto 50-tisícove mesto do NHL vychovalo, na obrazovke za ním sa zobrazil Trenčiansky hrad. Z Trenčína sa do najlepšej ligy sveta dostali Zdeno Chára, Marián Gáborík, Ziggy Pálffy, Róbert Švehla, Miro Šatan a Pavol Demitra. Po tom, ako vyslovil Demitrovo meno, zaznel v sále potlesk. Nikto z nich by sa do NHL nedostal bez skvelej práce trénerov v Dukle Trenčín. Teší ma a som hrdý na to, že ako tretí hráč z malého Slovenska a krásneho mesta Trenčín som to dotiahol až sem do veľkého Toronta do Siene slávy. Veľmi by som chcel poďakovať slovenskému hokeju a všetkým trénerom, ktorí ma viedli v národnom tíme a najmä by som chcel poďakovať mojim trénerom v Dukle Trenčín, bez ktorých by toto nebolo možné.
Pôsobenie v NHL: Od Ottawy po Chicago
Hossa sa v prejave zastavil aj pri bývalom generálnom manažérovi jeho prvého klubu v NHL Ottawy Senators Marshallovi Johnstonovi, ktorý bol osobne v Toronte. Marshallovi ďakoval za to, ako si na neho vplýval počas najdôležitejších momentov jeho kariéry. Naučil ho, že dobrým hokejistom sa stane len vtedy, keď bude aj dobrým človekom. Po siedmich zápasoch v NHL ho poslal do juniorského tímu v Portlande, ale vedel, že tam sa najlepšie adaptuje na život v zámorí. V Portlande opäť okúsil ako chutí úspech, keď vyhrali Memorial Cup pod vedením trénerov Brenta Petersona a Júliusa Šuplera. Naučil ho, že sa nemá trápiť vecami, ktoré nevie ovplyvniť.
Hossa označil pôsobenie v Ottawe za výborný štart do kariéry v NHL. Adaptáciu na zámorský hokej mu uľahčili krajan Chára, či ďalší hráči z Európy Daniel Alfredsson, Radek Bonk a Martin Havlát. Neskôr v Atlante sa v jednom tíme stretol s Bobbym Holíkom a Petrom Bondrom a zistil, že v živote sú aj dôležitejšie veci ako je hokej. Obaja mu ukázali ako sa má správať hviezda NHL. Boli to skvelí spoluhráči. Hossa potom zaspomínal aj na pôsobenie v Detroite, Chicagu, či Pittsburghu.
Marián Hossa vstúpil do NHL v sezóne 1997/1998 vo farbách Ottawy Senators, ktorá si ho v drafte vybrala z celkovej 6. pozície. V organizácii “senátorov” vydržal do roku 2005. S klubom sa v tom období dlhšie snažil dohodnúť na novom kontrakte. Krátko na to, čo sa to podarilo a podpísal trojročnú zmluvu, ho vedenie vymenilo do Atlanty Trashers za kanadského útočníka Danyho Heatleyho. V drese Trashers síce odohral individuálne najvydarenejšiu sezónu 2006/2007, v ktorej získal 100 kanadských bodov, no tím sa herne trápil a Hossa cítil, že je vzdialený od vytúženého zisku Stanleyho pohára. V závere tretej sezóny zamieril do Pittsburghu. V drese “tučniakov” žiaril a s 26 bodmi bol tretí najproduktívnejší hráč play off. Penguins sa prebojovali do finále, v ktorom podľahli Detroitu. Hossa mal po sezóne viacero lukratívnych ponúk, záujem netajil ani Pittsburgh, no Hossa sa rozhodol pre Detroit. Detroit sa aj s výdatnou Hossovou pomocou dostal do finále a paradoxne opäť proti Pittsburghu. Aj tentoraz bol slovenský útočník na strane zdolaného tímu a zámorské médiá mu dali nálepku “večne druhý.” Tej sa však zbavil už v ďalšej sezóne. Pred ročníkom 2009/2010 podpísal 12-ročný kontrakt s Chicagom Blackhawks. Už v prvej sezóne získal s “jastrabmi” vytúžený Stanleyho pohár a triumf si zopakoval aj v rokoch 2013 a 2015.
Míľniky v NHL
Sezóna plná jubileí! Slovenský hokejista Marián Hossa (38) pokračoval na vlne prekonávania významných míľnikov v zámorskej NHL. Najnovšie sa mu podarilo prelomiť métu 600 asistencií. Útočník Chicaga Blackhawks sa potešil aj z toho, že to na vlastné oči videl jeho otec František (62).
Prečítajte si tiež: Právne aspekty starostlivosti o dieťa
V historických tabuľkách NHL sa Hossa so 602 asistenciami dostal na 81. miesto, keď vyrovnal Kirka Mullera. Slovák sa totiž podieľal na výhre jastrabov s Coloradom 6:4 tromi prihrávkami. Veľkosť Mariána sa potvrdila po tom, čo ho hlavný kouč po dvoch prehrách zaradil do tretej formácie k mladíkom Hinostrozovi a Kerovi.
Rodák zo Starej Ľubovne a odchovanec Dukly Trenčín pokoril hranicu 600 asistencií v kariére. Stal sa tak 32. hráčom v histórii NHL, ktorý má na svojom konte minimálne 500 gólov a 600 asistencií. Z tribúny to sledoval aj jeho otec a bývalý tréner slovenskej reprezentácie, František. Ten sa na duel dostal ako jeden z mnohých otcov, ktorých na zápasy pozvalo vedenie Blackhawks.
Rodina a inšpirácia
Som vďačný za všetko, čo mi tento šport dal. Som vďačný za tie prehry, ktoré ma naučili viac ako víťazstvá. Ďakujem hráčom a trénerom, ktorí mali veľký podiel na mojom úspechu. Mojej rodine, ktorá mi poskytla podporu, ktorú som potreboval, aby som sa dostal až sem, pretože do Siene slávy sa len tak nedostanete. Poslednú tretinu svojho 15-minútového prejavu venoval svojej rodine.
Otca Františka vyzdvihol za to, že mu s bratom Marcelom vštepil v detstve disciplínu, mame Márii poďakoval, že napriek tomu, že chodila denne do práce, brávala ich s bratom bez reptania na tréningy a starala sa o nich, keď bol otec s hokejom preč. Pochválil aj Marcelovu kariéru, ktorý v NHL odohral šesť sezón, bol najlepším strelcom KHL a štartoval na troch olympijských hráčov a šiestich majstrovstvách sveta. V publiku nechýbala ani jeho manželka Jana a dcéry Mia a Zoja.
Inauguračný víkend a pocty
Inauguračný víkend sa pre šesticu nových členov začal účasťou na zápase Toronto - Calgary (2:1 pp), pred ktorým spoločne vhodili české buly. Od predstaviteľov HHOF zároveň dostali aj pamätné prstene symbolizujúce členstvo v hokejovej smotánke. Absolvovali aj fórum, na ktorom odpovedali na otázky fanúšikov a zúčastnili sa aj na zápase legiend, ktorý je už tradičná súčasť inauguračného víkendu. Tentoraz proti sebe nastúpili tímy Scotta Niedermayera a Mikea Modana. V drese tímu vedenom legendárnym americkým útočníkom Modanom nastúpil aj Mariánov mladší brat Marcel. Na tzv. fan fóre zaznelo viacero odpovedí, ktoré rozosmiali prítomných.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre otcov: Čo potrebujete vedieť
Dres s číslom 81 pod strechou United Center
Dočkal sa veľkej pocty. Bývalý hokejista Marián Hossa (43) je už nezmazateľnou legendou. Po uvedení do Siene slávy NHL v nedeľu v noci vyvesili pod strechu štadióna Chicaga Blackhawks United Center dres s číslom 81. Už žiadny hokejista v histórii klubu nemôže na chrbte nosiť toto číslo.
Chýbajú mi chlapci, začal Hossa príhovor počas 45-minútovej slávnosti a rozhovoril sa o svojom prvom drese Chicaga: Keď som mal 11 rokov, slovenský tím hral v Quebec City turnaj. Člen rodiny mi chcel kúpiť dres podľa môjho výberu. Neváhal som: červený Chicago s číslom 28 Steva Larmera. Bol to vôbec prvý dres Chicaga, ktorý som mal na sebe. Dodnes si to živo pamätám. Hossa zdvihol s Chicagom trikrát Stanley Cup. S pohárom sa počas ceremónie odfotil aj s bývalými spoluhráčmi Patrickom Kaneom , Jonathanom Toewsom, Patrickom Sharpom, Duncanom Keithom, Brentom Seabrookom, a Niklasom Hjalmarssonom. Nezabudol nechať odkaz mladým hokejistom, ktorý k nemu vzhliadajú: Sústreďte sa na svoj cieľ, tvrdo pracujte, bavte sa a jedného dňa dosiahnete svoje sny! Je dôležité posúvať sa, aby ste dosiahli vrchol.
S Hossom si celý ceremoniál užívala celá rodina aj priatelia. Napriek tomu, že si Marián stráži svoje súkromie, tak počas poslednej noci sa otvoril. Na zverejnených videách pár minút pred vyvesením dresu sa však všetko točilo okolo jeho najmenšej dcérky Emmy, ktorá prišla na svet len 18. augusta tohto roku. V zákulisí ju kočíkovala aj hojdala na rukách Jankina mama, pokým sa rodičia bavili s pozvanými hosťami. Predtým, ako vkročili na ľad United Center sa, sa Marián uistil, či je v poriadku.
Ďalší členovia Hokejovej Siene slávy
Okrem Mariána Hossu boli do Hokejovej Siene slávy uvedení aj ďalší významní hokejoví predstavitelia:
- Kim St-Pierreová: Bývalá kanadská brankárka sa stala deviatou ženou v HHOF. Z každého vrcholného medzinárodného podujatia si odniesla medailu. V kariére dosiahla zlatý olympijský hetrik (2002, 2006, 2010), päťkrát triumfovala na MS a zo svetových šampionátov má aj štyri strieborné medaily.
- Kevin Lowe: Bol člen dynastie klubu Edmonton Oilers, ktorému v 80-tych rokoch pomohol k piatim triumfom v Stanleyho pohári. Zbierku víťazstiev v NHL skompletizoval v roku 1994 v rámci štvorročného pôsobenia v New Yorku Rangers. V základnej časti NHL odohral 1254 zápasov, v ktorých nazbieral 431 kanadských bodov za 84 gólov a 347 asistencií. V play off pridal v 214 stretnutiach 58 bodov (10+48).
- Doug Wilson: Víťazstvo na Kanadskom pohári v roku 1984 má vo svojej vizitke aj Doug Wilson. V NHL pôsobil od roku 1977 a do roku 1991 obliekal dres Chicaga Blackhawks. Stal sa klubovou legendou a za výkony v drese “čiernych jastrabov” si v roku 1982 vybojoval Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL. V základnej časti NHL odohral 1024 zápasov, v ktorých získal 827 bodov (237+590).
- Jarome Iginla: Dosiahol v kariére mnoho individuálnych úspechov, ale história NHL si ho bude pamätať ako jedného z najlepších spomedzi tých, ktorí nikdy nedosiahli na Stanleyho pohár. Najbližšie bol k nemu v sezóne 2003/2004, v ktorej v pozícii kapitána doviedol Calgary Flames do finále, no v ňom “plamene” prehrali s Tampou Bay v sedemzápasovej sérii.
- Ken Holland: Bývalý brankár Ken Holland nastúpil v NHL iba do 4 zápasov, no členstvo v HHOF si zaslúžil svojou manažérskou činnosťou. Dlhých 35 rokov pracoval pre Detroit Red Wings, od roku 1994 bol generálny manažér klubu. Podieľal sa na štyroch triumfoch “červených krídel” v Stanleyho pohári.