Príchod nového života je jedným z najdôležitejších momentov v živote každej rodiny. V kategórii „matka a dieťa“ nájdete všetko, čo potrebujete pre pohodlie a zdravie seba a svojho dieťaťa počas jedného z najdôležitejších období života - od tehotenstva až po starostlivosť o novorodenca. Práve prvé mesiace tehotenstva, pôrod a starostlivosť o novorodenca zohrávajú kľúčovú úlohu v ďalšom vývoji dieťaťa aj v zdraví matky. Rodičovstvo je veľkým krokom a často prináša otázky a výzvy, ktoré si vyžadujú odbornú podporu a vhodné produkty. V našej ponuke sme preto starostlivo vybrali produkty, ktoré vám pomôžu zvládnuť každodenné situácie spojené s rannou rutinou matky a dieťaťa, zdravím dieťatka, jeho hygienou, ale aj vašou pohodou a komfortom počas materskej dovolenky.
Dôležitosť zdravotnej starostlivosti pre matku a dieťa
Zdravotná starostlivosť počas tehotenstva a po pôrode významne ovplyvňuje zdravie dieťaťa v budúcnosti. Kvalitná prenatálna starostlivosť môže predísť mnohým komplikáciám a znižuje riziko úmrtia matky či novorodenca. Aby každé dieťa malo šancu na zdravý život, je dôležité podporovať matky v každej fáze ich tehotenstva a materstva. Investícia do zdravia matiek a novorodencov je investíciou do budúcnosti celej spoločnosti. Každé dieťa si zaslúži zdravý štart do života a každá matka by mala mať prístup k starostlivosti, ktorá jej tento štart umožní. Zdravé začiatky sú základom nádejnej budúcnosti - nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé generácie.
Napriek pokrokom v medicíne však stále existujú veľké rozdiely v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, najmä v rozvojových krajinách. Každý rok príde o život v dôsledku tehotenstva alebo pôrodu takmer 300 000 žien, viac ako 2 milióny detí zomiera v prvom mesiaci života a ďalšie asi 2 milióny sa narodia mŕtve - zhruba 1 úmrtie, ktorému sa dá predísť každých 7 sekúnd. Mnohým z týchto úmrtí by sa dalo predísť jednoduchými zdravotníckymi opatreniami.
Svetový deň zdravia 2025 je príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako môžeme prispieť k lepšej zdravotnej starostlivosti pre matky a ich deti - či už zvýšením povedomia, podporou zdravotníckych organizácií alebo šírením správnych informácií. Deň zdravia sa bude konať 7. apríla v čase od 10. -14.
Výživa matky počas tehotenstva a dojčenia
Počas tehotenstva, ktoré trvá 40 týždňov sa vytvorí nenahraditeľné puto medzi matkou a dieťaťom. Počas tehotenstva je zdravie dieťatka chránené v maternici budúcej mamičky. Po pôrode ako aj počas tehotenstva je dôležité správne stravovanie, ktoré ovplyvňuje aj tvorbu materského mlieka a následnú výživu bábätka. Len z kvalitnej a výživnej stravy sa vytvorí mlieko, ktoré je nenahraditeľné pre zdravie bábätka. V prvých dňoch po pôrode je výborná kašovitá strava, ktorá je ľahko stráviteľná. Kašovitá strava ako napr. Už počas tehotenstva sa prsné žľazy menia a začína sa tvoriť mlieko tzv. kolostrum.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na hniezdo pre bábätko motýlik
Kolostrum a materské mlieko
Kolostrum je prvé mlieko, ktoré je po pôrode pre dieťatko veľmi dôležité a funguje ako imunologická vitamínová bomba, ktorá podporí a zvýši imunitu dieťaťa. Po niekoľkých dňoch sa kolostrum zmení na prechodné mlieko a následne asi po 2 týždňoch zrelé materské mlieko. Tvorbu materského mlieka podporíme častým a pravidelným kojením. Čím častejšie budeme bábätko prikladať k prsníku tým viac budeme mať mlieka. Laktáciu môžeme podporiť aj prírodnými výživovými doplnkami, tie najznámejšie sú Senovka grécka a Benedikt lekársky. Ďalšie prírodné liečivá, ktoré podporujú a zvyšujú tvorbu mlieka sú napr. Senovka grécka je bôbovitá rastlina s malými žlto - bielymi kvietkami. Senovka grécka je pôvodom z Ázie, ale v súčasnosti sa pestuje aj v Európe ako prírodná liečivá bylinka. Na trhu je viacero druhov výživových doplnkov s obsahom senovky gŕeckej napr. Pozitívne vplýva na zväčšenie prsníkov obsahuje diosgenín, ktorý sa používa na výrobu umelého estrogénu. Pozitívne pôsobí na žalúdok a činnosť čriev. Benedikt lekársky je jednoročná liečivá bylinka, ktorá sa používa ako prírodné liečivo na podporu laktácie. Listy rastliny sú červenej farby a kvetý žlte farby. Je to bodliakovitá rastlina, ktorá rastie v teplých podnebných pásmach, má rada slnko a pochádza zo Stredomoria, Orientu a v súčasnosti aj v Európe a našich záhradkách. Zvyšuje tvorbu aj tok materského mlieka. Zdroj: Walmark
Starostlivosť o detské zdravie podľa veku
Starostlivosť o detské zdravie sa od toho dospelého výrazne líši. Odlišnosť nie je len v množstve určitých blahodarných látok, ale aj v ich kombináciách. U detí je navyše potrebné zohľadniť, čo v určitej vývojovej fáze skutočne potrebujú. Batoľa má iné požiadavky ako školák.
Základom zdravia a správneho vývoja dieťaťa je okrem vyváženej stravy aj pohyb (ideálne vonku), dostatočné množstvo podnetov rozvíjajúcich jeho mozgové funkcie a samozrejme i kvalitný odpočinok. Práve strava hrá v zdraví dieťaťa dôležitú úlohu. Dostatočný prísun živín, vitamínov a stopových prvkov je pre zdravý vývoj dieťaťa kľúčový. Bohužiaľ množstvo živín, ktoré sú obsiahnuté v priemernej strave dnešných detí na uspokojenie potrebných denných dávok často nestačí. V súčasnej dobe má podľa odborníkov viac ako 30 % batoliat nedostatok vápnika a železa, vitamínu D dokonca viac ako 60 %.
Aby ste dieťaťu zaistili dostatočné množstvo zdraviu prospešných látok, a umožnili mu tak správny vývoj, je vhodné k pestrej strave dodať ešte výživové doplnky určené pre deti. Nový rad produktov FUTURA, na ktorých vývoji sa podieľali poprední českí pediatri, potreby dieťaťa v konkrétnej vekovej kategórii zohľadňuje. Spája v sebe viac ako 20 ročné skúsenosti s obľúbenými detskými multivitamínmi Marťankovia a moderné požiadavky na výživu detí.
Potreby dieťaťa na zdravý vývoj podľa jeho veku
Medzi základné charakteristiky detského rozvoja, tzv. "Vývojový trojuholník," patrí rast, imunita a správne fungovanie kognitívnych funkcií a mozgu (schopnosť učiť sa, sústrediť sa, krátkodobá a dlhodobá pamäť). Aké kombinácie látok sú pre jednotlivé vekové kategórie vhodné?
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom detskej obuvi
Vek 1 - 3 roky
Medzi prvým a tretím rokom dochádza k rýchlemu rastu - počas prvého roka vyrastie dieťa dokonca o 25 cm a strojnásobí svoju váhu. Začína chodiť, spoznáva svet okolo seba (spočiatku jeho ochutnávaním) a dostáva sa do kontaktu s vonkajším svetom (detské ihriská, krúžky pre batoľatá či materské kluby). V tomto období je teda vhodné podporiť správny vývoj a rast kostí u detí, čo zaisťuje vápnik a vitamín D3 doplnené o vitamín K2. Vitamín D3 tiež prispieva k správnej funkcii detského imunitného systému, ktorý sa v tomto období intenzívne buduje (vývoj pokračuje až do cca 10 rokov veku) a je ideálne doplnený aktívnym antioxidantom vitamínom C. Na rozvoj vnímania, schopnosť sa učiť a kognitívne funkcie všeobecne je dôležité železo. Vhodný produkt: Marťankovia FUTURA 1 - 3 sirup, výživový doplnok.
Vek 3 - 6 rokov
Deti v predškolskom veku sa stretávajú s väčším detským kolektívom, začínajú navštevovať škôlku. Spolu so zmenou prostredia je najviac zaťažený a preverovaný imunitný systém. K jeho optimálnej funkcii napomôžu vitamíny C a D3. Vitamín D3 je zásadný aj na zdravý rast kostí a tiež silné zuby. S nástupom do škôlky sa objavujú aj nové podnety. Schopnosť učiť sa a pamätať si, rovnako ako ďalšie kognitívne funkcie, je možné podporiť prostredníctvom železa. Tento komplex je obohatený o moderné a trendy betaglukány, ktoré sú v poslednej dobe v záujme vedcov. Vhodný produkt: Marťankovia FUTURA 3 - 6 cmúľanie tablety, výživový doplnok so sladidlami.
Vek 6 - 9 rokov
Vo veku 6 rokov väčšina detí nastupuje do školy. Opäť dochádza k zmene prostredia, po novom aj k zmene spôsobu získavania informácií. Kým doteraz sa dieťa učilo skôr krátkodobo a prostredníctvom "hier," teraz je nútené sa dlhodobo sústrediť. Práve v tomto veku je teda potrebné podporiť funkcie mozgu, ktorý dostáva veľa zabrať. K tomu pomôžu Omega-3 mastné kyseliny (DHA). Je potrebné nepodceňovať ani podporu imunity (vitamíny D3 a C), lebo tu do hry vstupujú aj ďalšie faktory. Napríklad, ak je dieťa citlivejšie, môže byť imunitný systém oslabený aj stresom spojeným so zmenami režimu. Tento komplex je obohatený o moderné a trendy betaglukány, ktoré sú v poslednej dobe v záujme vedcov. Vhodný produkt: Marťankovia FUTERA 6 - 9 vrecúška s gélom, výživový doplnok so sladidlami.
Tým, že dieťaťu poskytnete dostatočné množstvo zdraviu prospešných látok, pozitívne ovplyvníte jeho vývoj. Vybudovaním "zdravej" imunity, zdravých kostí a podporou mozgových funkcií v detstve, môžete zabezpečiť aj vyššiu kvalitu života v dospelom veku. Dosiahnuť tieto ciele však možno len systematickou dlhodobou podporou zdravia. Pomoc ponúkajú aj nové produkty FUTURA.
Príprava dieťaťa do kolektívu a podpora imunity
Aj keď ste svedomitým rodičom, ktorý sa o zdravie svojho dieťaťa priebežne stará, je potrebné sa pripraviť aj na rizikovejšie obdobie. Medzi tie najzásadnejšie patria nástup do školského alebo predškolského kolektívu, obdobie častých prechladnutí v škole či v rodine. V tomto prípade je vhodné zaradiť výživové doplnky PROIMUN, ktoré sa sústredia na podporu prirodzenej imunity dieťaťa práve v rizikových obdobiach. Na dlhodobú starostlivosť sú k dispozícii ako sirup pre mladšie deti už od 1 roka alebo cmúľacie tablety pre tie staršie deti od 3 rokov. Obsiahnuté extrakty z bazy a šípok napomáhajú udržiavať obranyschopnosť v dobrej kondícii.
Prečítajte si tiež: Výber ratanového sedenia pre bábätko
Blízkosť a spánok dieťaťa: Pohľad profesora Švejcara
Tak ako podlieha móde sukňa, ktorú si ráno obliekame do práce, postihujú módne vlny aj názory na výchovu detí a prístup k novorodencom. Napríklad módna vlna v rokoch sedemdesiatych zaviedla umelú dojčenskú výživu ako základ stravy socialistických detí a nič iné nepripustila. Dnes je boom dojčenie a umelá výživa je menej v „móde.“ Veda na dosah vám ako vždy skôr odporučí vedecké riešenie podložené faktami. O to sa vždy pokúšala jedna z najväčších osobností československej pediatrie v histórii našich susediacich krajín - profesor Josef Švejcar.
Profesor Švejcar vo svojej knihe Starostlivosť o dieťa hovorí o „základnej ingrediencii spokojnosti dojčaťa”, a tým je blízkosť. Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základným kameňom všetkého vo výchove. Deti spia rôzne. Jedno prespí celú noc, iné sa budí každú hodinu. Podľa Petra Fleminga, profesora vývojovej psychológie na univerzite v Bristole, myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia. Aj keď by rodičia chceli počuť niečo iné, prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. „Deti nemajú predpoklady na to, aby spali dlhší čas bez prerušenia. Neexistuje absolútne žiadny dôkaz, aby bol dlhší spánok prospešný,“ povedal Fleming. V tomto názore podporuje vo svojej knihe Flemingovu teóriu aj profesor Švejcar, ktorý konštatuje, že spánkový režim malých detí sa ustáli až okolo tretieho roku života dieťaťa. Dovtedy dieťa silne prežíva všetko to, čo videlo cez deň vo svojich snoch. Jediné, čo pomáha pri zlom spánku detí, je blízkosť matky. Profesor Švejcar vyslovene odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí.
Profesor Švejcar vyvracia aj názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie detí. Hovorí: „Nie je to pravda. Citová naviazanosť malých detí je absolútne potrebná na oboch rodičov, aby malo dieťa pocit opory. Darcie F. Narvaezová, profesorka psychológie na Univerzite Notre Dame University, hovorí, že jedným z hlavných mylných predstáv dospelých je, že spia osem hodín denne. „Dospelí nespia celú noc, jednoducho len zabudnú, že sa počas nočných hodín prebudili. Len životný štýl, ktorý žijeme, nás prinútil, aby sme zhrnuli všetok potrebný spánok dokopy, aby sme mohli ísť do práce a počas dňa pracovať. „Ľudské mláďatá sa rodia o 9 až 18 mesiacov skôr v porovnaní s tým, ako je to pri zvieratách,“ tvrdí Narvaezová a pokračuje: „Ostatné zvieratá sú schopné po pôrode chodiť a začať jesť. Človek to nedokáže. Keď sa narodíme, stále sme ako plod a bez starostlivosti matky by sme neprežili.“ Keď sa vaše dieťa v noci ozve plačom, prirovnajte si jeho pocity k tomu, že je akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia, t. j. z tehotenského bruška. „Očakávajú dobrú starostlivosť - chcú počuť tlkot nášho srdca, cítiť naše ľudské teplo.
Podľa profesora Švejcara treba rozlíšiť, v akom vývojovom štádiu dieťa práve je. Deti do pol roka - ak netrpia kolikami, spávajú dobre a dlho. Potom, ako odznie obdobie šestonedelia, sa upokoja, a keď sú najedené, dokážu pokojne spať celú noc. Po šiestom mesiaci života si však viac začnú všímať svet. Ich zážitky dráždia nervovú sústavu a ich spánok sa stáva plytším a rozdeleným na fázy. Sú fázy tvrdšieho spánku, trvajúce cca 2 až 3 hodiny, a fázy plytkého spánku. Tieto sa pravidelne striedajú. Podľa Fleminga časté budenie súvisí s inteligenciou, zatiaľ čo Narvaezová tvrdí, že deti, ktoré sú bližšie k svojim rodičom a sú napĺňané ich potreby, majú väčšiu empatiu a lepšie sebaovládanie. Jedna štúdia dokonca ukázala lepšie kognitívne schopnosti a menšie riziko depresií. S týmto názorom súhlasí aj celoživotný výskum profesora Švejcara.
Vplyv vyplakania na vývoj dieťaťa
Názor profesora Švejcara podporujú aj neskoršie štúdie. V roku 2011 jedna štúdia zistila, že deti sa naučia prestať plakať, keď ich rodičia ponechajú tak a nepokúsia sa ich utíšiť. Metóda vyplakania môže však na deťoch zanechať trvalé následky. Tým, že sú v strese, nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže ovplyvniť ich vývoj. Následkom sú budúce problémy, napr. s učením či rozvinutie ADHD. Deti spia cez deň a prebudia sa v noci, aby sa ubezpečili, že im venujete svoju pozornosť. „Deti milujú spánok počas dňa a okolo polnoci budú chcieť byť hore najviac,“ hovorí Fleming. Ide o úplne normálnu vec. Deti by nemali spať oddelene od svojich rodičov alebo dokonca vo svojej vlastnej posteli.“ Ak by sme sa vrátili do evolučnej histórie človeka, deti už odjakživa boli v úzkom a nepretržitom kontakte so svojou matkou. Napr. hlavne v Afrike sú nosené v šatkách, a tak sú stále pri svojej matke. Či už sa prebudia, alebo spia, vždy je pri nich.“ Podľa Petra Fleminga existujú dôkazy, že u detí, ktoré spia v oddelených miestnostiach, je vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Dieťa by malo mať svoju postieľku, ktorá je priamo pripojená k posteli matky. Tak je v kontakte s ňou aj počas spánku. Najčastejšou príčinou zobúdzania detí, okrem jedenia, je potreba dieťaťa ubezpečiť sa o vašej prítomnosti.
Význam dojčenia: Pohľad profesora Švejcara a súčasné výskumy
Profesor Švejcar vo svojej celoživotnej práci mnohokrát vyzdvihol prednosti dojčenia. Hoci jeho kariéra prebiehala v čase, keď bolo moderné nedojčiť, nebál sa svoje názory presadzovať a publikovať. Materské mlieko je najvyhovejúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou a až do ukončenia 6. Materské mlieko je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšie, živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Odstriekané materské mlieko možno uchovávať 24 hodín v chladničke alebo sa môže mraziť na 3 - 6 mesiacov v mrazničke.
To, že dojčenie poskytuje deťom veľké výhody, vieme azda všetky. Napriek tomu sa neustále i naďalej realizujú výskumy, ktoré sledujú rozdiely medzi deťmi nedojčenými, dojčenými do šesť mesiacov, pol roka a dlhšie obdobie. Najnovšie sledovali vplyv dojčenia na detské zdravie vedci z Krétskej univerzity.
Výskum vplyvu dojčenia na zdravie detí
Výskumníci z Krétskej univerzity sledovali zdravotný stav takmer tisíc detí počas celých dvanástich mesiacov. Deti, ktoré tvorili časť z celkovo 6 878 narodených detí v roku 2004 na Kréte, boli všetky bežne očkované a mali prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Výsledky jasne ukázali, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené - bez akéhokoľvek prikrmovania formulou, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Akákoľvek infekcia, ktorú plne dojčené dieťa dostalo, mala lepší a ľahší priebeh - ochorenie bolo menej závažné ako v prípade nedojčeného dieťaťa, respektíve čiastočne dojčeného dieťaťa. Okrem dojčenia však má vplyv na zvyšovanie alebo znižovanie rizika infekcie aj okolité prostredie. Výskumníci zistili, že početnosť a intenzitu infekcií ovplyvňujú aj také faktory, akými sú: vek a vzdelanie rodičov, vystavenie tabakovému dymu, etnikum a počet súrodencov.
Profesor Švejcar bol veľkým fanúšikom dojčenia. V sedemdesiatych rokoch však nedojčil nikto - dokonca ani ženy, ktoré mlieko mali. Vtedy sa začal dlhodobý výskum profesora, ktorý prebiehal v rámci Československa viac ako 20 rokov. Výskum jasne potvrdil, že dojčené deti sú zdravšie, odolnejšie a citovo stabilnejšie. Dokázal, že dojčiť by mala aj „socialistická žena“. Obsah výskumu však veľmi prekážal vtedajšej ideológii, preto sa jeho závery nikdy nepublikovali, čo je obrovská škoda. Zmienky o výskume však nájdete v profesorovej knihe.
Profesor Josef Švejcar: Zakladateľ československej pediatrie
Zakladateľ československej pediatrie Josef Švejcar sa narodil 20. mája 1897 v Prahe, študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Z detského lekárstva habilitoval v roku 1930. V roku 1932 bol na pražskej detskej klinike vymenovaný za profesora. V roku 1946 ho vymenovali za riadneho profesora Univerzity Karlovej a do roku 1966 bol prednostom jej 1. detskej kliniky. Zomrel v motolskej nemocnici, kde bol hospitalizovaný na metabolickej jednotke pár mesiacov predtým, ako by sa dožil 100 rokov - zomrel na starobu.
Bol to práve profesor Švejcar, ktorý ako prvý začal odoberať krv z pätičiek novorodencov a skúmal rôzne faktory. Vďaka podobnému odberu zistil napríklad aj to, že bielkovina sušeného mlieka je pre batoľa lepšie stráviteľná ako mlieko surové či varené. Svojím objavom dal základ výrobe novodobej dojčenskej výživy. Práve hľadaniu vhodnej stravy pre deti, ktoré nemôžu byť dojčené, zasvätil veľkú časť svojho života. Asi ho motivovalo aj obdobie vojny, ktoré svojím tragickým priebehom ubližovalo mnohým deťom. Vďaka svojmu výskumu však on osobne zachránil stovky detí. Ako špičkový pediater dostal po vojne ponuku odísť do Ameriky. Miesto odchodu zostal a zaviedol modernú umelú výživu v Československu. Vďaka jeho práci nezomrelo hladom veľa detí. Napriek práci s detskou výživou stále presadzoval názor, že dojčenie je to najlepšie pre matku a dieťa. Vravel, že umelá výživa sa môže stať dobrou náhradou, ale nikdy nedosiahne parametre materského mlieka. Navyše sa v sedemdesiatych rokoch začal venovať imunológii a jeho výskum potvrdil, že materské mlieko je vďaka špecifickým protilátkam absolútnym unikátom NEVYROBITEĽNÝM CHEMICKY. Tento výskum dodnes nikto nenapadol a ani nespochybnil.
V roku 1928 napísal svoju prvú učebnicu pediatrie. Počas svojho života vybudoval profesor Švejcar šesť detských kliník, Ústav na liečbu detskej tuberklózy v Brne, niekoľko ozdravovní a moderný pavilón pre dojčence v Bratislave. Ako prvý priviezol do Československa vakcínu proti tuberkulóze, ako prvý realizoval transfúziu krvi dieťaťu. Profesor Švejcar bol zanietený feminista a tvrdil, že žena má byť kráľovná a nie slúžka. Na jeho prácu s láskou dohliadala manželka Bela, s ktorou prežil 65 rokov v šťastnom manželstve.
Výchova a starostlivosť v prvých troch rokoch života
Prvé tri roky sú deti väčšinou doma a za výchovné prostredie zodpovedajú plne rodičia. Všetky navrhované aktivity sú rámcové a kľúčové súčasne. Dieťa od narodenia vyjadruje svoje potreby pohybom, hlasom, mimikou - vysiela signály. Starostlivosť o dieťa je optimálna, ak je rodič vyladený na signály dieťaťa a je pripravený na ne reagovať. Je to proces sledovania signálov dieťaťa, vylaďovania sa na ne, premýšľania o tom, čo môžu signály dieťaťa znamenať, a následne citlivé, empatické reagovanie, podnecovanie pozitívnych emócií a znižovanie negatívnych emócií dieťaťa. Responzívna a stabilná, pravidelne opakovaná starostlivosť dostupných rodičov s nerozdelenou pozornosťou, umožňuje vznik zdravého vzťahu, pevného pripútania sa. Takto vzniknuté puto medzi dieťaťom a rodičmi môže vytvoriť základ zdravého sociálno-emocionálneho vývinu dieťaťa. Miesto a okolie kde dieťa žije, má byť bez prítomností škodlivín a nebezpečenstva, bez chaosu. Dieťa si vytvára vlastný obraz okolitého sveta, ktorý je spojený s rôznymi pocitmi. Spôsob, ktorým dieťa poznáva svoje prostredie, je spojený s pocitom vnútornej istoty.
Malé deti sa učia v hre, aktívnom spoznávaní svojho okolia a najmä vo vzťahoch so svojimi blízkymi, s rodičmi. Skúsenosti, ktoré dieťa získava v okolitom prostredí, môžu mať rôzny charakter. Deti získavajú skúsenosti z každodenne opakovaných činností, každodenných rutín, z ich opakovania, kvality a načasovania. Dieťa sa učí životnému štýlu a správaniu. Návyky získané z každodenného života zahŕňajú rutiny týkajúce sa telesnej aktivity, čítania, sledovanie televízneho vysielania, používanie bezpečnostných pomôcok, ako napr. pásy v aute, ústnej hygieny.
Dojčenie ako spôsob výživy a starostlivosti
Dojčenie je spôsob výživy. Dojčenie je zároveň aj spôsob starostlivosti. Dojčenie podporuje vývin mozgu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby dojčenie pokračovalo do 2 rokov a potom ďalej. Už ženy s maličkými bábätkami zápasia s dilemami, či svoje bábätko nerozmaznajú. Či je v poriadku reagovať na ich signály tým, že ich nadojčia. Pri maličkých bábätkách však už spoločnosť postupne dospela k tomu, že je v poriadku napĺňať ich potreby. Zaužíval sa správny termín "dojčiť podľa potrieb bábätka" - tento pojem sa kedysi formuloval ako "dojčenie na požiadanie" a až neskôr sa pretransformoval do toho, že nejde o "žiadosť", ale o skutočnú legitímnu potrebu. Je to potreba, pri ktorej naplnení netreba váhať, či nami náhodou dieťa nemanipuluje. Okrem toho vedecká komunita vyvrátila názor, že plačom si dieťa trénuje pľúcka, a nahradila ho vedeckými poznatkami o tom, že plač je stav najvyššej pohotovosti, je to komunikácia a že ignorovanie signálov, ktorými bábätko dáva najavo svoje potreby, vedie k plaču. A ignorovanie plaču, vedie k frustrácii, neskôr k beznádeji a tomu, že sa dieťa vzdá a plakať prestane.
Dnes už je známe, že reagovanie na potreby bábätka, telesná blízkosť, nosenie a dojčenie podľa potrieb díeťaťa, dieťa nerozmazná, ale naopak podporuje jeho duševné a emočné zdravie. Dojčenie v akomkoľvek veku dieťaťa prostredníctvom vlastností materského mlieka ako aj satia prsníka prináša dieťaťu aj matke oxytocín. Oxytocín je hormón, ktorý znamená nadviazanie spojenia a ktorý prináša uvoľnenie a upokojenie. A vďaka prísunu endorfínov nasledujú pocity spokojnosti a šťastia. Dojčenie je od začiatku až do ukončenia dojčenia pre dieťa aj pre matku stabilizátor nálady, spôsob vzájomného spojenia a tiež pozitívny faktor pre emočné a duševné zdravie oboch. Dojčenie je pre emočné zdravie dieťaťa podporou. Už od prvých dní po narodení nie je dojčenie iba výživou. Od začiatku má psychologické aspekty, od začiatku ide o spôsob starostlivosti. Dojčením dieťa nadobúda širokú škálu sociálnych zručností, buduje si dôveru, má pocit bezpečia a získava oporu. Tieto funkcie dojčenia sa nemenia v 8. mesiaci, v 10. mesiaci či v 2 rokoch života dieťaťa. Dojčenie pomôže zregulovať dýchanie, činnosť srdca aj neurologické funkcie. Dojčenie väčšieho dieťaťa v emočne vypätých situáciách nespôsobuje to, že by dieťa utekalo od svojich pocitov. Dieťa pocity prežíva, dostáva empatickú reakciu a zároveň sa učí ako pocity konštruktívne zvládať a ako sa so svojimi emóciami môže obracať na blízku osobu - matku. Dojčením dieťa nadobúda pocity prijatia a pochopenia. Dieťa má možnosť prísť, dojčiť sa a neverbálne a neskôr aj verbálne komunikovať, čo sa stalo. Zvláda tak danú situáciu s pomocou svojej matky.
#